Vianoce







Ukradli kresťania pohanom Vianoce?

(Spracované podľa textu ateistu Dušana Valenta na portále In Vivo.)



25. december sa javí ako dátum Kristovho narodenia, ktorý nemá nič do činenia s pohanskými vplyvmi na cirkevnú prax počas Konštantínovej doby alebo po nej. Je úplne nepravdepodobné, že by to bol býval skutočný dátum Kristovho narodenia, ale vznikol jedine z úsilia raných latinských kresťanov určiť historický dátum Kristovej smrti.

Zdroj: Dátum Kristovho narodenia  (24122015, Postoj) - doporučujem prečítať https://docs.google.com/document/d/1u_IWmZ-e_B76GodF2I4abAYYnDpOhdYuzhvAOX2OUNo/edit?usp=sharing




Blížia sa Vianoce.
Kde sa vlastne vzali?
Táto otázka privádza do vytŕženia ateistov strážiacich čistotu tradícií. Ich tradícií. Podľa rozšíreného mýtu kresťania nahradili Vianocami ako pripomenutím narodenie Krista staršie pohanské zvyky.
Konšpiračný film
Zeitgeist, obľúbená vedecká literatúra fajera, rozšíril mýtus, že kresťania oslavujú narodenie JK (sic!) preto 25.12., lebo v rovnaký deň roka ako Ježiš sa podľa tradícií narodili aj viacerí iní bohovia staroveku, napríklad Horus, Mitra, Dionýz, Attis a iní. Tieto paralely (ako aj mnohé iné, ktoré film uvádza) sú však falošné.

Zapamätajte si teda raz a navždy, že Zeitheist je znôškou klamstiev. Máte to podpísané od onakvejšieho atiestu - Dušana Valenta.

Poďme ďalej.
Podľa rozšíreného názoru bolo ustanovenie dátumu Ježišovho narodenia na 25. december cieleným zásahom cirkvi, ktorá sa snažila nahradiť slávenie pohanských sviatkov sviatkom kresťanským. Takýto scenár dáva zmysel. Ako sme videli, konkrétny spôsob slávenia Vianoc má z veľkej časti pohanský pôvod. Preberanie zvykov a tradícií je však jedna vec, ustanovenie dátumu Vianoc čosi celkom iné. Staroveké písomnosti, ktoré máme k dispozícii, cielené vytláčanie pohanských sviatkov Vianocami nenaznačujú. Ranokresťanskí autori skôr hovoria o zhode okolností, ktorá je údajne dôkazom, že „Boh uprednostnil Ježiša pred falošnými bohmi pohanov.“ Cielené prekrytie zimných pohanských sviatkov sa prvýkrát spomína až v krátkej poznámke biblického komentátora Dionýza bar-Salibiho v 12. storočí. A malo ísť o presun slávenia Ježišovho narodenia zo 6. januára.

Zopakujme si teda kľúčové myšlienky:
Staroveké písomnosti, ktoré máme k dispozícii, cielené vytláčanie pohanských sviatkov Vianocami nenaznačujú.
V čase určenia dátumu slávenia Vianoc na 25.12. už si kresťania marodenie Krista pripomínali.

Za tretie - určenie dátumu kresťanských Vianoc.

Už židovská tradícia uvádza, že stvorenie a spása by mali byť v jeden, presnejšie v rovnaký deň v roku. Na základe evanjelií bol určený dátum ukrižovania na 25.marca. Teda JK bol ukrižovaný v rovnaký deň ako bol počatý. A po deviatich mesiacoch sa narodil. Teda 25.decembra. Pripomínam, že nejde o historický výpočet udalostí, ale o zosúladenie ľudovej a cirkevnej tradície.

Ateista Dušan Valent teda v závere prízvukuje to najdôležitejšie:
S istotou môžeme skonštatovať, že deň, mesiac ani ročné obdobie narodenia Ježiša nepoznáme, pričom spôsob, akým slávime Vianoce, má v mnohých smeroch pohanské korene. No tvrdenie, že dátum Ježišovho narodenia bol na december, konkrétne 25. december, ustanovený iba za účelom vytlačenia pohanských sviatkov, je z viacerých dôvodov problematické. Pravdepodobnejšie je, že dátum slávenia Vianoc vychádza z prastarej rabínskej (a teda židovskej) tradície, podľa ktorej sa veľké veci dejú znova a znova v rovnakom čase.

Ešte raz zopakujem:
tvrdenie, že dátum Ježišovho narodenia bol na december, konkrétne 25. december, ustanovený iba za účelom vytlačenia pohanských sviatkov, je z viacerých dôvodov problematické







Ústredná myšlienka:

...tvrdenie, že dátum Ježišovho narodenia bol na december, konkrétne 25. december, ustanovený iba za účelom vytlačenia pohanských sviatkov, je z viacerých dôvodov problematické. Pravdepodobnejšie je, že dátum slávenia Vianoc vychádza z prastarej rabínskej (a teda židovskej) tradície, podľa ktorej sa veľké veci dejú znova a znova v rovnakom čase.  Spôsob slávenia a ozdoby majú pohanské korene ako napr zdobenie stromčeka a rôzne ľudové obyčaje, no prevzatý pohanský folklór a pohanská mystika bola nahradená kresťanskou symbolikou. Sú pripomenutím kultúry predkov ako prejav úcty k rodičom a koreňom, no nie sú prejavom vyznávania pohanstva.





Aký je pôvod slova Vianoce?
Vianoce sú pôvodný pohanský sviatok - tvrdia ateisti a odvolávajú sa na pôvod slova a spomínajú aj názov Kračúň alebo maďarské slovo Karacsony. Ako to teda je?
Vianoce je rýdzo kresťanský výraz a po prvý krát bolo zaznamenané v krásnych rokoch kresťanského rozkvetu v 12. storočí. Slovo Weihnachten sa dostalo aj do krajín západných Slovanov a tí ho prevzali ako Vianoce. Hovoriť o tom, že ide o staroslovanské slovo nemá zmysel, lebo žiadna iná krajina so slovanským obyvateľstvom ho nepozná. Je tam teda logický vplyv germanizácie. Vianoce alebo Weihnachten je Svätá noc. Takže ak si pri nákupoch v Tescu pobrukujete slová pesničky Svätá noc, spievate o Vianociach kresťanských.
Kračúň je pôvodné slovanské slovo, ktoré zase prevzali Maďari od Slovanov. No nie je základom pre slovo Vianoce.

Jasličky by nemali poburovať. (24122015)
Citujem
Strach z jesliček mi připadá směšný a je pro mě nepochopitelný – řekl předseda Italské biskupské konference během předsvátečního setkání s novináři. V posledních letech ruší sváteční atmosféru v Itálii spory o přítomnost vánočních symbolů na veřejných místech. Vánoční strom a především betlémská scéna jsou hluboce srostlé s italskou kulturou. V poslední době však narůstá v Itálii a zejména ve zdejších školách počet lidí patřících k jiným kulturám a náboženstvím. V obavách nezasáhnout jejich citlivost se masově rezignuje na křesťanskou symboliku.
...
 Připomněl, že jesličky jsou syntézou hodnot jako je něžnost, pokoj a prostota. Pro věřící jsou navíc ještě znamením spásy. Hodnoty, které představují vánoční jesličky, jsou však všeobecné a neměly by pobuřovat nikoho, ani ty, kdo se u nás zabydlují – prohlásil předseda Italské biskupské konference. 


Ukradli kresťania pohanom Vianoce?
V skutočnosti keď rímsky imperátor Aurelián, ktorý nenávidel kresťanstvo, ustanovil 25. decembra 274 pohanské sviatky „Narodenia neporaziteľného slnka“, išlo takmer isto o pohanskú alternatívu k dátumu, ktorý už pre rímskych kresťanov čosi znamenal. Takže „pohanský pôvod Vianoc“ je mýtus bez historického základu.

Prečo práve 25.december?
Výber 25. decembra je výsledkom úsilia najranejších kresťanov vyrátať dátum Ježišovho narodenia na základe kalendárových výpočtov, ktoré nemali s pohanskými sviatkami nič spoločného.
...
Kresťania sa pokúšali vyrátať dátum Kristovho narodenia dávno predtým, než ho začali oslavovať liturgicky, ešte v druhom a treťom storočí. V skutočnosti sa to javí tak, že určenie dátumu 25. decembra bolo vedľajším efektom snahy určiť, kedy treba sláviť Pánovu smrť a vzkriesenie.
...
A pohanský sviatok, ktorý zaviedol cisár Aurelián (ktorý nenávidel kresťanov) na tento deň r. 274, nebol iba snahou použiť zimný slnovrat na politické vyhlásenie, ale takmer iste úsilím dať pohanský význam dátumu, ktorý bol už dôležitý pre rímskych kresťanov. Kresťania, naopak, mohli v neskoršom čase prispôsobiť pohanské „Narodenie neporaziteľného slnka“, aby poukazovalo na narodenie Krista, vychádzajúceho „Slnka spásy“ alebo „Slnka spravodlivosti“. 
Zdroj: Dátum Kristovho narodenia  (24122015, Postoj) - doporučujem prečítať https://docs.google.com/document/d/1u_IWmZ-e_B76GodF2I4abAYYnDpOhdYuzhvAOX2OUNo/edit?usp=sharing





Comments