Hľadať na tejto lokalite
Tibor Nagy Grosso

He works mainly with installations, interactivity, video and photography. In a way of experimental visual language he is trying to re-connect the visitors into his artwork and explore the relation between the space of elements inside and around us.

He ofthen refers to a philosophical paradoxes, deep psychological aspects, illusions of infinity and phenomenon of digitalisation. In his own tasks he asks and suggests the creating of our subjective (mirrored) reality is composed by pieces of spacial experiences. The main characteristic of his artistic approach is the creative non-formal experimenting.

email: tibornagygrosso@gmail.com




Final works: Residency in Plzeň/Pilsen (CZE) (2013)



Video of installations HERE


Nothing remains without trace (2013)




Pretváranie role divákov na autorov, spoluautorov a ničiteľov umenia v jednom a tom istom bode alebo v jednej a mnohých osobách (2013) 

    Inštalácia s názvom Pretváranie role divákov na autorov, spoluautorov a ničiteľov umenia v jednom tom istom bode alebo v jednej a mnohých osobách experimentuje s myšlienkou stierania hraníc medzi úlohou autora a diváka v role spoluautora v jednom umeleckom diele. Umiestnenie a rozloženie tejto interaktívne mechanickej inštalácie do veľkej miery ovplyvňuje hlavnú myšlienku diela, jeho zmysel, význam a konečné pôsobenie na diváka.

               

                                                             For video please click here

    Umelecké dielo je "ničené" a zároveň pretvárané divákom bez jeho vedomia. Interakcia diváka začína stlačením špecifického spínača v prvej časti inštalácie. Prvý kontakt diváka so spínačom spúšťa vznik situácie, ktoré sa javí ako dadaistické anti-artové dielo duchampovského štýlu, ktoré si z diváka na prvý pohľad robí "dobrý deň".  Aktom stlačenia spínača divák nevedomky spúšťa reťazovú reakciu. Týmto momentom divák - účastník získava status spoluautora inštalácie. V momente, kedy divák stlačí spínač, sa jeho rola zmení na rolu spoluautora a zároveň aj ničiteľa, ktoré je dôležité pre zmysel celého vizuálno-konceptuálneho experimentu.
  Synergia diváka s dielom je dotváraná živou obrazovou projekciou na plochu inštalácie. Na  samotnú inštaláciu sa totiž v živom prenose premieta záber divákov. Projekcia tak zachytáva v skutočnosti už divákov, premenených na autorov. 
    Spínačom divák nevedomky predefinuje projekčnú plochu a vytvára tak svoje vlastné  jedinečné zoskupenie elementov na ploche inštalácie. Každá nová transformácia elementov vytvára novú autenticitu. Plocha inštalácie ukazuje zakaždým len na jednu z nekonečného množstva možností daného zoskupenia materiálu. 
    V poslednej fáze percepcie diela divákom - spoluautorom, divák aktívne preskupuje základnú mechanickú štruktúru na ploche digitálneho obrazu.
    V tejto inštalácii vzniká konflikt vlastnej role zakaždým, keď sa do inštalácie zapojí ďalší divák - spoluautor, ktorý preberie nanovo vygenerované autorstvo aktuálnej štruktúry.


                
             *Možné prevedenia inštalácie aj bez spínača s neustálym prúdením vzduchu


The Living Water (2012 KOM IN project)


    Koncept tejto inštalácie vychádza z pokusu o vytvorenie organicko-aktívnej interaktívnej projekcie, v ktorej sa spája iluzívna relativita času a live motion zmena digitálneho obrazu naraz. Obraz je zachytávaný a reprodukovaný oneskorene.
    Projekcia sa stáva nedigitálnou aktívnouplochou v momente, keď kvapky vody spadnú na vodnú plochu. Vlnenie automaticky ruší digitálny nedokonalý nádych obrazu a stáva sa prírodným živým obrazom. Vytvára sa tak aktívna fluidná plocha z digitálneho obrazu.            Divák zachytáva moment kvapnutia v reálnom čase aj zvukovo, pomocou špeciálnych slúchadiel, ktoré sú umiestnené vo vode.
    Voda je vnímaná, nie len ako základný element potrebný pre život, ale aj ako filozofická esencia oživujúca všetko okolo nás.



aaa

For video please click here


Unknown infinity (2012 Bachelor work)

    Práca Unknown infinity pracuje s ideou nepoznaného a zároveň konečného nekonečna. Naše vnímanie nie je schopné zachytiť nekonečno, poznáme ju len z myšlienkového pohľadu.
    Konečné nekonečno v tomto prípade chápe, ako hranicu nášho poznania a poznateľného. Najdôležitejšími faktormi nášho chápania v tejto problematike sú podľa mňa v súčasnosti hranice vedomia ľudí a limitované technologické možnosti. Každý priestor sa stupňovane deformuje až sa nakoniec úplne stráca. V inštalácii vzniká sieť zrkadlového environmentu, v ktorých sa človek multiplikuje. Nastáva „zhmotnenenie“ jeho bytia v nekonečne. 
    Intenciou je takisto prenesenie zobrazenia environmentu transferom simulovanej nekonečnosti mimo priestor, kde sa vytvára. Vzniká tak iluzívny presah medzi divákom a inštaláciou, v ktorom bytie sa predefinuje aj časovým posunom pomocou projekcie.
    Spracovanie vonkajšej konštrukcie inštalácie zámerne nenapovedá charakteru vnútorného iluzívneho environmentu. Vnútro je prepojené svetelnými pásmi, pomocou ktorých sa vytvárajú množené priestory.


                

                                              *Možné prevedenie inštalácie bez použitia projektoru


Ktorá realita je tvoja? (2012)

    V tejto inštalácii pracujem s témou subjektívnej reality. Jednotlivé okuliare znázorňujú a symbolizujú body a uhly pohľadov. Bez toho, aby sme si to uvedomovali, nosíme v sebe čosi, čo definuje naše vnímanie sveta a reality. Okrem toho, že v inštalácii sa pozeráme cez okuliare, máme pred sebou aj okno. Ani okuliare a ani okno nemôže byť rovnako čisté na všetkých miestach. Je to ďalší faktor, ktorým sa vnímanie reality mení od miesta k miestu. Zem je stredom vesmíru a je plochá! Najmenšia častica je molekula! Aj tieto zaručené „pravdy“ uznávali dávno ako realitu. Vnímali a pozerali sa asi cez iné okuliare ...




„Healthy“ tea chemicals (2012)

    Niekedy dávno nám pravú chuť a arómu príroda poskytovala sama. V súčasnosti skoro všetko vieme chemicky imitovať - pripraviť pochybnými umelými postupmi, chemikáliami a farbivami. Nenávidím, keď sa nejaká vec tvári ako zdravá a pritom je zdraviu škodlivá. Pitie čaju  automaticky evokuje vo mne fakt, že to musí byť určite zdravé. Stačí si prečítať zloženie bežne dostupných „zdravých“ čajov na zadnej strane obalov (na stene). V tejto práci strom symbolizuje samotnú nepoškvrnenú prírodu (avšak v tomto stave je strom už neživý). Spoločná kombinácia čajových sáčkov a stromu v inštalácii poukazuje na psychologickú štruktúru predstierania a falošnosti vo svete „zdravého životného štýlu“.

   


Narcism (2011)  

    V interaktívnej inštalácii Narcism pracujem s ideou legendy, známej z gréckej mytológie (Narcissus). Bol mimoriadne pyšný a namyslený. Podľa legendy Narcissus uvidel svoj zrkadlový obraz na povrchu vody a zaľúbil sa sám do seba. Očarený svojou krásou nevedel odísť od obrazu a kvôli tomu následne zomiera.
Návštevník pri vstupe do zóny je monitorovaný webkamerou, kde objavuje svoj zrkadlový obraz projektovaný na strop. Divák naživo generuje prostredníctvom svojho pohybu imaginatívne vlnenie povrchu vody. Až úplné zastavenie a sústredené zahľadenie sa do svojho obrazu spôsobuje ustálenie obrazu v digitálnej pseudo vodnej hladine.

For English please click
here.




Red is in fact Blue (2011-)

Part of my personal Net art project Censored/Uncensored.

 
CensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensoredCensored


Japan (2011)

    Fotoinštaláciou Japan spomínam na strašné udalosti z Japonska, spôsobené zemetrasením a následným tsunami. Prílišný zdržanlivý postoj v médiách ohľadne radiácie z poškodených atómových reaktorov držalo v napätí celý svet. Šaty som zámerne použil ako platformu pre zachytávanie spomienok-fotografií z tejto udalosti. Fotografie na šatách nosených mnou a mojou rodinou som graficky digitálne prefarbil-modifikoval. Použitím vlastných šiat som chcel prejaviť úctu voči zosnulým. Je to digitálna imitácia techniky farbenia čiernobielych fotografií, ktoré používam pri klasickej fotografii. Obrázky a reportáže z tohto nešťastia nám dávajú len skreslený obraz, akési nepravé fragmenty. Všetci vo vnútri nosíme tieto skreslené spomienky vo svojej vlastnej zmenej podobe. 


      



















       









Everybody dies alone (2010-2012)

Formovanie a modifikácia reality ma neustále interesovala. Ustavične hľadám, ako môžem ukázať neuchopiteľnú realitu, neviditeľné, ale trvanlivé elementy prítomnosti. Myšlienku “Everybody dies alone” chtiac, či nechtiach zahŕňa v sebe každý moment nášho života. Fotografický negatívny aj pozitívny film nám podáva latentný obraz reality. Manipuláciou s filmom sa snažím poukázať práve na túto neviditeľnú realitu.                                                                                                                                                                    Táto séria sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je tzv. lightbox s pozitívnymi filmami, pred ktoré som umiestnil zväčšovák. Divák, ktorý sa pozerá cez ne, sa dostáva do pozície superpozorovateľa a subjektívnym spôsobom vníma realitu daného obrazu. Druhá časť tejto práce obsahuje čiernobiele klasické fotografie s miestami a momentmi skazy, smrti aj života na jednom mieste.   

                            
 
             


                      

                      
                                                                   

Human from nature
(2010)



Autobiografia (2010)

    Inštalácia sa zaoberá ideou digitálneho sveta spomienok na jednej strane a reality vo forme fotografií na strane druhej. Na jednom mieste bol umiestnený uzavretý vak s fotografiami z môjho reálneho fotoalbumu, s ktorým mohol divák manipulovať. Na druhom mieste bol televízor s videom. Vo videu boli vo vlastnom dome rozmiestnené fotografie, mapujúce určité trasy vnútorného priestoru. Divák sa dokáže sústrediť a opticky zaostrovať naraz len na jednu formu spomienok a rozhoduje sa medzi digitálnym svetom alebo reálnou hmatateľnou reprodukciou. Zámerným poukázaním na problematiku spomienok týmto spôsobom bolo aj to, že pozorovateľ sa bezprostredne nemohol dotknúť mojich spomienok, keďže moju autobiografiu mohli prežiť v minulosti jedine ľudia v mojej blízkosti.