FG a Hg mapovanie-2‎ > ‎Zastávky‎ > ‎

3.deň

Fotogaléria mimo hlavných zastávok.

14-kostol v obci Uličské Krivé


15-pustovňa v obci Uličské Krivé

Stručná charakteristika obcí, cez ktoré sme prechádzali počas 3. dňa:

Rozloha obce Uličské Krivé predstavuje 19,09km2. Jej nadmorská výška je 285 metrov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1478. Žije tu 270 obyvateľov. Súradnice obce sú: 48°59′28″S 22°26′13″V.V obci sa nachádza národná kultúrna pamiatka – drevený kostolík sv. arch. Michala z roku 1718, s barokovými detailmi a nečlenenou konfiguráciou strechy.

Rozloha obce Zboj predstavuje 50,54km2. Jej nadmorská výška je 356 metrov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1567. Žije tu 367 obyvateľov. Súradnice obce sú:49°01′41″S 22°28′58″V.Pamiatkou obce Zboj je kostol sv. Mikuláša biskupa z roku 1706. Ide o trojpriestorová drevený zrubový kostol s presbytériom, loďou štvorcového pôdorysu a podvežím. Kostol bol v roku 1966 prenesený do skanzenu v Bardejove.

                                                                                                                                               (Autorky charakteristík obcí: Lipkošová, Gmitterová)

 

Chránené územia prírody :

 

Národný park Poloniny a Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty

 

Národný park Poloniny – najvýchodnejšie slovenské veľkoplošné chránené územie. Rozprestiera sa v kúte našej malej domoviny, v miestach, kde sa stretávajú hranice troch krajín – Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Vyhlásený bol Nariadením vlády SR č. 258 zo dňa 23.9.1997 s účinnosťou od 1.10.1997. Výmera jeho vlastného územia je 29 805 ha, ochranné pásmo má 10 973 ha. Najhodnotnejšie časti národného parku sú chránené v maloplošných chránených územiach – 7 národných prírodných rezerváciách (Stužica, Havešová, Riaba skala, Rožok, Pľaša, Stinská, Pod Ruským), 12 prírodných rezerváciách (Bahno, Borsučiny, Bzaná, Gazdoraň, Hlboké, Hrúnok, Ruské, Stinská Slatina, Stružnická dolina, Šípková, Udava, Uličská Ostrá) a 1 prírodnej pamiatke (Ulička). V roku 1993 bolo toto územie zapísané do zoznamu medzinárodných biosférických rezervácií pod názvom Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty spolu s priľahlým územím Poľska (Bieszczadský národný park, Cisniansko-Wetlinský park krajobrazovy, Park krajobrazovy Doliny Sanu). V roku 1999 boli k tejto biosférickej rezervácii pričlenené chránené územia na Ukrajine (Užanský národný prírodný park, Nadsjanskyj regionálny krajinny park), čím vznikla prvá trilaterálna biosférická rezervácia na Svete. V roku 1999 získal Národný park Poloniny prestížne ocenenie Diplom Rady Európy. Poloninský národný park sa rozprestiera v Prešovskom kraji a zaberá značnú časť okresu Snina. Ten sa nachádza v severovýchodnom cípe Slovenska. Má rozlohu 805 km2 a takmer 40 000 obyvateľov. Správnym, hospodárskym a kultúrnym centrom je mesto Snina s približne 21 000 obyvateľmi. Ostatní občania žijú v 33 obciach. Je to národnostne zmiešaný okres, kde okrem Slovákov žijú predovšetkým Rusíni – Ukrajinci. V súčasnosti sa v ochrannom pásme NP Poloniny nachádza 10 obcí. Spádovou obcou je Ulič, kde žije približne 1 000 ľudí. Radikálnym zásahom do života miestneho obyvateľstva a do sídelnej štruktúry bola výstavba Vodárenskej nádrže Starina. V jej dôsledku bolo v priebehu 80. rokov 20. storočia vysťahovaných 7 obcí s približne 3 500 ľuďmi (Starina, Ruské, Veľká Poľana, Smolník, Ostružnica, Zvala, Dara).

 

Biosférická rezervácia Východné Karpaty

 

 Najvýraznejším úspechom SV MaB v oblasti rozvoja Svetovej siete BR bolo vytvorenie prvej trilaterálnej Biosférickej rezervácie Východné Karpaty v spolupráci s Národnými komitétmi pre MAB Poľska a Ukrajiny (1993-1998). Trilaterálna biosférická rezervácia bola vyhlásená v roku 1998 na základe bilaterálnej BR Východné Karpaty/Východné Beskydy a Karpatskej biosférickej rezervácie. Legislatívne bola územná ochrana tohto územia zabezpečená vyhlásením národného parku 1. 10. 1997. Na území sa nachádza 7 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 1 prírodná pamiatka. Dominujúcim krajinným prvkom sú bukové a jedľovobukové lesy, ktoré zaberajú 80% z ich výmery. Práve na tomto území je najvyššia koncentrácia prírodných lesov (pralesov) na Slovensku. Pre územie sú tiež charakteristické horské lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch Bukovských vrchov. Súčasťou chráneného územia sú tiež jedinečné kultúrne pamiatky, akými sú drevené kostolíky.

 

(Autor:  Andrej Spišiak)