Vedie ateizmus k láskavosti?




Zoznam podstránok




Vedie ateizmus k láskavosti?
Posted by BK June 19, 2013


Preložil: kjfriedo@azet.sk


Pri menšom výskume pre post na ktorom pracujem, narazil som na blogpost Austin Cline zo www stránky Atheism and Agnosticism na portále About.com. Stránka, ktorá bola nazvaná “Pleasures of Atheism: Why Atheists, Agnostics, and Skeptics Find Joy in a Godless Existence - Potešenia ateizmu: Prečo ateisti, agnostici a skeptici prinášajú viac potešenia než teizmus (a obzvášť konzervatívna kresťanská viera)” prináša zoznam siedmich dôvodov pre presvedčenie, že ateizmus prináša viac potešenia než teizmus (a obzvlášť konzervatívna viera v kresťanstvo). Jedným z dôvodov, ktorý uvádza je, že ateista je slobodný v láskavosti. Tu je čo píše Cline:ˇ
Rozšíreným omylom, ktorý rozoberá veľa teistov, je presvedčenie, že jediní láskaví ľudia sú tí, ktorí nasledujú konkrétneho boha alebo náboženstvo. K tomuto vyjadreniu akýkoľvek ateista alebo voľnomyšlienkár so zdravým rozumom nepochybne odvetí ‘nezmysel’. Britský filozof Bertrand Russell sám dobre známy sekularista, urobil vo svojej eseji ‘The Faith of a Rationalist - Viera racionalistu’ nasledovné vyhlásenie: “Ľudia majú tendenciu prijať presvedčenia, ktoré vyhovujú ich vášňam. Krutí ľudia veria v krutého boha a používajú svoju vieru na ospravedlňovanie krutosti. Iba láskaví ľudia veria v láskavého boha a boli by láskaví za každých okolností.” Inými slovami na to, aby niekto bol láskavou osobnosťou, nemusí uveriť v boha. Mnohé ukrutnosti v minulosti mali jasne demonštrovať, že náboženstvo a láskavosť sú od seba na míle vzdialené.


Naozaj si krutí ľudia volia kruté náboženstvo?


Ak správne chápem tento argument (ktorý v skutočnosti nie je ani tak argumentom ako tvrdením), Cline je presvedčený, že neviera v Boha dovoľuje ateistovi, aby bol láskavý. Naozaj tento jeho odstavec o láskavosti v skutočnosti túto myšlienku nepodporuje. Zjavne súhlasí s výrokom Bertranda Russella (o ktorom si myslím, že je nezmyselným), že
 “Ľudia majú tendenciu prijať presvedčenia, ktoré vyhovujú ich vášňam. Krutí ľudia veria v krutého boha a používajú svoju vieru na to, aby ospravedlnili svoju krutosť. Jedine láskaví ľudia veria v láskavého boha a boli by láskaví za každých okolností.”


Toto je tak jasný nezmysel (ak použijeme jeho vlastné slovo), že som prekvapený ako Cline (a ešte dôležitejšie je, že dokonca aj Russell) naozaj 
tvrdí, že je to pravda. Každému by mala stačiť iba chvíľa na to, aby za pomoci internetu alebo návštevou akéhokoľvek kresťanského kníhkupectva našiel spústu svedectiev od  jednotlivcov alebo o jednotlivcoch, ktorí bývali pred stretnutím s Ježišom nepochybne krutými osobami, aby po tom, ako ho našli, úplne zmenili svoje spôsoby. Jeden príklad za všetky sa dá nájsť tu. Je to príbeh usvedčeného vraha, ktorý neskôr vo väzení konvertoval na kresťanstvo. Bo to nepochybne krutý človek. Podľa jeho vlastného vyjadrenia, začal som presvedčovať väzňov aby vstúpili do [tzv. hnutia Brown Power - Hnedá Sila] a ked sa kresťania pokúšali svedčiť o Ježišovi, vyhrážal som sa im a bil som ich. Pamätám si, ako som bil jedného kresťana a búchal jeho hlavu o mreže väzenskej cely až kým mu z jeho hlavy netiekla krv a on nezačal kričať na väzenskú stráž aby ho zachránili, jednoducho preto, že mi hovoril o Ježišovi.
Je jasné, že kresťanstvo ľudí mení – premieňalo (a v tomto premieňaní bude pokračovať) krutých ľudí na ľudí láskavých.


Prečo by malo samotné "byť ateistom" viesť ľudí k láskavosti?


Aj tak, dokonca i keď Russellov výrok bude pravdivý, to neznamená, že láskavosť je časťou slobody ateizmu. Napokon, ak je Russell presný, krutý človek bude krutý a láskavý človek bude láskavý bez ohľadu na jeho vieru alebo nevieru v Boha. Takže čo presne motivuje ateistu byť láskavým? Nemôže to byť jeho ateizmus, pretože nič v ateizme nenapomáha byť láskavým. Ateizmus, počnúc od jeho evolučného podkladu, nutne prijíma koncept prežitia najvhodnejších. Nepodporuje tento postoj namiesto láskavosti skôr lepšie mentalitu "víťaz berie všetko"?


Keď to hovorím ja chápem, že keď je obľúbené náboženstvo kruté potom naozaj ateizmus umožňuje byť láskavým. Ateista, nepodriaďujúci sa bohu, ktorý je hlásaný týmto krutým náboženstvom, iste môže odmietnuť krutosť a byť láskavý. Ale to nie je jedinečná vlastnosť ateizmu. Kresťan, ktorý je priamo poučený, že máme milovať svojho blížneho a milovať svojich nepriateľov a že Boh je láska, taktiež môže slobodne odmietnuť krutého boha krutého náboženstva. V skutočnosti na rozdiel od ateistu sú láskavosť, miernosť a pokora všetko súčasťou bytia kresťanom, keďže toto sú všetko dary Ducha, ktoré prichádzajú, ako kresťan rastie vo svojej viere. Ateista samozrejme nemá žiadne nutkanie byť láskavým. Rovnako ako ateista môže s istotou odmietnuť krutosť krutého náboženstva a byť láskavým, rovnako môže ateista, nepridŕžajúci sa Boha, ohlasovaného láskavým náboženstvom, s istotou odmietnuť láskavosť a byť krutým. Každá z týchto volieb je v ateistickom vesmíre rovnako platným ťahom. Nie sú v ňom žiadne morálne úsudky. 


Takže je iste pravdou, že ateista môže byť láskavý a je rovnako pravdou, že ateizmus umožňuje ľuďom slobodu byť láskavým. Ale to nie je dôležitá otázka. Dôležitou otázkou, ktorú si kladieme, či ateizmus vedie skôr k láskavosti ako ku krutosti. V ateistickej filozofii nevidím nič, čo požaduje, ba dokonca vedie ateistu, aby bol láskavým. (Prosím nepíšte mi o Humanistickom manifeste – Ateisti majú jednoducho slobodu ho rovnako odmietnuť.) Medzitým sa však kresťanom hlása, aby boli láskaví a sami hovoria, že ako zaznamenávajú pokrok v Božom kráľovstve, láskavosť je jedným z ovocí Ducha, ktorý pramení z nasledovania Ježiša. Preto ak chcete byť láskaví, chcite svetonázor, ktorý učí láskavosti a vyžaduje nástroje ako sa stať láskavým, preto kresťanstvo je evidentne cestou hodnou nasledovania.

Preložil: kjfriedo@azet.sk





Ľavicový sekulárny humanista Eduard Chmelár na svojom blogspote v článku bagatelizujúcom kresťanský pohľad na obetu Krista Smrť bez kríža  ( > ) píše, citujem:

Život nemá svoj absolútny zmysel, ako sa nám to pokúša dvetisíc rokov vsugerovať kresťanská teológia. Život má obsah, ktorý sami aktívne tvoríme a napĺňame konkrétnym zmyslom. Neexistuje nijaký mravný nárok mimo nás, hodnotou je sama skutočnosť. A ako nám pripomína už spomínaný český religionista Otakar Funda, nemali by sme sa nechať vtiahnuť do sporu o slová a ich významy, ale len do sporu o problémy. Hodnota života nie je závislá na našom mravnom vedomí, ani na našom pochopení mravnosti. Hodnota života je v živote samom a nepotrebuje byť nikým a ničím zdôvodňovaná. Potrebujeme založiť etiku na úcte k životu ako hodnote mimo akejkoľvek ďalšej definície. Vesmír tu nie je kvôli nám, ale my sme tu preto, aby sme čítali v racionalite poriadku vesmíru a aplikovali ju na racionálne riešenia svojich ustavične otvorených problémov. Ani tá najušľachtilejšia ľudská idea nikoho neoprávňuje, aby v jej mene zbavil niekoho života. Nepotrebujeme mesiášov posadnutých víziou nastolenia neba. „Nechajte nebo vrabcom!“ volal nemecký básnik Heinrich Heine. Potrebujeme prostú úctu k životu a návrat ku kritickej racionalite ako najstabilnejšie piliere etiky svetového spoločenstva.





Pokúsil som sa mu oponovať. A jeho pohľad na morálku rozkývať rýdzo logickými východiskami a argumentami. Výsledok? Všetky moje príspevky boli zmazané s dodatkom, že boli vulgárne. O ich vulgárnosti sa môžete presvedčiť z PrntSc, ktorý vkladám:

Podobne som dopadol aj na Facebooku.

Eduard Chmelár tvrdí, že život nemá zmysel a podľa neho zmysel životu dávame my tým a tak, ako ten život napĺňame. No po zmazaní nevhodných príspevkov do diskusie napísal, že ďakuje všetkým, ktorí diskusii dávajú zmysel. Aký ale zmysel má diskusia, ktorá je vyprázdnená príspevkami dávajúcimi diskusii zmysel? Je zjavné, že principiálnosť pána Chmelára pokrivkáva na všetky tri nohy :)

Kresťanov definuje morálka odvodená od Zmluvy medzi Bohom a ľudstvom.
Morálka ateistov je len spoločenská dohoda a tá môže mať akékoľvek parametre. Morálka ateistov v dnešnej EU je len generačná zotrvačnosť  kresťanskej morálky. Čo však bude s EU, ak táto zotrvačnosť pominie? Bez Boha bude všetko dovolené.






Comments