Relativizácia morálky.



"Kapitáni života štátov bez Boha a bez duchovných hodnôt šíria cez masmédiá slobodu bez hraníc pod heslom bezhraničného liberalizmu, v ktorom je všetko dovolené. Všetko v mene takzvanej slobody. Ľudia obrátili na ruby všetkých sedem hlavných hriechov a vyhlásili ich za cnosti. Pýchu nazvali zdravým sebavedomím, lakomstvo zákonom ekonomiky, smilstvo nazvali zdravým biologickým inštinktom a takmer jedinou radosťou zo života, nestriedmosť nazvali vyššou životnou úrovňou, surovú závisť a nenávisť nazvali bojom o spravodlivosť a politickú slobodu, hnev nazvali rozhorčením nad názormi druhých, lenivosť nazvali filozofickým postojom. Takto kapitáni štátov bez Boha paralyzovali ľudí a národy. A zmocňujú sa ľudí i sveta."
Jeho Eminencia kardinál Ján Chryzostom Korec



Prejsť na tematickú podstránku na tomto portále zaoberajúcu sa vzťahom ateizmu a morálky:

Morálka sekhumanistov podľa Kurtza.



Vedie kresťanstvo k nemorálnemu správaniu a zločinnosti? Viac tu:
Kto je zločinnejší? Porovnanie v percentách.
Hranice medzi filozofickým ateizmom a kresťanstvom a všeobecne teistickými filozofiami prebiehajú aj cez tému morálky. Na nej sa vyhraňuje ostrý konflikt medzi zmysluplnosťou konania dobra a rezignáciou nad zlom.
Problém morálky je téma, na ktorej sa vyhraňujú  filozofické rozdiely veriacich a ateistov.

Každý človek pri svojich rozhodnutiach zvažuje dosah rôznych hľadísk a to správnosť, prospešnosť, výhodnosť či zákonnosť. Naše rozhodnutia, vedomé podotýkam, sú potom prienikom všetkých týchto hľadísk. O morálnosti našich rozhodnutí však môžeme hovoriť len v prípade vedomých rozhodnutí. Zemetrasenia a živelné pohromy, schizofrénia a všeobecne ochorenia, (vrátane vrážd novorodencov matkami v stave popôrodného syndrómu), nepredvídateľné situácie a podobne nespadajú do tej skupiny udalostí alebo vedomého konania, ktoré sú posudzovateľné z pohľadu morálky. Sú udalosti, ktoré človek svojim rozumom neovplyvní - tam nie je priestor na posudzovanie z pohľadu morálky.

Morálka teda predpokladá vedomé rozhodnutie.

Na posudzovanie morálnosti nejakého činu je potrebný súbor vlastností, teda kritérií, s ktorými sa určitý čin porovnáva a vyhodnocuje sa, či je v súlade alebo rozpore s morálnym kódexom.
Kresťanská morálka sa odvíja od Zmluvy medzi Bohom a ľudstvom. Kresťania veria, že život má svoj zmysel aDesatoro je kostrou konania a správania kresťana.

Od čoho odvíjajú morálku ateisti?
Ateistická morálka je spoločenská dohoda, ktorá môže mať akékoľvek podoby a meniť sa podľa rôznych okolností a to i protichodne. 
Viac o sekulárnej morálke na tejto stránke v stĺpčeku vľavo - úryvok je z polemiky s docentom Chmelárom.

Ateisti sa bránia, že ateisti môžu tiež konať morálne a boha k tomu nepotrebujú. No to iste môžu. Každý človek totiž v sebe nesie pečať Stvoriteľa. Preto konanie človeka, chceme  alebo nie, má sklony riadiť sa svedomím. Navyše ateistická morálka je silne ovplyvnená kresťanstvom, ktoré tu stáročia presadzovalo kresťanskú morálku. A tak ateisti aj vyčiarknutím boha konajú zotrvačne v duchu kresťanskej morálky.


Ateista tvrdí:
lenze ani ateista nemusi kradnut, zabijat, klamat.. ludia veria v boha lebo nič iné im neostáva, lebo su taký zufali z tohto svetu.. viera je len smer, ktorý ludia slepo nasleduju.. nevidia nič iné.. veria lebo si myslia ze to pomoze.. lenze fiktivna postava nikdy nepomoze.
Nespochybňujem, že ateista je silne ovplyvnený kresťanskou morálkou. Najmä ak vyrástol v kresťanskom prostredí. Ak kradne kresťan, ukážeš prstom a povieš, že sa nespráva ako kresťan. Ak kradne ateista, čo povieš?
Ateista NEMUSÍ zabíjať, klamať, kradnúť atď. Kresťan na rozdiel od ateistu NESMIE zabíjať, kradnúť, klamať atď. :)
Lenže ak ateista kradne či zabíja, tvrdenie, že sa nespráva ako ateista,  je úsmevné až smiešne.
Ateizmus totiž neprináša morálku.

Ateista a bloger z Občianskeho združenia ateistov českej republiky Peter Tomek s tým súhlasí a tvrdí:

Ateismus nemá morálku.
Mimochodem, je to pravda, jenže co to znamená?
Nasleduje dlhší text, ktorý je možné zjednodušiť do jednej vety. Opäť zacitujem pána Tomka:
Největší štěstí největšího počtu je základ morálky i zákonodárství. 

Veru nie je. :) Najväčšie šťastie najväčšieho počtu je kolaborácia s väčšinou bez dôrazu na morálnosť konania.


Comments