Zločiny organizovaného ateizmu.




Zoznam podstránok





Zločiny a obete organizovaného ateizmu.


Namiesto úvodu:

Viackrát som sa pokúsil spísať tragické okamihy ateizácie spoločnosti a zadokumentovať tak toto smutné obdobie našich dejín i dejín demokracie na Zemi.
Moje nadšenie ma však opustilo po niekoľkých hodinách triedenia článkov. Vždy ma premohol komplex skarabeusa. Chrobáčika známeho u nás ako lajniaka, hovnivála. Zavalený nformáciami som si pripadal skutočne ako hovnivál v obrovskej hore hnoja.
Čím viac som sa snažil zmapovať zločiny ateistických ideológií, tým menej som mal síl. Gigantické množstvo neprávostí spáchaných v mene ateizmu nie je možné vtesnať na ľahko načítateľnú internetovú stránku. A tak som vypichol len pár tých najkrikľavejších udalostí z miliónov ľudských osudov.

Počet obetí komunizmu:

Citujem:
Prinajmenej 100 miliónov obetí
priameho komunistického teroru na celom svete, z toho najmenej 20 miliónov v ZSSR a 65 miliónov v Číne; vo východoeurópskych štátoch asi 1 milión, v Afrike 1,7 milióna, v Kambodži 2 milióny, v Afganistane 1,5 milióna, v Severnej Kórei 2 milióny, vo Vietname asi 1 milión, ale aj v Južnej Amerike a v iných krajinách, v ktorých sa komunisti pokúšali zmocniť sa vlády, obete prekračujú desiatky tisícou.



Akýkoľvek prejav kresťanstva, prežehnanie sa pred kostolom, pred jedlom alebo čo i len nosenie retiazky s krížikom bol nežiaduci a taký človek bol často spoločensky diskriminovaný. Bežná prax napríklad v škole v Lendaku bola taká, že vedenie školy strhávalo deťom počas vyučovania retiazku s krížikom," doplnil historik.
http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/13-04-2012/historik-krestania-boli-v-byvalej-csr-ludmi-druhej-kategorie.html
 > 



"Kresťania sa stali v bývalom Československu ľuďmi druhej kategórie. Práve u nás bol postup voči cirkvám z dlhodobého hľadiska najprísnejší. Preto sa často hovorí o Československu ako druhom Albánsku," vysvetľuje historik Róbert Letz. Oficiálnou štátnou ideológiou bol marxizmus-leninizmus a náboženstvo sa podľa Letza vyhlasovalo za tmárstvo. "Na kresťanov sa útočilo v médiách, pričom oni sami nemali možnosť sa brániť. Ak sa niekto postavil na odpor, bol bratý na zodpovednosť za protištátnu činnosť," hovorí Letz agentúre SITA. Tisíce ľudí podľa jeho slov skončili za vieru vo väzeniach a pracovných táboroch alebo im bolo znemožnené uplatnenie, ktoré by bolo adekvátne ich schopnostiam. "Najhoršie obdobie možno vymedziť rokmi 1949 - 1963, no prenasledovanie kresťanov a vôbec náboženstva sa vzťahuje na celé obdobie rokov 1948-1989, ba niektoré náznaky sa objavili aj pred rokom 1948," dodal Letz.
http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/13-04-2012/historik-krestania-boli-v-byvalej-csr-ludmi-druhej-kategorie.html

















Uznávam, že neraz sa diali (aj veľké) krivdy na deťoch. Odmietal som spôsob komunistickej ateizácie v školách aj vo verejnosti, ktorá veru skutočnému ateizmu viac škodila, ako osožila



Zdroj:
Mienkotvorný sekulárny humanista na Slovensku Rastislav Škoda, Zošity Humanistov
Žiadny iný svetonázor tejto planéty naprieč celými dejinami ľudstva a súčasne naprieč všetkými kultúrami Zeme nezaujal toľkých ľudí, koľko pozornosti pritiahlo práve kresťanstvo. Žiadna iná filozofia nebola podrobená toľkému skúmaniu a žiadne iné hnutie nemá toľkých nepriateľov - ako kresťanstvo. Tí vedú proti kresťanstvu boj na všetkých možných frontách využívajúc najrozmanitejšie formy znevažovania a spochybňovania. Jedna z foriem útoku sa sústreďuje na spochybnenie tézy, že kresťanstvo je náboženstvom lásky, milosrdenstva a odpustenia. Prízvukovaním už ošúchanej a tisícekrát vyvrátenej frázy o nebezpečenstve kresťanstva sa z vety "Za všetkými vojnami je náboženstvo" stala mantra pripomínaná vždy, keď sa rozhovor zvrtne na náboženskú tému. Ak je za všetkými vojnami náboženstvo, potom zákonite ateizmus je svetonázorom mieru a pokoja. 
Ak porovnávame zločiny náboženstiev so zločinmi ateizmu, musíme merať rovnakým metrom. Filozof Daniel Deneth navrhuje súdiť náboženstvá podľa následkov - využijúc biblickú zásadu "poznate ich po ovocí".
Ateista Deneth, podobne ako tu prítomní ateisti, sa nezamýšľa, či dôsledky a následky vyplývajú z najvyšších hodnôt daného náboženstva a či ich zamýšľali ich zakladatelia. Deneth, podobne ako tu spomínaní ateisti brýzgajúci na kresťanov pri každej príležitosti, sa nesnaží oddeliť, čo náboženstvo naozaj učí a čo sú naopak len prekrútené výklady.
Citujem:
"Je pravda, že náboženskí fanatici sa len málokedy, ak vôbec niekedy, inšpirujú alebo riadia najhlbšími a najlepšími zásadami svojho náboženstva.No a čo?Za teroristov z al-Kaidy a Hamasu stále môže islam a za bomby na potratových klinikách rovnako môže kresťanstvo" - ateista Deneth.
Ak použijeme tento meter, tak za smrť miliónov ľudí za Hitlera , Stalina a Maa môže ateizmus.
Iný ateista, Steven Weinberg, podobne ako tu prítomní páni kresťanofóbni ateisti, by však nechcel merať tým istým metrom.Weinberg sa domnieva, že zločiny náboženských fanatikov ukazujú pravú tvár náboženstiev, zatiaľ čo zločiny ateistických režimov sú prekrútením ateistického ducha racionálneho a vedeckého skúmania.
Weinberg obviňuje kresťanstvo zo zla, ktoré bolo jeho menom spáchané a súčasne chce očistiť ateizmus a sekularizmus od ťažších zločinov proti ľudskosti, ktoré boli spáchané jeho menom.
 (Křesťanství a ateizmus úplně jinak, Dinesh D´Souza )

Ak my,kresťania, sme obviňovaní zo všetkých zločinov spáchaných od stvorenia sveta, sme braní na zodpovednosť za upaľovanie čarodejníc či križiacke výpravy, hoci sme do týchto udalostí nemohli zasiahnuť ani len teoreticky, tak potom pre porovnanie zločinnosti nás, kresťanov, a ich-vás, ateistov, použijúc rovnaký ateistami používaný meter cezgeneračnej kolektívnej viny, budeme rovnako súdiť ich-vás za zločiny doktrín vychádzajúcich z ateizmu.
Je teda ateizmus svetonázorom mieru? Je to naozaj tak?
Rozhodne nie.
Ateizmus stál na počiatku troch najzločinnejších ateistických ideológií: nacizmu, komunizmu a maoizmu. Tieto najmocnejšie ateistické režimy za niekoľko desaťročí vyhladili astronomické množstvo obyvateľstva. Preto je potrebné si niektoré tieto zverstvá pripomenúť.

Vráťme sa však pár storočí naspäť, do čias Francúzskej revolúcie. Toto obdobie je ateistami vnímané ako "posvätné", lebo udalosti tých dní priniesli svetu osvietenstvo a zrod sekulárneho humanizmu. To, že toto obdobie pár rokov si vyžiadalo viac obetí ako poltisícročie inkvizície, berú na vedomie takmer so zdesením.



1789, 14. júl

Dobytie Bastily. Táto udalosť je vnímaná ako významný medzník v dejinách Európy. Tým dňom podľa ateistov Európa začala písať dejiny sekularizmu. Sloboda, rovnosť, bratstvo. Koniec neobmedzenej moci a výdavkov kráľovského dvora. Demokracia. Takto nejako je táto udalosť ponímaná a glorifikovaná. Neprávom. To historické víťazstvo sa totiž nekonalo. V deň dobytia Bastily v nej totiž bolo len sedem  väzňov, 4 pre falšovanie zmeniek, 2 zahraniční špióni a jeden ničomník. Pádom Bastily nezačala demokracia, ale bezvládie a teror. 



1793
Väčšine ateistov slovo Vendée nič nevraví. A malo by. Onoho času, v roku 1793 tu došlo k masakru obyvateľstva, žien a detí. Podľa dobových záznamov boli tehotným ženám rozpárané bruchá a deti nabodnuté na bajonety. Tieto udalosti viedli k občianskej vojne, počet obetí ktorej niekoľkonásobne prevyšuje počty obetí Inkvizície za poltisícročie.Tak nejako začala vo Francúzsku občianska vojna, ktorá si vyžiadala aj s následnými dobyvačnými vojnami milióny ľudských životov.
Čo na to ateisti?
Po porážke katolíckej sedliackej armády katolícke oddiely zaplavili mesto Saint-Florent. Umierajúci katolícky veliteľ nariadil ušetriť asi 5000 zajatých republikánskych vojakov. Republikáni však túto veľkorysosť neopätovali. Spolu s mužmi povraždili aj ženy a deti nechali udupať pod konskými kopytami. V Nantes a Angree v snahe šetriť pušným prachom zajatcov topili v Loire. Osvietenstvo prišlo aj s "republikánskymi svadbami": Zviazaný pár muža a ženy utopili spolu.
Iný zdroj uvádza, citujem:
V decembri 1793 bolo 484 osôb postrieľaných kartáčmi. V Lyone tiekla krv potokmi, v Nantes dal Carrier utopiť v Loire 228 osôb. Kňazi a ženy bývali pri tom nahí priväzovaní k sebe a hádzaní do vody - nazývalo sa to republikánske manželstvo. Matky sa museli dívať na masakrovanie svojich synov a k tomu všetkému hrala hudba. 
Viac tu  > 


2. brumaira II roku (10. novembra 1793) priviedli v sprievode municipálnych úradníkov do katedrály Notre Dame prostitútku Candeilliu oblečenú do priesvitného flóru s jakobínskou čiapkou na hlave, čoby stelesnenie boha rozumu, postavili ju na oltár, pod nohami mala kríž, v ruke zástavu, incenzovali ju kadidlom, pri čom ona spievala hymnus na slobodu od Cheniera z Gossatu. Táto ohavná modloslužba sa mala konávať pravidelne a zaviesť aj do iných kostolov, čo sa z mohutnými pitkami, tancami a inými nehanebnosťami dialo. Pôvodcom tohto teátru bol pofrancúzštený Nemec Anacharis Cloots a veľmi sa tým dotkol Robespierrovej márnivosti, ktorý vtedy už fakticky bol diktátorom. Vyslovil nad tým svoju nevôľu, čo proti nemu spojilo opozíciu. Aby predišiel problémom, nechal Clootsa, bývalého arcibiskupa Gobeta aj s prívržencami zatknúť a 24. marca 1794 popraviť.



1794
Republikánska armáda chytá ženy a zaživa ich upaľuje v pecia na pečenie chleba. Celkom zahynulo asi 15% všetkého vendeejského obyvateľstva, teda viac ako 117 000 ľudí.
V meste Clisson vojaci upálii 150 žien na kovových roštoch. Z nich odkvapkávajúci tuk zachytávali pre ďaľšie použitie. A nevyužíval sa len tuk. Na spracovanie sa sťahovala aj ľudská koža.




1789 - 1799
Revolučná doba si vyžiadala vo Francúzku zrovnateľný počet obetí ako Prvá svetová vojna, t.j. asi jeden milión.

Kresťanstvo bolo nahradené ateistickým kultom rozumu a kultom Najvyššej bytosti. Tieto zaviedol sám Robespierr
Boli zakázané náboženské kresťanské procesie, zvonenie na zvonoch a vystavovanie krížov ( aká to zhoda s dnešnými liberálmi ! ).


19. storočie
Rád by som protibožencom len okrajovo spomenul množstvo vojenských konfliktov, ktoré sa v Európe vyskytli v devätnástom storočí. Žiadny z nich nenesie punc náboženskej vojny.
Kde teda beriete tú trúfalosť tvrdiť, že za všetkými vojnami je náboženstvo?



1848



20. storočie



Komunizmus a nacizmus sú dejinami preverené najzločinnejšie ateistické ideológie.


Národný socializmus a cirkev vedľa seba nemôžu dlhodobo existovať. 
A.Hitler, Vodcov hlavný stan, 11. - 12.7.1941


S narastajúcou dĺžkou internetových diskusií sa pravdepodobnosť, že nacizmus bude označený za vyvrcholenie kresťanstva a Hitler nazvaný katolíkom, blíži k takmer istote. Aká je teda evanjeliová zvesť Adolfa Hitlera?
V roku 1935 Hitler zakázal všetky katolícke spolky a v roku 1940 bola zastavená všetka katolícka tlač. Bolo zatvorených niekoľko stoviek kláštorov a katolíckych škôl. Hitler nechal zavraždiť asi 24 tisíc kresťanov pre ich odmietanie vojenskej služby. Predovšetkým svedkov Jehovovych, ale aj evanjelikov či katolíkov. V júni 1942 bola vyvraždená a vypálená obecLidice. Zrovnaný so zemou bol aj lidický kostol sv. Martina. A to ateisti stále tvrdia, že nacizmus bol kresťanský. Čo je to za kresťanskú ideológiu, ktorá ničí kresťanské pamiatky? Až 11 000 kňazov bolo internovaných v koncentračných táboroch. Ako mieni nacizmus postupovať voči cirkvi v prípade víťazstva nacizmu a ako má vyzerať konečné riešenie cirkevnej otázky, naznačil nacistický experiment vo Vartelande. Systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, či politických skupín počas druhej svetovej vojny, vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami, si vyžiadalo až do 16 miliónov obetí. V období od 1. decembra 1944 do 15. januára 1945 bolo len z Osvienčimu do Nemecka odvezených 92 022 kusov detských oblekov, 192 652 ženských šiat a 222 269 mužských oblekov. Mŕtvolám žien boli ostrihané vlasy a tie boli v množstve asi 60 000 kilogramov poslané do Nemecka. Hmotnosť zubotechnického zlata vyvezeného z Osvienčimu do Nemecka sa odhaduje na 6 000kilogramov  Zdroj tu.
experimentmi na väzňoch, chorých a duševne postihnutých začala Tretia ríša už pred vojnou. Cieľom pokusov bolo nájsť dôkazy o nadradenosti árijskej rasy, tieto experimenty nemali žiadny medicínsky prínos. Druhá časť pokusov mala napriek nemorálnym a hrubým spôsobom vykonania, prispieť k získaniu medicínskych znalostí. Vrcholom predvojnových pokusov na ľuďoch bol tzv. euthanasia program (oficiálne Aktion T4), ktorý si do októbra 1939 vyžiadal70273 životov. Podľa podrobných údajov väzenkyne číslo 1818, ktorou bola Sylvia Friedemanová z Prešova, sa v bloku číslo 10 v Osvienčime I konali pokusy so sterilizáciou a umelým oplodňovaním na mužoch aj ženách. Pokusy sa začali 18. decembra 1943 na asi 350 mladých ženách prevažne holandských a gréckych Židovkách. Ženám vstrekovali do maternice jodipidin a hneď po vstreknutí robili röntgenové snímky. Tieto pokusy opakovali viackrát. Ženy dostávali po každom vstrekovaní vysoké horúčky, zápaly vaječníkov, veľké bolesti a kŕče, ktoré často končili upadnutím do bezvedomia. Potom všetkým ženám vybrali jeden alebo obidva vaječníky. Ženám boli odstraňované aj časti pohlavných orgánov. Pokusy riadil Dr. Wirths, šéflekár osvienčimských táborov. Jeho spolupracovníkom bol Dr. Weber, profesor Clauberg a oberscharführer Büning. Z väzňov bol ku spolupráci donútený profesor Dr. Samuel, ktorý bol do Osvienčimu deportovaný z Holandska. V máji 1944 bol zastrelený. Profesori a lekári, ktorí sa na pokusoch podieľali, sa netajili tým, že cieľom pokusov je pripraviť sterilizáciu európskych neárijských národov, ktorú chceli uplatňovať po skončení vojny
Zdroj: tu.
Adolf Hitler sa obklopil ateistami. Jedným z nich bol aj Himmler ( pre korektnosť dodám, že sa narodil v rodine zbožného rímokatolíka a významného učiteľa, sám Himmler bol vysokoškolsky vzdelaný , inteligentný a rozhľadený muž , no bol súčasne rozporuplnou osobou).
Ťažko asi vyvrátiť tvrdenie, že kresťan Hitler by toleroval ateistu Himmlera po svojom boku, ak by konal v rozpore s kresťanskou vieroukou.Lenže on ho nielenže strpel pri sebe, ale Himmler bol veliteľom ochranky Hitlera! Bol šéfom Gestapa.A jeho rozkazy podriadeným nie sú učebnicovými frázami kresťana, citujem:

* Zajatí povstalci budou popraveni bez ohledu na to, zda dodržují či nedodržují Ženevské konvence.
* Neválčící obyvatelé, včetně žen a dětí, budou též popraveni.
* Celé město bude srovnané se zemí, to jest domy, ulice, veřejné stavby i vše, co se v něm najde. 

Z toho vyplýva, že nacizmus nebol kresťanský, ale čisto sekulárny. Nemal za cieľ šíriť evanjelium, ale bol založený nadarwinizme, vyvražďovaní národov z pohľadu eugeniky geneticky menejcenného obyvateľstva.
Teda tvrdenie, že nacizmus bol kresťanský, je blud. Nezmysel.

V rámci programu T4 Nemci zavraždili asi 70 tisíc PoliakovPočet obetí nútených sterilizácií počas celej vlády nacizmu v Nemeckej ríši dosiahol približne 400 tisícPočet obetí praktického darwinizmu len v tomto jednom programe sa vyšplhal až na 70 tisíc dospelých a 5000 detí, na ktorých bola vykonaná eutanázia na žiadosť rodičov a každý prípad bol preverený.Celý program bol zastavený až v roku 1942 po protestoch obyvateľstva a najmä na nátlak Cirkvi. Predpokladá sa, že program však pokračoval ďalej tajne a celkový počet obetí dosiahol číslo 275 000 (toto číslo je zo spisov Norimberských procesov).

Poľsko. 200 tisíc detí odvlečených na nútenú germanizáciu. Počet obetí do 6 miliónov, čo je až 16 percent z celkovej populácie. Počet deportovaných 2 460 000. Ďaľšie čísla tu.
Celkový počet na nútených prácach v európskych krajinách ( totálne nasadenie ) : 13 500 000. Zdroj tu.

29. septembra 1941 začali popravy v ukrajinskom Babom Jare. Počas prvých dvoch dní zabili vyše 33­-tisíc ľudí. Až do novembra 1943, keď Kyjev oslobodila sovietska armáda, našlo v Babom Jare smrť najmenej 200­-tisíc ľudí. Väčšina z nich boli Židia. Po prvý krát tu nacisti plánovali postaviť továreň na výrobu mydla. Viac tu.






Smrť jedného je tragédia. Smrt miliónov je štatistika.

Čím viacej členov reakčnej buržoázie a kléru postrieľame, tým lepšie.“

V.I.Lenin




1901-1917
Komunistická moc na čele s diktátorom a generalisimusom Stalinom má na svedomí asi 20 miliónov obetí. Paleta násilia je naozaj pestrá. Zinscenované procesy, presídľovanie obyvateľstva, zodpovednosť za hladomor, hromadné masakry...
Citujem:
V Rusku vládol chaos prinajmenej od roku 1901, keď prepukol hladomor, vzbury, povstanie. Konflikt medzi obyvateľstvom a režimom sa pohol a už sa nedal zastaviť. Vrcholil roku 1917, keď vojna a marcová revolúcia už úplne rozvrátili krajinu. Lúpeže, vraždy, podpaľovanie, plienenie boli na dennom poriadku. Petrohrad sa zmenil na žumpu. V júli toho roku zúfalý Maxim Gorkij písal o „anarchistickej vlne plebejského násilia a odplaty“, o „aziatskej revolúcii“. Ministerskému predsedovi G. E. Ľvovi za štyri mesiace v úrade zbeleli vlasy. Bola potrebná pevná ruka. Bola taká. Leninova a boľševikov. Zaviedli v krajine pokoj cintorína.
Opití krvou:
Boľševici sa s vervou chopili moci, ktorú - ako to konštatoval Lenin - našli na ulici. Boli medzi nimi ostrí chlapi, takí ako Trockij, Dzeržinskij, Stalin, Tuchačevskij. Začali tak zostra, že sa októbrová revolúcia zakrátko zmenila na najstrašnejšiu z vojen, na občiansku. Víťazili v nej najbezohľadnejší.
Zdroj: carli51




1917
Len niekoľko týždňov po VOSR vznikla na popud Lenina ČEKA ako orgán diktatúry proletariátu pre zabezpečenie štátnej bezpečnosti. Za 5 rokov jej existencie zavraždila do polmiliona ľudí. Tieto jednotky boli zodpovedné za ochranu a riadenie pracovných táborov (gulagov), zodpovedali za konfiškáciu potravína boj proti nepriateľom Komunistickej strany. Príslušníci a vedenie Čeky bolo zodpovedné za prenasledovanie, zatýkanie aj mučenie odporcov režimu, potlačenie roľníckych aj robotníckych vzbúr a povstaní, ako aj za likvidáciu dezertérov červenej armády .


1917-1922
Počas občianskej vojny v Rusku bolo zavraždených asi 5000 kňazov, mníchov a rehoľných mníšok. 
Arcibiskupa Nižného Novgorodu Joakima zavraždili a zavesili dole hlavou priamo na ikonostase v chráme.
Zdroj tu.  > 



1918
V mestách Kronštadt, Pulkovo, Luga, Vladimír, Saratov boľševici zverejnili dekrét, ktorým zrušili manželstvo a uzákonili polygamiu. Deti mali byť násilím odlúčené od rodičov a odovzdané do internátnych škôl. Ženy prestali byť zákonnými manželkami a stali sa nezávislé a emancipované - a súčasne ako majetok štátu registrované na Úrade voľnej lásky. Tak boľševici naplnili jeden sen Marxa z jeho Manifestu komunistickej strany. Dôsledkom vydania Dekrétu o emamncipácii žien bol útek tisícok Saratovčanov do rebelujúceho Tambovského kraja. V roku 1921 Červená armáda porazila vzbúreneckú armádu a tisíce vzbúrencov boli popravení. Podrobnosti tu. Išlo o prvý a posledný prípad v dejinách ZSSR, kedy Červená armáda použila proti vlastnému obyvateľstvu chemické zbrane.





1918
Na príkaz V.I.Lenina je vyvraždená rodina cára Mikuláša II. Citujem: :”Dve mladšie dcéry cára sedeli učupené pri stene, zakryli si tvár rukami a do ich hláv sa strieľalo. Demidova ležala ešte živá na podlahe. Tak som vbehol do miestnosti a zakričal: ”Prestaňte strieľať, dobijeme ich bodákmi.” Jeden zo súdruhov zobral bodák, ale ten nie a nie vojsť do tela. Demidova uchytila bodák dvoma rukami a kričala...Potom ju pažbou dobili.”


Dňa 2. septembra 1918 bol v celom Rusku vyhlásený výnimočný stav. Dňa 5. septembra 1918 Sovnarkom vydal dekrét o červenom terore: Noviny tlačili zoznamy zastrelených. Boli zavedené trojky, ktoré vynášali rozsudky s trestom smrti. Trest bol vykonaný do 24 hodín. Všetkých väznených členov dočasnej vlády (Временного правительства) verejne popravili: ministra spravodlivosti Ščeglovitova, ministra vnútra Chvostova, ministra vnútra Protopova, náčelníka policajného oddelenia Beleckého a arcidiakona Vostrogova. Ich účelom bolo „zasiať strach do sŕdc nepriateľov revolúcie“. Dňa 20. apríla 1921 bol vydaný dekrét o vytvorení špeciálneho koncentračného tábora pre 10 000 – 20 000 ľudí za polárnym kruhom.
Výsledkom červeného teroru bolo 13 000 000 mŕtvych (5 000 000 zomrelo hladom), 2 500 000 deportovaných a 1 500 000 emigrantov. Počet obyvateľov Moskvy sa znížil na polovicu a Petrohradu o 2/3. 86 % pracujúcich robilo v poľnohospodárstve.



1918-1922
Citujem:
Lenin, hlavný iniciátor násilia, vyhlásil:
Čím viacej členov reakčnej buržoázie a kléru postrieľame, tým lepšie.
 Čekisti teda strieľali. Cárskych úradníkov, statkárov, podnikateľov, továrnikov, obchodníkov, kňazov, kozákov, menševikov, bielogvardejcov. Desaťtisíce ľudí popravili v pivniciach, na väzenských dvoroch, na opustených plochách. Kým mesto vyprázdnili pred bielymi, zlikvidovali domnelých nepriateľov. V noci sa mestá pokúšali zaspať za rachotu výstrelov. Koncom roka 1920 za niekoľko týždňov popravili na Kryme približne 50 000 ľudí,Sevastopoľ sa zmenil na „mesto obesencov“.
Čekisti sa vypracovali aj v mučení. Niekde zaviedli metódy, aké história asi ešte nepoznala. V Charkove napríklad „rukavičkovú“. Obeti varili ruky vo vode tak dlho, až kým sa opľuzgierovaná koža nedala z nich stiahnuť. Vo Voroneži váľali nahú obeť v sude pobitom klincami. V Caricyne prerezávali kosti svojich obetí pílkou. V sadizme sa vyžívali i ženy. Vera Grebennikovová za dva mesiace zabila v Odese vyše 700 ľudí. Niektorých vlastnými rukami.
V októbri 1918 sa vojna v Európe skončila. Napriek tomu, že Nemci mohli vrhnúť armády z východného frontu na západný. V Rusku pokračovala. Aj keď boľševici sľubovali okamžitý mier. Boje na fronte, masakry civilného obyvateľstva, trestné výpravy, hlad, epidémie, nedostatok lekárskej starostlivosti si za občianskej vojny v rokoch1918 - 1920 vyžiadali asi deväť miliónov obetí. Podľa iných prameňov až desať. Emigrovali dva milióny.
Hlad, masový vrah:
Dostojevskij kedysi dávno povedal: „Rusko vyvracalo hnus, ktorým ho kŕmili.“ A to nezažil dve ruské revolúcie a občiansku vojnu, keď bezuzdné násilie zaplavilo celú krajinu. Mohlo ju postihnúť ešte aj viacej biedy? Mohlo. A aj postihlo. Za vojny boľševici brutálne rekvirovali roľníkom všetko. Nezostali im zásoby na slabšie roky, ba ani na osivo. Roku 1920 vysiali obilninami asi len štvrtinu plochy. Ten rok bola navyše slabá úroda. Na jar 1921 sa črtala ešte slabšia. Prepukol hlad katastrofálnych rozmerov. Pribudli k nemu týfus a cholera.
Hladujúci skúšali všetko. Jedli trávu, plevy, mach, kôru zo stromov, múku zo žaluďov, z pilín a konského trusu, psy, mačky, chytali hlodavce. Rozmohol sa kanibalizmus. V baškirskej oblasti, okolo Pugačova a Buzuluku, kde bol hlad najhorší, odohrali sa tisícky prípadov. Muž, ktorého obvinili, že zjedol niekoľko detí, sa bránil: 
„V našej dedine je ľudské mäso každý, ale nahlas sa to nehovorí. Máme tam niekoľko krčiem a všetky ponúkajú detské mäso.“ 
Chytali a zabíjali ľudí, najmä deti. Skladovali ich v stodolách ako iné mäso. Kradli aj mŕtvoly na cintoríne...
V liste politbyru z 19. marca 1922 Lenin vysvetľoval, ako možno využiť hladomor na to, aby „smrteľne zasiahli nepriateľa do hlavy“: „So všetkými tými vyhladovanými ľuďmi, ktorí sa živia ľudským mäsom, s cestami posiatymi stovkami a tisíckami mŕtvol teraz alebo nikdy môžeme (a teda musíme) skonfiškovať cirkevné majetky a musíme to urobiť energicky a bezohľadne.“
Lenin rekviroval a zatváral kňazov, Gorkij zachraňoval hladujúcich. Na jeho výzvu prichádzala pomoc z celého sveta. Zahraničie živilo (aj šatilo) denne desať miliónov ľudí. Hlad postihol 29 miliónov ľudí na území približne dva razy väčšom, ako je Francúzsko. Takmer na tom istom, čo aj roku 1902. Napriek výdatnej zahraničnej pomoci umrelo päť miliónov ľudí. Za posledného hladomoru v rokoch 1901 - 1902 pol milióna. Cárska vláda sa lepšie postarala o svojich občanov.
Behom do kolchozov:
Boľševickým experimentom sa akosi nedarilo. Vojnový komunizmus so surovým rekvirovaním zlyhal na celej čiare. Ani nová ekonomická politika s návratom malých súkromníkov neslávila úspechy. Iniciatívu brzdila štátna byrokracia. Okrem toho - akéže súkromníčenie je socialistické hospodárstvo? Sedliakov treba nahnať do kolchozov a sovchozov. Rýchlo, čo najrýchlejšie. Odmietaš? Pôjdeš na Sibír. 
V rokoch 1929 - 1930 sa v Sovietskom zväze zdvihla mnohomiliónová riava smerujúca do koncentračných táborov. Za krátkej histórie štátu robotníkov a roľníkov bolo podobných vĺn už veľa, ale ani jedna taká mohutná. Čeka, vlastne vtedy už GPU, zatvárala kulakov, čiže pracovitejších a trochu zámožnejších roľníkov, podkulačnikov, čiže tých, čo im údajne pomáhajú. Odvážali ich na Sibír v dobytčiakoch a na rozdiel od predchádzajúcich transportov aj s celými rodinami.
Roľníci na Sibíri, pôda znárodnená a nemal ju kto obrábať. Prepukol hlad. Väčší ako roku 1922. Ešte väčší ako najväčší v Číne v rokoch 1877 - 1878. Podľa historika Roja Medvedeva zahynulo vtedy pravdepodobne až osem miliónov ľudí. Nielen na Ukrajine, ale aj v strednom Povolží, na severnom Kaukaze a v Kazachstane. I. M. Chmiľnovskij, iný znalec toho obdobia, napísal: „Som hlboko presvedčený, že Stalin vychudnutou rukou hladu chcel roľníka prinútiť, aby vstúpil do kolchozu a pracoval takmer zadarmo.“
Zdroj: carli51



1919
Komunista Béla Kun (poôvodne žid Kohn) rozpútal v Maďarsku Červený teror - počet obetí sa odhaduje na 600. Z Maďarska exportoval myšlienky komunizmu do Československa, kde vzniká Slovenská republika rád. V roku 1920 po vstupe Kuna do Komunistickej strany Ruska nechal povraždiť na Kryme asi 10 000 bielogvardejcov (ktorým predtým sľúbil amnestiu, ak sa vzdajú). Z pozície šéfa komunistov na Kryme nechal pozabíjať tisíce príslušníkov etnikých mnešín.


1931
V protináboženskej hystérii v Rusku zničili jeden z najkrajších chrámov, chrám Krista Spasiteľa. Zámerom komunistov bolo na jeho mieste vybudovať dom sovietov, najvyššiu budovu sveta a na jej vrchole mala byť socha Lenina s červenými reflektormi namiesto očí... Za Chruščova bola suť odstránená a postavené najväčšie nekryté vyhrievané kúpalisko na svete s priemerom takmer 130 metrov.


1934
Citujem:
Čistky po atentáte na Kirova.
Veľký teror:
Prvého decembra 1934 atentátnik Leonid Nikolajev zastrelil Sergeja M. Kirova, prvého tajomníka strany v Leningrade. Hlad roku 1922 umožnil Leninovi likvidovať cirkev, individuálny čin atentátnika roku 1934 umožnil Stalinovi likvidovať opozíciu a rozpútať teror, aký táto krajina ustavične vystavená teroru ešte nezažila. Mal opozíciu v ústrednom výbore, ale chabú. Keďže jeho chorobná podozrievavosť už nadobúdala vrchol, šípil ju všade. 
V najbližšom období prepuklo masové zatýkanie v Moskve, Kyjeve, Minsku a v mnohých ďalších mestách. Leningrad prišiel azda aj o štvrtinu svojho obyvateľstva. Sprisahancami, „nepriateľmi ľudu“, záškodníkmi sa všetko len tak hmýrilo. V krajine v dvoch vlnách vylúčili pri preverovaní vyše dvoch miliónov straníkov. Zakrátko takmer všetci putovali do väzníc. Za nimi spravidla ich príbuzní, priatelia, spolupracovníci. Od zakuklencov bolo treba vyčistiť aj oblastné, republikové, mestské stranícke a výkonné výbory, ministerstvá, armádu. Do väzenia a často aj k múru putovali predstavitelia zahraničných komunistických strán, ktorí v tom čase žili v Moskve... 
Nik nemôže presne zrátať počet obetí teroru po Kirovovej smrti. Niektoré pramene uvádzajú, že represálie v rokoch 1927 - 1938 si vyžiadali takmer štrnásť miliónov ľudských životov. Iné údaje zaznamenávajú obete z rokov1935 až 1941. Bolo ich takmer dvadsať miliónov. Sedem miliónov popravili, ostatní zahynuli v gulagu. Podľa historika Roberta Conquesta boli v rokoch 1936 - 1938, teda v období najväčšieho teroru, tri milióny popráv a dva milióny úmrtí v koncentračných táboroch.
Víťaz prehral vojnu:
Viktor Suvorov, nezmieriteľný kritik temnej boľševickej minulosti, popiera sovietske víťazstvo v druhej svetovej vojne. To je, pravdaže, nezmysel! Sovietsky zväz mal predsa hlavný podiel na víťazstve, rozšíril svoje územie a stal sa veľmocou. No Suvorovov argument je ohromujúci. A asi aj pravdivý. Napísal: „V dôsledku ‚veľkého víťazstva‘ klesol Sovietsky zväz na úroveň najzaostalejších krajín sveta a v konečnom dôsledku sa napokon zrútil a rozsypal.“ Píše o ňom ako o páchnucej mŕtvole, hoci aj vyzbrojenej atómovými zbraňami. 
Ktorýsi zo sovietskych pohlavárov povedal: „Ak odídeme od moci, tak zabuchneme dvere, že sa zatrasie pol Európy.“ História si často s nami zažartuje: tak nečakane, ako sa boľševici dostali k moci, tak o ňu aj prišli. A svet sa cíti, akoby sa skončila tretia svetová vojna. Tá prebiehala najmä na sovietskom území proti vlastnému ľudu. Po terore pred druhou svetovou vojnou nasledovalo násilné presídľovanie viacerých národov Sovietskeho zväzu, tridsať miliónov strát na bojiskách vinou neprezieravej politiky a ďalší stalinský teror po druhej svetovej vojne.
Boľševická krutovláda si podľa niektorých údajov vyžiadala približne šesťdesiat miliónov mŕtvych. Územie Sovietskeho zväzu zmenila na jediný mohutný, nedozerný cintorín. Už desaťročia po celej krajine odhaľujú nové a nové masové hroby
Zdroj: carli51



Neuveriteľným antikultúrnym fenoménom sa stala likvidácia chrámov. V tridsiatych rokoch komunisti zničili na tisíce pravoslávnych chrámov. Jednoducho ich dynamitom vyhodili do vzduchu. Chrám Krista Spasiteľa v Moskve bol len jeden, asi najznámejší, prípad. Pred desiatimi rokmi sa vo svetovej tlači písalo o kamenných do skál vytesaných budhistických sochách, ktoré v Afganistane zničil Taliban. Pre západný svet to bola ilustrácia barbarstva a zaostalosti Talibanu. O architektonickej deštrukcii, ktorú vykonával v Rusku boľševičky taliban, sa v západnom svete nikdy veľa nehovorilo. Desaťtisíce chrámov bolo zavretých. Používali sa ako sklady, z niektorých sa stali múzeá, samozrejme múzeá ateizmu. Po dvadsiatich rokoch komunistickej moci bol situácia nasledovná. Z päťdesiatštyri tisíc chrámov z obdobia pred boľševičkou revolúciou ostalo koncom tridsiatych rokov iba niekoľko stoviek chrámov, ktoré boli používané na bohoslužby.
Zdroj: 
http://www.impulzrevue.sk/article.php?866 ,   > 





1936
Jednotky komunistu Bélu Kuna v Rumunsku povraždili 90 ľudí.  




1936-1939
V Španielsku (1936 – 1939) boli desaťtisíce laikov zavraždených len preto, že sa hlásili ku kresťanstvu. Okrem nich zabili aj 283 rehoľníčok, 2 365 rehoľníkov, 4 148 diecéznych kňazov a 12 biskupov. Andrej Nin, vodca Ľudovej strany Marxistickej únie, 8. augusta 1936 v jednom z divadiel Barcelony verejne vyhlásil: „V Španielsku boli mnohé problémy, ktoré buržujskí republikáni neriešili, napríklad cirkevný problém. My sme ho vyriešili tak, že sme išli na koreň – zlikvidovali sme kňazov, kostoly a kult.“ Podobne to bolo v Mexiku.
Zdroj: 
http://www.postoy.sk/pavol_martinicky_o_nabozenskych_a_ateistickych_vojnach

„Don Sergius Cid cestoval v Barcelone električkou. Niektorí milicionári ho sledovali, pretože mali podozrenie, že je to kňaz. Chytili ho za rameno, z vrecka mu vytrhli ruku, v ktorej mal ruženec, a za jazdy ho vyhodili z električky. Don Cid narazil na stĺp osvetlenia a na následky zranení zomrel“ (prísažné svedectvo).
http://www.saleziani.sk/index.php/spravy/101-jozef-calasanz




1933-1945 



Osobitnú kapitolu predstavuje organizované vraždenie počas Druhej svetovej vojny.
Nacisti vybudovali najväčší a najsmutnejšie známy koncentračný tábor v Osvienčime neďaleko Krakowa a nazvali ho Auschwitz.
V rokoch 1940-1945 v ňom zabili vyše milióna ľudí - veľkú väčšinu z obetí tvorili židia, ale boli medzi nimi aj Poliaci, Rómovia a ruskí zajatci.
Doktor Carl Clauberg v bloku číslo 10, Osvienčim I, zo židovských žien urobil pokusné králiky. Pichal im injekcie so žieravinou do maternice. Hľadal spôsob, ako masovo sterilizovať slovanské ženy...Ďalšie pokusy sa týkali zavádzania zvieracích spermií, operácií bez anestézie či transfúzií nevhodnej krvnej skupiny.



1940
Jednotky NKVD povraždili približne 25 000 zajatých poľských dôstojníkov v obave, že by im mohli prekážať pri zavádzaní komunizmu v Poľsku. Približne 350-500 osôb pochádzalo z Československa. Udalosť je známa ako Katyňský masaker> 







1945
21.01.1945.Sériu zločinov Abwehrgruppe 218 (Edelweisu) na strednom Slovensku uzatvárali brutálne vraždy civilného obyvateľstva v Ostrom Grúni a Kľaku v bývalom okrese Sv. Kríž nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom). Tieto jednorazové krvavé zločiny pre svoju obludnosť a krutosť nemajú páru v análoch fašistických vrážd na celom Slovensku, lebo ich obeťami sa stali najmä starci, ženy a deti, ktorých fašisti označili za partizánskych pomocníkov. Prepad Ostrého Grúňa a Kľaku naplánoval štáb jednotky Edelweis na 21. januára 1945. Prepadu predchádzala rekognoskácia vyhliadnutých objektov a zosumarizovanie informácií fašistických spravodajcov bezpečnostnej polície a najdôvernejších správ od miestnych konfidentov DP z Veľkého Poľa a Píly. Vrahovia z jednotky Edelweis v súčinnosti so špeciálnou jednotkou SS, vyzbrojenou samohybnými delami a obrnenými vozidlami a so stočlenným oddielom príslušníkov Heimatschutzu z uvedených obcí prepadli najskôr Ostrý Grúň, kde v dome Izidora Debnára a v ďalších domoch postupne zavraždili 62 osôb.160Obeťami fašistickej zvole sa stali: 7-ročná Margita Trusková, 8-ročná Mária Debnárová, 77-ročná Katarína Štefanova, 69-ročná Anna Štefančová, 70-ročný Ondrej Štefanča, rodina Izidora Debnára (zachránil sa iba 13-ročný Ferko), rodina Nováková (vraždenie prežila dcérka Hanka) a desiatky ďalších statočných obyvateľov Ostrého Grúňa. Po krvavej masakre v Ostrom Grúni alkoholom opojená banda vrahov vtrhla do Kľaku, kde zavraždila ďalších 84 osôb.161 Trojmesačnú Jozefínku Haringovú hodil fašistický vrah o stenu domu a jej matku zastrelil. Hrozné výčiny postihli aj zvyšok rodiny Haringovej (sestry Máriu, Magdalénu, Angelu, Margitu, ich matku a brata Alberta), rodinu Zúbekovú, Pavlíkovú, deti Martina Bistu (4-ročnú Editku, 8-ročného Jožka, 9-ročnú Marienku), ich matku Rozáliu, triapolročného Stanka Adamova a ďalšie desiatky nevinných obyvateľov Klaku. Zo zaistených občanov Nového Klaku sa zachránil iba Jozef Adamov, Neobyčajne sadisticky mučili príslušníci Edelwei6u 21-ročného zraneného partizána Martina Herku v Hornom Kľaku. Rozrezali mu chodidlá, na viacerých miestach stiahli kožu z tela, odrezali uši, nos, jazyk, vyklali oči a napokon ho ešte živého hodili do plameňov horiaceho domu.
Celý článok tu:  http://www.szpb.sk/restredo.htm




1945
Brnenský pochod smrti.
Počas povojnovej deportácie českých Nemcov za hranice republiky do Rakúska zahynulo odhadom 1691 - 4140 Nemcov.
Citujem:
Za dozoru ozbrojených Revolučních gard brněnské Zbrojovky (zejména mladých, ani ne 20letých mužů) a armádních jednotek následoval pochod bez jídla, bez vody, bez lékařské péče a bez zastávek pro odpočinek.[1] Po přenocování v rajhradské sokolovně, orlovně, hostinských sálech, v zemském sirotčinci (sloužícímu za protektorátu jako Kinderlandverschickung-Lager) i jiných prostorách a na fotbalovém hřišti dorazili vysídlenci v ranních hodinách 31. května 1945 do Pohořelic.[6] Po zjištění, že se mezi vyhnaným obyvatelstvem nachází i Češi ze smíšených manželství, jejich děti, němečtí Židé a němečtí antifašisté, byla tato část vrácena zpět do Brna.[1] Přibližně 10 tisíc Němců, kteří byli ještě schopni pochodu, bylo hnáno dál k Mikulovu a do Rakouska. Zbytek vysídlenců neschopných dalšího pochodu zůstal v pohořelickém táboře.[1]
Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Brn%C4%9Bnsk%C3%BD_pochod_smrti






1945
18.júna príslušníci 17. bratislavského pešieho pluku postrieľali v Přerove 270 karpatských Nemcov, civilistov, vrátane detí. Najmladšia obeť mala len pár mesiacov.
Viac tu.



1943-1945
11.júla 1943 zahynulo najviac Poliakov pri etnických čistkách - asi 11 000 obetí si vyžiadal koordinovaný útok Ukrajinskej povstaleckej armády na 150 dedín s cieľom vytvoriť etnicky homogénne územie ako súčasť Ukrajiny. Mnohí boli zavraždení počas omší a bolo vypálených asi 50 kostolov.
Celkovo zahynulo
60-100 000 Poliakov a ďaľších asi pol miliona utieklo z domovov. Udalosti sú známe ako Volyňský masaker. Za socializmu sa o udalostiach nesmelo písať. Podobne aj dnes sú tieto udalosti liberálnymi médiami ignorované.




1945-1948
 Po skončení vojny roku 1945 obnovila celoštátna organizácia Junák (na Slovensku Slovenský Junák) svoju činnosť s masovou odozvou mládeže. Komunistický prevrat v roku 1948 však spôsobil rýchly zákaz slobodymilovnej skautskej činnosti a vznik štátom preferovanej komunistickej Pionierskej organizácie Československého zväzu mládeže. Skautskí činovníci boli perzekuovaní, zatváraní či dokonca popravovaní v rámci stalinistických procesov v 50-tych rokoch.




1944-1989
Rok 1945 znamenal skončenie druhej svetovej vojny a v mnohých krajinách oslobodenie. Nie tak na Slovensku. Koniec vojny znamenal pre Slovákov začiatok dlhých útrap. Tlak na obyvateľstvo a veriacich nepriniesla komunistická „palácová revolúcia“ roku 1948, ale už partizánske ťaženie na jeseň 1944 a nová politická situácia po roku 1945. Všetky útoky na Katolícku cirkev, jej hierarchiu a jednotlivých veriacich na Slovensku boli motivované stotožňovaním slovenského patriotizmu s vierou. Nepriaznivá situácia, s výnimkou rokov 1968 – 1969 trvala až do roku 1989.
Drastickými zásahmi Cirkev postupne obrali o jej najdôležitejšie vitálne inštitúcie. Biskupov, ktorí neboli väznení, izolovali vo svojich rezidenciách a všemožne ich obmedzovali v činnosti.
Len diecéznych kňazov, ktorí sa dostali roku 1950 mimo pastoráciu (izolácia, sústreďovacie tábory, väzenie), bolo vyše 300. Na Slovensku existovalo roku 1950 16 mužských reholí v 96 kláštoroch, čo bolo 1 019 rehoľníkov a 24 ženských reholí v 168 kláštoroch, čo bolo 4 253 rehoľných sestier. Ich ďalšiu činnosť štát znemožnil a rehoľníkov koncentroval, bez možnosti prijímať novicov.
Včase tvrdého postupu ateistického režimu proti základným právam človeka sa okrem biskupov veľmi hrdinsky zachovalo veľké množstvo kňazov a kresťanských laikov.




1945-1947
Akcia Visla -  Lemkovská inteligencia v podobe kňazov, učiteľov a buditeľov skončila v Osvienčime. Áno priatelia, tam kde predtým boli vyvražďovaní židia a odporcovia nacistického režimu, v 1947 vyvraždili lemkovskú inteligenciu.
Čítajte viac: Genocída Rusínskeho národa (blogy sme.sk, Martin Sičák )

1947
Na objednávku komunistov bol v Chorvátsku zavraždený len 27 ročný profesor, vicerektor a kňaz Miroslav Bulešićkeď sprevádzal Mons. Jakoba Ukmara, biskupského delegáta Triestu a Capodistrie. V septembri 2013 bol blahorečený.
Zdroj: 
Radio Vaticana



1949-1976
Maov ateistický štát - Čína - bol však tým najhorším, čo ateizmus dokázal v praxi. Hitler v porovnaní s ním zostáva až na treťom mieste. Na rozdiel od križiackych vojen či Tridsať ročnej vojny Mao ( a tiež Stalin ) zabíjali civilné obyvateľstvo, krajanov a to dokonca v dobe mieru (!). Počet obetí Mao Ce-tungovej éry sa pohybuje medzi dvoma až piatimi miliónmi ľudí, k tomu je možno prirátať ďalšie desiatky miliónov ľudí, ktorí zahynuli počas hladomorov (odhady sa pohybujú od 20 až po 72 miliónov).
Citujem:
Mottom Červených gárd bolo „Búriť sa je správne“. Ľudia boli vo veľkom mučení a zabíjaní, chrámy, mestské brány a hrobky po celej Číne boli ničené, bronzové sochy a iné artefakty tavené, mešity a kláštory znesväcované a zbúrané. Dokonca bol čiastočne zbúraný aj Veľký čínsky múr a z jeho kameňov sa stavali ošipárne. Starožitnosti, kaligrafie, obrazy, šperky, hudobné nástroje, porcelán a knihy boli kradnuté, alebo skončili zničené na smetisku.
Za pozostatky feudalizmu Mao Ce-tung označil dokonca aj izbové kvetiny, vtákov v klietkach, psy a mačky. Čína sa mala stať „čistým listom papiera“, vákuum mali vyplniť nová ideológia, nová kultúra, nové obyčaje a zvyky. Čínske noviny sa hemžili správami o lekároch, ktorí vyzbrojený Červenou knižkou dokázali vyliečiť slepých a hluchých. Ochrnutí, ktorí sa spoľahli na Mao Ce-tungove idei, mohli zase chodiť a používať všetky končatiny a v jednom prípade dokonca brožúrka s citátmi Maa vzkriesila mŕtveho.
V niektorých oblastiach sa vyskytol politicky motivovaný kanibalizmus, zradcovia boli zabití a ich pečeň zjedená, ten kto sa odmietol kanibalskej hostiny zúčastniť bol označený za „falošného súdruha“ a hrozila mu smrť. Tieto ľudožrútské hostiny mali poskytnúť hmatateľný dôkaz úplnej oddanosti bez hraníc.
Zdroj: Komunistická utópia - peklo na zemi. - doporučujem prečítať. 
 > 



1950-1960
Cirkev v Chorvátsku podstúpila v päťdesiatych rokoch minulého storočia ťažké prenasledovanie. V chorvátskych diecézach bolo barbarsky zavraždených asi 434 kňazov a ďalší 24 zomreli na následky mučenia a neľudských podmienok vo väzniciach. V tom čase bolo vyvraždených 17% chorvátskeho duchovenstva. Okrem toho bolo zavraždených aj 73 teológov a seminaristov, bratov laikov z viacerých náboženských kongregácií a 30 rehoľných sestier. V tejto súvislosti je vo svete známe meno blahoslaveného Alojsija Viktora Stepinaca, kardinála Svätej rímskej Cirkvi.
Text zverejnený na internetovej stránke radiovaticana.va


1950
25.02. na následky mučenia zomrel katolícky kňaz  Jozef Toufar, známy v spojení s tzv. Číhošťským zázrakom. Fyzickým týraním bol donútený podpísať vykonštruovanú výpoveď a priznanie, že sexuálne zneužíval malé deti a zostrojil mechanizmus, ktorým počas omše hýbal krížom. V zdravotnej správe sa ako príčina úmrtia uviedlo prasknutie žalúdočného vredu.
O udalosti natočili komunisti dvanásťminutový propagandisticý film, ktorý v ničom nezaostáva za nacistickou goebelsovskou propagandou. Vo filme mal pôvodne účinkovať aj sám Toufar, ktorý však bol mučením tak vyčerpaný, že omdlel a neskôr v Prahe zomrel. Jeho šaty si navliekol prokurátor (známy žalobca z politických procesov) Karel Čížek a tak zahral postavu kňaza Toufara... Viac tu.


1950
Akcia KV rámci akcie K a v ďalších akciách proti mužským reholiam (akcia K1 a K2) bolo celkovo na Slovensku internovaných 1180 rehoľníkov žijúcich v 76 kláštoroch z 15 reholí.
Hlavný cieľ, ktorý režim sledoval svojou cirkevnou politikou, totálna ateizácia spoločnosti, sa ani po 40 rokoch komunistickej nadvlády na Slovensku nepodarilo dosiahnuť.
Zdroj: tu.

Akcia R (Reholníčky) sa odohrala 29. augusta 1950 a znamenala začiatok plánovanej likvidácie ženských reholí na Slovensku. V troch etapách orgány komunistického režimu sústredili do niekoľkých kláštorov všetky rehoľníčky v krajine, čím chceli obmedziť ich vplyv na verejný život a až napokon, v horizonte konca storočia, dosiahnuť úplný zánik rehoľného života v Československu.
Zdroj: tu.
V akcii „R“ bolo v dňoch 28. – 31. augusta 1950 sústredených 1962 rehoľníčok a obsadených 137 objektov. Rehoľníčky boli sústredené v 16 sústreďovacích kláštoroch. Ďalších viac ako 1600 rehoľných sestier však ostalo pracovať v nemocniciach, nakoľko režim za ne nemohol nájsť adekvátnu náhradu.
Zdroj: tu.

Akcia P - Pokus o zničenie gréckokatolíckej cirkvi.
Citujem:
Jeden z najväčších problémov, ktoré v tejto súvislosti riešila KSČ, bolo, aby Slováci - gréckokatolíci (
180 000 osôb) neprešli do rímskokatolíckej cirkvi. Aby sa tomu zabránilo, vypracovala KSS celý projekt pravoslavinizácie Slovákov - gréckokatolíkov, pričom dôležitú úlohu prisudzovala najmä propagande a agitácii. Keď to nepomáhalo, bez rozpakov sa použili aj teroristické metódy od zastrašovania až po otvorené násilie. Komunisti v snahe pravoslavinizovať Slovákov sa rozhodli vykonávať nábor do tzv. skrátených kurzov pre pravoslávnych duchovných, priamo cez stranícke štruktúry. Ak by to nepomohlo, navrhli doviezť na Slovensko ”súdruhov - popov” zo ZSSR.
Zdroj: tu.


1952
15. septembra 1952 zbadali pohraničníci osobu, ktorá plávala na doske po rieke Morava. „Na ‚narušiteľa‘ vypálili 142 rán z ľahkého guľometu, 14 rán z pušky a 67 rán zo samopalu.“ Hlavu utečenca úplne rozstrieľali. Po istom čase vylovili z vody čiapku s kúskami lebečných kostí, neskôr mŕtve telo. Zistilo sa, že ide o 11-ročného žiaka Jozefa Galusa. Dieťa, už keď vchádzalo do vody, bolo odsúdené na trest smrti.




1952
Proces so tzv. Zelenou Internacionálou
Josef Kepka odsúdený na trest smrti. Ďaľších 6 rozsudkov na doživotie a jeden na 25 rokov.
Viac tiež tu: 
http://www.ustrcr.cz/data/pdf/pamet-dejiny/pad1204/023-034.pdf
Zelená internacionála - prodloužená ruka imperialistických nepřátel našeho lidu (dobová literatúra, 1952)

Do případu Zelené internacionály patří nejen dva hlavní procesy: pražský z dubna 1952 a brněnský ze začátku července 1952, ale i několik procesů dalších. Ve všech bylo celkem potrestáno na 200 lidí.
Více zde: http://www.miladahorakova.cz/news/politicke-procesy-s-ruralisty-v-50-letech-20-stoleti-/



1954
V Albánsku je 80 000 väzňov. V jeho väzniciach zomrelo 137 cirkevných predstaviteľov. 


koniec 60-ych rokov
...po prevzatí moci na konci 60-tých rokov minulého storočia dal prezident Enver Hodža ústavne vyhlásiť Albánsko za prvý ateistický štát na svete. Za prežehnanie sa na verejnosti hrozil trest 25 rokov väzenia, za ruženec v taške alebo kríž v dome bol ihneď trest smrti zastrelením.
http://www.lumen.sk/aktualita/papez-navstivi-prvu-ateisticku-krajinu-na-svete-.htm
l


1960
Jozef Remža pri pokuse o prechod štátnych hraníc sa uškvaril na hraničnom plote s napätím niekoľko  tisíc voltov. 
Podľa odhadov mohlo na hraniciach ČSSR so Západom v rokoch 1948 – 1989 zomrieť najmenej 600 ľudí.



1960
Nikita Chruščov schválil vo februári 1960 supertajný plán zničenia morálnej autority Vatikánu v západnej Európe. Otcom tejto myšlienky bol šéf KGB Alexander Šelepin a člen sovietskeho politbyra Alexej Kiričenko, zodpovedný za medzinárodnú politiku. Až dovtedy bojovala KGB proti tomuto svojmu „smrteľnému nepriateľovi“ vo východnej Európe, kde bola Svätá stolica kruto napádaná ako semenište špionáže v službách amerického imperializmu a všetci jej zástupcovia boli napospol uväznení ako špióni. Teraz Moskva chcela zdiskreditovať Vatikán jeho vlastnými kňazmi, na jeho domácom území, ako baštu nacizmu.
Zdroj úryvku: http://www.impulzrevue.sk/article.php?206  > 




1963
Telo popraveného Vladimíra Clemetisa spolu s ďaľšími 11 popravenými spopolnili a popolom posypali šmykľavú cestu kdesi za Prahou. Šofér sa smial, že ešte nikdy neviezol v tatrapláne štrnásť ľudí naraz - 3 boli živí a 11 ich bolo v mechu:"....
 http://soldan.blog.sme.sk/c/198229/Preco-zahynul-Vladimir-Clementis.html#ixzz2rB7reBgQ



1965
Pre odmietnutie spolupráce so štátnou bezpečnosťou bol zastrelený kazateľ a literát Emanuel Jozef Cubínek.


1967
Albánsko. V rokoch 1967 nastupuje desaťročie fyzickej likvidácie kostolov alebo ich premeny na rekreačné priestory a telocvične. Zbúraná je národná mariánska svätyňa Matky Dobrej rady v Skutari a pravoslávna katedrála v Korçi. Po protestoch hierarchie nastupuje nová vlna zatýkania. Mons. Çoba zomiera vo väzení a 6 kňazov je zastrelených za vysluhovanie sviatostí.



1968
20. august – 200 000 (iné zdroje udávajú až 750 000) vojakov a 5000 tankov vojsk Varšavskej zmluvy vtrhlo do Česko-Slovenska, aby ukončili Pražskú jar politickej liberalizácie. Zahynulo 108 občanov ČSR, stovky boli zranené a 450 000 občanov emigrovalo.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Vp%C3%A1d_vojsk_Var%C5%A1avskej_zmluvy_do_%C4%8Cesko-Slovenska





1975-1979
Za štyri roky dokázal Pol Pot vyvraždiť percentuálne viacej obyvateľov ako Hitler, Stalin alebo Mao. Odhady sa pohybujú do čísla 2 milióny. Ateistický režim v Kambodži sa stal skutošným obrazom komunizmu budúcnosti. Je preto potrebné si ho pripoenúť. Ako výstrahu pre budúcnosť a pre všetkých tých, ktorí sa stále hrdo hlásia k manifestu komunistickej strany. CheGeuvarovi a kosáku s kladivom.
Citujem:
Pol Pot nariadil jeden deň voľna v desaťdňovom týždni, čo prevzal z Francúzskej revolúcie, ak sa tento deň voľna aj konal, vyplnili ho nekonečné politické schôdze. „Myslieť v termínoch „ja“ a „moje“ je zakázané. Kambodžský národ je jedna veľká rodina. (…) Pokiaľ nemáte nič – ani on, ani vy – tak ste si skutočne rovní. Pokiaľ pripustíme, aby ostal akýkoľvek kúsok súkromného vlastníctva, už si všetci nebudú rovní a už nebude komunizmus.“
P.F. Ponchaud pozoroval „desivú halucináciu“ pri nemocnici: „Tisíce chorých a zranených opúšťali mesto. Tí silnejší sa z posledných síl vliekli sami, ďalších niesli priatelia, iných tlačili ich rodinní príslušníci na pojazdných posteliach s bezmocne visiacimi transfúznymi hadičkami. Nikdy nezabudnem na pohľad na jedného mrzáka, ktorý prišiel o nohy aj ruky, a plazil sa ako červ.“(2:318-319) Pri vysťahovávaní hlavného mesta zahynulo podľa odhadov 20 tisíc ľudí.
Zdroj: Komunistická utópia - peklo na zemi. - doporučujem prečítať.  
  > 


 1977  
Katolícky duchovný Robert Gombík zo Senca a kaplán Marián Zajíček z Pezinku boli v súvislosti s Chartou 77 obvinení z trestného činu podvracania republiky.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/1948899/pripady-ludi-stihanych-pre-nabozenstvo.html#ixzz2G0cdvCTk



   
Jezuita Oskar Formánek z Popradu bol za marenie dozoru nad cirkvou odsúdený na 18 mesiacov podmienečne

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/1948899/pripady-ludi-stihanych-pre-nabozenstvo.html#ixzz2G0daaIAm



 
Mária Kožárová, ktorá dostala 12 mesiacov podmienečne za marenie dozoru nad cirkvou



   
Kňaz Jozef Labuda a Emília Kesegová boli odsúdení za marenie dozoru nad cirkvou

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/1948899/pripady-ludi-stihanych-pre-nabozenstvo.html#ixzz2G0eF5NVH



   
Katolíckeho kňaza Antona Zlatohlavého odsúdil Mestský súd Košice v apríli 1981 za zneužívanie náboženskej funkcie a marenie štátneho dozoru nad cirkvami na 2 roky. 

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/1948899/pripady-ludi-stihanych-pre-nabozenstvo.html#ixzz2G0eWMxhe



 1981  
Salezián Günter Matej Rompf bol odsúdený na 2 roky nepodmienečne za to, že sa stretával s deťmi z detského domova a modlil sa s nimi pred jedlom alebo sa s nimi po výlete zastavil v kostole. 

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/1948899/pripady-ludi-stihanych-pre-nabozenstvo.html#ixzz2G0etTvtd



1975
V noci z 30.04. na 01.05.1975 bolo zmasakrované v ZOO Hradci Králové stádo žiráf. Niektoré zdroje uvádzajú, že bolo zabitých 46, iné až 51 ks týchto nádherných a vzácnych zvierat. Samice boli väčšinou ťarchavé. Podozrenie na nákazu sa nepotvrdilo, predpokladá sa, že išlo o krvavú vendetu a poníženie zakladateľa tejto ZOO, Jozefa Vágnera.



 1975  
Katolícky kňaz Štefan Javorský bol zatknutý v roku 1975 na fare v Muráni a odsúdený za rozširovanie náboženskej tlače a nepriateľskej ideológie na 2 roky nepodmienečne.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/1948899/pripady-ludi-stihanych-pre-nabozenstvo.html#ixzz2G0fHExll



 1986  
V marci 1986 ho obvinili z marenia dozoru nad cirkvou, lebo raz spovedal na Mariánskej hore v Levoči, podával prijímanie bez štátneho súhlasu

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/1948899/pripady-ludi-stihanych-pre-nabozenstvo.html#ixzz2G0fbNRSW



 1983  
študenti Tomáš Konc, Branislav Borovský, a robotník Alojz Gabaj boli 12. decembra 1983 zadržaní v pohraničnej oblasti a v Poľsku ich vzali do väzby. Z Poľska na Slovensko chceli doviezť náboženskú literatúru.



 
 1984  
U katolíckeho kňaza Matej Németha urobila ŠtB 14. septembra 1984 bytovú prehliadku a 3. októbra bol obvinený z prípravy poburovania.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/1948899/pripady-ludi-stihanych-pre-nabozenstvo.html#ixzz2G0gH1b2i



 1984
Poľská komunistická štátna bezpečnosť uniesla katolíckeho kňaza Jerzyho Popieluszka podporujúceho Solidaritu, v lese ho umučila a zviazaného ho hodila do priehrady na rieke Visla
Zdroj: http://lucieamaliesulovska.blog.idnes.cz/c/380541/a-jedinymi-nekrvavymi-misty-byly-tvare-po-nichz-stekaly-slzy.html  > 



 
Členov Cirkvi bratskej Jána Juhaščíka ml. a Rudolfa Sobanoša zadržali vo Vranove nad Topľou, po prehliadke auta im zobrali náboženskú literatúru v ruštine.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/1948899/pripady-ludi-stihanych-pre-nabozenstvo.html#ixzz2G0gYCcg5



 1985  
Študent Ján Vecan a robotník Marek Roháček boli 20. augusta 1985 zadržaní pri cestnej kontrole, v kufri auta mali okolo 100 kníh.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/1948899/pripady-ludi-stihanych-pre-nabozenstvo.html#ixzz2G0gmXqOh



 1985  
Františkán a katolícky kňaz Bystrík Cyril Janík, ktorý pracoval ako vedúci skladu, bol obvinený z podvodu, lebo vraj vylákal peniaze od Terézie Knežíkove. V júni 1985 uňho urobili domové prehliadky a našli samizdatovú, náboženskú literatúru a liturgické potreby.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/1948899/pripady-ludi-stihanych-pre-nabozenstvo.html#ixzz2G0h7VNva



 1985  
Výskumná pracovníčka Mária Kotrisová bola po domovej prehliadke v novembri 1985 obvinená z poškodzovania záujmov republiky v cudzine - našli u nej náboženskú literatúru a korigovala preklad knižky o pokuse zavraždiť pápeža.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/1948899/pripady-ludi-stihanych-pre-nabozenstvo.html#ixzz2G0hW5ZcB




1995
Zakladateľka organizácie American Atheists (Americkcí ateisti) zrejme v duchu etiky humanizmu zavrhla vlastného druhého syna Williama po tom, čo sa stal kresťanom (v r. 1980 bol pokrstený v baptistickom kostole v Dallase pred tým, ako sa tam stal kazateľom): 
Madalyn Murray O'Hair napísal(a):
Môžeme to nazvať popôrodným potratom z matkinej strany...zavrhujem ho celkovo a úplne teraz i na veky vekov. Je to za hranicou ľudského odpustenia.
A akoby tej etiky humanizmu nestačilo, Madalyn Murray O'Hair a jej prvého syna Jon Gartha, ktorý vošiel do histórie svojou žalobou v 60-tych rokoch proti čítaniu Biblie na amerických školách, a prebratím žezla v organizácii American Atheists, uniesol a zavraždil v r.1995 pre peniaze David Waters, manažér amerických ateistov..
Zdroj: > ,   > 






Vojny v dvadsiatom storočí:

 Prvá svetová vojna (1914-18): 15 miliónov
Ruská občianska vojna (1917-22): 9 miliónov
Sovietský zväz, Stalinov režim (1924-53): 20 miliónov
Druhá svetová vojna (1937-45): 55 miliónov
Čínska občianska vojna (1945-49): 2,5 miliónov
Čínska ľudová republika, Maov režim (1949-75) : 40 miliónov
Tibet (1950 až doteraz): 600000
Slobodný štát Kongo (1886-1908): 8 miliónov
Mexiko (1910-20): 1 milión
Turecké masakry Arménov (1915-23): 1,5 milióna
Čína (1917-28): 800000
Čína, Nacionalistická éra (1928-37): 3,1 milióna
Kórejská vojna (1950-53): 2,8 milióna
Severná Kórea (1948 až doteraz): 2 milióny
Rwanda a Burundi (1959-95): 1,35 milióna
Druhá vojna v Indočíne (1960-1975) 3,5 milóna
Etiópia (1962-92): 400000
Nigéria (1966-70): 1 milión
Bangladéš (1971): 1,25 milióna
Kambodža, Červení Kméri (1975-78): 1,65 milióna
Mozambik (1975-92): 1 milión
Afganistan (1979-2001): 1,8 milióna
Iránsko-Irácka vojna (1980-88): 1 milión
Sudán (1983 až doteraz): 1,9 milióna
Kinšasa, Kongo (1998 až doteraz): 3,8 milióna
Vzbura na Filipínach (1899-1902): 20000
Brazília (1900 až doteraz): 500000
Amazónka (1900-1912): 250000
Portugalské kolónie (1900-1925): 325000
Francúzske kolónie (1900-1940): 200000
Rusko-Japonská vojna (1904-5): 130000
Nemecká východná Afrika (1905-7): 175000
Líbya (1911-31): 125000
Balkánske vojny (1912-13): 140000
Grécko-Turecká vojna (1919-22): 250000
Španielska občianska vojna (1936-39): 365000
Frankov režim (1939-75): 100000
Habešská výprava (1935-1941): 400000
Fínska vojna (1939-40): 150000
Grécka občianska vojna (1943-49): 58000
Juhoslávia, Titov režim (1944-80): 200000
Prvá vojna v Indočíne (1945-54): 400000
Kolumbia (1946-58): 200000
India (1947): 500000
Rumunsko (1948-89): 150000
Barma/Mjanmarsko (1948 až doteraz): 130000
Alžírsko (1954-62): 537000
Sudán (1955-72): 500000
Guatemala (1960-96): 200000
Indonézia (1965-66): 400000
Uganda, režim Idi Amina (1972-79): 300000
Vietnam, povojnový komunistický režim (1975 - ): 430000
Angola (1975-2002): 550000
Východný Timor, dobývanie Indonéziou (1975-99): 200000
Libanon (1975-90): 150000
Kambodžská občianska vojna (1978-91): 225000
Irak, Saddám Husajn (1979-2003): 300000
Uganda (1979-86): 300000
Kurdistan (80-te roky, 90-te roky 20 stor ) 300000
Libéria (1989-97): 150000
Irak (1990- ): 350000
Bosna a Hercegovina (1992-95): 175000
Somálsko (1991 až doteraz): 400000






Obhajca komunizmu by mohol namietať, že Pol Potov a Mao Ce-tungov režim bol obrovskou deviáciou a idea bola zneužitá dvoma bláznami. Ak sa však pozrieme na ďalšie krajiny, ktoré mali to „šťastie“ začať budovať raj na zemi (počnúc Sovietskym zväzom a Severnou Kóreou a Kubou zatiaľ končiac), počet tých bláznov sa opovážlivo zväčšuje.



Niečo z druhej strany:




a vynikajúca oponentúra pána Martinického:




 > 





Lidé, kteří zahynuli při pokusu o přechod hranice ČSSR na Západ či zpět v letech 
1948 - 1989

Zastřeleni 145

V elektrickém plotu a zátarasech 96

Utonuli 11

Sebevražda před zatčením 16

V letounech - srážka nebo sestřeleni 5

V automobilech při nájezdu do zátarasů 5

Při výbuchu min 2

Na selhání organismu po zatčení 1

Ukousáni služebními psy 1

Celkem 282

Cizinci usmrcení na hranicích

Rakušané 14

Poláci 31

Poválečné Německo 11

SRN 7

NDR 14

Jugoslávci 4

Maďaři 7

Francouz 1

Maročan 1

Celkem 90

Občané ČSSR usmrcení při přechodu hranic v cizině

Zastřeleno 5

Lidové noviny, 08. 12. 2004,
František Šulc







Jozef Fritzl držal v pivničnom byte svoju dcéru až 24 rokov a splodil s ňou sedem detí.
Napriek týmto prípadom sexuálneho zneužívania pokrvných príbuzných sa sekulárni humanisti dožadujú dekriminalizácie incestných vzťahov a ich uznanie na rovnakej úrovni ako je tradičné manželstvo.


Mlan S. Ďurica

Nikdy v ľudských dejinách to nebolo potrebnejšie, ako dnes. Prvotnú Cirkev, ako jej to Božský zakladateľ predpovedal, prenasledovali najprv Židia, potom aj globalizujúci Rimania, a to väzeniami, bičovaním, kameňovaním, smrťou na kríži alebo sťatím hlavy. Ale krv mučeníkov bola semenom kresťanov: práve v tých prvých storočiach z pôvodnej židovskej sekty sa Cirkev stala svetovým náboženstvom.  

Podobným spôsobom aj v súčasnosti v zaostalejších krajinách zemegule každoročne hynú desiatky a desiatky  hlásateľov evanjelia. Iba niektoré katolícke spravodajské služby pravidelne uverejňujú zistené  fakty o tomto mučeníctve. Svetové masmédia o tom zanovito mlčia. Tak v rámci príprav na Veľké jubileum v roku 2000 komisia „Noví mučeníci“ zistila, že v priebehu 20. storočia zahynulo pre vieru 12 692 katolíkov, z toho 126 biskupov,  5 343  diecéznych  kňazov  a  seminaristov, 4 872 rehoľníkov a 2 351 laikov. 

Pritom sa tam nebral ohľad na takmer dva milióny kresťanských Arménov, ktorých od roku 1895 a najmä v roku v roku 1915 vyvraždili Kurdi a Turci.  Až dve tretiny spomenutých vrážd vykazuje naša Európa. V rokoch 1936 – 1937 komunistický režim v  Španielsku dal často neľudským spôsobom vyvraždiť trinásť biskupov, 4 184 kňazov a seminaristov, 2 365 rehoľníkov, 2 830 rehoľných sestier a nespočetných katolíckych laikov. Počas Hitlerovho režimu v  Nemecku bolo zavraždených vyše štyritisíc kňazov. Iba  v  koncentračnom  tábore  Dachau  vyvraždili 2 794 kňazov a  rehoľníkov, v  okupovanom Poľsku 1 923 kňazov, 580 rehoľníkov a 289 rehoľných sestier.  Ale tu ide iba o bezpečne zistené vraždy, pri čom sa musí počítať s tým, že skutočný stav obetí bol oveľa vyšší, pretože mnohé archívne materiálny z koncentračných táborov boli pred koncom vojny zničené. 
Comments