Hitlerove výroky o viere.




Zoznam podstránok


Na internetových diskusiách sa osoba Adolfa Hitlera s obľubou zneužíva ako zbraň proti viere. Nezriedka sa vysypú výroky Hitlera dokladujúce jeho úprimnú vieru v Prozreteľnosť. No tí istí protiboženci sa odvracajú od výrokov toho istého Hitlera hanobiaceho kresťanstvo a Hitlera. Preto ponúkam výber tých najzaujímavejších tak, ako som ich ponachádzal na internete. 
Prečítajte si ich a porovnajte si ich rozporuplnosť.
Je zaujímavé sledovať aj datovanie jednotlivých výrokov. Do roku 1933, kedy sa Hitler stal kancelárom a získal moc , v nasledujúcich rokoch, keď sa uchádzal o dôveru a podporu prevažne kresťanského obyvateľstva Nemecka (nezabúdajme, že Hitler získal legitímnu moc v slobodných voľbách), a potom v čase absolútnej moci diktátora, kedy Nemecko bolo vo vojne a so svojimi politickými oponentami robil veľmi krátke procesy s ráznymi rozhodnutiami. To posledné obdobie, kedy si už Hitler nedával servítku pred ústa, odhaľuje jeho skutočné presvedčenie a pohŕdanie kresťanstvom. Odhaľuje, že jeho dávnejšie prokresťanské výroky boli len ideologickou pretvárkou.

Prokresťanské výroky.


„Možno že v súčasnosti sa najvyšším vládcom života stalo zlato, ale príde čas, keď sa človek zase skloní pred vyšším Bohom.“ 
Adolf Hitler




Je veľkou tragédiou, že chápeme veci v ich bytí, ale to bytie nám ostáva hádankou. Vieme, že prvok sa skladá z toľkých a toľkých atómových jadier, ale prečo to všetko? Prečo je slnko, prečo hviezdy? V okamihu, keď dospejeme k poslednej otázke, k tomu Prečo?, všetko vyústi do predstavy Všemocnej sily. Keď v Linci postavím hvezdáreň, dám na ňu napísať: Nebo oslavuje Večnosť! Je krásne, že človek pre to našiel jeden pojem – Boh! Všesila, tvoriaca svety... 
Vodcov hlavný stan, 28. - 29.12.1941

Myslím, že Prozreteľnosť obdaruje víťazstvom toho, kto správne používa dary mozgu. Všetky právne otázky, vynájdené juristami, nehrajú v prírode žiadnu rolu. Niekedy aj minulosť došla k poznatku vyššej zákonitosti sveta: pomôž si sám, a potom ti Pánboh pomôže! To je poznanie, že človek je strojcom svojho šťastia, alebo nešťastia. 
Vodcov hlavný stan, 27.2.1942
Stvoriteľ či Prozreteľnosť sú zaiste nepomíňajúce, ale predstavu, ktorú si o nich robí človek, je trochu nestála. 
Vodcov hlavný stan, 27.2.1942
V ptolemajovskom veku bola stredom vesmíru Zem, potom prichádza vek Koperníkov. Dnes vzdávame hold opäť pokročilejšiemu poznaniu, že aj naša Slnečná sústava je len čiastočkou vesmíru, súčasťou väčšieho systému, ktorý môžeme označiť ako Hmlovina. Nemôžeme urobiť nič lepšie, než predvádzať ľuďom tieto zázraky prírody. Musíme byť vďační Prozreteľnosti, že žijeme teraz a nie pred tristo rokmi, keď v každej dedine horela hranica. To bolo niečo strašné! A ako musíme byť vďační ľuďom, ktorí mali odvahu proti tomu bojovať! (...) Chcem, aby bolo moje múzeum súčasne pozitívne, umiestnim v ňom sochy a busty oných veľkých mužov, ktorí otvárali poznanie, odstraňovali povery a pokúšali sa o nový pohľad na svet. 
Noc z 20. na 21.2.1942, 11. - 12.7.1941
Budúcnosť si predstavujem takto: každý bude mať najskôr svoju súkromnú vieru; svoju úlohu bude vždy zohrávať aj povera. 
Vodcov hlavný stan, 14.10.1941
 Požadujeme slobodu pre všetky cirkevné hodnoty v štáte do tej miery, kým preň nie sú nebezpečenstvom a nepôsobia proti morálke a mravnému cíteniu nemeckej rasy. Strana ako taká sa postavila prokresťansky, ale nezaväzuje sa vo veciach viery k žiadnemu konkrétnemu vyznaniu.




Hitlerove prejavy a vyhláseniach však jasnejšie odkrývajú jeho vieru v Boha a citlivý prístup ku kresťanskému Nemecku. Nacizmus vyslovuje svoje rozpaky z nečinnosti kresťanov a dokazuje nebezpečenstvo slepej viery. Menej sa však už hovorí o Hitlerovej pobožnosti či snahe dosiahnuť jednotu nemeckého národa aj skrze zmierenie lutheránov s katolíkmi v krajine. Nasledovné Hitlerove slová zobrazujú jeho pohŕdanie ateizmom a odhaľujú intenzitu jeho podpory náboženskému cíteniu v duchu, ktorý by nemal byť cudzí tomu kresťanskému. Nech tieto citáty slúžia ako doplnok k téme Hitlerov vzťah k Bohu, kresťanstvu a cirkvi.




„Moje city ma ako kresťana vedú k môjmu Pánu a Spasiteľovi ako aj k môjmu Bojovníkovi. Vedú ma k človeku, ktorý raz osihotený, obklopený iba niekoľkými stúpencami, rozpoznal, kto boli títo Židia zač a vyzval ľudí na boj proti nim, a ktorý, božská pravda!, bol slávny nie ako Trpiteľ, ale ako Bojovník. V nekonečnej láske ako kresťan a ako človek, čítal som úsek, ktorý nám hovorí, ako napokon vo Svojej moci chopil a dvíhal bič, aby vyhnal z Chrámu plemeno vreteníc a zmijí. Ako úžasný bol pre svet jeho boj proti židovskému jedu. Dnes, po dvetisíc rokoch, s najhlbším dojatím spoznal som omnoho hlbšie ako kedykoľvek predtým, že v skutočnosti sa tak stalo preto, že musel preliať Svoju krv na kríži. Ja ako kresťan som povinný nedopustiť, aby som bol podvedený, ale práve ako kresťan som povinný byť bojovníkom za pravdu a spravodlivosť...




A ak je tu niečo, čo by mohlo dokázať, že si počíname správne, tak je to bieda, ktorá každým dňom rastie. Ako kresťan mám tiež povinnosti k svojim vlastným ľuďom...




Vyjdúc ráno von, videl som ľudí stojacich v radoch, ktorým som pozrel do ich zvraštených tvárí, a vtedy som uveril, že nebol by som žiaden kresťan, ale sám diabol, keby som nad nimi necítil ľútosť, keby som sa neotočil, ako učinil náš Pán pred dvetisíc rokmi, proti tým, ktorými sú títo úbohí ľudia zúbožovaní a vykorisťovaní.“

• Adolf Hitler vo svojom prejave z 12. apríla 1922
* „plemeno vreteníc“ sa objavuje v evanjeliu podľa Matúša (verše 3:7 a 12:34). Ján vo verši 2:15 opisuje ako Ježiš vyhnal židovských obchodníkov (zmije) z chrámu Pánovho.




„Mojou hlavnou úlohou bude postarať sa za každú cenu o to, aby v novooživenej NSDAP mohli prívrženci oboch vierovyznaní spolunažívať mierumilovne, bok po boku, aby mohli prevziať svoje poslanie v spoločnom boji proti sile, ktorá je nepriateľom každého smrteľníka z radov všetkých oddaných kresťanov.“
• Adolf Hitler v článku s názvom „Nový začiatok“, 26. február 1925
* „obe vierovyznania“ – dve najpočetnejšie vetvy kresťanskej cirkvi v Nemecku: Katolíci a Evanjelici. Hitler sa neúspešne pokúsil zjednotiť roztrieštenú Protestantskú cirkev v rôznych germánskych štátoch do jednej veľkej Evanjelickej cirkvi. (práve v Nemecku založil kresťanský kňaz Martin Luther Protestantizmus, keď v roku 1517 pribil na brány chrámu vo Witenbergu svoje požiadavky. Známa je jeho posledná modlitba, v ktorej žiada slobodnú cirkev pre každý jeden germánsky štát)




„Okrem Bohom stvoreného domu, je ich úsilie márne... Pravdivosť týchto slov z Biblie, dokazuje pohľad na dom, ktorého základy boli položené v roku 1918, a ktorý je odvtedy neustále vo výstavbe. Život nikdy nepomôže, ľudia si musia pomôcť sami. Ich vlastná sila je prameňom ich života. Sila, ktorú nám Boh dal do daru, tá, v ktorej a s ktorou smieme zviesť zápas o náš život...




Všetci ostatní v minulých rokoch nemali požehnanie od Všemohúceho – od toho, ktorý v poslednom súde, akokoľvek sa bude človek snažiť, drží vo svojich rukách konečné rozhodnutie. Pane Bože, nedovoľ nám nikdy zaváhať, alebo byť zbabelými, nedovoľ nám nikdy zabudnúť na povinnosť, ktorú sme na seba prevzali...




My všetci sme hrdí na to, že s mocnou božou podporou sme sa stali raz takými silnými Nemcami.“




• Adolf Hitler vo svojom prejave v marci 1933 
* „Okrem Bohom stvoreného domu, je ich úsilie márne...“ pochádza zo Žalmov, verš 127:1




„Vláda, uznášajúc ujať sa politického a morálneho očistenia verejného života, vytvára a ochraňuje podmienky potrebné pre uskutočnenie hlbokej obnovy duševného života... Nacionalistická vláda považuje pre zachovanie našej národnosti dve kresťanské vierovyznania za tie najdôležitejšie činitele. Bude rešpektovať dohody uzatvorené medzi nimi a Spolkovými štátmi. Ich práva nesmú byť porušené...




Bude úlohou vlády dbať na poctivú spoluprácu medzi Cirkvou a štátom. Boj proti materialistickému svetonázoru a boj za skutočné národné spoločenstvo je práve rovnako záujmom nemeckého národa, národa s blahobytom kresťanskej viery.




Ríšska vláda, ktorá považuje kresťanstvo za neotrasiteľné základy mravnosti a mravných zásad národa, prikladá najväčšiu hodnotu priateľským vzťahom so Svätou stolicou a snaží sa ich zveľaďovať.“
• Adolf Hitler vo svojom prejave k Reichstagu (Ríškemu snemu) 23. marca 1933




„Chceme si úprimne zaslúžiť obrodenie našich ľudí, našou pracovitosťou, naším prerozdelením právomocí a našou vôľou. Nežiadame od Všemohúceho – Bože, osloboď nás! – chceme byť aktívni, chceme pracovať, chceme sa navzájom rešpektovať ako brat brata, chceme sa boriť v zápase so všetkými ostatnými, aby sme priblížili hodinu, keď budeme môcť predstúpiť pred Neho a povedať mu: ‚Pane, Ty vidíš, že sme sa zmenili! Nemeckí ľudia už viac nie sú ľuďmi neúcty, hanby, svárov medzi sebou, bezmocnosti a slabej viery: Nie, Pane, Nemci sa opäť stali silnými duchom, silnými vôľou, silnými vytrvalosťou, silnými priniesť všetky obete.“




Pane, nenecháme Ťa odísť: Teraz žehnaj náš boj za slobodu!, boj, ktorý vedieme pre našich Nemcov a pre našu Otčinu.‘“
• Adolf Hitler získavajúc si kňazov na Prvého mája 1933




„Pre nás je základom zadosťučinenia, odkedy túžime, aby boj medzi duchovnými tábormi konečne dospel ku svojmu koncu..., aby akákoľvek politická pôsobnosť v stranách bola kňazom natrvalo zakázaná, práve preto, že vieme, čo masy túžia vidieť v kňazovi, a síce výhradne utešiteľa ich duší, a nie zástupcu ich politických presvedčení.“
• Adolf Hitler v prejave k mužom SA v Dortmunde, 9. júla 1933, deň po podpísaní dohody s protestantskou a katolíckou cirkvou v Nemecku




„Národný socializmus vždy potvrdzoval, že je predurčený prevziať kresťanskú cirkev pod ochranu štátu...




Rozhodujúci faktor, ktorý môže dosvedčiť podobne existenciu štátu. ako aj Cirkvi, je udržiavanie zdravia ľudského ducha a tela, pre ktoré by znamenalo zničenie tohto zdravia koniec štátu a taktiež koniec Cirkvi...




Úprimne sa nádejam, že prostredníctvom dobrovoľného súhlasu, teraz už aj pre Nemecko vzniklo konečné rozuzlenie rozsahov pôsobností štátu a jednej Cirkvi.“
• Adolf Hitler v rádiovom vysielaní 22. júla, večer pred voľbami Evanjelickej cirkvi




„Skutočnosť, že Vatikán uzatvára zmluvu s novým Nemeckom, znamená uznanie národno-sociálneho štátu katolíckou cirkvou. Táto zmluva dokazuje celému svetu, že tvrdenie, že národný socializmus (nacizmus) je nepriateľský voči náboženstvu, je lož.“
• Adolf Hitler 22. júla 1933, z listu pre nacistickú stranu (citované z knihy Johna Corwella, Hitlerov pápež)




„Boli sme presvedčení, že národ potrebuje a vyžaduje takúto vieru. Preto sme podnikli boj proti ateistickému hnutiu, a to nie iba niekoľkými teoretickými vyhláseniami: vykorenili sme ho!“
• Adolf Hitler vo svojom prejave v Berlíne, 24. október 1933




„Verím, že táto Prozreteľnosť, by nám nikdy nedovolila vidieť víťazstvo hnutia, keby ono malo napokon úmysel nás nakoniec všetkých zničiť.“
• Adolf Hitler vo svojom prejave k starým členom nacistickej strany, v Mníchove 8. novembra 1933




„Nemecká cirkev a nemecký národ sú vlastne jedno a to isté telo. Preto nemôžu existovať žiadne spory medzi štátom a Cirkvou. Cirkev ako taká, nemá čo zasahovať do politických záležitostí. A na druhej strane, štát ako taký, nemá čo zasahovať do viery a vnútorných záležitostí Cirkvi. Voľby 12. novembra by mali byť vyjadrením cirkevných voličov a nie vyjadrením Cirkvi.“
• Adolf Hitler reagujúc na C. F. Macfarlanda a jeho knihu Cirkev a štát vo svojej knihe Nová Cirkev a nové Nemecko




„Tým, že sme zničili Centrálnu stranu sme nepriviedli iba tisícky kňazov späť k Cirkvi, ale prinavrátili sme miliónom slušných ľudí ich vieru v ich náboženstvo a v ich kňazov. Spoločenstvo evanjelickej cirkvi v jednotnej cirkvi pre celú Ríšu, konkordát s Katolíckou Cirkvou – toto sú len míľniky na ceste, ktorá vedie k zaisteniu osožného spojenia a osožnej spolupráce medzi Ríšou a dvoma vierovyznaniami.“
• Adolf Hitler v Novoročnom príhovore, 1. januára 1934
* Konkordát – dohoda medzi štátom a cirkvou o úprave vzájomných pomerov




„Hlboko uchvátení túžbou upevniť pre nemecký národ dôležité duchovné, morálne a kultúrne hodnoty, zakorenené v dvoch kresťanský vierovyznaniach, zrušili sme politické organizácie, a naopak, posilnili sme náboženské inštitúcie.“
• Adolf Hitler hovoriac pred Reichstagom (Ríšskym snemom) 30. januára 1934




„Bolo by omnoho viac k veci, omnoho čestnejšie a omnoho kresťanskejšie podporovať v posledných desaťročiach nie tých, ktorí zámerne ničili zdravý život, ako sa vzpierať proti tým, ktorí si neželali nič inšie, ako predísť chorobe. Ba čo viac, politika (laissez fair) voľného trhu je v tejto oblasti nielen krutosť k jednotlivcovi ale aj k národu vôbec...




Ak sa cirkevné organizácie prehlásili za pripravené previesť liečbu a starať sa o trpiacich dedičnou chorobou, my by sme mali byť plne pripravení nebrániť im v tom.“
• Adolf Hitler vo svojom prejave z 30. januára 1934




„Zažili sme zázrak, niečo jedinečné, niečo také, čo v dejinách sveta nemalo ešte obdobu. Boh prvý raz dovolil našim ľuďom byť víťazmi na štyri a pol roka, neskôr nás ponížil, uvalil na nás čas hanebnosti, ale dnes po štrnásťročnom úsilí nám dovolil priviesť tento čas poníženia k záveru. Je to zázrak ukutý na nemeckom ľude...




Dáva nám najavo (zázrak), že Všemohúci neopustil náš ľud, ale že ho prijal do svojej priazne práve vtedy, keď ľud opäť objavil sám seba. A preto sa musíme zaprisahať, že pokým budeme žiť a pokým nám Pán bude dávať silu zotrvať v boji, náš ľud už nikdy viac nestratí sám seba.“
• Adolf Hitler vo svojom prejave k „Starej garde“ (starý členovia) strany, 19. marca 1934 v Mníchove




„Národno-socialistický štát vyhlasuje svoju lojálnosť k prospešnému kresťanstvu. Jeho najväčšou úprimnou snahou bude chrániť práva oboch veľkých kresťanských vierovyznaní, chrániť ich pred zásahmi do ich učenia a upevňovať ich v ich povinnosti nastoliť harmóniu medzi názormi a potrebami dnešného štátu.“
• Adolf Hitler 26. júna 1934 katolíckym biskupom, aby ich uistil, že by podnikol kroky proti novej pohanskej propagande




„Nie, my nie sme tí, ktorí opustili kresťanstvo – to tí, ktorí tu boli pred nami opustili kresťanstvo. My sme iba zaviedli jasné delenie medzi politikov, ktorá sa musí uspokojiť s pozemskými záležitosťami a náboženstvom, ktoré sa musí zamerať na nadpozemskú sféru. Nikto nezasahoval do náuky vierovyznaní alebo do ich náboženských slobôd, a ani nikto nejako podobne zasahovať nebude. Naopak, štát chráni náboženstvo, okrem jednej výhrady, a to, že náboženstvo nebude využívané ako zásterka politických zámerov...




Národný socializmus sa tiež nepostaví cirkvi a nie je ani protináboženský, ale naopak, stojí na základoch skutočného kresťanstva...




Pre svoje záujmy nemôžu nesúhlasiť s tými našimi, podobne ako nemôžu nesúhlasiť s naším bojom proti príznakom zvrhlosti v dnešnom svete... Nie je to protikresťanské, je to v súlade s kresťanskými zásadami! A ja verím, že ak by sme mali zlyhať v napĺňaní týchto princípov, potom radšej poukážme na naše úspechy ako výsledok nášho politického boja, ktorý iste nezostal Bohom nepožehnaný.“
• Adolf Hitler vo svojom prejave v Koblenzi k saarskym Nemcom, 26. august 1934




„Zatiaľ, čo sa evanjelické vierovyznanie znepokojuje, my sme boli predurčení skoncovať s existujúcimi deleniami, ktoré sa znepokojujú jedine kvôli podobe ich budúcej organizácie, a vytvoriť jednotnú evanjelickú cirkev pre celú Ríšu...




A vieme, že keby tu dnes s nami bol veľký nemecký reformátor (Martin Luther) potešil by sa oslobodeniu od konvencií jeho doby, ako Ulrich von Hutten, a jeho posledná modlitba by nebola za cirkvi pre jednotlivé štáty, ale bola by za Nemecko, o ktorom by sa len domnieval, a za nemeckú evanjelickú cirkev.“
• Adolf Hitler vo svojom vyhlásení počas Parteitagu (Dňa strany) v Norimbergu, 5. september 1934




„To, čím sme, neprišlo proti, ale so želaním Prozreteľnosti. A tak dlho, ako budeme verní a čestní a so zdravou odvahu v boji, tak dlho, ako budeme veriť v našu ohromnú prácu, a dovtedy, kým sa nebudeme vzdávať, tak dlho sa budeme i v budúcnosti neustále tešiť požehnaniu Prozreteľnosti.“
• Adolf Hitler v Rosenheime v Bavorsku, 11. august 1935




„Iba tak môžeš žiadať svojho Boha a modliť sa k nemu, aby živil a žehnal tvoju odvahu, tvoju silu, tvoje odhodlanie, a s tým všetkým i tvoj nárok na život.“
• Adolf Hitler vo svojom prejave vo Frankfurte, 16. marca 1936




„Ten, kto sa na tomto svete nevzdal sám seba, neopustí ho ani Všemohúci. Ten, kto si pomôže, aj Všemohúci mu pomôže. Ukáže mu cestu, ktorou môže nadobudnúť svoje práva, svoju slobodu, a tak i svoju budúcnosť.“
• Adolf Hitler vo svojom prejave, Hamburg, 20. marek 1936




„Prozreteľnosť ma učinila katolíkom, a preto viem, ako si poradiť s touto cirkvou.“
• Adolf Hitler mal preukázateľne povedať v Berlíne v roku 1936 na adresu nepriateľstva katolíckej cirkvi voči národnému-socializmu




„Verím v Prozreteľnosť a verím, že Prozreteľnosť je spravodlivá. Preto som presvedčený, že Prozreteľnosť vždy odmení silných, pracovitých a statočných.“
• Adolf Hitler vo svojom prejave k Nacistickým ženám (NSF), počas Norimbergského dňa strany (Parteitag), 11. september 1936




„Kým sa oni budú zaoberať duchovnými problémami, štát sa do nich starať nebude. Ale akonáhle sa pokúsia akokoľvek a čímkoľvek – listinami, encyklikami alebo inak – si nárokovať na práva, ktoré patria jedine štátu, potom ich prinútime cúvnuť späť k skutočnému duchovnu, k ich pastierskemu poslaniu.“
• Adolf Hitler vo svojom prejave prednesenom na berlínskom Prvomájovom festivale, 1937




„My, národní socialisti, máme taktiež hlboko v našich srdciach našu vlastnú vieru. Nemôžme si počínať inak. Žiadny človek totiž nemôže formovať dejiny národov sveta, ak nemá požehnanú svoju vôľu a svoje schopnosti priamo Prozreteľnosťou.“
• Adolf Hitler nacistickým vodcom 2. júna 1937, doručené korešpondentom anglickej tlače Daily Telegraph




„Už nikdy viac nikomu nedovolím ešte raz rozdeliť tento národ na náboženské tábory, jeden napádajúci ten druhý...




Ty, moja Hnedá garda, dohliadneš na to, ako na samozrejmosť, že nemecký ľud by mal kráčať iba cestou, ktorú mu predurčila Prozreteľnosť, keď Nemcom dala spoločný jazyk. A tak budeme kráčať vpred, s hlbokou vierou v Boha, smerom k budúcnosti. Bolo by predsa možné dosiahnuť to, čo sme dosiahli, keby nám Prozreteľnosť nepomohla?“
• Adolf Hitler vo svojom prejave v Regensburgu, 6. jún 1937




„Ak budeme sledovať túto cestu, a ak budeme poriadni, pracovití a poctiví, ak budeme tak oddane a úprimne napĺňať naše povinnosti, tak potom som presvedčený, že v budúcnosti nám, podobne ako v minulosti, Pán Boh vždy pomôže. Koniec koncov, On nikdy nenecháva poriadny národ v štichu. Často ho On môže testovať, často ho On môže pokúšať, ale nakoniec vždy nad ním nechá svoje slnko zažiariť ešte raz a na samom konci mu dá svoje požehnanie.“
• Adolf Hitler na obžinkoch v Buckeburgu, 3. október 1937




„Tieto Zimné pomocné práce sú vo svojej najhlbšej podstate kresťanskými prácami. Keď vidím, čo vídavam často: úboho oblečené dievčatá, zbierajúce s tak nekonečnou trpezlivosťou, aby sa postarali o tých, ktorí trpia zimou, zatiaľ čo sa samé trasú chladom – vtedy mám pocit, že ony všetky sú apoštolmi kresťanstva, a ony si v kresťanskej úprimnosti môžu nárokovať viac, ako ktokoľvek iný, povedať: ‚Toto je kresťanstvo čistej viery, za ktorou stoja nie slová, ale skutky.‘“
• Adolf Hitler hovoriac v kampani pre Zimné pomocné práce, 5. október 1937




„Zostaňte silní vo vašej viere, tak silní, ako ste boli v predchádzajúcich rokoch. V tejto viere, v tejto úzkej súdržnosti, náš ľud dnes kráča po svojej ceste priamo vpred a žiadna sila na zemi ho nemôže zastaviť.“
• Adolf Hitler vo svojom prejave v Coburgu, 15. október 1937




„V túto hodinu by som chcel Pána Boha požiadať iba o jediné: Aby tak ako v minulosti, tak i v súčasnosti, požehnal našej práci a našim činom, našim úsudkom a našim rozhodnutiam, aby nás ochránil pred každou zradnou pýchou a pred každým hanebným prisluhovačstvom, aby nám prisľúbil, že nájdeme priamu cestu, ktorú Jeho Prozreteľnosť predurčila nemeckému národu, a aby nám vždy dával odvahu počínať si správne, nikdy nezaváhať, nikdy neustúpiť pred akýmkoľvek násilím, pred akýmkoľvek nebezpečenstvom...




Som presvedčený, že človek stvorený Bohom, by mal žiť v súlade s vôľou Všemohúceho...




Ak by nás Prozreteľnosť neviedla, nikdy by som nemohol opakovane nachádzať tieto závratné cesty... Tak teda to je to, že i my, národní socialisti, máme v hĺbke našich sŕdc našu vieru. Nemôžme si počínať inak: Žiaden človek nemôže tvarovať svetové dejiny, alebo dejiny národov, pokým nad jeho cieľom a jeho mocou nebdie požehnanie Prozreteľnosti.“
• Adolf Hitler vo svojom prejave vo Wurzburgu, 27. júna 1937




„Národný socializmus nie je kultovým hnutím, hnutím uctievania. Je to výhradne všeľudové politické učenie, založené na rasových princípoch. Jeho cieľom nie je žiaden mystický kult, ale iba dozor a vedenie ľudí, určených spoločnou krvou – príbuzenstvom...




Nedovolíme mysticky zmýšľajúcim ľuďom, s vášňou pre skúmanie tajomstiev sveta, aby sa vkradli do nášho Hnutia. Takíto ľudia nie sú národní socialisti, ale niečo iné – v každom prípade niečo, čo nemá mať s nami nič do činenia. Na čele nášho programu nestoja žiadne okultné špekulácie, ale jasno zrozumiteľné vnemy a úprimné hlásanie viery. Ale odvtedy, ako sme si za svoj hlavný bod stanovili toto vnímanie a hlásanie viery v prežitie, odvtedy je záruka budúcnosti bytia ustálená Bohom, a teda slúžime a napomáhame božskej práci, a tak napĺňame Božiu vôľu – nie v pokútnom súmraku novej sekty uctievania, ale otvorene, pred tvárou Pána.




Náš kult je výlučne prírodným výtvorom, a to preto prírodným, pretože Boh si to tak prial. Naša pokora je plne podriadená božským pravdám o jestvovaní – aspoň doposiaľ to bolo takto známe našim ľuďom.“
• Adolf Hitler v Norimbergu, 6. september 1938
* Kresťania vždy obviňovali Hitlera z uctievania pohanského kultu germánskej mytológie, ale tu jasne vyjadruje svoje stanovisko ku kultom a posilňuje svoje kresťanské náhľady.




„Národno-socialistické hnutie zažilo zázrak. Ak Všemohúci Boh doprial úspech našej práci, potom Strana bola jeho nástrojom.“
• Adolf Hitler vo prehlásení k nemeckému národu, 1. január 1939




„Spomedzi obvinení, ktoré sú vedené proti Nemecku v takzvaných demokraciách, je národno-socialistický štát obvinený z nepriateľstva k náboženstvu. Ako odpoveď na toto obvinenie by som rád pred nemeckým národom predniesol nasledujúce slávnostné vyhlásenie:




1. Nikto nebol v minulosti v Nemecku prenasledovaný pre svoje náboženské vyznanie, a nikto ani nebude prenasledovaný v budúcnosti... Po štáte sú cirkvi najväčšími vlastníkmi pôdy... Okrem toho, Cirkev je v národno-socialistickom štáte zvýhodňovaná na daniach z darov, z dedičstva a podobne, a teší sa úľavám daňového systému. Je to preto, aby sme skrotili drzosť obzvlášť zahraničných politikov, ktorí sa opovážili rozprávať o nepriateľstve k náboženstvu v Tretej ríši...

Dovolil by som si mať jednu otázku: Aké príspevky zo štátnych verejných financií poskytli Francúzsko, Anglicko a Spojené štáty za rovnakú dobu ako my?




2. Národno-socialistický štát nikdy neuzavrel kostol, ani mu nikdy nebránil v prevádzaní jeho rehoľnej činnosti, ani sa nikdy nepokúšal nijako ovplyvniť jeho rehoľnú činnosť. Nikdy nevyvíjal žiaden tlak ani na učenie, ani na hlásanie viery akéhokoľvek vierovyznania. V národno-socialistickom štáte môže ktokoľvek slobodne hľadať svoje spasenie, podľa svojho vlastného uváženia...




Máme tisíce a tisíce kňazov všetkých kresťanských vierovyznaní, ktorí vykonávali svoje duchovné povinnosti práve tak dobre, alebo pravdepodobne ešte lepšie ako politickí agitátori – teda bez toho, aby sa dostali do rozporu so štátnym právom.




Náš štát iba raz zasiahol do vnútornej správy cirkevnej organizácie, a to práve vtedy, keď som sa usiloval zjednotiť slabé a roztrieštené protestantské cirkvi rozdielnych štátov do jednej veľkej a mocnej evanjelickej cirkvi našej Ríše. Tento pokus zlyhal vďaka odporu biskupov z niektorých štátov, preto som od neho upustil. V konečnom dôsledku nie je našou úlohou brániť a posilňovať evanjelickú cirkev násilím proti jej vlastným predstaviteľom...




Ale v jednom bode by bolo dobré vyjasniť si všetky pochybnosti: Nemeckých kňazov ako služobníkov božích ochránime, kňazov ako politických nepriateľov nemeckého štátu zničíme!“
• Adolf Hitler a jeho prejav v Ríšskom sneme (Reichstag), 30. januára 1939
* Posledná veta vystihuje Hitlerovo stanovisku ku kňazstvu. Radšej ako by mal podporovať ateizmus, ako by si dnešný kresťania želali, Hitler napadol iba kňazstvo tých, ktorí mu stáli v jeho politickej ceste.




„Ak prospešné kresťanstvo znamená lásku k blížnym, napríklad starostlivosť o chorých, šatenie chudobných, sýtenie hladných, ukájanie smädných – potom my sme tí najlepší kresťania. Pretože v týchto oblastiach vykonalo spoločenstvo ľudí Národno-socialistického Nemecka obdivuhodný kus práce.“
• Adolf Hitler vo svojom prejave k „Starej garde“ (starým členom strany) v Mníchove, 24. februára 1939

Zdroje:
• Baynes, Norman H. Ed. The Speeches of Adolf Hitler, April 1922 - August 1939, Vol. 1 of 2, Oxford University Press, 1942
• Cornwell, John, "Hitler's Pope: The Secret History of Pius XII," Viking, 1999
Protikresťanské výroky.


Tak toto stojí za prečítanie:




Myslím, že ten, kto sa pozerá na prírodu otvorenými očami, sa stane tým najnábožnejším človekom; nie v cirkevnom zmysle zbožnosti, ale na spôsob vnútorného sebapoznania. 
Koncom minulého storočia liberalizmus, zvedený pokrokom prírodných vied a techniky, prehlasoval, že človek je pánom prírody, že čoskoro ovládne aj vzduch, atď. A pritom stačí, aby prišiel orkán a všetko sa zosype ako domček z kariet. 
My maximálne poznáme zákony, podľa ktorých sa odohráva život prírody; budeme môcť vo svoj prospech využiť znalosť zákonov prírodných vied; ale to, ako tie zákony fungujú, na to neprídeme. 
Rozumie sa to samé sebou: naše hľadisko nám nedovoľuje nahliadnuť do iných rovín. Preto vymyslel človek prekrásny pojem Všemohúcnosti, ktorú uctieva ako božstvo. My nechceme vychovávať k ateizmu. 
V každom človeku žije určité nadanie pre vnímanie moci toho, čomu sa hovorí Boh [vsuvka Martina Bormanna: totiž moc prírodných zákonov v celom vesmíre]. Cirkev dokázala využiť toto nadanie a hrozí trestom každému, kto nechce veriť v to, čo chce ona. 
Vodcov hlavný stan, 11. - 12.7.1941




„Vodca je hlboko nábožensky založený, aj keď úplne antikresťanský; kresťanstvo vníma ako prejav úpadku. Správne tak. Je vetvou židovskej rasy.“
Joseph Goebbels o Hitlerovi vo svojom denníku, 28. decembra 1939

Najhoršou rakovinou sú farári oboch vierovyznaní! Svoju odpoveď im nemôžem dať ihneď, ale všetko je zaznamenané v mojom veľkom notese. Príde deň, kedy sa s nimi zúčtujem krátkym procesom. 
Vlčí brloh, 8.2.1942
Dobre, že som nedovolil kňazom vstupovať do strany. 
Berlín, 13.12.1941
V mladosti som bol presvedčený o jedinom riešení: chce to dynamit! Dnes viem, že sa to nedá lámať cez koleno. Cirkev musí zhniť. Musíme to dostať tak ďaleko, aby za kazateľnicou stáli len hňupi a v laviciach sedeli len staré baby. Zdravá mládež bude s nami. 
Berlín, 13.12.1941
Cirkev je v neustálom spore so slobodným bádaním. (...) Dnes sa na hodine náboženstva o 10. vyučuje stvorenie sveta podľa biblie a o 11. na hodine prírodopisu vývojová teória. Oboje si úplne odporuje. (...) 
Cirkev si pomáha vysvetlením, že Bibliu je nutné chápať obrazne. Keby to človek povedal pred štyristo rokmi, upiekli by ho za sprievodu náboženských piesní. 
Vodcov hlavný stan, 24.10.1941
Títo farári! Už keď vidím tú čiernu menejcennosť prichádzať! Mozog bol daný človeku na to, aby myslel; ale akonáhle myslieť začne, takýto hnusný čierny červ ho upáli! V duchu ju vidím, klasickú, krásnu hvezdáreň na kopci Pöstlingu v Linci. Ten chrám pre bôžikov odstránim a na jeho mieste postavím tú hvezdáreň! A v budúcnosti sem budú každú nedeľu prúdiť desaťtisíce ľudí a všetci budú uchvátení veľkosťou vesmíru. Ako nadpis si viem predstaviť len: Nebesá velebia Večného! Tak vychováme ľudí k nábožnosti, ale súčasne aj proticirkevnosti, pokore. 
Vodcov hlavný stan, noc z 20. na 21.2.1942
Cirkev je neustále v spore so slobodným bádaním. (...) Veda nie je nič iné než rebrík, po ktorom stúpame nahor: s každou priečkou vidíme ďalej, ale ani veda vždy nedohliadne na koniec veci. Keď vyjde najavo, že posledné poznanie je zase len dielčím poznaním, cirkev prehlási: veď sme to od začiatku hovorili! 
Vodcov hlavný stan, 24.10.1941
Skôr či neskôr exaktná veda odhalí celú tú záležitosť [cirkev] ako škodlivú. 
Vodcov hlavný stan, 14.10.1941
Keby sme dnes cirkev odstránili násilím, ľud by začal kričať: kde je náhrada? (...) Preto teraz nepovažujem za správne vrhnúť sa do boja s cirkvou. Najlepšie je nechať kresťanstvo pomaly odumrieť. Pomalé doznievanie má v sebe niečo zmierujúceho: kresťanský dogmatizmus sa rozbije o vedu. 
Vodcov hlavný stan, 14.10.1941
Cirkev musí už dnes robiť stále viac ústupkov. Tisíce vecí sú postupne vyvracané. Čím viac sa bude cirkev upínať k svojim dogmám, tým rýchlejšie dohasne. 
Vodcov hlavný stan, 14.10.1941
Veda môže kľudne o tisíc alebo dvetisíc rokov dojsť k iným stanoviskám, a predsa to nebude znamenať, že jej skoršie stanovisko bolo klamlivé; veda vôbec neklame, len sa snaží veci vidieť správne podľa hraníc, ktoré sú jej dané momentálnymi možnosťami rozhľadu. Veda neinterpretuje veci schválne nesprávne. Kresťanstvo klame; dostalo sa do sporu samé so sebou. 
Vodcov hlavný stan, 14.10.1941
Kto však žije podľa zákonov prírody, dostane sa, či chce, či nechce, do sporu s cirkvou. A na to cirkev padne. Veda zvíťazí! 
Vodcov hlavný stan, 14.10.1941
Národný socializmus a cirkev vedľa seba nemôžu dlhodobo existovať. 
Vodcov hlavný stan, 11. - 12.7.1941
Samozrejme, železnou zásobou cirkvi je hlúposť! 
Vodcov hlavný stan, noc z 20. na 21.2.1942




Kňazi dokázali ľudstvu vyhovoriť krásu prírody... Keď som mal trinásť, štrnásť, pätnásť, už som na nič neveril, ani nikto z mojich kamarátov neveril na takzvané birmovanie, iba zopár úplne blbých šprtov! 
Vodcov hlavný stan, noc z 20. na 21.2.1942
Nechajte ich, nech si rozbíjajú hlavy krížmi. 
Adolf Hitler o súperiacich kresťanských frakciách
Musí sa presadiť, že cirkev už nesmie hovoriť do vecí štátu. 
Vodcov hlavný stan, 14.10.1941
Raz sa ma učiteľ náboženstva] spýtal: 
„Modlíš sa ráno, napoludnie a večer?“ 
„Nie, pán profesor, nemodlím, pretože si myslím, že Pán Boh sa nestará o to, či sa žiak reálky modlí!“ 
„Sadnite si!“ 
Vlčí brloh, 8. – 9.1942
Kresťanstvo
Čo je to za Boha, ktorý má radosť z toho, že sa pre neho ľudia trýznia? 
Berlín, 13.12.1941
Najťažšia rana, aká postihla ľudstvo, je kresťanstvo; boľševizmus je nemanželské dieťa kresťanstva; oboje je výplodom Židov. (...) 
Vo vzťahu antického človeka k božstvu je možné vytušiť bohabojnosť; jej príznakom bola znášanlivosť. Kresťanstvo si vyhradilo, aby svoje nespočetné obete zabíjalo najhroznejším spôsobom v mene lásky; jeho príznakom bola neznášanlivosť. 
Vodcov hlavný stan, 11. - 12.7.1941
Keď na svete existuje 170 vierovyznaní, z ktorých každé vyhlasuje, že má jediný správny výklad, 169 z nich pravdu mať nemôže!
Vodcov hlavný stan, 24.10.1941
Vo všetkých starých bájach sa dočítame o zvrhnutí z nebies. To, čo o tom píše Biblia, nevymysleli Židia, ale bolo to prevzaté od Babylončanov a Asýrčanov. 
Vlčí brloh, noc z 25. na 26.1.1942
Boh stvoril človeka. Ľuďmi sme sa stali smrteľným hriechom. Predpoklad k nemu dal Boh. Päť tisíc rokov sa prizerá tomu, ako si ľudia vypichávajú oči a potom mu napadne poslať na Zem svojho jediného syna. To mu ale trvalo sakra dlho! Celá tá vec je značne postavená na hlavu! 
Ostatní tomu neveria. Musí sa im to vnucovať násilím. Keby mal Pánbožko na takomto poznaní záujem, na čo potom španielske čižmy a horiace hranice? 
Vodcov hlavný stan, 27.2.1942
Pritom Vatikán obviňuje boľševizmus, že ničí kresťanské kostoly, ako keby kresťanstvo vtedy nerobilo to isté s pohanskými chrámami! 
Vodcov hlavný stan, 19.10.1941

Kresťanstvo je najväčší úpadok ľudstva: Židia zrazili ľudstvo o viac ako pol druha tisícročia. Horšie by bolo len víťazstvo Židov v boľševizme. Keby prišiel boľševizmus, ľudstvo by prešiel smiech, pretože by sa stalo šedou masou biedy a utrpenia! Kňazi v staroveku mali ešte blízko k Stvoriteľovi, pretože hľadali ducha, ovládajúceho stvorenie. Naproti tomu je otrasné vidieť, ako cirkev vnútila ľuďom dogmy. Kresťanstvo nemoholo skončiť inak ako krvou a mučením! 
Vodcov hlavný stan, noc z 20. na 21.2.1942
Ale keď si predstavím to nudné kresťanské nebo! Na zemi má človek svojho Richarda Wagnera, ale hore iba počuje aleluja a nevidí nič iné, než palmové ratolesti, batoľatá a starcov. Kresťanstvo je ten najšialenejší výplod ľudského mozgu, výsmech všetkého božského. 
Berlín, 13.12.1941
Kresťanstvo bolo všeničivým boľševizmom. Pritom Galilejec, neskôr nazvaný Kristus, chcel niečo úplne iné. Bol ľudovým vodcom, ktorý sa postavil proti židovstvu. Galilea bola kolónia, kde Rimania usídľovali galských legionárov. Ježiš určite nebol Žid. 
Vodcov hlavný stan, 21.10.1941
Desať prikázaní je zbierka úplne chvályhodných zákonov. 
Vodcov hlavný stan, 24.10.1941
Mám šesť divízií SS, všetky sú bez vyznania, a predsa umierajú zmierení. 
Berlín, 13.12.1941
Rím zlomilo kresťanstvo, nie Germáni a Hunovia. 
Vlčí brloh, 27.1.1942
Černoch so svojím fetišom je vysoko nadradený tomu, kto verí v zázrak Prevtelenia. 
Berlín, 13.12.1941
Doba, v ktorej žijeme, je v znamení zániku náboženstva. Môže to trvať ešte takých sto, dvesto rokov. 
Vodcov hlavný stan, 27.2.1942




„Čo sa týka konfesií, tej alebo onej? To je všetko na jedno kopyto. To nemá žiadnu budúcnosť. Fašizmus sa môže trebárs zmieriť s cirkvou. Aj ja tak urobím. Prečo nie? To mi nezabráni vyhubiť od základov, so všetkými koreňmi a vláknami, kresťanstvo v Nemecku... Prestaňte už so špekuláciami. Či Nový alebo Starý zákon, alebo len Ježišove slová, jako to chce Stewart Chamberlain: Všetko je len ten istý, rovnaký humbuk, židovský podvod...Môžeme byť buď Nemcami alebo kresťanmi. Oboje nie je možné...




. Miesto svojho terajšieho Vykupiteľa, budú celebrovať čistúkrv nášho národa; príjmu plody nemeckej oráčiny jako svätosť a symbol večného národného spoločenstva, budú ich jesť a vychutnávať viac, ako to doteraz robili s telom svojho Boha...“





„Keď nebudeme platiť cirkvám ročne jednu miliardu, bude rýchlo po drzosti našich kňazov. Miesto toho, aby nadávali a boli voči nám bezočiví, budú nám žrať z ruky. S podstatne nižšími finančnými nákladmi by sme mohli duchovenstvo tak dirigovať, aby to vyhovovalo našim prianiam. Naše príspevky usmerníme len jednotlivým duchovným. Keď napríklad pridelíme nejakému biskupovi preňho a jeho podriadených jeden milión, zhrabne hneď pre seba tristotisíc. Veď čo by to bolo za kňaza, keby tak neurobil. Ohľadne rozdelenia zvyšku pre ďalších, vznikne medzi popmi poriadna hádka, a my si môžeme chytať bruchá od smiechu...“Hitler, 12. 7. 1941 



„Najťažší úder, aký kedy ľudstvo postihol, mu zasadilo kresťanstvo. Boľševizmus je nelegitímnym dieťaťom kresťanstva. Obidvoje je vynálezom židovstva. Kresťanstvo vnieslo do sveta úmyselné náboženské klamstvo. Boľševizmus klame tiež podobným spôsobom. Miesto toho, aby priniesol ľudstvu slobodu, tak ho zotročil...




Kristus bol Árijec a sv. Pavol použil jeho doktrínu k mobilizácii kriminálneho podsvetia a organizovania začiatkov boľševizmu.“



Zdá sa, povedal Führer, že niekoľko farárikov bolí hlava. Môžeme ich týchto bolestí zbaviť, spolu s hlavami.“

Co je to za Boha, který má radost z toho, že se lidé pro něho trýzní! Celá věc je velice jednoduchá: Pámbíček dává předpoklady pro spáchání hříchu; když to konečně klaplo za pomoci ďábla, použije panny, aby porodila člověka, který spasí lidstvo svou smrtí! Mohamedánství by snad ještě dokázalo nadchnout pro své nebe. Ale když si představím to nudné křesťanské nebe! Na zemi má člověk svého Richarda Wagnera, ale nahoře slyší jen aleluja a nevidí nic jiného než palmové ratolesti, batolata a starce. Křesťanství je tím nejšílenějším výplodem lidského mozku, výsměch všemu božskému. Černoch se svým fetišem je vysoce nadřazen tomu, kdo vážně věří v zázrak Převtělení.

Adolf Hitler, Monology, s. 118



Som katolíkom rovnako ako predtým...
denník Gerharda Engela SS, október 1941, súkromná rečnícka figúra na ovládanie más; preklad z češtiny
Z toho dôvodu dnes verím, že jednám v súlade s vôľou všemocného Stvoriteľa: tým, že sa bránim proti Židovi, bojujem za dielo Pána.
Mein Kampf, preklad z češtiny
Židov musíme vyhubiť, pretože poťahujú drôtikmi, inak nám nič nepomôže!
30. august 1942
[upraviť]Prisudzované výro




























Comments