Ateizmus.‎ > ‎

Marxistický ateizmus.




Zoznam podstránok




Z Manifestu komunistickej strany:



"Manifest komunistickej strany” — základný programový dokument vedeckého komunizmu.

.........


Ako išiel vždy farár ruka v ruke s feudálom, ide aj farársky socializmus ruka v ruke s feudálnym.

Nie je nič ľahšie ako dať kresťanskému asketizmu socialistický náter. Nehorlilo azda aj kresťanstvo proti súkromnému vlastníctvu, proti manželstvu, proti štátu? Nehlásalo azda namiesto toho dobročinnosť a žobrotu, celibát a umŕtvovanie tela, kláštorný život a kostol? Kresťanský socializmus je len svätenou vodou, ktorou farár požehnáva šľachticovu zlosť.

.......


Otvorene vyhlasujú, že ich ciele sa dajú dosiahnuť len násilným zvrhnutím celého doterajšieho spoločenského zriadenia. Nech sa trasú panujúce triedy pred komunistickou revolúciou! Proletári nemajú v nej čo stratiť, len svoje putá. Dobyť môžu celý svet.

Zroj tu.




Dalajláma: Dušou som stále marxista.
Citujem:
"Marxizmus je "jediným ekonomickým systémom zohľadňujúcim spravodlivé prerozdeľovanie (bohatstva)", povedal tibetský duchovný vodca vo štvrtok na tlačovej konferencii na začiatku štvordňovej návštevy New Yorku."
Zdroj tu.

Obdivovateľ marxizmu a kritik kapitalizmu sa však dobre cíti v cente svetového finančníctva v New Yorku a ani mu neprekáža, že vstupenky na jeho prejavy sa predávajú aj za stovky eur. :)
Podla Ateistickeho slovnika, zostaveneho sovietskymi komunistickymi ateistickymi propagandistami a podruhykrat vydaneho v preklade v Ceskoslovensku v r. 1984 sa na str. 51-2 jasne pise:


ateizmus marxistický - najvyššia forma ateizmu, kvalitatívne nový stupeň vo vývoji ateistického myslenia. (...) Výdobytkom a. m. je odhalenie sociálnych koreňov náboženstva ako rozhodujúcej podmienky pri určovaní jeho vzniku. Na rozdiel od predmarxistického ateizmu neobmedzuje sa na redukovanie náboženstva na jeho svetský základ. Podľa Marxových slov musí byť tento svetský základ "nielen sám v sebe pochopený vo svojom protirečení, ale aj prakticky zrevolucionizovaný". V analýze náboženstva sa a. m. opiera o všetko predchádzajúce ateistické myslenie. Osvojil si to pozitívne, čo sa nahromadilo v procese stáročného kultúrneho vývoja. A. m. zároveň prekonal hist. a triednu obmedzenosť predchádzajúcich ateistických učení. Materialisticky vysvetľuje zdroje náb. predstáv, stavia boj proti náboženstvu do priamej súvislosti s úlohami sociálneho a duchovného oslobodenia pracujúcich más, ukazuje reálne možnosti prekonania náb. ilúzií. Engels zdôrazňoval, že náboženstvo musí byť "vedecky prekonané, t.j. historicky vysvetlené", a takú úlohu môže zvládnuť iba taká teória, ktorá sa opiera o dialekticko-materialistickú filozofiu. Základnými princípmi a. m. sú: 



1. hodnotenie náboženstva ako súhrnu ideí, ktorých vznik bol podmienený závislosťou človeka od živelných síl prírody a spoločenských podmienok života; 

2. objasnenie súvislosti medzi náboženstvom a záujmami reakčných tried zainteresovaných na zvečnení náb. a sociál. ilúzií; 

3. objasnenie skutočnosti, že boj proti náboženstvu je predovšetkým bojom proti tomu spoločensko-ekonomickému zriadeniu, ktorého skresleným odrazom náboženstvo je; 

4. záver, že odstránenie náboženstva je jedným z rozhodujúcich predpokladov využitia tvorivej aktivity más na boj za zmenu podmienok pozemského života. 



A. m. chce nielen oslobodiť vedomie človeka od omylov a predsudkov, ale aj ukázať pravdivý obraz sveta, v ktorom nie je nič nadpozemské a nadprirodzené. (...) Humanistická podstata a. m. spočíva v tom, že "kritika náboženstva sa končí učením, že človek je najvyššou podstatou pre človeka" (Marx). A. m. vytvára vo vedomí pracujúcich materialistický svetonázor, ktorý je dôležitým faktorom uvedomelého pretvárania skutočnosti, potvrdením komunistickej uvedomelosti a presvedčenia; je teoretickým základom systému ateistickej výchovy, umožňuje presný výber prostriedkov, foriem a metód ideového vplyvu na veriacich.
v hesle o práci Karola Marxa Ku kritike Hegelovej filozofie práva. Úvod. vyd. konc. r. 1843 a začiatku r. 1844. na str. 294-5:
Marx považoval náboženstvo za fantastický odraz sociálnej skutočnosti v hlavách ľudí a ukázal, že "náboženstvo je ... sebauvedomenie a sebapocit človeka, ktorý buď ešte sám seba nenašiel, alebo už zasa sám seba stratil". Marx tu novým spôsobom vysvetlil material. tézu, podľa ktorej "človek, to je svet človeka, štát, spoločnosť. Tento štát, táto spoločnosť vytvárajú náboženstvo, prevrátené vedomie sveta, pretože sú samy prevráteným svetom". Spoločnosť podľa Marxa náboženstvo nielen transformuje, ale ho aj plodí. To znamená, že náboženstvo nemá nijakú transcendentnú podstatu. Podobne ako hociktorá iná forma spoloč. vedomia, aj náboženstvo odráža spoloč. bytie, preto celý obsah náboženstva má zdroj v reálnej skutočnosti. Osobitosť náboženstva je však v tom, že na rozdiel od mnohých iných foriem vedomia neodráža objekty reálneho sveta adekvátne. "Zrušiť náboženstvo ako iluzórne šťastie ľudu znamená žiadať jeho skutočné šťastie." Marx tým nastolil materialistickú otázku koreňov náboženstva. V tejto práci nachádzame vynikajúcu formuláciu, ktorú Lenin označil za základ celého marxistického svetonázoru v náboženskej otázke: náboženstvo je "ópium ľudu".



Kultúrny marxizmus.
Nová hrozba pre spoločnosť.

Citujem:
...marxisti sa po zdiskreditovaní svojich ekonomických názorov presunuli do kultúrnej sféry a pokúšajú sa rozvrátiť všetky spoločenské inštitúcie zvnútra.

„Musia mať kontrolu nad všetkým, čo produkuje kultúru. Najdôležitejšia je teda cirkev. Ale tiež univerzity, školy, noviny, médiá a podobne. V boji, v ktorom sa momentálne nachádzame, majú, samozrejme, všetko v rukách,” povedal Azevedo pre LifeSiteNews. Ako však dodal, musíme si uvedomiť, že „Boh je s nami.”

Podľa Azeveda, kultúrny marxizmus zahŕňa nielen Marxove myšlienky, ale tiež Nietzscheho a Freuda. Cieľom nie je nič iné ako zničenie západnej civilizácie v jej koreňoch. Z tejto deštrukcie, uisťujú nás, sa zrodí utópia.

Medzi inštitúcie, ktoré sú určené na likvidáciu, patrí rodina, povedal Azevedo.

Myslia si, že rodina, to je útlak útlak. Takže ak máte rodinu, znamená to, že ste muž, muž, ktorý utláča ženu a deti, pretože ich využíva,” povedal Azevedo.

Ak raz máte tradičnú rodinu, máte muža ako vládcu rodiny. Oni si myslia, že toto musia prekonať, aby sme mali rovnocennú spoločnosť, že musíme mať ľudí, ktorí vyrástli v inom prostredí.”

V Brazílii, v krajine s najväčšou populáciou katolíkov na svete, sa marxisti zamerali na cirkev a mnohí kňazi a biskupi prijali ideológiu, ktorá nahrádza duchovné učenie Krista marxistickou imitáciou známou ako „teológia oslobodenia.”

Teraz sa snažia dostať do kresťanstva a zmeniť ho zvnútra,” povedal Azevedo. „Držia sa náboženských slov, ale menia obsah vnútri slova.”

Pokračovanie tu.
Comments