Konečné riešenie kresťanskej otázky.




Zoznam podstránok



Konečné riešenie kresťanskej otázky.

Najhoršou rakovinou sú farári oboch vierovyznaní! Svoju odpoveď im nemôžem dať ihneď, ale všetko je zaznamenané v mojom veľkom notese. Príde deň, kedy sa s nimi zúčtujem krátkym procesom. 

Vlčí brloh, 8.2.1942
Militantní ateisti neustále opakujú frázu, pripomínajúc tak zaklínačov, o kresťanskom charaktere nacizmu. Podrobnejšie je táto tematika rozobraná v časti Cirkev a druhá svetová vojna, z ktorej vyberám ako samostanú kapitolu jednu časť.


V roku 1985 rakúsky autor Wilfried Daim publikoval fotografiu údajného dokumentu podpísaného Hitlerom v roku 1943, ktorý navrhoval:
"Okamžité a bezpodmienečné zrušenie všetkých náboženstiev po konečnom víťazstve (tzv. 'Endsieg') nielen na teritóriu Veľkonemeckej Ríše, ale taktiež pre všetky oslobodené, okupované a pripojené krajiny ..., prehlasujúce v tom istom čase Hitlera za nového mesiáša. Kvôli politickým dôvodom budú zatiaľ ušetrené náboženstvá moslimov, budhistov a šintoistov. 'Führer' mal byť predstavovaný niečo ako prostredník medzi vykupiteľom a osloboditeľom, konečne ako poslaný Bohom, ktorému sa má dostávať božskej úcty. Existujúce kostoly, kaplnky, chrámy a kultové miesta odlišných náboženstiev majú byť premenené na 'posvätné miesta Adolfa Hitlera'. Teologické fakulty univerzít sa mali pretvoriť na strediská novej viery. Špeciálny dôraz mal byť kladený na výuku misionárov a putovných kazateľov, ktorí mali hlásať učenie vo Veľkonemeckej Ríši a vo zvyšku sveta a mať podobu náboženských telies, ktoré by sa mali dať využívať ako strediská pre ďalšie rozšírenie. (Vďaka tomuto problémy so zrušením monogamie zmiznú, pretože polygamia bude zahrnutá do nového učenia ako jedno z článkov viery)".

Zdroj: http://www.straightdope.com/columns/read/1699/was-hitler-a-christian
Wilfried Daim: "Der Mann, der Hitler die Ideen Gab" (Wien: Böhlau Verlag, 1985), pp. 216-218, 299
Autor: kjfriedo@azet.sk




O protikresťanských zámeroch Adolfa Hitlera vypovedajú aj mnohé jeho vyjadrenia. Zo všetkých vyberám tento najviac vystihujúci vodcove zámery s kresťanstvom:


A.Hitler:
Keď skončím zo židmi, na rad príde kresťanstvo, lebo to pochádza zo židovstva.




Nacistický experiment vo Warthelande

Laboratóriom sa v tomto smere stala ríšska župa Wartheland, ležiaca v západnej časti predvojnového Poľska. Nachádzala sa medzi Východným a Západným Pruskom na severe, Generálnym gouvernementom na východe a Horným Sliezskom na juhu. Na jej území s rozlohou 46 000 km2 žilo 4 600 000 obyvateľov, z toho 430-tisíc Nemcov. Najvýznamnejšími mestami boli Poznaň a Lodž. Jej vrchný župan Arthur Greiser vypracoval v marci 1940 trinásť-bodový program, ktorý, ako upozornil francúzsky historik Xavier de Montclos, veľa napovedal o tom ako chceli nacisti riešiť otázku cirkvi v etape pred jej faktickou likvidáciou.

Trinásťbodový projekt Warthelandskej župy


1. cirkev v inštitucionálnom zmysle už neexistuje, existujú len náboženské združenia;

2. na čele týchto združení nestojí hierarchia, ale riadiace výbory;

3. v dôsledku toho na území župy neexistujú cirkevné zákony;

4. náboženské združenia nemôžu udržiavať styky s náboženskými skupinami mimo územia župy, to znamená, že protestanti stratili akékoľvek právne, finančné alebo administratívne spojenie s ríšskou cirkvou a styky katolíkov s Vatikánom boli prerušené;

5. členmi náboženských združení sa môžu stať len dospelé osoby na základe písomnej prihlášky, a keďže nijaká cirkev neexistuje, osoby, ktoré sa do župy nasťahujú z ríše, sa môžu stať len členmi náboženského združenia;

6. všetky mládežnícke alebo iné organizácie budované na konfesionálnom základe sú rozpustené a zakázané;

7. Nemci a Poliaci nemôžu spoločne navštevovať ten istý kostol;

8. zakazuje sa náboženské vyučovanie v školách;

9. finančné zdroje združení môžu pozostávať len z členských príspevkov, pričom podpory a zbierky sú zakázané;

10. združenia môžu vlastniť len kultové miesta;

11. združenia sa nesmú venovať humanitárnym aktivitám;

12. kláštory treba zrušiť;

13. kňazi žijúci mimo župy nesmú vykonávať cirkevné obrady na jej území, čo znamená, že len duchovní žijúci na území župy môžu vyvíjať aktivitu v župných náboženských združeniach. Nemôže to však byť ich hlavné zamestnanie, musia vykonávať i nejakú remeselnú činnosť.




V nasledujúcich mesiacoch Greiser pristúpil k realizácii tohto protináboženského programu. V septembri 1941 boli za legálne právnické osoby uznané štyri nasledovné župné náboženské združenia: 
  • Poznaňská evanjelická cirkev nemeckej národnosti, 
  • Lodžská evanjelická cirkev nemeckej národnosti, 
  • Luteránska evanjelická cirkev nemeckej národnosti v západnom Warthelande a 
  • Rímskokatolícka cirkev nemeckej národnosti. 
Keďže vo všetkých prípadoch sa explicitne hovorilo o nemeckej národnosti, poľskí katolíci fakticky stratili možnosť legálne praktizovať svoju vieru. Pritom Nemcov bolo v župe 340-tisíc a Poliakov 3 260 000. V októbri 1941, pri príležitosti 2. výročia vzniku Warthelandu, predniesol Greiser prejav, v ktorom konštatoval, že vďaka novému náboženskému usporiadaniu sa župa stala miestom, kde sa aplikuje národnosocialistický svetový názor. Nasledovali početné prejavy nesúhlasu zo strany protestanstských i katolíckych cirkevných činiteľov. Estónsky pastor W. Thomson Hitlerovi napísal, že opatrenia prijaté proti cirkvám vo Warthelande zodpovedajú tým, ktoré boľševický režim prijal v Estónsku roku 1940. Ríšske kancelárstvo lakonicky odpovedalo, že führer schvaľuje dekrét upravujúci náboženské pomery v župe Wartheland. Kardinál Adolf Bertram, ktorého diecéza susedila s experimentálnou župou, protestoval - podobne ako mnohí ďalší - , ale márne, lebo warthelandský projekt pochádzal pravdepodobne od neslávne známeho šéfa straníckej kancelárie Martina Bormanna. Až v marci 1943 energickejšie protestoval aj Vatikán - listom štátneho sekretára kardinála Luigiho Maglioneho von Ribbentropovi -, ale tiež neúspešne. Neskorá reakcia Svätej stolice sa vysvetľuje tým, že sa usilovala o neutrálny a "supranacionálny" postoj vyplývajúci okrem iného z presvedčenia, že ostrou frazeológiou by situáciu nemeckých katolíkov len skomplikovala.

Použitý úryvok z vynikajúceho článku z portálu Historická revue. 
Zdroj: Nacionálny socializmus a nemecký kresťanský odboj Konečné riešenie cirkevnej otázky (Pavol Petruf),  > 




Pravděpodobným důvodem Hitlerova útoku na křesťanství byl jeho názor, že:
 ono samotné má morální autoritu k tomu 
 zastavit nacistické hnutí.
 Ale křesťané se jen potáceli v záplavě zla. Jak píše Poliakov „Když se morální bariéry zbortily úderem nacistického kázání… to samé antisemitské hnutí, které způsobilo vraždění Židů, udělilo prostor a souhlas k otevřenému odporu proti Bohu a zákonům morálky. Křesťanské tradici byla vyhlášena otevřená válka, která spustila zřivou nenávist ke Kristu a Desateru“
(Poliakov:300).

Zdroj tu.

Citujem:
nacisté vypracovávali všestranné plány na likvidaci církví, jejich pověsti, autority a vlivu. Z listin plyne jejich strategie, jejíž součástí měla být infiltrace církví zevnitř a současně i diskreditace jak jejich představitelů, tak i křesťanských idejí a hodnot. V další fázi měli být církevní hodnostáři zastrašováni, počítalo se i s jejich zatýkáním a vražděním.

 
Pokračujem citáciou z toho istého článku:

Nacisté se opírali o myšlenky a praktiky, jež byly neslučitelné s křesťanským učením, proto se snažili podkopat vliv církví na obyvatele a obzvláště na mládež. Připravovali se zbavit německých křesťanských církví a chtěli je nahradit nacistickými institucemi a nacistickým učením.

Záloha článku   > 

Zaslal Peter Košut.











Comments