Cirkev a etika.‎ > ‎

RKC proti korupcii




Zoznam podstránok



Jasný postoj Cirkvi proti korupcii




RKC dlhodobo otvára a rozvíja témy z rôznych oblastí. Otvára aj pálčivé a spoločnosť rozdeľujúce témy. Aj preto má toľko neprajníkov, najmä medzi tými, ktorých otváranie takých pálčivých tém pristihuje nepripravených alebo priamo zainteresovaných na nemorálnom a protispoločenskom konaní či konaní odporujúcom prirodzeným právam človeka.

Neprajníci cirkvi sa tak snažia pozmeniť tému odklonom pozornosti poslucháča či čitateľa na vedľajšiu koľaj otvorením podružnej nesúvisiacej otázky. 

Jednou z takých tém je aj korupcia.
Napísal ateista:
 Téma sa priživila nezmyselným referendom "za rodinu", a cirkev sa raduje, ako dokáže ukázať svoj vplyv a moc a pripomenúť politikom, že tu stále je. Škoda, že je menej viditeľná vtedy, keď má tvoriť "svedomie" Slovenska, v prípade nekonečných káuz a porušovania zákona, a nedokáže sa ani čelom postaviť k výzve pápeža na kresťanskú pomoc utečencom...

Táto výhrada bola počuť napríklad pred a počas Pochodu za život v roku 2015. Vraj prečo RKC nie je rovnako zásadová v prípadoch korupcie. Je to pravda? Mlčí RKC a prehliada korupciu? Je to tichá dohoda medzi RKC a vládnou mocou? No veru nie je. RKC dlhodobo zaujíma kritický hlas voči korupcii, no tieto jej vyhlásenia prehliadajú mienkotvorné médiá a tak vzniká zdanie, že téma korupcie cirkev nezaujíma.

Zo všetkých vyslovených či napísaných vyhlásení uvediem názor jedného z najväčších odporcov referenda o rodine, politického krikľúna a už trojnásobného politického skrachovanca Eduarda Chmelára. Citujem z jeho fcb:

Je pre mňa naozaj nepríjemným prekvapením, že prvé občianske referendum, ktoré má šancu na úspech, sa netýka zásadných otázok nevyhnutných na zmenu skorumpovaného nefunkčného systému, akými sú napríklad legislatívne opatrenia na vrátenie rozkradnutého majetku, demokratizácia volebného systému, ústavné odmietnutie cudzích vojenských základní na našom území či oddelenie cirkvi a štátu. Týka sa necitlivého zásahu do práv jednej menšiny, ktorým chce netolerantná väčšina riešiť svoje zväčša neopodstatnené obavy. Týka sa arogantného odmietnutia rovnosti ľudí, ktorí svojím spôsobom života nikomu neubližujú, iba sú iní ako väčšina z nás. Týka sa uzákonenia predsudkov ľudí, ktorí chcú o svojich predstavách o iných hlasovať ešte skôr, ako im porozumejú, hoci už prezident Masaryk nás učil, že demokracia je predovšetkým diskusia, nielen hlasovanie.
Som rozčarovaný. Toto je naozaj pre vás to najdôležitejšie? Toto sú pre vás tí úhlavní nepriatelia, proti ktorým chcete bojovať? Netrúfate si na korporatívnych zlodejov a mafiánov, zbabelo opustíte osamelých jednotlivcov bojujúcich proti korupčnej chobotnici a necháte si nahovoriť, že za vaše životné problémy môžu gayovia a lesby? Kto bude ďalší, komu sa pokúsite odobrať práva? Rómovia? Ateisti? Bezdomovci? Alebo niekto ešte slabší? Stúpa počet rodín pod hranicou chudoby, alkoholizmus rastie tak, že Ľudovít Štúr by obnovil spolky miernosti, tretina detí vykazuje známky týrania a vy nás chcete presvedčiť, že najväčším problémom slovenskej rodiny, ktorý treba riešiť referendom, je intímny život sexuálnych menšín? A necítite sa pri tom ani trochu zbabelo a trápne?


Populistický tón Eduarda Chmelára mal v čase zverejnenia jeho komentára získavať potenciálnych sympatizantov jeho budúceho politického projektu SEN. Po tom, čo sa pokúsil podvodom zaregistrovať svoj novovzniknutý politický subjekt SEN, už druhý krát nedokázal získať ani potrebných 10 000 hlasov na znovuzaregistrovanie politickej strany. A to sľuboval až 10% úspech v parlamentných voľbách v roku 2016.



Uvediem len pár príkladov ako použiteľné argumenty na vyvrátenie tohoto zavádzajúceho postoja kresťanofóbnych ateistov.





03122015  ENCYKLIKA CARITAS IN VERITATE (Láska v pravde) pápeža BENEDIKTA XVI.
22.
Obraz rozvoja je dnes polycentrický. Aktéri a príčiny zaostalosti, ako aj rozvoja sú mnohoraké, viny a zásluhy sú diferencované. Táto skutočnosť by mala podnietiť oslobodenie sa od ideológií, ktoré často umelým spôsobom zjednodušujú skutočnosť, a viesť k tomu, aby sa objektívne skúmal ľudský rozmer problémov. Podľa toho, čo naznačil už Ján Pavol II.,55 hranica deliaca chudobné a bohaté krajiny nie je taká jasná ako za čias encykliky Pupulorum progressio. V absolútnom význame rastie svetové bohatstvo, no narastá aj nerovnosť. V bohatých krajinách schudobnievajú nové spoločenské skupiny a rodia sa nové formy chudoby. V najchudobnejších oblastiach si niektoré skupiny márnotratne a konzumisticky užívajú istý druh superluxusu, ktorý neprijateľným spôsobom kontrastuje s pretrvávajúcimi situáciami neľudskej biedy. Pretrváva „hlasne volajúce pohoršenie nerovnosti“.56 Korupcia a nezákonnosť sú, žiaľ, prítomné tak v správaní sa ekonomických a politických subjektov v bohatých krajinách, starých i nových, ako aj v samotných chudobných krajinách. Medzi tými, čo nerešpektujú ľudské práva robotníkov, sú neraz veľké nadnárodné podniky, ale aj skupiny s miestnou produkciou. Medzinárodná pomoc často míňa svoj cieľ pre nezodpovednosť, ktorá sa zahniezďuje tak v reťazi darcov, ako aj medzi prijímateľmi pomoci. Aj medzi nehmotnými alebo kultúrnymi príčinami rozvoja či zaostalosti môžeme však nájsť také isté členenie zodpovednosti. Jestvujú formy prehnanej ochrany poznania zo strany bohatých krajín prostredníctvom príliš tvrdého uplatňovania práva na duševné vlastníctvo, zvlášť v oblasti zdravotníctva. Zároveň v niektorých chudobných krajinách pretrvávajú kultúrne modely a sociálne normy správania, ktoré spomaľujú proces rozvoja.

20102015  Korupcia je rakovinou, ktorá ničí spoločnosť. (Tvít pápeža Františka z 20. októbra 2015) -zk-  > 


Jedným z vážnych celospoločenských problémov je korupcia. Často počujeme, že by Katolícka cirkev mohla zaujať v tejto záležitosti jasnejší postoj. V tejto chvíli si dovolím s plnou vážnosťou apelovať na všetkých nás, aby v našich životoch bolo viac poctivosti. Dobré ciele nemožno dosahovať nemravnými prostriedkami. Sme príliš tolerantní k nepoctivosti, ktorá sa začína malými krokmi: opisovaním v škole, nerešpektovaním červenej farby na semafore, obchádzaním všetkých možných pravidiel. V živote našej Cirkvi i spoločnosti potrebujeme viac poctivosti: vo farskej pastorácii, pri riadení, v akademickom živote, pri narábaní s časnými dobrami či s informáciami. Pamätajme na to, že každá nepoctivosť, ktorej sa dopustíme, sa nám vráti. Viac poctivosti znamená viac spravodlivosti a menej korupcie.




24052015   Encyklika Svätého Otca Františka LAUDATO SI’ o starostlivosti o náš spoločný domov
182. Prognóza vplyvu podnikateľských aktivít a projektov na životné prostredie si vyžaduje transparentné politické procesy podrobené dialógu, zatiaľ čo korupcia, ktorá skrýva skutočný dosah nejakého projektu na životné prostredie výmenou za určité výhody, často vedie k pochybným dohodám, ktoré sa vyhýbajú povinnosti informovať a hlbšie o veci diskutovať.
...
55. Niektoré krajiny môžu postupne dosiahnuť významný pokrok, rozvíjať účinnejšiu kontrolu a úprimnejšie bojovať proti korupcii. Vzrástla ekologická citlivosť obyvateľstva, aj keď nedokáže zmeniť škodlivé návyky konzumu, ktoré, zdá sa, neustupujú, ale sa ešte šíria a rozvíjajú. To sa deje, ako ukazuje jednoduchý príklad, narastajúcim a intenzívnejším používaním klimatizačných zariadení. Trhy v snahe o okamžitý zisk ešte viac stimulujú dopyt. Ak by niekto zvonka pozoroval planetárnu spoločnosť, bol by prekvapený správaním, ktoré sa niekedy javí priam ako samovražedné.
...
Tak napríklad užívanie drog v bohatých spoločnostiach vyvoláva konštantný alebo rastúci dopyt po produktoch, ktoré pochádzajú z chudobných oblastí, kde sa korumpuje správanie, ničia životy a poškodzuje životné prostredie.
...
Zároveň treba brať do úvahy škandalóznu úroveň spotreby niektorých privilegovaných sektorov vlastného obyvateľstva a lepšie čeliť korupcii. 
...
Obmedzenia, ktoré má ukladať zdravá, zrelá a zvrchovaná spoločnosť, sa týkajú predvídavosti a obozretnosti, adekvátnej regulácie, dohľadu nad aplikáciou noriem, boja proti korupcii, operatívnej kontroly nad nežiaducimi účinkami výrobných procesov a prípadného zásahu v neurčitých alebo potenciálnych rizikách. Narastá jurisprudencia zameraná na zníženie znečisťujúcich vplyvov podnikateľských aktivít. Politická a inštitucionálna štruktúra neexistuje len preto, aby zabraňovala zlým praktikám, ale aby aj povzbudzovala dobré praktiky, stimulovala kreativitu, ktorá hľadá nové cesty, a uľahčovala osobné a kolektívne iniciatívy.
...
Často je samotná politika zodpovedná za vlastnú diskreditáciu v dôsledku korupcie a nedostatku dobrej verejnej politiky
...
182. Prognóza vplyvu podnikateľských aktivít a projektov na životné prostredie si vyžaduje transparentné politické procesy podrobené dialógu, zatiaľ čo korupcia, ktorá skrýva skutočný dosah nejakého projektu na životné prostredie výmenou za určité výhody, často vedie k pochybným dohodám, ktoré sa vyhýbajú povinnosti informovať a hlbšie o veci diskutovať.
...
 Často je samotná politika zodpovedná za vlastnú diskreditáciu v dôsledku korupcie a nedostatku dobrej verejnej politiky.





03032014  Posynodálna apoštolská exhortácia pápeža Jána Pavla II. ECCLESIA IN America Cirkev v Amerike
Korupcia

23. Korupcia je častou príčinou utláčajúceho verejného dlhu, teda vážnym problémom, ktorým sa treba zodpovedne zaoberať. „Nerešpektujúc hranice postihuje osoby, verejné aj súkromné štruktúry moci a vládnuce vrstvy“. Vytvára situáciu, ktorá „podporuje beztrestnosť a nezákonné nadobúdanie peňazí, nedostatok dôvery v politické inštitúcie, predovšetkým orgány spravodlivosti a verejné investície, ktoré nie vždy sú transparentné, rovnaké pre všetkýcha efektívne“.62
Považujem za potrebné zdôrazniť, čo som napísal v Posolstve k Svetovému dňu pokoja 1998, že nákaza korupcie musí byť odsúdená a účinne potlačená úradmi, s hojnou pomocou všetkých občanov, podporovaných pevným morálnym vedomím“.63 Primerané dozorné orgány a transparentnosť ekonomických a finančných transakcií môžu pomôcť a v mnohých prípadoch aj zastaviť rozširovanie korupcie, ktorej strašné následky dopadajú hlavne na najslabších a tých, ktorí žijú na samom okraji spoločnosti. Chudobní sú medzi prvými trpiacimi ako výsledok prieťahov a neúčinnosti, keďže nie sú dostatočne chránení vinou štrukturálnych nedostatkov, obzvlášť keď korupcia zasiahne samotné orgány spravodlivosti.
...
Existujú dve oblasti, v ktorých laici uskutočňujú svoje povolanie. Prvá a najvlastnejšia ich laickému stavu je sekulárny svet, ktorý sú povolaní stvárňovať podľa Božej vôle.158 „Ich špecifická činnosť prináša evanjelium do svetských štruktúr; ,vnášaním svätosti všade tam, kde sa nachádzajú, zasväcujú Bohu samotný svet‘“.159 Vďaka laikom „sa prítomnosť a poslanie Cirkvi vo svete uskutočňujú zvláštnym spôsobom v rozličnosti chariziem a služieb, ktoré majú. Svetskosť je pravým a typickým znakom laickej osoby a laickej spirituality, čo znamená, že laici sa snažia evanjelizovať rôzne oblasti rodinného, sociálneho, profesionálneho, kultúrneho a politického života. Na kontinente poznačenom súťaživosťou a agresívnosťou, nezriadeným konzumom a korupciou, sú laici povolaní stelesňovať hlboké evanjeliové hodnoty, ako sú milosrdenstvo, odpustenie, čestnosť, jasnosť srdca a trpezlivosť v ťažkých situáciách. To, čo sa od laikov očakáva, je veľké tvorivé úsilie v činnostiach a prácach ukazujúcich život v zhode s evanjeliom“.160
...

Globalizácia solidarity

55. Ako som už spomenul, komplexný fenomén globalizácie je jednou z čŕt súčasného sveta osobitne viditeľnou v Amerike. Dôležitú časť tejto mnohotvárnej skutočnosti predstavuje ekonomický aspekt. Cirkev svojím sociálnym učením účinne prispieva k problematickej otázke predstavovanej súčasnou globalizovanou ekonomikou. Jej morálna vízia v tejto oblasti „spočíva na troch nosných pilieroch:na ľudskej dôstojnosti, solidarite a subsidiarite“.202 Globalizovaná ekonomika sa musí analyzovať vo svetle princípov sociálnej spravodlivosti, rešpektujúc prednostné právo chudobných, ktorým musí byť dovolené obhájiť svoju účasť na takejto ekonomike, a požiadavky medzinárodného spoločného dobra. Lebo „sociálne učenie Cirkvi je morálnou víziou, ktorá má za cieľ povzbudiť vlády, inštitúcie a súkromné organizácie formovať budúcnosť v súlade s dôstojnosťou každého človeka. V rámci tejto perspektívy je možné skúmať otázky zahraničného dlhu, vnútornej politickej korupcie a diskriminácie aj v jednotlivých národoch aj medzi národmi“.203

Cirkev v Amerike nie je povolaná len podporovať väčšiu integráciu medzi národmi, prispievajúc tak k vytvoreniu skutočnej globalizovanej kultúry solidarity,204 ale aj spolupracovať všetkými legitímnymi prostriedkami na redukcii negatívnych účinkov globalizácie, ako sú nadvláda mocných nad slabými, najmä v ekonomickej oblasti, a strata hodnôt miestnych kultúr v prospech nesprávne chápanej homogenizácie.

Donebavolajúce sociálne hriechy 

56. Sociálne učenie Cirkvi umožňuje aj jasnejšie si uvedomiť závážnosť „donebavolajúcich sociálnych hriechov, pretože plodia násilie, rušia mier a harmóniu medzi komunitami v jednotlivých ná rodoch, medzi národmi a medzi rôznymi regiónmi kontinentu“.205 Medzi nimi treba spomenúť „obchod s drogami, pranie špinavých peňazí, korupciu na každej úrovni, teror násilia, obchod so zbraňami, rasovú diskrimináciu, nerovnosť medzi sociálnymi skupinami a nerozumné ničenie prírody“.206 Tieto hriechy sú znakom hlbokej krízy, zapríčinenej stratou zmyslu pre Boha a absenciou morálnych princípov, ktoré by mali viesť život každého človeka. Bez morálneho záväzku sa dostane do popredia bezuzdná chamtivosť po bohatstve a moci, ktorá zatieňuje každý pohľad na sociálnu skutočnosť založený na evanjeliu.

Niektoré verejné inštitúcie to často vedie k ignorovaniu aktuálnej sociálnej situácie. V mnohých amerických krajinách čoraz viac prevláda systém známy ako neoliberalizmus; v tomto systéme, založenom na čisto ekonomickej koncepcii človeka, sú zisk a zákon trhu absolútnymi parametrami na ujmu dôstojnosti a rešpektovania osoby a národov. Niekedy sa tento systém stal ideologickým ospravedlnením určitých postojov a správania sa v sociálnej a politickej oblasti, vedúcim k marginalizácii slabších členov spoločnosti. V skutočnosti sú čoraz početnejší chudobní obeťami často nespravodlivých špecifických politík a štruktúr.207 
...
Boj proti korupcii
60. Aj v Amerike je značne rozšírený problém korupcie. Cirkev môže účinne pomáhať pri vykoreňovaní tohto zla z občianskej spoločnosti „väčším zapájaním kompetentných kresťanských laikov, ktorí vďaka svojej formácii v rodine, škole a farnosti podporujú praktizovanie hodnôt, ako sú pravda, čestnosť, usilovnosť a služba spoločnému dobru“.220 Na dosiahnutie tohto cieľa, ako aj na osvietenie všetkých ľudí dobrej vôle túžiacich skoncovať so zlom vyplývajúcim z korupcie je potrebné učiť, a ako je to len možné, rozširovať časti Katechizmu Katolíckej cirkvi venované tomuto problému, a katolíkov v jednotlivých národoch lepšie oboznamovať s dokumentmi vydávanými biskupskými konferenciami v druhých krajinách o tejto problematike.221 Kresťania s takouto formáciou značne prispejú k vyriešeniu problému korupcie, zaväzujúc sa v praxi uskutočňovať sociálne učenie Cirkvi vo všetkých aspektoch týkajúcich sa ich života a v tých oblastiach, kde môže byť osožným ich príspevok.

01012014  Posolstvo Svätého Otca Františka k 47. svetovému dňu pokoja
Korupcia a organizovaný zločin protirečia bratstvu
 
8. Horizont bratstva súvisí aj s túžbou každého muža a každej ženy po osobnom naplnení. Oprávnené túžby, predovšetkým mladých ľudí, nesmú byť sklamané ani poškodené a nesmú byť olúpení o nádej na ich realizáciu. Napriek tomu nemožno túto túžbu zamieňať so zneužívaním moci. Naopak, ľudia sa majú vzájomne predbiehať v úcte  jeden voči druhému (porov. Rim 12, 10). Aj v sporoch, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou života, vždy si treba pripomínať, že sme bratmi a sestrami, a preto musíme vychovávať druhých i seba k tomu, aby sme blížneho nepovažovali za nepriateľa či protivníka, ktorého treba odstaviť.
Bratstvo buduje sociálny mier, pretože vytvára rovnováhu medzi slobodou a spravodlivosťou; medzi osobnou zodpovednosťou a solidaritou;  medzi dobrom jednotlivcov a spoločným dobrom. Politické spoločenstvo musí konať transparentne a zodpovedne, aby toto všetko podporilo. Občania musia cítiť, že ich verejné autority reprezentujú, rešpektujúc zároveň ich slobodu. Často sa však medzi občanov a inštitúcie votrú stranícke záujmy, ktoré ich vzájomný vzťah deformujú a podnecujú vyvolávanie trvale konfliktnej atmosféry.
Autentický duch bratstva premáha individuálny egoizmus, ktorý protirečí možnosti, aby ľudia žili v slobode a vzájomnej harmónii. Takýto egoizmus sa prejavuje v spoločnosti jednak v mnohých formách korupcie, ktorá je dnes tak hojne rozšírená, jednak v organizovaných zločineckých formáciách – od malých skupín až po tie organizované na globálnej úrovni,  ktoré podrývajú zákonnosť a spravodlivosť v jej koreňoch, lebo zasahujú priamo do srdca ľudskú dôstojnosť. Tieto organizácie vážne urážajú Boha, ubližujú bratom a poškodzujú stvorenie, o to viac, ak majú náboženské podfarbenie.
Mám na mysli zdrvujúcu tragédiu drog, z ktorej zisky privádzajú na posmech morálne i občianske zákony; devastáciu prírodných zdrojov a prebiehajúce znečistenie, ako aj drámu vykorisťovania práce. Myslím na nelegálne peňažné obchody a na finančné špekulácie, ktoré často nadobúdajú koristnícky a škodlivý charakter v celých ekonomických a spoločenských systémoch, vystavujúc chudobe milióny ľudí. Myslím aj na prostitúciu, ktorá každý deň žne nevinné obete, predovšetkým medzi tými najmladšími, ktorým kradne budúcnosť. Mám na mysli ohavný obchod s ľuďmi, zločiny proti mladistvým a ich zneužívanie, hrôzu otroctva, stále prítomného v mnohých častiach sveta, ako aj na často prehliadanú tragédiu migrantov, ktorí sú obeťami nedôstojnej ilegálnej manipulácie. V tejto súvislosti Ján XXIII. napísal, že „spoločnosť vybudovaná na násilí nemá v sebe nič ľudského: obmedzuje sa v nej osobná sloboda namiesto toho, aby sa vhodne napomáhal nehatený rozvoj a zdokonaľovanie ľudskej osobnosti“.17 Človek sa však môže zmeniť a nikdy sa nesmie vzdať možnosti zmeniť svoj život. Želám si, aby toto posolstvo bolo pre všetkých, aj pre tých, ktorí spáchali surové zločiny, posolstvom dôvery, pretože Boh nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil (porov. Ez 18, 23).
Keď hľadíme na zločin a trest v širšom kontexte ľudského spoločenstva, treba spomenúť aj neľudské podmienky v mnohých väzeniach, kde zadržaní musia žiť v stave nehodnom človeka, čo zraňuje ich ľudskú dôstojnosť a potláča v nich akúkoľvek vôľu na nápravu či jej prejav. Vo všetkých týchto prostrediach Cirkev robí veľa dobrého, často v tichosti. No všetkých vyzývam a povzbudzujem, aby sa robilo ešte viac, s nádejou, že takéto konanie mnohých odvážnych mužov a žien bude čoraz viac nestranne a čestne podporené aj občianskymi autoritami.



19122013  Misericordiae vultus bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva
S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život.

15022012  Cirkev žiada vyšetrenie korupčných podozrení  . (Webnoviny)   > 
15022012  Cirkev žiada vyšetrenie podozrení z korupcie  (Aktruality)   > 



11092009 Apoštolská exhortácia pápeža Františka Evangelii gaudium biskupom, kňazom a diakonom, zasväteným osobám a veriacim laikom o ohlasovaní evajelia v súčasnom svete
K tomuto všetkému sa pridáva rozvetvená korupcia a egoistické vyhýbanie sa plateniu daní, ktoré nadobudlo celosvetové rozmery. Túžba po moci a po majetku nepozná hranice. V tomto systéme, ktorý má tendenciu všetko pohlcovať, len aby rástol zisk, čokoľvek krehké, ako napríklad životné prostredie, nemá šancu brániť sa voči záujmom zbožšteného trhu, z ktorých sa stávajú absolútne pravidlá.
...
Toto spôsobuje ešte väčší hnev, najmä ak tí, čo sú vylúčení, dobre vidia, ako v spoločnosti rastie rakovina, ktorou je hlboko zakorenená korupcia – vo vládach, v podnikateľskej sfére a v inštitúciách mnohých krajín – bez ohľadu na politickú ideológiu štátnych predstaviteľov. 
...
Nemôžeme ignorovať to, že v mestách sa rýchlo rozrastá distribučná sieť drog a obchodu s ľuďmi, ako aj zneužívanie a vykorisťovanie maloletých, nevšímavosť voči starým i chorým a rozličné formy korupcie i kriminality. To, čo by sa mohlo stať vzácnym miestom na stretnutie a vyjadrenie solidarity, často sa mení na miesto úteku a vzájomnej nedôvery. Domy a štvrte sa budujú viac na izoláciu a ochranu než na spojenie a integráciu.



24102008  Posolstvo Božiemu ľudu na záver synody biskupov o Božom slove
13. Ježiš nám vo svojom podobenstve o rozsievačovi pripomína, že jestvuje pôda suchá, skalnatá i zarastená tŕním (porov. Mt 13, 3 – 7). Kto sa vydá na cestu svetom objaví aj terény, kde sa zakorenilo utrpenie a chudoba, ponižovanie a utláčanie, marginalizovanie a bieda, fyzické i psychické choroby alebo osamelosť. Často sú skaly na cestách zakrvavené v dôsledku vojen a násilia, a v palácoch mocných sa korupcia stretá s nespravodlivosťou. Možno začuť volanie tých, čo sú prenasledovaní pre vernosť svojmu svedomiu a svojej viere. Niektorí sú zasa zmietaní životnou krízou alebo ich duši chýba niečo, čo by dalo zmysel a hodnotu samotnému životu. Sú „ako vidina“ (Ź 39, 7) a mnohí na sebe pociťujú aj hrozivé Božie ticho, jeho zdanlivú neprítomnosť a ľahostajnosť: „Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať? Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár?“ (Ź 13, 2) A  pred všetkými na konci vystupuje tajomstvo smrti. Tento nesmierny vzdych bolesti, ktorý stúpa zo zeme k nebu nám bez ustania opisuje Biblia, ktorá nám predkladá práve vieru dejinnú a vtelenú. Stačí len spomenúť si na stránky poznačené násilím a útlakom, na trpké a vytrvalé Jóbove otázky, na úpenlivé náreky žalmov, na jemnú vnútornú krízu, ktorú prekonáva duša Kazateľa, na tvrdé prorocké výčitky proti sociálnej nespravodlivosti. Niet poľahčujúcej okolnosti pre trest za prvotný hriech, ktorý sa objavuje v celej svojej ničivej sile už v počiatkoch ľudstva, ako to vidno v základnom texte Knihy Genezis (3). Skutočne, „tajomstvo zla“ je prítomné a pôsobí v dejinách, ale odhalilo ho Božie slovo, ktoré nás uisťuje o tom, že v Kristovi dobro zvíťazí nad zlom.



03122015  ENCYKLIKA CARITAS IN VERITATE (Láska v pravde) pápeža BENEDIKTA XVI.
22.
Obraz rozvoja je dnes polycentrický. Aktéri a príčiny zaostalosti, ako aj rozvoja sú mnohoraké, viny a zásluhy sú diferencované. Táto skutočnosť by mala podnietiť oslobodenie sa od ideológií, ktoré často umelým spôsobom zjednodušujú skutočnosť, a viesť k tomu, aby sa objektívne skúmal ľudský rozmer problémov. Podľa toho, čo naznačil už Ján Pavol II.,55 hranica deliaca chudobné a bohaté krajiny nie je taká jasná ako za čias encykliky Pupulorum progressio. V absolútnom význame rastie svetové bohatstvo, no narastá aj nerovnosť. V bohatých krajinách schudobnievajú nové spoločenské skupiny a rodia sa nové formy chudoby. V najchudobnejších oblastiach si niektoré skupiny márnotratne a konzumisticky užívajú istý druh superluxusu, ktorý neprijateľným spôsobom kontrastuje s pretrvávajúcimi situáciami neľudskej biedy. Pretrváva „hlasne volajúce pohoršenie nerovnosti“.56 Korupcia a nezákonnosť sú, žiaľ, prítomné tak v správaní sa ekonomických a politických subjektov v bohatých krajinách, starých i nových, ako aj v samotných chudobných krajinách. Medzi tými, čo nerešpektujú ľudské práva robotníkov, sú neraz veľké nadnárodné podniky, ale aj skupiny s miestnou produkciou. Medzinárodná pomoc často míňa svoj cieľ pre nezodpovednosť, ktorá sa zahniezďuje tak v reťazi darcov, ako aj medzi prijímateľmi pomoci. Aj medzi nehmotnými alebo kultúrnymi príčinami rozvoja či zaostalosti môžeme však nájsť také isté členenie zodpovednosti. Jestvujú formy prehnanej ochrany poznania zo strany bohatých krajín prostredníctvom príliš tvrdého uplatňovania práva na duševné vlastníctvo, zvlášť v oblasti zdravotníctva. Zároveň v niektorých chudobných krajinách pretrvávajú kultúrne modely a sociálne normy správania, ktoré spomaľujú proces rozvoja.





Cirkev, ateisti a korupcia.
Alebo pár viet na obranu pred bojovými ateistami.
(výroky a obranné reakcie)

Prečo Cirkev menovite neodsudzuje konkrétnych korupčníkov, napríklad Pašku za CT?
Verejných hriešnikov treba napomínať v skrytosti, dohovárať im cez médiá je kontraproduktívne, ten zločinec Paška sa aj tak neobráti na výzvu nejakého cirkevníka, ked mu to budú tlmoočiť jeho mediálni poradci...:( v dnešnej dobe je najlepšie ho pozvať na pohovor a keď sa neobráti a nevráti ukradnuté, nech je pre cirkevníkov ako pohan alebo mýtnik.:)
Zdroj: súkromná pošta kjfriedo






Comments