Ateizmus.‎ > ‎Kategória ateizmu.‎ > ‎

Kto je kresťan a kto ateista?




Zoznam podstránok







Kto je kresťan a kto ateista?

alebo:

Povrchnosť ateistíkov pri určovaní vierovyznania.



  


Zaujatosť ateistov, tých agresívnych, tzv. protibožencov, ľudí s kresťanofóbnymi predsudkami, je zjavná vždy, keď prídu na pretras osobnosti a ich činy v prízvukovaní ich svetonázorov. Spomeňme si si v skratke tie najznámejšie výroky:
Hitler bol kresťan. Darwin bol ateista. Hitler bol katolík. Stalin bol kresťan. Tiso bol farár teda katolík. Ateisti nič zlé neurobili. Ateizmus nie je zlý. Hitler bol ateista. Pietruchová je kresťanka... atď.

Kto je to kresťan a kto ateista?

Na prvý pohľad jednoduchá otázka však ponúka viaceré koncepty odpovedí. A aj protichodné odpovede na tú-konkrétnu osobu môžu byť pravdivé. Prečo?
Skôr, ako pristúpime k určeniu svetonázoru kohokoľvek, je nevyhnutné si premyslieť, ktorý koncpet na charakterizovanie osobnosti použijeme.
Preto popis možných východísk je v tejto chvíli kľúčový.


1. Určenie na základe formálnej príslušnosti k vierovyznaniu. Napríklad krstným listom ako dôkazom o vykonaní krstu, ktorý je nezmazateľný.

2. Určenie na základe osobného verejného prehlásenia, teda osobného vierovyznania. Tento princíp sa použil naposledy pri vyplňovaní štatistických hárkov pri sčítaní obyvateľstva. Prízvukujem, že vierovyznaním je aj ateizmus. Teda človek bez vierovyznania nie je ateista, aj ateista má vieru, vieru v neexistenciu božstiev. Vierovyznanie ateistu je nenáboženské. Je protiboženské. Ale stále je vierou.

3. Určenie na základe skutkov a činov. Tu sa hodí spomenúť známu zásadu "Poznáte ich po ovocí".

4. Určenie na základe zámerov. Pri takomto určení zisťujeme, aký cieľ sledujú osoby svojim konaním. Či ich snaženie má za cieľ šírenie evanjelia alebo naopak, konečnýmriešením je svetská spoločnosť bez božstiev.

5. Určenie na základe ontologických postojov a nimi sú v zásade dva - ateizmus a teizmus. Pri takomto postupe nerozlišujeme ideológie alebo náboženstvá. Osobné prehlásenie o sympatiách k ontologickému postoju je východiskom a nenaznačuje nič o morálke alebo hodnotových rebríčkov skúmanej osoby.

6. Určenie na základe exkomunikácie. Exkomunikácia sama o sebe nemá nič spoločné so stratou príslušnosti k cirkvi. Je to trest. Podobne, ako sa pokrvného príbuzenstva nezbavíte vyhlásením u notára, že už nie ste pokrvným príbuzným niekoho. Iste, môžete si to namýšlať. Ale takému postoju sa už hovorí sebaklam, nie pravda.

7. Určenie na základe osobného presvedčenia a svedomia. Tu však je nemožné použiť vyjadrenia iných ako dotknutej či skúmanej osoby, presvedčenie sa stáva intímnou súčasťou jednotlivca a vo svojom vnútri si na túto otázku odpovedá každý sám. Sám pred sebou samým.




Vráťme sa teraz k povrchným výrokom našich ateistíkov a zoberme si ako modelový vzor Adolfa Hitlera

1. Formálna príslušnosť.

Hitler bol formálne katolík - krstom sa nezmazateľne zapísal do spoločenstva RKC. Rozhodnutie rodičov pokrstiť svoje dieťa je sľubom, že budú svoje dieťa vychovávať v duchu kresťanstva a Desatora a tým verejne prehlasujú svoj záväzok vychovať človeka s kresťanským morálnym správaním. Dožadovanie sa ateistov exkomunikácie Hitlera po smrti je nezmyslom a odhaľuje neznalosť cirkevného práva a kresťanstva ateistami vôbec. Exkomunikácia je totiž tzv. liečivý trest a sleduje sa ňou náprava exkomunikovaného. Ako sa však môže napraviť exkomunikovaný po smrti, nevedno. Nikto ale nebráni, aby si občianske združenie Prometheus usporiadalo maškarný bál a na základe ich gýčových pravidiel spoločnosti Hitlera teatrálne exkomunikovalo.
Formálnymi kresťanmi boli aj anglikán Darwin, no tu už ateisti lapajú po dychu a mávajú pred očami inými zásadami určenia svetonázoru. Ateisti by merali rôznymi metrami. Na takúto hru však odmietam pristúpiť. Bývalý študent teológie Darwin nikdy nebol exkomunikovaný a je nezmazateľne začlenený do spoločenstva kresťanov - krstom.


2. Osobné prehlásenie.


Hitler sa verejne hlásil ku kresťanstvu, čo potvrdzuje množstvo jeho prokresťanských výrokov. Teda jeho vierovyznanie na základe verejného vyznania bolo kresťanské. Ku kresťanstvu sa môže prehlásiť ale kde-kto. Nie je nič ľahšie, ako sa nadýchnuť a s nejakým aj vypočítavým zámerom čosi prehlásiť. Napríklad podľa aktuálnej výhodnosti a prospechu. Z Biblie je známy príbeh o apoštolovi, ktorý zaprel Krista, tri krát do ranného kikiríkania kohúta, ako mu to predpovedal Kristus. Príkladov máme dosť aj z minulosti, keď pre možnosť študovať rodičia tajili svoje náboženské vierovyznanie a teda aj vieru svojich detí. A v nedeľu sa v kostoloch stretávali mnohí komunisti. Verejné prihlásenie politikov ku kresťanstvu nie je zriedkavé ani dnes - pre získanie voličských hlasov a sympatií vličov v kresťanskom svete. Podobne aj Hitler kalkuloval s kresťanstvom a verejným prihlásením sa k nemu. Jeho vyhlásenia boli populistické a sledovali ideologické ciele nacizmu. Citujem:
Hitler v Mein Kamf píše, že jeho prehlásenia je potrebné chápať ako propagandu, ktorá nijako nesúvisí s pravdou a ich cieľom je len ovládnuť masy.
(Souza, Kresťanstvo a ateizmus úplne inak, 2009, str.189,hore.).
Zdá sa, že medzi masy,ktoré sa Hitlerovi podarilo ovládnuť, patria aj top sekulárni humanisti na Slovensku, ako napríklad aj pán Rastislav Škoda, ktorý si nenechá ujsť možnosť preložiť akýkoľvek článok zapadajúci do jeho pokrivenej optiky protikresťanskej demagógie.

3. Poznáte ich po ovocí.

Hitler nešíril evanjelium. Jeho ciele boli rýdzo ateistické a barbarské. Nezlúčiteľné s posolstvom a zásadami kresťanstva. Toto pravé presvedčenie Hitlera ateisti nechcú vidieť a odvracajú zrak od pravdy. Hitler bol darwinista, uznával evolucionizmus a jeho rasová politika nestála na kresťanskej filozofii lásky k blížnemu, ale na surovej doktríne nadľudí a podľudí a eugenike. Koncentračné tábory, holokaust, nútené sterilizácie, vyvražďovanie celých národov, genocídy, bombardovanie miest, preparovanie ľudí. Nasílie, násilie a násilie. To je nacistický ateizmus. Nenájdete žiadnu kresťanskú tézu ospravedlňujúcu jeho činy. Ovocie, ktoré sa nacistom urodilo, je ovocím ateizmu, novovyšľachtenej sorty nacizmu.


4. Ciele a zámery.

Hitler chcel vytvoriť sekulárnu spoločnosť. Spolu so Stalinom zaviedol interrupcie. Usiloval sa o zničenie kresťanstva
Citujem
„V mladosti som bol presvedčený o jedinom riešení: chce to dynamit! Dnes viem, že sa to nedá lámať cez koleno. Cirkev musí zhniť. Musíme to dostať tak ďaleko, aby za kazateľnicou stáli len hňupi a v laviciach sedeli len staré baby. Zdravá mládež bude s nami.“
Hitlerova vízia bola spoločnosť nadvlády nemeckého národa nad podradnými rasami. Na dosiahnutie toho cieľa sa nezdráhal podsunúť Nemcov novopohanské náboženstvo. Lebo ako prehlásil, viac dosiahne ten, kto založí nové náboženstvo ako ten,kto založí novú politickú stranu. To, že šlo o chladnokrvný kalkul nacionalistu, dokazuje neochota Hitlera veriť v starogermánskych bohov. Mýty totiž využil len na vytvorenie duchovnej hĺbky a na zakotvenie nacizmu v dejinách.


7. Osobné presvedčenie.

Citujem:
...jeho vodca, Hitler, sa vyznáva pri mnohých príležitostiach, že je nábožensky založený a často hovorí, že koná božiu vôľu. Väčšina jeho stúpencov bolo otvorene veriacich. Nikde neexistuje dôkaz, že tento vodca sa niekedy niekomu priznal, že je ateista. On a jeho nasledovníci aktívne vystupovali proti ateizmu, dokonca až pomocou fyzického násilia a jeho vodca sa spájal s náboženskými organizáciami a cirkvami. Toto sú dôkazy. Tak ako do toho zapadá ateizmus?" Ako poznamenáva Krueger, nezdá sa, že existujú nejaké skutočné dôkazy, že Hitler bol ateista. Na druhú stranu, keďže si nik nemôže byť istý kedy prejavoval svoje skutočné myšlienky a kedy jednoducho len chcel nabudiť masy, je to ťažké povedať s istotou.
Viac tu: Bol Hitler kresťan?


Toto sú základné piliere vierovyznania Hitlera. A je len na nás, ktoré budeme považovať za pravé. Ateisti si vystačia zaiste s formálnym zaradením Hitlera ku Rímsko-katolíckej cirkvi. Nemožno im brať právo na taký fatálny omyl. Nebude to po prvý krát, čo zastrčia hlavu do piesku pred pravdou a dajú prednosť sebaklamstvu. Každý, kto sa nepoučí na dejinách vlastného národa či národov okolitých, bude si musieť opäť zopakovať tragické dejiny. Marxistické občianske združenie Prometheus, ktoré sa stále agresívnejšie vnucuje ako jediný predstaviteľ ateistov na Slovensku, je zárodkom pre budúce masívne porušovanie ľudských práv a slobôd, ktoré vo vhodnej chvíli prerastie do genocíd a koncentračných táborov. Tie sú totiž logickým dôsledkom lipnutia len na zdravom rozume. Už dnes sa odohráva najväčšia genocída od big bangu.Genocída najmenších ľudí,kde počet obetí presiahol jednu miliardu. Za cca 50 rokov. A ateistom je to jedno, či skôr sympatické. Veď ide o podľudí.

A čo Ty, čitateľ? Ako si na tom? Je Tvoja viera len formálna? Alebo...?







Autor: TvojOponent@gmail.com

Comments