Informácie a údaje


Informatika

Rozvoj výpočtovej techniky podnietil vznik a rozvoj nových odborov. V 70. rokoch nášho storočia na báze COMPUTER SCIENCE - počítačovej vedy - vznikla nová vedná disciplína - informatika. V roku 1978 na Medzinárodnom kongrese v Japonsku bola vymedzená definícia predmetu informatiky. Predmetom informatiky sú oblasti súvisiace s vývojom, tvorbou, využitím, materiálno-technickým zabezpečením a organizáciou spracovania informácií vrátane ich priemyselného, ekonomického, správneho, sociálneho a politického pôsobenia. Vedný odbor, ktorý skúma zákonitosti vzniku, spracovania, prenosu, využívania, uchovania a ochrany informácií sa nazýva informatika. Informatika patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce sa vedy. Poznatky z nej sa okamžite zavádzajú do praxe a prinášajú výrazný ekonomický efekt. Proces zberu, spracovania, prenosu a uchovania informácií označujeme pojmom informačný proces.

Informácia je správa o tom, že nastal jeden z možných javov z množiny existujúcich javov, čo u prijímateľa zníži neznalosť o tomto jave. Je to myšlienka vyjadrená v danom jazyku (pomocou symbolov) vyjadrujúca stav určitého objektu, jeho chovanie. Informácia má dve základné charakteristiky:
  1. možno ju merať - jej množstvo (kvantitu), napr. na pošte sa platí za telegram podľa počtu slov (počet slov je vyjadrením množstva informácie)
  2. má svojho adresáta - pre ktorého môže, ale nemusí mať význam. Z tohto hľadiska teda môžeme informácie rozdeliť na: užitočné a neužitočné

Údaj ... je každá správa bez ohľadu na to, či má pre nás nejaký informačný obsah alebo nie - inými slovami - či nám daná správa povie niečo nové, alebo nie. Údaje (dáta) sú správy, ktoré vyjadrujú určité fakty o procesoch, alebo prvkoch reálneho sveta. Údajmi môžu byť písmená, čísla, slová, znaky, prípadne ich kombinácie. Všetky údaje nesú určitý informačný obsah. Ak nám daný údaj nepovie nič nového, hovoríme, že jeho informačný obsah je nulový.

Z toho nám vyplýva vzťah medzi údajom a informáciou: Každá informácia musí byť súčasne údajom, ale nie každý údaj musí byť pre nás informáciou s nenulovým obsahom. Rozdiel medzi údajom a informáciou je napr. takáto situácia: Keď sa nás niekto spýta, koľko je hodín - my sa pozrieme na hodinky a povieme: "Je 8 hodín." Pre nás to bol údaj, pretože sme po pohľade na hodinky vedeli, koľko je hodín. Ale pre toho, kto sa nás pýtal, koľko je hodín - pre toho to bola informácia, pretože mu povedala niečo nové.

Druhy informácií

  • analógové - človek svojimi zmyslami vníma vlny (zvukové, svetelné)
  • digitálne - postupnosť jedničiek a núl, ktoré môžu niesť informáciu aj o zvuku, obraze atď.
ć
Martina Rosičová,
7. 4. 2010, 9:26
ć
Martina Rosičová,
14. 10. 2011, 2:19
Comments