Ad: Prelomový krok v dialógu medzi kresťanmi a sekulárnymi humanistami.




Zoznam podstránok






     Vo štvrtok, 23. mája 2013, pri rannej omši, predniesol pápež František slová, ktoré by nemali zostať bez výraznej odozvy, pretože ich považujem za prelomové. Hlava katolíckej cirkvi vyslovila presvedčenie, že ateisti nie sú druhoradí ľudia a treba k nim pristupovať ako k dobrým ľuďom. Toto zdanlivo banálne vyhlásenie je radikálnou zmenou v doterajšom prístupe Vatikánu a nič na tom nemení ani fakt, že vatikánsky hovorca Thomas Rosica sa rýchlo poponáhľal skorigovať pápežove slová dôrazným pripomenutím, že ak ateisti neprijmú Ježiša, všetci sa dostanú do pekla.

Mali by byť prelomové...Ale prečo? Lebo si to myslí Eduard Chmelár?
Pristupujeme snáď k ateistom ako druhoradým ľuďom? Tvárime sa, že ateisti sú stelesnením zla? Tvrdíme snáď, že ateista nemôže byť dobrý človek?
Prosím, nájdite u mňa výroky, ktorých absolútna vypovedacia hodnota je v súlade s kladnou odpoveďou na vyššie položené otázky.

LiveNews píše, citujem:
Po jeho zvolení nastali v liberálnych kruhoch ovácie. Liberáli očakávali, že František bude revolucionár z Južnej Ameriky. Skrytý teológ oslobodenia, marxista, či progresivista schvaľujúci vysväcovanie žien. Dokonca aj média sa dali na jeho stranu, aby toto zdanie živili. Účelovo ho vykreslovali ako revolucionárovi na Petrovom stolci, čo prišiel zrúcať "zastaralú" Cirkev.. Dávali ho do absurdného protikladu k "spiatočníkovi" Benediktovi, ktorého média neznášali za jeho katolícke postoje. Čas však ukázal, ako boli mimo.
Zdá sa, že František vybabral nie len s liberálmi, ale aj s médiami vďaka jeho neformálnemu južanskému štýlu. Čo sa týka viery, je ostrý ako Benedikt. Hovorí o témach, o ktorých je zriedkavo počuť dokonca aj v kostole. Pravidelne hovorí o reálnej existencii diabla a jeho prítomnosti vo svete. Otvorene kritizuje vlažnosť mnohých katolíkov a dokonca aj konformných biskupov, ktorí nekritizujú svet a hrajú na istotu. Hovorí, že mimo katolíckej Cirkvi niet spásy a že Cirkev musí byť hierarchická. Napomína liberálne mníšky za to, že sa správajú ako staré dievky a nie ako duchovné matky. Hovorí, že katolík musí chrániť počatý život za každú cenu aj cenu mučeníctva a že homosexuálne manželstvá su "machináciami otca klamstiev". Používa síce moderný populárny slovník a prejav, avšak reže do živého. Média zrejme zatiaľ nie sú schopné túto skutočnosť o Františkovi spracovať. Ostali zaskočené. Zrejme nečakali, že pápež z Južnej Ameriky bude katolík.
 
Citujem: 
    Pápežove slová sú výnimočné a signalizujú, že tento muž si želá ozajstnú zmenu a že to nebude mať ľahké. O to viac ho treba podporiť. O to viac je dôležité, aby v tejto chvíli nevychádzali od ateistov posmešky, že ich sa to netýka, ale aby sekulárni humanisti pozitívne zareagovali na najústretovejšiu výzvu na dialóg medzi veriacimi a neveriacimi, akú sme kedy z úst pápeža počuli. Nie je to totiž samozrejmosť. Františkov predchodca Benedikt XVI. ateizmus tvrdo odsudzoval a nerobil pritom nič iné ako pápeži pred ním.

Je priam sizyfovským osudom neustále opravovať sekulárnych humanistov, že ateizmus a sekulárny humanizmus nie je to isté. Jedno je ontologický postoj a druhé ideológia.
Pán Chmelár píše, že citujem " je dôležité, aby v tejto chvíli nevychádzali od ateistov posmešky"... Pán Chmelár de fatco priznáva, že posmeškov zo strán ateistov je hodný každý, kto sa názorovo vyhraní voči sekulárnym humanistom. Dôkaz nájdete aj pri porovnaní diskusií na blogu kresťana Vladimíra Palka a na blogu Eduarda Chmelára. Ten druhý totiž neznesie akýkoľvek kritický názor a cenzúru si osvojil ako nástroj vecnej a slušnej diskusie. Aké hanebné!
Dialóg medzi kresťanmi a sekulárnymi humanistami prebieha nepretržite. Na jednej strane vecný a kultivovaný prístup a na druhej tie pánom Chmelárom zmieňované a doporučované posmešky až urážky a vyjadrenie hodné pozornosti orgánov činných v trestnom konaní. 
Ak pán Chmelár uvádza ako príklad nesprávneho prístupu voči neveriacim - podľa jeho optiky - postoje a konanie predchádzajúceho pápeža Benedikta XVI., mal by tiež spomenúť aj účasť sekulárnych humanistov na medzináboženských stretnutiach, ktoré sa konali za účasti práve Benedikta XVI. Tam sa totiž zúčastnili aj ľudia odmietajúci náboženstvá. Myslím si, že práve posledné storočie je charakteristické dialógom medzi kresťanmi a ateistami najrôznejších vyznaní vrátane vyznania k sekulárnemu ateizmu.


Citujem:    
  Prenasledovanie ateistov má svoje hlboké historické korene a siaha až do antiky. Ateisti boli v dejinách väčšinou spoločnosti vždy stotožňovaní so zradcami, komunistami a vrahmi. Niet divu, že predsudky voči neveriacim nabrali obrovské až mytologické rozmery. A nemalo by prekvapovať ani to, že Adolf Hitler po nástupe k moci zakázal všetky voľnomyšlienkárske organizácie a vyhlásil: „Ujali sme sa boja proti ateistickému hnutiu, a to nielen v teoretických deklaráciách: nech nikto nepochybuje, že ho udupeme.“ Podľa presvedčenia väčšiny kresťanov ateista nemá svedomie ani zásady. Vraj aké by asi mohol mať, keď neverí v Boha. Pritom stotožňovanie ateizmu s konzumným spôsobom života je absurdné porovnávanie nesúvisiacich kategórií – je to niečo podobné, ako keby som stotožňoval kresťanstvo s rybármi a prostitútkami, pričom vieme, že jadro leží niekde úplne inde. Podobne aj ateizmus sa vzťahuje iba a len na nevieru v Boha, rovnako ako teizmus na jeho existenciu. Nič iné z toho vyvodiť nemožno.

Prenasledovanie ateistov má svoje hlboké korene. myslím si, že ich korene siahajú aj hlbšie, ako dovolí antikofília dnešných sekulárnych humanistov. Ateizmus je totiž vedľajší produkt náboženstva a s príchodom náboženstva prichádza aj jeho spochybňovanie. Verte mi, pred antikou to boli iné civilizácie a mali tiež svoje filozofie vrátane náboženstiev. Kam siahajú korene antiky? Niekedy mám pocit, že ateisti k sedemdňovému stvoreniu sveta prirátavajú ešte deň osmy - antiku. :) Pán Chmelár ktovie prečo však neuvádza, že kresťania boli prenasledovaní v antike taktiež a dôvod ich prenasledovania bol viete aký? Boli obviňovaní z ateizmu (!!!). Zahrnúť do dejín ateizmu prenasledovanie kresťanov chce naozaj hrošiu kožu. I ďaľšia veta pána Chmelára je poznačená dejepisnou pologramotnosťou a úmyselným zavádzaním. Za prvé - ateisti v reálnom živote neexistujú. Rovnako ako neexistujú teisti. Vždy je ateista či teista viac - nikto si totiž nevystačí len s ontologickým postojom, ale od počiatku myslenia si vytvára názory na svet a hodnotové rebríčky - svetonázor. Je snáď ateizmus svetonázor? Nie je! Ak sú ateisti za posledné storočie stotožňovaní s komunistami, je to preto, že ich najviditeľnejšou ideológiou bol marxizmus-leninizmus a táto osobitná ideológia sa vnucovala tými najbrutálnejšími spôsobmi na celom svete. Počet obetí najrôznejších ateistických ideológií dosahuje závratné osem miestne čísla (!!!). Títo ľudia o sebe radi tvrdili, že sú ateisti. Len v ZSSR vychádzal ateistický časopis znevažujúci náboženstvá v náklade desiatokmilionov výtlačkov a volal sa viete ako? Nie Komunista, ale Bezbožnik. Teda Ateista. Počet ateistov vyznávajúcich kresťanské morálne zásady nie je nezanedbateľný, no v celkovom hlase spoločnosti zostal nepočuteľný. Česť výnimkám. Preto si spoločnosť právom dovolila túto výstižnú nepresnosť a preniesla svoju tragickú skúsenosť s ateistickým boľševickým či nacistickým hnutím aj do stotožnenia významu slova ateista s niečím násilníckym a nedemokratickým.
Sekulárni humanisti sa len veľmi ťažko odtŕhajú od svojich krvavých predchodcov. Ateistické režimy s gigantickým množstvom obetí im nestoja za sypanie si popola na hlavu, ba práve naopak, bagatelizujú genocídy páchané v mene ateizmu, v mene popierania Boha, v mene ateizácie, v mene hnutí proti náboženstvám, tmárstvam. Neschopnosť sebareflexie členov o.z. Prometheus tvrdo odsúdiť stalinizmus či Manifest komunistickej strany (ktorého autorom je potomok dlhej rady rabínov z otcovej i matkinej strany - žid Max Lévi) robí zo sekulárneho humanizmu postboľševickú organizáciu a zo sekulárnych humanistov pohrobkov stalinistov. Aby táto historicko-realistická tragikomédia bola úplná, tak na čele sekulárnych humanistov nájdete eštébaka a členská základňa o.z. Prometheus je prešpikovaná stalinistami, komunistami či eštébakmi ako zdochnutý pes mrtvolnými červami.

V čase nástupu Adolfa Hitlera bolo považované za hrozbu šírenie komunizmu. Zvesti o tragických udalostiach z území niekdajšieho Sovietskeho zväzu sa šírili do vyspelej Európy a nenechávali na pokoji významných priemyselníkov. Adolf Hitler prináša nekompromisný boj proti komunizmu, ktorý bol vtedy synonymom pre ateizmus. Eduard Chmelár spomína zákaz združení voľnomyšlienkárov, čím nabáda čitateľa domyslieť si nevyhnutnosť preváženia na bezbrehú podporu náboženstvám. Teológia Adolfa Hitlera však bola figliarska. On zakázal aj kresťanskú tlač a spolky a podobne v duchu presvedčenia dnešných sekulárnych humanistov zakázal kríže na školách. Na ich miestach už na druhý deň viseli portréty na stenách. Portréty Hitlera. Prečo to pán Chmelár zatajil?
Lebo sekulárny humanizmus Eduarda Chmelára je taktiež figliarsky. Rovnako ako ten pána Hitlera, formálneho katolíka konajúceho chladnokrvne vypočítavo podľa princípov vychádzajúcich z ateizmu.

Ak si nájdete čas a začnete sa podrobnejšie zaoberať zlyhaním poniektorých ateistov, títo sa začnú brániť, že sú porovnávané nesúvisiace kategórie a odrazu čudujme sa svete chápu, že ateizmus je len ontologický postoj. Ak sa však začnete dožadovať zásad svedomia ateistu, dostanete tucty vysvetlení a už im vôbec nevadí, že sami používajú nimi odmietaný prnicíp nesúvisiacich kategórií.
Skrátim to.
Ateisti nemajú svedomie preto, že sú ateisti, ale svedomie majú preto, že sú mysliace bytosti vytvárajúce si svetonázor a hodnotové rebríčky. Oľga Pietruchová tvrdí, že morálka je len spoločenská dohoda. Svedomie kresťana je nastavené na vieroučné tézy, ktoré sú, ako veríme, raz a navždy dané Bohom a sú nemenné. Od toho sa odvíja morálka kresťana. Je kontrolovaná svedomím. Morálka ateistu sa odvíja od spoločenskej dohody. Ak sa dohodneme, že ukrižovanie Krista po odsúdení známym biblickým ateistom Pilátom bolo správne aj napriek tomu, že Kristus bol nevinný, bude taký výkon trestu smrti morálny. Ak sa dohodneme, že potopenie argentínskeho krížnika mimo vojnovej zóny bolo správne - hoci išlo podľa medzinárodných pravidiel o vojnový zločin - bude morálne. Ak sa dohodneme, že zabíjanie ľudí od xtého týždňa či mesiaca po narodení je správne, bude to morálne. Ak sa dohodneme, že obete vrážd smú byť preparované a smú sa stať verejne dostupnými atrakciami na morbídnych panoptikách hrôzy, bude to morálne. Morálka ateistu nemá limitované mantinely. Je len vecou dohody či diktátu. Ateisti teda majú aj morálku aj svedomie. To majú aj sekulárni humanisti - s čím nemám problém súhlasiť. Ale potom sa dohodnime, že svedomie majú aj vrahovia či dozorci koncentračných táborov. A nielen to, z pohľadu nastavenia ich hodnôt aj ich konanie možno hodnotiť ako vysoko morálne. Zájdem ešte do väčšieho extrému. Holokaust bol maximálne morálnym dielom. To dôležité je však treba prízvukovať - len z pohľadu ateististickej filozofie čo by teorie o nadradenosti rás - vedeckej teorie eugeniky zneužitej ľuďmi bez vyznania - ateistami nacistického typu. A predtým i po ňom aj ateistami typu komunistického.



     A čo na Slovensku? V relácii Slovenskej televízie 25. septembra 2008 o úlohe morálky v spoločnosti (do ktorej boli pozvaní zástupcovia všetkých cirkví vrátane moslimského imáma – ale nie ateisti) sa kresťanskí fundamentalisti vzácne zhodli s moslimami, že najväčšou hrozbou súčasného sveta nie sú vlastne ani teroristi, ale – ateisti. A aby toho nebolo málo, úplne to zaklincoval vtedajší mladý doktorand Katedry žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku a dnes oveľa známejší cirkevný analytik Imrich Gazda, ktorý sa vyznal, že by mal radšej za suseda moslima ako ateistu... Pred niekoľkými rokmi biskup Žilinskej diecézy Tomáš Galis a spišský diecézny biskup František Tondra vydali vyhlásenie, v ktorom uvádzajú, že pluralitný sekularizmus ničí kresťanské hodnoty slovenskej spoločnosti. V podstate ich k tomu posmelilo spoločné vyhlásenie pápeža Benedikta XVI. a hlavy gréckej pravoslávnej cirkvi zo 14. decembra 2006, v ktorom vyzvali na spoločný boj kresťanov proti sekularizmu, ktorý považujú za najväčšiu hrozbu modernej európskej spoločnosti. Nie sú v tom sami. Saudský kráľ Abdulah, hlava jednej z najodpornejších diktatúr na svete, vyzval pred piatimi rokmi monoteistické cirkvi, aby sa spojili proti ateizmu. Je pozoruhodné, že vzápätí sa všetci duchovní predstavitelia zasadzovali za medzináboženský dialóg – sekulárni humanisti sa však pod ich toleranciu zjavne nezmestia.

Chcem sa vyhnúť osobnému útoku voči pánovi Chmelárovi.
Použijem teda len citát:
...už v roku 2009 povedal (Benedikt XVI. - poznámka TvojOponent), že cirkev by mala organizovať podobné stretnutia s neveriacimi... 

Iný citát:
Cirkev sa však nevyhýba ani dialógu s neveriacimi. Z iniciatívy pápeža Pavla VI. listom Quod apostolici z roku 1963 vznikol Sekretariát pre dialóg s neveriacimi a pápež Ján Pavol II. ho apoštolskou konštitúciou Pastor bonus z roku 1988   transformoval na Pápežskú radu. Tá napomáha štúdiu ateizmu, ako aj nedostatku viery náboženstva a skúma ich príčiny a následky vo vzťahu ku kresťanskej viere a udržiava dialóg s ateistami a neveriacimi, kedykoľvek súhlasia s úprimnou spoluprácou.  Cirkev okrem toho neváha prosiť Boha za synov židovského národa, za tých, ktorí neveria v Krista ako aj za neveriacich v Boha, o čom svedčí liturgia Veľkého Piatku v rámci Veľkonočného Trojdnia, najväčších kresťanských sviatkov. 
Zdroj: Pápežská rada pre spravodlivosť a mier. (stiahnutie súboru vo formáte doc.)

Každý človek aj pán Imrich Gazda má právo na subjektívny názor. Hovorí sa tomu sloboda prejavu, zagúglite.
Vo svojom článku spomínate miešanie dvoch nekompatibilných kategórií, no súčasne tak radi tento princíp pri znevažovaní kresťanov používate. Ak sa zaujímate o stanovisko Cirkvi, nechápem, prečo do toho miešate stanoviská jednotlivcov na úrovni médií.

Ako príklad kresťanskej intolerancie ďalej pán Chmelár uvádza výrok, citujem: ...pluralitný sekularizmus ničí kresťanské hodnoty slovenskej spoločnosti...
Netuším, nad čím sa pán Chmelár pozastavuje. Miliarda povraždených detí v lone matky ide na účet sekulárneho humanizmu. Kresťania presadzujú ako jeden z pilierov svojej morálky absolútnu hodnotu života, no sekulárni humanisti pretláčajú jeho relativizáciu. Snaha oddeliť Cirkev od spoločnosti a štátu nie je ničím iným ako snaha zavrieť ústa kresťanom pre kritiku spravovania spoločnosti v rozpore so skutočným humanizmom, nie tým zvráteným - sekulárnym.



     Práve z týchto dôvodov má vyhlásenie pápeža Františka historický význam. Čokoľvek, čo znižuje nedôveru a strach medzi ľuďmi, považujem za dobrú vec. Keď Jorge Bergoglio hovorí, že kresťan sa nesmie vyvyšovať nad ateistu a má s ním spolupracovať, že máme pestovať „kultúru stretávania“, že ak budeme konať dobro, nakoniec sa naše cesty spoja, prehovára z neho ten najšľachetnejší duch humanizmu, to najlepšie, čo sa v ľudstve počas historického vývoja nazbieralo. Áno, aj pred ním zaznamenávame formálne ústretové gestá voči židom, evanjelikom a pravoslávnym, ale až pri tomto pápežovi cítiť, že to myslí úprimne. Jeho slová sú dôrazné a jednoznačné. Už niekoľko dní po svojom zvolení vyzval na posilnenie dialógu s inými náboženstvami, pričom výslovne zdôraznil, že má na mysli najmä dialóg s islamom, ponúkol olivovú ratolesť Číne a ďalším krajinám, ktoré doteraz s Vatikánom nemali nadviazané diplomatické vzťahy a už vtedy podotkol, že treba zintenzívniť aj kontakty cirkvi s ateistami, aby rozdiely, ktoré nás rozdeľujú a zraňujú, nikdy neprevážili nad túžbou budovať skutočne priateľské väzby medzi všetkými ľuďmi.
Ach, pán Chmelár! Objavili ste kohútik s teplou vodou.
Medzi najúspešnejšie relácie STV patrili diskusie Pod lampou. A boli to práve sekulárni humanisti, ktorým tieto relácie prekážali. Pokiaľ ste ich sledovali, viete, že o polemiku medzi kresťanmi a ateistami tam naozaj núdza nebola. Slovenskí humanisti však túto reláciu považujú za tmu pod lampou. Iný prominentný mienkotvorný ateista-humanista Rastislav Škoda priamo v hlavičke svojej stránky Zošity humanistov píše, že je proti náboženstvám. Ako chcete viesť dialóg, ak predstavitelia sekulárneho humanizmu si nenávisť a lož osvojili ako svoj základný filozofický princíp? Stránky sekulárnych humanistov sú plné kresťanofóbie, klamstiev, podpory násiliu páchanom na bezbrannom kresťanskom obyvateľstve. Sú plné demagógie a lží. A potom  bez akéhokoľvek ostychu prídete a dožadujete sa dialógu. Akýže je to dialóg, ak názory vyslovené oponentmi cenzurujete a ponechávate len chválospevy na seba samého? Dožadujete sa dialógu, no ľudí ochotných s Vami viesť dialóg znevážite a odoženiete. Viete vôbec, aký je rozdiel medzi dialógom a monológom?



     Tento pápež je skrátka úplne iný formát. Aj z týchto dôvodov má a bude mať veľa nepriateľov medzi fundamentalistami všetkého razenia. Preto považujem za mimoriadne hlúpe vyhlásenie Medzinárodnej aliancie ateistov, ktorá Františkovu poznámku, že i neveriaci môžu prísť do neba, ostro odmietla s tým, že pápež im ponúka odmenu, ktorú nielenže nechcú, ale ani neveria, že existuje... Nie som katolíkom, ale takéto pyšné a márnomyseľné prejavy ma ani na sekundu nenechávajú na pochybách, na ktorej strane v tomto prípade stojím. Samozrejme, celá situácia sa z pohľadu neveriacich môže javiť komická, ak ju vnímajú doslovne ako ponuku niečoho, po čom nie je medzi ateistami dopyt, ako pozvanie na zabíjačku pre vegetariána. Lenže pápež František nebo neponúka (napokon, ani nemôže). Ponúka ruku na zmierenie a spoluprácu a odmietnuť takéto gesto je skôr prejavom ľudskej malosti ako principiálnym postojom. Uzavretosť, ktorá nepripúšťa, že by mimo našej komunity nemohli byť dobrí ľudia, že by sme mali zlepšiť vzťahy s nimi, je ako múr, ktorý vedie k vojnám a násiliu – varuje Jorge Bergoglio a ja s ním nemôžem nesúhlasiť. Oveľa dôležitejšie a zmysluplnejšie ako delenie na kresťanov a moslimov, veriacich a neveriacich, Slovákov a Maďarov, Európanov a Číňanov, ľavičiarov a pravičiarov, chudobných a bohatých, heterosexuálov a homosexuálov, je delenie na humánnych a nehumánnych ľudí. A nepochopiť, že v zápase za humánnejší svet je pápež František náš vzácny spojenec, je takmer definíciou ideologickej obmedzenosti a popretím princípov sekulárneho humanizmu.
Je Váš vzácny spojenec?
Definujte teda ten "Váš" tábor.


     Katolícka cirkev ešte nikdy nemala pápeža, ktorý by hlásal, že nie viera, ale morálka je cestou k spaseniu. Pre mňa osobne je to len potvrdením tézy, ktorú dlhodobo presadzujem a zastávam: že ľudia rôznych vierovyznaní a svetonázorov sa nedokážu stretnúť a dohodnúť na nejakej náboženskej platforme, ale len v priesečníku sekulárnej etiky. Ako povedal 17. októbra 2000 na Pražskom hrade tibetský duchovný vodca dalajláma, sekulárna etika neznamená apriórne odmietnutie náboženstva. Znamená len to, že všetky duchovné smery majú rovnaké práva. „V každom prípade sa mi vidí, že potrebujeme inú alternatívu, bez náboženského kréda, bez náboženskej viery. Snažte sa posilňovať a presadzovať tieto základné dobré ľudské vlastnosti... akými sú súcit, odpustenie, tolerancia, spokojnosť a sebadisciplína,“ povedal veľkoryso múdry muž, ktorý stojí na čele jedného z najväčších svetových náboženstiev. A my už len dodajme, že je to jediná cesta k tomu, aby sme sa tu navzájom nepozabíjali.
Morálka je podľa sekhumanistky Oľgy Pietruchovej, ocenej titulom Humanistka roka, len spoločenská dohoda.
Spoločenská dohoda môže mať najextrémnejšie podoby. Morálka - akákoľvek - nie je podľa mňa cesta k spaseniu. Lebo morálku mali aj esesáci.
Z toho následne vyplýva, že Vaše potvrdenie akejsi Vami vymyslenej tézy je blud.
Náboženstvá hľadajú prienik, ktorý ich spája a nie ktorý leží výsostne mimo ich rámca. Ten prienik môže ležať aj súčasne v rámci filozofie sekhumanizmus, ale nie je charakteristický len pre niektorý svetonázor a tobôž nie pre sekhumanizmus.
Na to, aby sme sa nepozabíjali, musíte aj Vy osobne,pán Chmelár, nájsť odvahu debatovať s oponentmi. Zatiaľ ste si u mňa vybudovali imidž diktátora s narcistickými sklonmi.



     Vyhlásenie pápeža Františka počas štvrtkovej rannej omše vysoko oceňujem a považujem ho za mimoriadne významný krok správnym smerom, za veľmi hodnotný príspevok k porozumeniu medzi ľuďmi. A ako nekatolík mu za tieto historické slová ďakujem a držím mu palce.
Na to, aby ste si umyli ruky,je dobrý zaiste aj neskorý objav kohútika s teplou vodou. Gratulujem.


( Autor: TvojOponent )





  >>>>>>>   Prejsť na diskusiu.   >>>>>>>  



Comments