Ateizmus.‎ > ‎Kategória ateizmu.‎ > ‎Humanizmus.‎ > ‎

Spojitosť medzi humanistami a komunistami.




Zoznam podstránok




(Slovník vedeckého ateizmu.)

Zväz proletárskych bezvercov (ZPB) — masová proletárska organizácia v období buržoáznej ČSR, orientovaná na ateistickú prácu. Od konca prvej svetovej vojny sa postupne formovali bezverecké spolky, ktoré združovali ľavicové protiklerikálne sily, nesúhlasiace s obmedzeným antiklerikalizmom Voľnej myšlienky. Roku 1919 sa zjednotili a vytvorili Zväz socialistických bezvercov, organizáciu pokrokovejšiu než bola Voľná myšlienka, ale ideovo ešte nie celkom vyhranenú. Po vzniku KSČ prešli mnohé skupiny Zväzu socialistických bezvercov do Federácie komunistických osvetových ...
Viac tu.
 > 




Spojitosť medzi humanistami a komunistami.
Marxistické korene o.z. Prometheus






Svetský humanizmus nie je v našej krajine novým javom, ale má svoje tradície. Prejavoval sa už v deistických názoroch sloven­ských osvietencov (S. Tešedík (Tešedík bol evanjelický kňaz - poznámka TvojOponent), P. Michalko (Pavel Michalko bol kazateľ v Irsi - poznámka TvojOponent)) a neskôr boli jeho nositeľmi niektorí príslušníci obrodeneckého hnutia. Zo štúrovskej generácie možno uviesť Janka Kráľa a Samuela Štefanoviča. V polovici minulého storočia dospel Ján Horárik, vystupujúci z pozícií tzv. skutočnej humanity demystifikovanej ľudskej lásky až na prah antropologického ateizmu.
Významný humanistický náboj mal ľudový antiklerikalizmus a ateizmus, smery čakajúce na seriózne vedecké spracovanie. 

Po roku 1918

Organizačne sa svetský humanizmus na Slovensku prejavoval najmä po utvorení Československej republiky, keď sa zintenzívnili styky s českými humanistami. Postupne, ale aj súbežne tu pôsobili Voľná myšlienka, Zväz socialistických bezvercov, Federácia komunistických osvetových jednôt a napokon Zväz proletárskych bezvercov

1939-1945

V období klerikálno-fašistickej Slovenskej republiky sa existencia humanistických organizácií nepripúšťala.

Po roku 1945

Po oslobodení v nadväznosti na predvojnovú Voľnú myšlienku a Zväz proletárskych bezvercov vznikol Zväz občanov bez vyznania, ktorý mal v roku 1947 40 miestnych združení a vyše 3 000 členov. V 50-tich rokoch zanikol Zväz občanov bez vyznania, lebo viaceré jeho funkcie prevzala Spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých po­znatkov, neskôr premenovaná na Socialistickú akadémiu. Malo to určité kladné stránky. Napríklad v rozsahu a intenzite výchovno-vzdelávacej činnosti. Malo to však aj zápory, lebo sa stratila organizačná základňa na riešenie viacerých iných aspektov v oblasti záujmov a potrieb svetských humanistov. 

Po roku 1989

A keď vtedajšia Socialistická akadémia začala po prevrate 1989 rýchle meniť svoj profil, zostali svetskí humanisti bez organizačnej základne.
Už prvé poprevratové týždne ukázali, že je potrebné vytvoriť samostatnú organizáciu, ktorá by združovala ateistov a ostatných ľudí bez náboženského vyznania. Po viacerých úvahách, ktoré sa rozvíjali už v novembri, ale najmä v decembri 1989 a v prvej polovici januára 1990, začali sa uskutočňovať konkrétne kroky na vytvorenie takejto organizačnej základne. Stalo sa tak v polovici januára 1990, keď z iniciatívy skupiny členov vzišiel návrh zriadiť Spoločnosť PROMETHEUS. Jej názov sa vybral z viacerých návrhov.
V marci 1990 sa utvorila Ústredná rada ako riadiaci orgán, viaceré pracovné komisie; Dočasný organizačný poriadok bol schválený ministerstvom vnútra a životného prostredia a krátko na to sa vytvorili prvé kluby v Bratislave, Považskej Bystrici, Banskej Bystrici a postupne v Nových Zámkoch, Prievidzi, Martine, Prešove, Vranove n/Topľou, Gelnici, Košiciach, Poprade a v ďalších mestách.
Spočiatku sa ukazoval citeľný záujem o novú organizáciu, keď viaceré noviny, na rozdiel od neskorších postupov, vcelku ochotne uverejnili oznamy o vzniku Spoločnosti PROMETHEUS. Ale situácia sa začala rýchlo meniť k horšiemu­. Príčin zrejme bolo viac. Na dve z nich však považujeme za potrebné poukázať. Na jednej strane to boli tlaky a často až nevyberané útoky voči organizácii, ako aj voči niektorým konkrétnym ľuďom zo strany pravicových, najmä útočne naladených klerikálnych kruhov, na druhej strane išlo o alibistický, neskôr až odmietavý postoj vedúcich kruhov vtedajšej ľavice. Nesporne zápornú úlohu zohralo vyhlásenie odmietavého stano­viska voči tzv. "bojovnému ateizmu". A tak začal záujem o Spoločnosť PROMETHEUS dosť rýchlo upadať. Keď sa prechádzalo od deklarovania postojov ku konkrétnemu členstvu v organizácii, mnohí zostali bokom, väčšina z nich až doteraz.



Preukaz člena Socialistickej akadémie.






Neradi priznávajú sekulárni humanisti ideologickú príbuznosť s marxistami.

Tak ešte niečo priložme:
Rastislav Škoda na stránkach portálu ZH píše,citujem:
...takže materiálne kritérium sa zakladá na princípe, že dobré je to, čo je dobré pre človeka a vedie k šťastiu ľudstva, zlé je to, čo mu škodí a vedie k biede ľudstva. Blaho človeka je jediné kritérium humanistického etického posudzovania (Erich Fromm, 1900-1980).
Zdroj: http://www.zosity-humanistov.sk/2005/03/co-nas-robi-ludmi/

Inde sa o Frommovi dočítame, citujem:
Jeho poňatie psychoanalýzy sa odvíja od troch základných bodov: freudovská psychoanalýza, marxizmus a humanizmus. Všetky tri sú pevne prepojené a tvoria vrcholy trojuholníka, základňu, na ktorej Fromm vystaval svoju filozofiu.
Zdroj: http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/psychologia/14030/?print=1 v článku Humanizmus Ericha Fromma.


Najnzámejší slovenský sekulárny humanista Rastislav Škoda s mimoriadnym nadšením dáva priestor článkom o dielach Karola Marxa, napríklad tu:
Nie je jediným obdivovateľom marxizmu medzi sekulárnymi humanistami. Len narýchlo si spomeniem na Eduarda Chmelára. Tiež sekulárny humanista.

Jednou zo základných otázok, ktorá rozdeľuje súčasných neomarxistov, je práve otázka, či je teória spravodlivosti kompatibilná s marxizmom. Vzhľadom na túto otázku možno rozdeliť neomarxistov na dve skupiny.[27] V prípade prvej skupiny možno hovoriť o tzv. humanistických neomarxistoch, ktorí neakceptujú Marxov anti-moralizmus a cieľavedome pracujú s konceptmi sociálnej spravodlivosti a ľudských práv. Podľa týchto autorov neplatí tvrdenie, že morálna a politická filozofia je zákonite ideologická. Medzi spomínaných humanistov patrí väčšina analytických marxistov. Spomedzi najznámejších spomeňme Johna Roemera, Geralda A. Cohena, Jona Elstera, Allena Buchanana, Rodneya Peffera, Ziyada Husamiho, Shloma Avineriho, Miltona Fiska, Erica Olina Wrighta, Richarda Arnesona či Normana Danielsa.
Čo bola predchodkyňa o.z.Prometheus tzv. 
Socialistická akadémia:

Socialistická akademie (zkratka SAK[1]) byla socialistická ideologická („výchovně osvětová“) organizace.
Československá Socialistická akademie byla založena po sovětském vzoru roku 1936; jejími předsedy byli mj. komunističtí pohlaváři a teoretici Zdeněk Nejedlý nebo Ladislav Štoll. V roce 1952 se transformovala do Československé společnosti pro šíření politických a vědeckých znalostí. Nakladatelství Horizont mělo ale přídomek „nakladatelství Socialistické akademie ČSSR“ ještě přinejmenším v roce 1983, což vzbuzuje otázky, jak to s tou transformací vlastně bylo...[2]
Sovětská akademie byla založena v roce 1918 jako Socialistická akademie společenských věd, v letech 1919–1924 se nazývala Socialistická akademie a poté Komunistická akademie. Sédlo měla v Moskvě, roku 1929 vznikla pobočka v tehdejším Leningradě.



Citujem:
... ateistická organizácia Promethes je vycapená aj na zločineckej (podľa SK zákonov) www.komunisti.sk  , v ktorej sú viacerí členovia z tejto ateistickej organizácie a tiež robotník z KSS, horlivý propagátor „humanisti.sk“ na DF. KSS (predtým mnohí ľudáci) zase podporuje český Skinheadský Zin www.skinread.wz.cz .
To je parada: Promethes – KSS – humanisti.sk - Skinhead



Comments