Vzťah muž - žena

Video YouTube

Úsmevné vysvetlenie, ako funguje mozog muža a ženy.


V krátkosti sa môžeme zamyslieť nad niektorými skutočnosťami. Predovšetkým kniha Genezis nám poukazuje na veľkú radosť, ktorú mal muž, keď uvidel ženu. Táto radosť vyplývala zo skutočnosti, že konečne spoznal tvora, ktorý mu bol rovnocenný, ktorý bol jeho protipólom, ale zároveň táto protipólnosť nemala slúžiť k vzájomnému súťaženiu, ale k vzájomnému dopĺňaniu. Toho najjasnejším príkladom bola skutočnosť, že žena bola stvorená z mužovho rebra. Muž a žena teda vo vzájomnom dopĺňaní nielenže objavujú toho druhého, ale objavujú prostredníctvom druhého samých seba.  Táto dôležitá skutočnosť vedie k vzájomnému rastu oboch. Už v najstaršom texte v knihe Genezis sa stretávame so skutočnosťou vzťahu jedného muža a jednej ženy, ktorá je vyjadrená slovami: „preto opustí muž svojho otca a matku a priľne k svojej žene a stanú sa jedným telom.“ Tento text nechce predpisovať, že muži sa majú nasťahovať k manželkiným rodičom, ale hovorí o tom, že tu vzniká nová autonómna rodina, ktorá má zodpovednosť za svoj vzťah, o ktorom sa slobodne a spoločne rozhoduje. To samozrejme nevylučuje pomoc iných, keď je potrebná.

Rozdiely muž - žena

Snažiť sa nejakým príkladom vysvetliť, aké je dôležité poznať vnímanie
a rozmýšľanie toho druhého a aké nedorozumenia môžu vzniknúť z nepoznania
sa. Výsledky jednej ankety: muž je rozumnejší, stálejší, odolnejší voči stresu,
skrýva svoje city, doma lenivý, pri výchove autoritatívny, menej trpezlivý,priamy
a priehľadný. Žena: citlivejšia, náladovejšia,viac podlieha stresom, vyjadruje city navonok,
pracovitejšia, skromnejšia, rafinovanejšia Rozdiely medzi mužom a ženou sú
dané geneticky- už pri počatí je určené, kto bude žena a kto muž. Počas ďalšieho vývoja sa
rozhodujú o tom, nakoľko bude muž mužom a žena ženou. Neexistuje stopercentný
muž a stopercentná žena. Je prirodzené,že žena má v sebe niečo mužské a každý
muž má nejaký podiel ženskosti. Minimálna miera rysov opačného pohlavia, ktoré sú
normálne dané, zaručuje, že sa môžu stretnúť. Rozdiely medzi mužom a ženou nie sú zlé,
nie je to otázka kto je lepší, ale je to možnosť vzájomného obohacovania.
Z psychologického hľadiska je spojenie muža a ženy viac ako spojenie dvoch žien,
alebo dvoch mužov. Fuerbach povedal: „Muž a žena spolu vytvárajú jedného človeka.“

Biologické rozdiely


Muž - je fyzicky silnejší, má pevnejšiu kostru. Pri spontánnych potratoch prevažujú
mužské zárodky. Predčasne narodené dievča nedorozumení: „Veď som tam tiež bol!“.
Žena vníma viac globálne - pričom jej neunikajú detaily. Muž vníma analyticky -
dokáže zachytiť podstatu, ale unikajú mu súvislosti. Muž vníma, čo sa povedalo, žena,
ako sa to povedalo- oba pohľady sú dôležité.Analýza sa preto robí vo dvojici muž - žena.
Žena vydrží oveľa dlhšie, upriami pozornosť na monotónnu činnosť, dokáže sa
preorientovať a robiť súčasne viac vecí. Ale ťažko dokáže mať  pozornosť bez rozptyľovania - hlboko upriamenú. Preto niektoré činnosti sú výhodnejšie pre ženy, iné pre mužov. Sú typické povolania pre mužov a pre ženy. Citovosť a intuíciu potrebuje žena pri výchove detí - má väčší sklon sa obetovať a intenzívnejšie prežíva vzťahy - preto je žena lepšou ošetrovateľkou. Muž má v sebe rozhodnosť a odstup- preto je lepší chirurg.

Inteligencia


V ženskej populácii sú menšie výkyvy ako u mužov. U mužov je veľké percento
podpriemerných a nadpriemerných. Väčšina žien má priemernú inteligenciu. Žena má
univerzálnejšiu inteligenciu, mužská je špecifikovaná. Dievčatá sa naučia všetko bez
ohľadu na to, či ich to baví. Chlapec musí mať  k veciam vzťah. Naše školstvo je zamerané
na ženský typ inteligencie. Preto sú väčšinou chalani tí zlí. Žena vďaka svojej univerzálnej
inteligencii je prispôsobivejšia, hľadať kompromis. Pre muža je to komplikovanejšie,
zameriava sa na podstatu. Muži sú lepší v matematike a vo filozofii. 


                        VIDEO    Ako sa pripraviť na manželstvo - Adrián Šesták

http://www.milost.tv/m/hMjUm3U1W


Jednota a intimita medzi manželmi


A budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké. (Ef.5:31-32)

Preto opustí muž svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.

Trojitý povraz sa rýchlo nepretrhne. (Kaz.4:12)

Boh je dobrý – úžasný plán pre človeka – niečo, čo môže človeka skutočne naplniť, požehnať, veľká radosť a nesmierne príjemné vzrušenie v jednote, v intímnom vzťahu medzi mužom a ženou, ktorí sa navzájom zmluvne vydali jeden druhému skrze vzájomnú lásku a vernosť na celý život.

Vzájomné priľnutie – intímne zjednotenie sa manželov na úrovni duchovnej, duševnej i telesnej – tri dôležité činnosti: 1. modlitba (úroveň ducha)

2. komunikácia (úroveň duše)

3. sex (telesná úroveň)

Spojené nádoby, lebo všetky tri oblasti sú navzájom prepojené a silne sa ovplyvňujú, keďže človek je zároveň aj duch, duša a telo

Jedno telo (rovnako ako telo Kristovo-Cirkev): A preto keď trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, keď sa jednému údu dostáva oslavy, radujú sa s ním všetky údy. (1.Kor:12:26)

Ef.5:28-30

Jednota a intimita nevzniká automaticky, manželia musia vynaložiť úsilie:

  • zákon entropie, 2. termodimam.zákon, porušemie

  • záhradka – (Pr.24:30-34) - musíš zasiať niečo dobré – musíš vytrhávať neustále burinu, ktorá rastie samovoľne (naša telesnosť a náš duch. nepriateľ)

Všetci idú do manželstva s pozitívnym očakávaním, začnú dobre, ale časom sa stráca zamilovanosť, vzrušenie zo vzájomnej blízkosti, intimita. Po vzájomných zranneniach aj dôvera, otvorenosť, úprimnosť, vzájomná úcta a rešpekt, nežná láskavosť, empatia:vzájomné a hlboké porozumenie, starostlivosť jedného o druhého.

Po prvých nedorozumeniach a konfliktoch vzrastá sebectvo, povrchnosť, nezáujem o to, čo partner skutočne prežíva, čo žije (jeho radosti a starosti), boj o moc, zanechávanie zodpovednosti, ..

Vzájomné vzdiaľovanie sa, každý žije svoj život pod jednou strechou

Srdcia sa zatvrdzujú, partneri sa stavajú cudzincami, čoraz vačšia vzdialenosť medzi nimi

Žiadna spoločná modlitba, povrchná komunikácia (výčitky, hádky, obvinenia), nanič sex (aj to len sporadicky) a všetko sa to prenáša na deti

A potom netreba veľa, keď sa objaví milí kolega, ktorí sa „naozaj“ zaujíma alebo atraktívna sekretárka (ktorá neporodila tri deti, neposluhuje v domácnosti, ale sa stará len o svoj sexi image).


Ako pestovať duševnú jednotu, vzájomnú blízkosť a spolupatričnosť?

Ako sa stať najlepšími priateľmi a skutočne spriaznenými dušami?

Ako prehĺbiť vzájomnú lásku a zamilovanosť?


  1. Spoločne strávený čas, oddelený na zdieľanie a preĺbovanie vzťahu.

čas: to najvzácnejšie, čo máme – musíš si ho oddeliť, naplánovať a vybojovať ( Ef.5:15-17)

- pravideľne, niektoré dni v týždni, deti spia, TV vypnutá

- čo sme v ten deň prežili (čo bolo pekné, ťažké, ) potešíš sa spolu s ňou, pochváliš ju, vyzdvihneš dobré, poľutuješ, objímeš, pomojkáš

Zdieľaním, rozhovorom sa buduje vzájomnosť, spolupatričnosť. Ukážeš tým skutočnú lásku a záujem o druhaého.

Nepostrádateľné ingrediencie:

-skutočný záujem – nedá sa predstierať- rozhodnutie nebyť sebecký a egocentrický

-úprimnosť a otvorenosť, čo predpokladá vzájomnú dôveru (obnovovanie sklamanej dôvery)

-zdieľanie pocitov, nielen faktov, neprikrášľujem a nezahmlievam, poctivosť


  1. Spoločne strávený čas na zdieľanie, vzájomnú komunikáciu

  2. Pochvala – vyzdvihnutie dobrého, všímať si čo sa jej podarilo a vyjadriť to, silný budujúci účinok- rast sebavedomia aj v iných oblastiach, je smelá a povzbudená, motivovaná ocenením svojho manžela, príjma osvieženie a silu pokračovať vo svojich povinnostiach. Je to stašné, keď namiesto toho príde kritika, nespokojnosť a hundranie. Najlepší spôsob ako chváliť, je robiť to často. Pochvala nech je úprimná, konkrétna a veľkorysá.

  3. Telesné nesexuálne dotyky (objatia, pritúlenie, hladkanie, bozky)

deti to majú radi (vidia lásku-cítia domov a bezpečie, istotu, neboja sa rozvodu), radi sa pripoja, aj na verejnosti (primerane)držanie za ruky, ...... .

  1. Pozitívne premýšľanie o druhom , rozjímam nad jeho dobrími stránkami, nenechám sa znechutiť diablom, nebudem v sebe hundrať a reptať na manžela, nesústredím sa na jeho slabé stránky, zlé skutky a telesnosť, ale som vďačná Pánovi sa to dobré. Lebo z plnosti srdca hovoria ústa, a zo srdca pramení náš život, naše reakcie. (Pr.4:23).Čo o partnerovi vyznávaš, to budeš mať.

  2. Úcta a rešpekt: zdvorilé a džentlmenské správanie, ktoré je nežné a milé (u muža však nie zženštilé), doma máme najvzácnejších ľudí, kráľovnú, Božiu najmilšiu dcéru, jej Otec ten nebeský hľadí ako sa ku nej správaš (otvorenie dverí, prednosť, ), deti sa učia-sila vzoru, neporiadok, gŕganie, uvolnenosť v reči, áno doma môžeš byť uvoľnený, ale nie zhovadilý. Ako rozpráva manželka o manželovi v kruhu priateliek, ako sa muž správa k žene na verejnosti, nerobí si z nej neprimerané žarty na verejnosti, ktoré ju zrania, na verejnosti nevyťahujú na seba, neprezradia tajomstvá a intímnosti.

  3. Slová lásky, vyznania. Láska rovnako ako aj viera rastie vyznávaním. Ľúbim ťa. Si pre mňa najmilšia žena. Hovor jej, čo sa ti na nej páči, v čom je pre teba atraktívna a vzrušujúca. Keby som sa mal znova oženiť si ti ty. Som presvedčený že ty si od Pána pre mňa . Tak si rozumieme. Niekoľko krát denne.

  4. Obdarovanie sa. Nikdy nezabudni na výročie svadby, narodeniny a pod. Láska dáva. (1.Jn.4:9-10). Boh je najštedrejší dávač, aj ty buď štedrý. Neboj sa investovať do najmilšej osoby. Ale stačia maličkosti. Len nech to nie je raz za uhorskýn rok. Najdôližitejší je moment prekvapenia. Kvety. Lístočky s odkazmi. Zaľúbené, horúce sms. Láska pozoruje, čo má ten druhý rád, čo by ho potešiloa urobí tieto možno naoko malé gestá lásky.

  5. Buďte romantický, prekvapenia, nedovoľte si dlhodobú rutinu a nudu.

  6. Vzájomná pomoc. Láská vyjadrená skrze činy. Láska bez skutkov je mŕtva. Prejav lásku v malých činoch, skutkov pomoci. Manžel nie je veľký kráľ a ona slúžka, ktorá obsluhuje deti aj svojho lenivého muža. Deľba domácich povinností. Jasne stanovené povinnosti aj pre deti primerane veku. Milujúci manželia sa vedia odbremeniť. Kto pôjde do obchodu? Vysypať odpadky? Umyje riady? Očistí zemiaky? Ochota, sebaobetovanie, zomrieť samému sebe.

  7. Uvoľnite partnera, aby mal čas na Boha, na seba (svoj rozvoj, odych, záujmy), na svojich priateľov, svoju službu v zbore.

  8. Zabávajte sa spolu. To nie je čas, kedy riešite problémy, ale vypnete a odychujete. Hrajte sa spolu (a teraz nemyslím s deťmi), bláznite sa, žartujte. Nepestujte náboženskú strnulosť. Urobte si spoločný zoznam nápadov na takýto čas (spoločné cvičenie, túra, hry, masírovanie sa, plaváreň, naháňačka, dobrý film v TV alebo v kine.

POZOR !!!

Preduchovnelý ľudia, sa príliš upínajú len na službu Bohu, prácu v cirkvi, vzťah s Pánom. Ale skutočne duchovní ľudia, žijú v duhu Svätom a v Božej prítomnosti aj keď budujú vzťah na duševnej rovine

Toto je tiež hľadanie Božieho kráľovstva na prvom mieste, ak to robíš s Pánom.

Ako môže niekto povedať, že miluje Boha ak nemiluje svojho najbližšieho blížneho - svoju manželku? Dobrý vzťah s manželkou na úrovni je predpoklad pre efektívnu a silnú duchovnú službu a tiež pre zdravú rodinu.

Priority: 1.Boh, 2. Manželský partner, 3.Služba Bohu, 4. Zamestnanie

Kto dáva lásku a službu ostatným ľuďom pred lásku a službu svojej manželke a deťom je bezbožník. My musíme byť najprv jeden duch, jedna duša a jedno telo a tak spoločne zomrieť sami sebe ako manželia a rodina a žiť skrze Krista pre iných podľa nebeského povolania na našom živote.


Zodpovednosti manželov v rodine, postavenie manžela a manželky.

Ef.5:15-6:4

Kol.3:18-21

1Pt.3:1-7

1Tít.2:1-8

1Tim.2:8-15

Boh je Bohom pokoja a nie chaosu a neporiadku, aj vzťahy v manželstve, fungovanie manžela a manželky má svoj poriadok, ktorý musí byť rešpektovaný. Je to vec kliatby alebo požehnania.

MANŽEL :

Manžel je hlavou manželky ako je Kristus hlavou cirkvi:

  • je vodcom, hlavným manažérom, robí rozhodnutia, nesie konečnú zodpovednosť

  • miluje manželku

  • vydáva svoj život za ňu a obetuje sa

  • ide mu v prvom rade o jej dobro, nehľadá svoje

  • stará sa o jej posväcovanie, o jej duchovný život

  • živí ju a opatruje, stará sa o ňu, hmotne zabezpečuje rodinu a ochraňuje

MANŽELKA :

Manželka je vydaná a podriadená manželovi vo všetkom ako Cirkev Kristovi:

  • manželka je podriadená a poslušná manželovi vo všetkom

  • je orientovaná na domácnosť, o ktorú sa stará a zveľaďuje ju

  • miluje manžela a deti, stará sa o nich

  • jej ozdobou je vzácny duch krotkosti a tichosti, okrem vonkajšej krásy dbá hlavne na vnútornú krásu, zdržanlivosť a cudnosť

  • je rovnocennou pomocou svojmu manželovi


Ako manželia robia rozhodnutia?

  • Tímovo: navzájom sa milujú, rešpektujú a poddávajú sa navzájom v bázni (Ef.5:21).

  • Muž nie je tyran, diktátor. Nehľadá svoje, ide mu o dobro tých, ktorých vedie. Manželka sa mu rada podriaďuje lebo je presvedčená, že ju miluje a u neho vidí ako sa aj on podriaďuje Kristovi ako svojej Hlave. To je jediná legálna cesta ako si môže získať manželkine srdce. Je trápne ak si muž svoju autoritu vymáha.

  • Manželka nie je zahriaknutá, smelo a zároveň krotko (bez tlaku a manipulácie) vyjadrí svoj názor, ktorý si jej manžel váži a oceňuje. Veď aj ona má Ducha Svätého a svoju ženskú intuíciu. V bázni Kristovej sa môžu aj prieť a vzájomne argumentovať, vyjasňovať si svoje stanoviská. Ale nie sa hnevať a hádať. Deti si to všetko všímajú a učia sa skrze vzor a príklad.

  • Na záver manžel urobí rozhodnutie, ktoré je záväzné pre celú rodinu a je nevyhnutné ho rešpektovať a poslúchať. Ak rozhodnutie padlo, je koniec debatám. Žiadne nátlaky a manipulácie. Deti sa učia poslušnosti od matky. Ovšem, ak by žena predsa len nemala v niečom pokoj, môže debatu výnimočne znova otvoriť, ale žiaden „kolotoč“.

  • Spoločná modlitba, hlavne pri väčších rozhodnutiach je úžasnou pomocou. V nej nielenže prijímajú Božiu múdrosť a vedenie, ale aj si uvedomujú Pánovu blízkosť, ktorá krotí ich telesnosť.


Čo to znamená pre manželku podriaďovať sa manželovi vo všetkom?


  1. Vo všetkom okrem hriechu, lebo manžel nemá absolútnu autoritu, ale delegovanú od Boha, ktorého treba poslúchať viac než ľudí.

  2. Ale aj keď manželka neposlúchne kvôli hriechu, urobí to v tichosti a s podriadenosťou srdca. Nie vzbúreneckým spôsobom, ale pokorne, aby tak nehrešila voči Bohu.

  3. Ak nejde o hriech, tak sa vo všetkom podriadí, aj keby jej názor bol správnejší a duchovnejší (aspoň podľa nej).

  4. Platí to aj pre manželky neveriacich manželov alebo telesných manželov, ktorý sas prie čia Slovu. Manželov majú získať pre Pána nie náboženským nátlakom a neustálym a otravným rozprávaním o Bohu. A už vôbec nie duchovným nadraďovaním sa a poučovaním, nebodaj karhaním za bezbožné správanie. Pre Pána ich majú získať mlčky, cudným, múdrym a zbožným životom (1Pt.3:1-2).

Je veľkou hanbou, ak sa žena prieči a búri voči svojmu manželovi, obzvlášť ak to urobí verejne a tak potupuje svoju hlavu. Taktiež je to neúnosné a bezbožné, ak sa manžel správa k manželke neláskavo, arogantne, príkro a hrubo. Veď Pán mu to zakazuje a vyzýva ho, aby sa nerozhorčoval (Kol.3:19). Inák hreší. A to sú veľmi vážne veci, ktoré rozhodujú o našom požehnaní alebo kliatbe nad nami. Dokonca od toho záleží, či nám Boh odpovie na naše modlitby alebo nie (1Pt.3:7).


Tradičné prerozdelenie manželských úloh v rodine ?


Muž: Živiteľ - finančne zabezpečuje rodinu

Ochranca – ochraňuje pred vonkajším nebezpečenstvom, nesie tlaky a zastupuje navonok (úrady, vybavovačky, rozhnevaný sused a pod.)

Vodca – vedie a riadi rodinu, má hlavnú autoritu a zodpovednosť (duchovné záležitosti, výchova detí, spravovanie financii a pod.)

Žena: Pomocníčka manželovi v jeho úlohách (Gen.2:18), keďže je slabšou nádobou (1Pt.3:7).

Žena v domácnosti , ktorá spravuje a zveľaďuje domácnosť, robí domáce práce (žehlí, perie, umýva, varí, zaodieva, … ), miluje svojho manžela a deti, stará sa o nich (Tít.2:4-5, Pr.31:10-31).

Keďže v dnešnej dobe ženy rovnako pracujú a zarábajú ako muži, je nutné prerozdeliť si aj domáce práce. Podľa mojej mienky nie je správne, ak si manželia zamenia svoje úlohy (manžel na materskej, manželka zarába a robí kariéru). Toto úplne popletie deti a urobí zmätok v ich duši, lebo nemajú správny vzor muža a ženy, manžela a manželky, otca a matky. Nepopierame to, že je dobré, aby aj dievčatá a ženy študovali, vyučili sa nejakému „remeslu“, pracovali, dobre zarobili. Práve naopak. Povzbudzujeme ich k tomu a prajeme im veľký vplyv na svoje okolie. Ale je potrebné, aby boli manželia múdri a rozoznávali príhodný čas. Lebo všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom svoju chvíľu (Kaz.3:1). Nie je múdre, aby sa hnali za „svojou kariérou“, keď sú deti malé a matku nevyhnutne potrebujú k zdravému duchovnému i emocionálnemu vývinu. Považujem za dobré, aby matka zostala doma s deťmi, aby nemuseli ísť do škôlky pred štvrtým rokom svojho života. Vtedy sa formuje ich charakter a hodnoty. Sú viac-menej duchovne ešte bezbranné. Je lepšie, keď majú v tomto veku na nich rodičia pozitívny duchovný vplyv. Nemusíme sa báť, že potrebujú koletív a priateľov. Toto majú v cirkvi. Na každodenný kolektív si dostatočne navyknú aj posledný rok v škôlke. Ovšem iná situácia je vtedy, ak je naozaj nevyhnutné, aby zarábala aj matka. Je nutné to vtedy pochopiť a nepozerať na dotyčných krivým okom. Ale je potrebné si uvedomiť, že to nie je štandard pre veriacu rodinu. Učme sa aj v tomto dôverovať v Božie zaopatrenie. Ako som povedal, niekedy je to nevyhnutné, ale niekedy by ženy až tak nevyhnutne nepotrebovali zarábať. Niekedy je obdobie, kedy je lepšie ostať doma a uskromniť sa. Majme v tom múdrosť a naozaj v tom hľadajme Pána. Nejednajme pod strachom. Treba opovrhnúť bezbožnou, feministickou a jezábelskou propagandou, ktorá sa vysmieva zo „žienky domácej“. Mnohé ženy, ktoré chodia do práce a ešte sa snažia plniť manželské a materské povinnosti sú už úplne vyčerpané, neuspokojené a rozdvojené. Ale nevzdávajme sa a prosme Boha o múdrosť a požehnanie.

Manžel a otec je kňazom v rodine.

„Kňaz“ zastupuje ľudí pred Bohom a reprezentuje Boha pred ľudom. Keďže žijeme v novozmluvnej dobe, kde platí všeobecné kňazstvo, je to len určitý obraz toho, že muž je zodpovedný za duchovný stav svojej rodiny a raz bude za to pred Bohom vydávať počet. Je zlé ak muž zanedbáva svoju rodinu tak, že ju poriadne nezaopatrí. Je zlé, ak ju zanedbáva emocionálne. Ale najhoršie je, ak zanedbá to najdôležitejšie: osobný vzťah s Bohom a prácu duchovného pastiera svojej rodiny. Čo to znamená v praxi? Čo nesmie zanedbať?

  1. Osobný vzťah s Bohom.

    Nevie byť dobrou hlavou svojej manželky a celej rodiny, ak Kristus nie je reálne a skutočne jeho hlavou (1Kor.11:3). A to neznamená len to, že bol niekedy spasený a prijal Ježiša. Ale do akej miery naozaj zostáva v Ňom v každodennom živote skrze modlitbu a Slovo Božie? Je naozaj poddaný Kristovi ako Hlave v každej oblasti svojho života a poslúcha Ho? Je vedený Duchom Svätým alebo svojimi túžbami? Ak sám nežije v Duchu Svätom, naučí manželku a deti len zapachajúcemu (hoci letnično-charizmatickému, evangelikálnemu) náboženstvu. Nemôže dať druhým to, čo nemá sám. A každá zmena začína od hlavy. Ovšem platí, že aj manželka si potrebuje rozvinúť silný duchovný život.

  2. Spoločný duchovný život s manželkou.

    2a. Spoločná modlitba manželov vytvára vzájomnú duchovnú intimitu a blízkosť, ktorá sa iným spôsobom nedá nadobudnúť. Ak manželia nemajú reálny duchovný vzťah, niečo im bude vždy chýbať, aj keď nevedia, čo to je. Ich vnútorný človek nebude skutočne uspokojený. Je smutné, keď manželia chodia spolu do zboru, ale nevedia sa spolu modliť. Niektorí manželia sa spolu modlia len pred jedlom alebo keď niekto v rodine ochorie. Prípadne v čase nejakej potreby alebo krízy. Ale spoločný duchovný život zahŕňa omnoho viac (spoločné poddávanie sa Pánovi, uctievanie, napĺňanie sa Duchom Svätým, prosby za konkrétne potreby v rodine, modlitby za cirkev, za mesto, za spasenie konkrétnych ľudí, za konkrétnych bratov a sestry zo zboru, za Božích služobníkov, ..... ). Ale hlavne spoločné žehnanie si v manželstve, skladanie rúk. A duchovné dary sú nám predsa dostupné aj v rodine. V modlitbe začneš mať intímny vzťah s tým, ku komu sa modlíš, s kým sa modlíš a za koho sa modlíš. Úžasná sila je v manželskej modlitbe zhody (Mt.18:18-19). V modlitbe a spoločnom uctievaní je tu nádherný prameň občerstvenia, múdrosti a sily (Ef.5:18-20). Tu mäknú srdcia manželov, aby ich hriech nezatvrdil. Tu sa manželstvo posväcuje. Áno, osobná modlitba je prioritná, ale spoločná modlitba viackrát v týždni nevyhnutná pre zachovanie jednoty a harmónie v manželstve.

    2b. Spoločné napĺňanie sa Slovom Božím. Môže to mať rôzne formy (Kol.3:16). Spoločné čítanie Biblie, spoločná proklamácia Slova, spoločné zdieľanie sa o tom, čo nás oslovilo pri osobnom stíšení a ako to budeme aplikovať vo svojich životoch (to najdôležitejšie), čo k nám hovoril Pán počas zhromaždenia, a čo s tým urobíme (a hlavne dokedy, a akým spôsobom). Veľmi to pomáha, ak si manželia dávajú takúto spätnú väzbu o tom, čo urobili s rhémami Božími, ktoré sú vzácnym pokladom. Obom im to naozaj pomôže, aby neboli len poslucháčmi, ale aj činiteľmi Slova.

    3c. Vzájomné vyznávanie si hriechov a odpustenie. Vzájomnné vyznávanie hriechov je nevyhnutnou súčasťou kresťanského života a nepoznám k tomu lepšie a prirodzenejšie miesto ako v manželstve. (iné možnosti sú tiež dobré: duchovne zrelý a zodpovedný kresťanský priateľ, vedúci skupinky, starší zboru, pastor). Je nevyhnutné, aby sme v manželstve žili vo svetle, v úprimnosti a nič pred sebou neskrývali. V dnešnej preerotizovanej a sexuálne zvrátenej dobe je nevyhnutné, aby si manželia čestne a bez strachu vyznávali svoje poklesky a modlili sa za seba (Jk.5:16). Pomôže im to zachovať sa mravne čistými a ich sexuálne spolužitie bude bez poškvrny ako nám to prikazuje Písmo (Žid.13:4).

Spoločná modlitba a vzájomné vyznávanie si hriechov chce od manželov ozajstnú otvorenosť a smelosť. Iste to nepôjde tam, kde nie je dobrá a hlboká komunikácia založená na úprimnosti, dôvere a vzájomnej úcte. A toto všetko vychádza zo vzájomne prejavovanej lásky medzi nimi. Neodpustenie (obzvlášť dlhodobé) pôsobiace horkosť a tvrdosť vo vzťahu to môže všetko ľahko zničiť. Nevyhnutne sa potrebujeme učiť ako otvárať pred sebou svoje vnútro. Nikdy sa nesmieme dať oklamať tým, že vzťah s Bohom je len súkromná záležitosť.


  1. Duchovný život celej rodiny ( rodičia a deti ).


Vyučovanie Božieho Slova v rodine je hlavne zodpovednosťou otca (Ef.6:4, Dt 11:18-19). Nie je to v poriadku, keď to robí väčšinou len matka. Toto vyučovanie by nemalo prebiehať len raz, dvakrát týždenne pri nejakých špeciálnych príležitostiach. Ale na vyučovanie treba využiť každodenné neformálne príležitosti, prirodzene vyplyvajúce z rôznych životných situácií. Preto sa otec musí snažiť o čo najuvoľnenejšiu komunikáciu so svojimi deťmi. Nemôže byť len ten, ktorý stále poúča, ale nech je tým, ktorý veľa počúva a zaujíma sa o životy svojich detí.

Nikdy nevynechajte deti zo svojho duchovného života, ale priblížte im reálny život s Bohom ako to je len možné. Buďme pri tom skutoční, nenaučme deti len na malé nereálne modlitbičky. Deti majú zvláštnu milosť vidieť a zažívať realitu všetkého, čo patrí k Božiemu kráľovstvu (Mk.10:13-16, Mt.18:1-6).

Vypočuté modlitby, zázraky, uzdravenia a dotyky Ducha Svätého, ktoré zažijú v zjavenej Božej prítomnosti, zostanú pre ne nezabudnuteľným svedectvom o Božej láske a moci. Boh bude pre nich reálnym. Tieto spomienky na Božie skutky, ktoré prežili na vlastnej koži, ich pomôžu udržať pri Pánovi aj v ich najťažších časoch a pokušeniach. Aké je to vzácne, keď si dieťa od malička nadobudne zvyk na spoločnú i osobnú modlitbu a na Božie Slovo.

Príklad dvoch zbožných otcov:

Abrahám, ktorý sa nebál prikazovať Božie Slovo svojej rodine (Gen.18:17-19).

Noe, ktorý aj v dobe najväčšej bezbožnosti postavil vierou koráb, v ktorom bola zachránená jeho rodina (Žid.11:7).

Starostlivsť o deti a ich výchova.


Deti sú odmenou a požehnaním od Hospodina, urobia manželský pár šťastným (Ž 127:3-5). A to aj napriek veľkej zodpovednosti a starostiam, problémom, ktoré sú spojené s rodičovstvom. Porodiť deti (poprípade adoptovať) a zbožne ich vychovať je Božou voľou (Gen.1:28) pre každý manželský pár.

Výchova je vecou oboch rodičov. Ani jeden z nich sa nemôže stiahnuť z tejto dôležitej úlohy. Rodičia musia o spoločnej výchove detí spolu rozprávať a stanoviť záväzné pravidlá platné pre oboch partnerov (nie otec tak a matka ináč, dnes to platí a zajtra už nie). Výchova nemôže byť len spontánna a nesystematická. Rodičia sa musia vo výchove zjednotiť a podporovať sa v jej uplatňovaní. Nemôže sa stať, že otec niečo zakáže, potom ide dieťa s plačom za mamičkou a ona to dovolí. Ak deti nerešpektujú autoritu matky, otec sa musí za ňu so svojou autoritou postaviť a vyžadovať poslušnosť. Ak sa rodičia nevedia v určitej situácii postaviť jeden za druhého a nemajú medzi sebou zhodu, nech to neriešia pred deťmi (a už vôbec nie hádkou). Manžel a otec má pred Bohom konečnú zodpovednosť, aby boli deti vychované v Božej bázni, podľa Jeho prikázaní (Ef.6:4). Ak sú deti zanedbávané a nevychované je to hlavne zodpovednosť hlavy rodiny. Je jeho povinnosťou dozerať, aby deti dozrievali a rástli po každej stránke: duchovne, duševne a fyzicky. V každom vývojovom štádiu musí dieťa zvládnuť nejaké úlohy, naplniť určité očakávania a dosiahnuť určitú úroveň. Nesmieme v ničom zanedbať svoje deti. Ak vychovávame svoje deti v Duchu Svätom budú slušné, ale nie utiahnuté a nesmelé, ako pri zákonickej výchove. Ale budú životaschopné a plné radosti.

Výchovu uplatňujeme hlavne:

  1. Príkladom a vzorom

  2. Slovom (vyučovaním, povzbudzovaním, napomínaním a káznením)

  3. Hranicami a jasnými pravidlami ( ustanovením a dohliadnutím, aby boli dodržiavané)

  4. Praktickým tréningom a precvičovaním

  5. Trestami a odmenami

1. Príklad a vzor.

Deti úplne automaticky pozorujú a napodobňujú svojich rodičov. Sú pre nich prirodzenou autoritou a vzorom v správaní. Preberú skutočne veľa zo správania svojich rodičov. Ich dobré i zlé zvyky. Verba movent, exempla trahunt. Slová hýbu (rozhybú človeka), príkady tiahnu (priťahujú človeka). Naše správanie a náš každodenný život má na naše deti omnoho väčší a silnejší vplyv ako naše poučovanie. Dokonca to nie je vec len vonkajšieho chovania. To, čo je v duchu rodičov určuje duchovnú klímu v celej rodine. A duchovná atmosféra domova sa stane duchovnou atmosférov v srdciach našich detí. A to sa deje úplne spontáne a automaticky. Ak horí pre Krista manžel, tento oheň sa prenesie aj na manželku. A z rodičou sa oheň šíri na deti. Ale rovnako aj oheň hriechu a bezbožnosti. Ak deti vidia doma podriaďovanie sa rodičov v cirkvi, podriaďovanie sa mamky ockovi prenáša sa to aj na nich. Ale beda, ak doma počujú slová rebélie a vzbury, slová nespokojnosti. Beda, ak sa doma stretnú s ohováraním ľudí zo zboru. Beda, ak vidia ako sa mamka prieči tatovi, alebo ako sa on rozhorčuje a kričí na ňu. Deti tým budú skutočne zasiahnuté a ovplyvnené. To, či je v dome udržiavaný poriadok a či rodičia majú sebakázeň a disciplínu, to tiež ovplyvní silným spôsobom ich deti. Tak ako nie je učeník nad svojho učiteľa (Luk.6:40), tak aj deti v niečom ťažko prekročia tieň svojich rodičov.

Obrovskú moc odobrať od detí úprimnú a živú vieru má pokrytectvo a dvojtvárny život rodičov (ak uctievanie a modlitby v zbore nie sú kryté uctievaním a modlitbami doma. Ak spôsob reči a správania je iný na zhromaždení a iný doma). Deti a obzvlášť teenageri majú vysokovyvinutú schopnosť rozpoznať divadielko od reality. A oni pôjdu za niečím skutočným.

2. Slová (vyučovanie, povzbuzovanie,motivácia, napomínanie, káznenie)

Už sme hovorili o nevyhnutnosti toho, aby boli deti od malička vyučované Božiemu slovu. Na základe Božích princípov musia rodičia slovami vuyčovať deti slušnému správaniu a zdravému životu v každej oblasti. Musia ich učiť čo je správne a čo nie. Čo sa kedy hodí, a čo nie. Slová majú obrovskú moc. Môžeme nimi naše deti zraniť, alebo im priniesť pokoj, stabilitu, uzdravenie a usmernenie.

    3. Hranice a jasné pravidlá.

Je potrebné, aby rodičia deti nielen naučili, čo je dobré a čo zlé, čo sa sluší a čo nie. Je nevyhnutné pre zdravý vývoj dieťaťa, aby mu vymerali v praxi jasné hranice a určili pravidlá, ktoré sa musia rešpektovať, lebo ináč príde trest. Tieto pravidlá by mali zahŕňať každú životnú oblasť a musia vychádzať z veku a vyspelosti každého dieťaťa. Veľmi deštruktívne je pre výchovu to, ak sami rodičia stanovené pravidlá nerešpektujú, alebo ich dodržiavanie pri deťoch dôsledne a vytrvalo nevyžadujú. Ak deti stanovené hranice alebo pravidlá nedodržia musí nasledovať napomenutie a trest. Otec, ako hlava rodiny je zodpovedný, aby v rodine nepanovala bezzákonnosť, neporiadok a chaos.

Dieťa sa už od malička potrebuje naučiť pomáhať pri rodinných prácach. Ovšem úlohy musia byť primerané veku. Upratovanie hračiek po sebe, upratovanie svojej izby, umývanie riadu, vysávanie, vynášanie odpadkov. Pomoc, keď otec niečo opravuje alebo mamka pečie. Čím viac praktických vecí sa pre život naučia, tým lepšie. Odpočinok a práca musia byť v rovnováhe. Nesmieme vychovať lenivú, pohodlnú, malátnu a na zábavu zameranú generáciu. Zaháľanie otvára dvere pre pokušenie.

Naučiť sa poslušnosti je najzákladnejšia a najpotrebnejšia vec, ktorej sa má dieťa v rodine naučiť. Keď sa dieťa učí poslušnosti rodičom na prvé slovo, bude poslušné aj Bohu a iným autoritám, ktoré má alebo bude mať v živote nad sebou. A vieme, že od toho závisí, či bude žiť svoj život pod prekliatím alebo v požehnaní. Rodičia musia kontrolovať, či je dieťa poslušné v škole, na detskej besiedke a pod.

Rôzne iné pravidlá:

  • Čo môžu deti pozerať v televízii? Koľko času môžu tomu venovať? Kedy TV vypnúť

  • Počítačové hry a internet. Vieš, čo sleduje tvoje dieťa na internete? Kedy a za akých podmienok smie pracovať s internetom?

  • Čo čítajú, akú hudbu počúvajú?

  • Dokedy môže byť von a s kým. A čo návštevy priateľov? Čo môže robiť so svojimi priateľmi, kde môžu ísť a aký „biznis“ je už zakázaný. Do akej miery poznáš priateľov svojich detí a ich rodiny? Pravidlá pre pohyb v meste. Môžu ísť niekam s kamarátmi po krúžku? Kam áno, a kam nie. Dokedy?

  • Majú nejaké pravidlá na používanie financií? Čo si môžu dovoliť za svoje peniaze, a čo nie?

  • Pravidlá pre čisté slušné, a cudné obliekanie a správanie.

  • Základné pravidlá slušného správania (pozdravy, stolovanie, správanie v zbore a na návšteve, rešpektovanie dospelých, vážiť si veci, poďakovanie, prosba, vysmievanie sa z druhých, … )

  • rodičia sú zodpvední za sexuálnu výchovu svojich detí, táto téma nesmie byť tabu, Boh nás tak stvoril a On sa za to nehanbí. O sexuálnych záležitostiach však treba hovoriť vždy slušne a v Božej bázni. Sexuálnu výchovu nesmieme nechať len na školu a spolužiakov. Nech na túto tému nepočujú najprv diablovo vyučovanie.

  • Rodičia musia v deťoch plánovite a systematicky budovať kresťanský charakter (štedrosť, usilovnosť, odpustenie, robiť veci čo najlepšie – pozor, nie perfekcionizmus, ovocie Ducha, atď.). Nemusí to byť nič umelé, využite bežné životné situácie.

  • odhaľovanie talentov a obdarovaní, ich rozvoj a využitie

  • hra na hudobný nástroj, spev, …

  • športovanie, pohyb, telesná stránka, pravidelná a poriadna hygiena, čistota

POZOR !

Nestačí len stanoviť jasné pravidlá a vyžadovať poslušnosť. Je absolútne dôležité pre rodičov, aby vybudovali s deťmi silné a úprimné vzťahy, v ktorých sa cítia bezpečne a majú slobodu sa so svojimi rodičmi zdieľať o všetkom otvorene, lebo vedia, že sú rodičmi milované a prijaté. Dajú sa tu uplatniť mnohé princípy, ktoré sme sa naučili pri budovaní intimity a dobrej komunikácii medzi manželmi

4. Praktický tréning a precvičovanie.

Nestačí deťom povedať len to čo majú urobiť, ale aj ukázať im ako na to, aby to urobili čo najlepšie a najefektívnejšie. Takže im nestačí len povedať, aby umyli riady, ale im to treba aj predviesť a nechať im priestor na precvičovanie. Je normálne, že urobia chyby a nepôjde im to perfektne od začiatku. Vyzdvihnime to, čo sa im podarilo, pochváľm ich. Potrebujú veľa povzbudzovania a nie kritiku a výsmech.

5. Odmeny a tresty, prísne káznenie.

Ak dieťa prekročí hranice a poruší pravidlá je nutné mu ich pripomenúť a znova ich zdôrazniť. Je zlé ak sa rodičia doprosujú svojich detí alebo sa s nimi donekonečna naťahujú. Je smiešne (alebo skôr smutné), ak rodičovi už „tečú nervy“ a hovorí po štvrtý krát: „ Už naposledy ti hovorím: urob to, lebo bude bitka, ak ma neposlúchneš !!!“ A dieťa neposlúcha, a krik sa stupňuje. A potom prasknú rodičovi nervy a potom ....... !!! ................... a potom sa rodič musí ospravedlniť svojmu dieťaťu za to, ako s ním v hneve a zlým spôsobom jednal.

Niekoľko rád ako trestať:

  • trestajme vedomú neposlušnosť, nie nešikovnosť

  • trestajme len tam, kde boli pravidlá jasne formulované a potom porušené

  • trestajme kvôli výchove, nie aby sme sa vybúrili (prísne, ale nie v hneve, zúrivosti)

  • trestajme spravodlivo a jasne vysvetlite za čo je trest

  • pri trestaní dieťa neponižujme, obzvlášť nie pred druhými

  • trestajme hneď

  • trestajme primerane, rôzne tresty za rôzne činy

  • nesmieme byť zmäkčilý a báť sa telesných trestov, je to dobré, účinné a biblické (ovšem do určitého veku, najúčinnejšie do ôsmich rokov, hlavne menšie deti, ktoré ešte nechápu iné sankcie). Bitka má bolieť, ale neprehnať to (prútom na zadok, nie po tvári a kade-tade).

    ( Pr.13:24, 22:15, 23:13-24, 29:15)

  • neuplatňuj iba bitku, pamätaj na rôzne druhy trestov

  • po potrestaní vyjadri prijatie, aby sa necítili odvrhnutí, neodstrkuj dieťa od seba

  • pomôž deťom pochopiť, že ich trestáš, lebo ich máš rád a záleží ti na nich. Ukáž im, že výchova, káznenie a trestanie je Boží príkaz pre rodičov ( Ef. 6:4, Žid.12:5-11).

  • Vysvetliť deťom, že ich ospravedlnenie, keď urobia zle (hlavne, keď ide o taktické ospravedlnenie a prosbu o odpustenie) neznamená to, že nebudú potrestané.

  • Nielenže je vinník potrestaný, ale aj pomôže odstrániť škodu, ktorú napáchal (poupratuje rozsypaný cukor, utrie vodu na podlahe, dá zaskleniť okno a pod. Nesie následky svojho správania. On ide za susedom, ktorému rozbil okno. Nezahladia všetko jeho rodičia.

  • Vyznanie hriechu v modlitbe, pokánie a prijatie odpustenia. Neposlušnosť je aj hriechom voči Bohu, a žiaden trest hriech neodčiní, ani neodpustí

Rodičia musia pri výchove dosiahnúť rovnováhu. Tak ako Boh musia svojim deťom preukázať svoju lásku, nežnosť, dobrotu a prijatie. Ale na druhej strane aj prísnosť, výchovu, tréning a trestanie.

Otcovia musia pamätať na výstrahu Písma, aby svoje deti nepopudzovali a nedráždili k hnevu, lebo následkom toho klesnú na mysli, stratia vedomie vlastnej hodnoty, stratia smelosť, rozhodnosť a pevnú vôľu (Ef.6:4, Kol.3:21).

D. Prince: Ak je otec prehnane prísny, kritický a náročný, dieťa stratí odvahu a začne mať pocit, že sa na nič nehodí. „Nech urobím čokoľvek otcovi sa to aj tak nebude páčiť. Nemá cenu, aby som sa vôbec o to snažil.“

Nezabúdajme na pozitívnu stránku výchovy:

  • odmeny

  • ocenenie a pochvala

  • povzbudenie a pozitívne motivovanie


Riešenie konfliktov v manželstve


Tak ako je dýchanie nevyhnutné pre prežitie jednotlivca na telesnej rovine, aj komunikácia je nevyhnutná pre spoločný život manželov. Keď organizmus prestáva dýchať, človek zomiera. Keď manželia nekomunikujú ich manželstvo zomiera. Každý vzťah bez komunikácie skôr, či neskôr odumrie.

Komunikácia je nevyhnutná, aby manželia k sebe priľnuli, čo je Božia vôľa.

Len ten, kto miluje a skutočne mu ide o život toho druhého, bude s ním komunikovať.

Kto odmieta komunikovať, odmieta sa zmieriť po konflikte, hreší a je bezbožník (manželstvo, vzťahy v cirkvi). Práve spôsob akým komunikujeme v rodine, v cirkvi, v práci ukazuje na našu skutočnú duchovnosť. Ukáže sa koľko je v nás skutočnej lásky a pokory.

Konflikty a hádky nastanú, ale my musíme vedieť ako sa s tým vysporiadať. Ak zareagujeme správne aj naše zlyhania nás posilnia.

  1. Budem vždy ochotný odpustiť, zmieriť sa a nepretrhnem komunikáciu.

Keď jeden z partnerov odmieta dlhodobo komunikovať, alebo ich komunikácia dlhodobo nefunguje ( napr. nevedia nájsť východisko z nejakej krízy, dospieť k spoločnému rozhodnutiu, ktoré je vážne), je nevyhnutné, aby vyhľadali pomoc a niekto tretí-nestranný vstúpil do situácie. Táto tretia osoba (alebo iní manželskí pár) by mala byť duchovne zrelá a skúsená, ktorej obaja dôverujú (vedúci skupinky, starší zboru, pastor, … ).

2. Začnite spoločnou modlitbou.

Keď takto spolu vydávate Pánovi svoje životy dostávate sa do jeho prítomnosti a On obmäkčí vaše srdcia. Vyjadrujete tiež to, že bez Jeho pomoci to nezvládnete a potrebujete Jeho pomoc. A On skutočne rád pomôže. Keď nie je možné, aby ste sa modlili spoločne, modli sa pred rozhovorom spoň Ty sám.



Zodpovednosti manželov v rodine, postavenie manžela a manželky.

Ef.5:15-6:4

Kol.3:18-21

1Pt.3:1-7

1Tít.2:1-8

1Tim.2:8-15

Boh je Bohom pokoja a nie chaosu a neporiadku, aj vzťahy v manželstve, fungovanie manžela a manželky má svoj poriadok, ktorý musí byť rešpektovaný. Je to vec kliatby alebo požehnania.

MANŽEL :

Manžel je hlavou manželky ako je Kristus hlavou cirkvi:


  • je vodcom, hlavným manažérom, robí rozhodnutia, nesie konečnú zodpovednosť

  • miluje manželku

  • vydáva svoj život za ňu a obetuje sa

  • ide mu v prvom rade o jej dobro, nehľadá svoje

  • stará sa o jej posväcovanie, o jej duchovný život

  • živí ju a opatruje, stará sa o ňu, hmotne zabezpečuje rodinu a ochraňuje


MANŽELKA :

Manželka je vydaná a podriadená manželovi vo všetkom ako Cirkev Kristovi:


  • manželka je podriadená a poslušná manželovi vo všetkom

  • je orientovaná na domácnosť, o ktorú sa stará a zveľaďuje ju

  • miluje manžela a deti, stará sa o nich

  • jej ozdobou je vzácny duch krotkosti a tichosti, okrem vonkajšej krásy dbá hlavne na vnútornú krásu, zdržanlivosť a cudnosť

  • je rovnocennou pomocou svojmu manželovi



Ako manželia robia rozhodnutia?


  • Tímovo: navzájom sa milujú, rešpektujú a poddávajú sa navzájom v bázni (Ef.5:21).

  • Muž nie je tyran, diktátor. Nehľadá svoje, ide mu o dobro tých, ktorých vedie. Manželka sa mu rada podriaďuje lebo je presvedčená, že ju miluje a u neho vidí ako sa aj on podriaďuje Kristovi ako svojej Hlave. To je jediná legálna cesta ako si môže získať manželkine srdce. Je trápne ak si muž svoju autoritu vymáha.

  • Manželka nie je zahriaknutá, smelo a zároveň krotko (bez tlaku a manipulácie) vyjadrí svoj názor, ktorý si jej manžel váži a oceňuje. Veď aj ona má Ducha Svätého a svoju ženskú intuíciu. V bázni Kristovej sa môžu aj prieť a vzájomne argumentovať, vyjasňovať si svoje stanoviská. Ale nie sa hnevať a hádať. Deti si to všetko všímajú a učia sa skrze vzor a príklad.

  • Na záver manžel urobí rozhodnutie, ktoré je záväzné pre celú rodinu a je nevyhnutné ho rešpektovať a poslúchať. Ak rozhodnutie padlo, je koniec debatám. Žiadne nátlaky a manipulácie. Deti sa učia poslušnosti od matky. Ovšem, ak by žena predsa len nemala v niečom pokoj, môže debatu výnimočne znova otvoriť, ale žiaden „kolotoč“.

  • Spoločná modlitba, hlavne pri väčších rozhodnutiach je úžasnou pomocou. V nej nielenže prijímajú Božiu múdrosť a vedenie, ale aj si uvedomujú Pánovu blízkosť, ktorá krotí ich telesnosť.



Čo to znamená pre manželku podriaďovať sa manželovi vo všetkom?


  1. Vo všetkom okrem hriechu, lebo manžel nemá absolútnu autoritu, ale delegovanú od Boha, ktorého treba poslúchať viac než ľudí.

  2. Ale aj keď manželka neposlúchne kvôli hriechu, urobí to v tichosti a s podriadenosťou srdca. Nie vzbúreneckým spôsobom, ale pokorne, aby tak nehrešila voči Bohu.

  3. Ak nejde o hriech, tak sa vo všetkom podriadí, aj keby jej názor bol správnejší a duchovnejší (aspoň podľa nej).

  4. Platí to aj pre manželky neveriacich manželov alebo telesných manželov, ktorý sas prie čia Slovu. Manželov majú získať pre Pána nie náboženským nátlakom a neustálym a otravným rozprávaním o Bohu. A už vôbec nie duchovným nadraďovaním sa a poučovaním, nebodaj karhaním za bezbožné správanie. Pre Pána ich majú získať mlčky, cudným, múdrym a zbožným životom (1Pt.3:1-2).


Je veľkou hanbou, ak sa žena prieči a búri voči svojmu manželovi, obzvlášť ak to urobí verejne a tak potupuje svoju hlavu. Taktiež je to neúnosné a bezbožné, ak sa manžel správa k manželke neláskavo, arogantne, príkro a hrubo. Veď Pán mu to zakazuje a vyzýva ho, aby sa nerozhorčoval (Kol.3:19). Inák hreší. A to sú veľmi vážne veci, ktoré rozhodujú o našom požehnaní alebo kliatbe nad nami. Dokonca od toho záleží, či nám Boh odpovie na naše modlitby alebo nie (1Pt.3:7).


Tradičné prerozdelenie manželských úloh v rodine ?


Muž: Živiteľ - finančne zabezpečuje rodinu

Ochranca – ochraňuje pred vonkajším nebezpečenstvom, nesie tlaky a zastupuje navonok (úrady, vybavovačky, rozhnevaný sused a pod.)

Vodca – vedie a riadi rodinu, má hlavnú autoritu a zodpovednosť (duchovné záležitosti, výchova detí, spravovanie financii a pod.)


Žena: Pomocníčka manželovi v jeho úlohách (Gen.2:18), keďže je slabšou nádobou (1Pt.3:7).

Žena v domácnosti , ktorá spravuje a zveľaďuje domácnosť, robí domáce práce (žehlí, perie, umýva, varí, zaodieva, … ), miluje svojho manžela a deti, stará sa o nich (Tít.2:4-5, Pr.31:10-31).


Keďže v dnešnej dobe ženy rovnako pracujú a zarábajú ako muži, je nutné prerozdeliť si aj domáce práce. Podľa mojej mienky nie je správne, ak si manželia zamenia svoje úlohy (manžel na materskej, manželka zarába a robí kariéru). Toto úplne popletie deti a urobí zmätok v ich duši, lebo nemajú správny vzor muža a ženy, manžela a manželky, otca a matky. Nepopierame to, že je dobré, aby aj dievčatá a ženy študovali, vyučili sa nejakému „remeslu“, pracovali, dobre zarobili. Práve naopak. Povzbudzujeme ich k tomu a prajeme im veľký vplyv na svoje okolie. Ale je potrebné, aby boli manželia múdri a rozoznávali príhodný čas. Lebo všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom svoju chvíľu (Kaz.3:1). Nie je múdre, aby sa hnali za „svojou kariérou“, keď sú deti malé a matku nevyhnutne potrebujú k zdravému duchovnému i emocionálnemu vývinu. Považujem za dobré, aby matka zostala doma s deťmi, aby nemuseli ísť do škôlky pred štvrtým rokom svojho života. Vtedy sa formuje ich charakter a hodnoty. Sú viac-menej duchovne ešte bezbranné. Je lepšie, keď majú v tomto veku na nich rodičia pozitívny duchovný vplyv. Nemusíme sa báť, že potrebujú koletív a priateľov. Toto majú v cirkvi. Na každodenný kolektív si dostatočne navyknú aj posledný rok v škôlke. Ovšem iná situácia je vtedy, ak je naozaj nevyhnutné, aby zarábala aj matka. Je nutné to vtedy pochopiť a nepozerať na dotyčných krivým okom. Ale je potrebné si uvedomiť, že to nie je štandard pre veriacu rodinu. Učme sa aj v tomto dôverovať v Božie zaopatrenie. Ako som povedal, niekedy je to nevyhnutné, ale niekedy by ženy až tak nevyhnutne nepotrebovali zarábať. Niekedy je obdobie, kedy je lepšie ostať doma a uskromniť sa. Majme v tom múdrosť a naozaj v tom hľadajme Pána. Nejednajme pod strachom. Treba opovrhnúť bezbožnou, feministickou a jezábelskou propagandou, ktorá sa vysmieva zo „žienky domácej“. Mnohé ženy, ktoré chodia do práce a ešte sa snažia plniť manželské a materské povinnosti sú už úplne vyčerpané, neuspokojené a rozdvojené. Ale nevzdávajme sa a prosme Boha o múdrosť a požehnanie.



                                                                    VPLYV ŽENY

Ktosi múdry raz povedal, že "ruka, ktorá hýbe kolískou, hýbe celým svetom". Mal pravdu. Lebo to, čo dieťa vníma v najútlejšom detstve, čo prijíma v prvom roku svojho života, už navždy zostane základom jeho osobnosti. A to je obdobie, keď je vydané na milosť či nemilosť matke; obdobie, keď ovzdušie domova pevne fixuje budúci spôsob jeho správania sa. Vtedy sa do podvedomia ukladá vzťah muža a ženy podľa modelu otca a matky a ich vzájomného vzťahu.

Skôr ako som začala ostro vnímať vzťah mužov a žien v súčasnom svete, kde namiesto muža dobyvateľa hrá hlavnú úlohu žena zvodkyňa, otriasli mnou niektoré miesta z Písma. Toto vidí Izaiáš v 8. storočí pred Kristom:
Pretože spyšneli dcéry Siona a chodia s vystretým krkom, očami zvodne žmurkajú drobčiac a cupkajúc, sponkami na nohách štrngajú, Pán chrastami raní temä dcér Siona, Hospodin obnaží ich sluchy. V ten deň Hospodin odstráni ozdobné sponky, čelenky i polmesiace, náušnice i náramky, závoje i čepce, retiazky na nohy i opasky, voňavkové fľaštičky i amulety, prstene i krúžky do nosa, skvostné šaty i plášte, ručníky i kapsičky, zrkadlá i jemné košele, turbany i prepychové plášte. Namiesto balzamovej vône bude zápach a namiesto pásu povraz; namiesto vlnitých kaderí plešina a miesto skvelého rúcha opásanie vrecovinou, spálenina namiesto krásy. Mužovia tvoji padnú mečom a tvoji siláci v boji. Vzdychať a smútiť budú jeho brány, spustošený bude sedieť na zemi. (Izaiáš 3, 16-26)

A toto je 3000 rokov starý postreh múdreho Šalamúna, ktorý sám na ženách stroskotal a zapríčinil tak rozpad izraelskej ríše:
Cudzinka sa zalieča rečami, opúšťa druha svojej mladosti a zabúda na zmluvu svojho Boha; veď jej dom zvažuje sa k smrti a k tieňom podsvetia jej dráhy. Nikto sa nevráti z tých, čo k nej vchádzajú a nedostane sa už na chodníky života. (Príslovia 2, 16-19)

Žena, ktorá bola stvorená ako pomoc a požehnanie pre muža, sa stala jeho záhubou, príčinou pádu. Len ju sledujme - na stránkach Biblie aj okolo seba, v dejinách aj v prítomnosti - tú chytráčku, ktorá manipuluje mužom a zvádza ho na zlé cesty: Sára - vnútila Abrahámovi svoju egyptskú otrokyňu a skomplikovala tak vďaka Izmaelovi a jeho potomkom až dodnes život národa, ktorý vzišiel zo syna zasľúbenia Izáka. Rebeka - podnietila svojho syna Jakoba na podvod a do smrti ho už nevidela, pretože namiesto toho, aby sa ujal dedičstva, musel utekať pred svojím oklamaným bratom. Ráchel - skrývajúca pod sedlom modly sa nemohla stať matkou vyvoleného Júdu; Dína - príčina krviprelievania... Obludná vrahyňa Jezábel - žena samaritánskeho kráľa Achaba, ktorá vrhá svoj tieň až k posledným dňom v žene, o ktorej vyvýšený Pán povedal, že
hovorí o sebe, že je prorokyňa, učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli z mäsa modlám obetovaného. Dal som jej čas kajať sa, a nechce sa kajať zo svojho smilstva. Hľa, vrhám ju na lôžko, aj všetkých, čo cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, ak sa nebudú kajať z jej skutkov. A jej deti zahubím; a poznajú všetky cirkevné zbory, že som spytovateľom ľadvia a sŕdc a odplatím vám každému podľa vašich skutkov. (Zjavenie 2,20-23)

Šikmá dráha sa začína už v kolíske. Malá parádnica je stredom pozornosti. Smejeme sa jej "úspechom", keď sa začína tmoliť medzi rovesníkmi, dorastenku nepribrzdíme v presvedčení, že jej úlohou je očariť a dobývať kamarátov. Aký aktuálny je Izaiášov opis dcér siónskych a ako sa hodí aj na tie naše! Viem, o čom hovorím. Mám dve dcéry a tri vnučky a sama som narobila vo výchove veľa chýb. Hrozným dôsledkom je potom záhuba rodiny a národa - ako sme o tom čítali vo všetkých citovaných miestach Písma:

Izaiáš: Mužovia tvoji padnú mečom a tvoji siláci v boji.

Šalamún: Jej dom zvažuje sa k smrti a k tieňom podsvetia jej dráhy.

Pán Ježiš: Jej deti zahubím...

Viem, proti prúdu sa ťažko pláva. Kresťanská výchova, ktorá má naše dcéry vrátiť naspäť k stvoriteľskému poriadku, nebude populárna - ani u našich dcér. Budeme potrebovať veľkú mieru Božej múdrosti a lásky, aby sme Boží obraz ženy učinili našim dcérám žiadostivý, aby sa vo svojich životoch samy usilovali o jeho naplnenie. Znamená to predovšetkým, aby život kresťanských matiek bol zvnútra premenený Duchom svätým tak, aby sa ich príklad pre dcéry stal telesne aj duchovne nasledovaniahodný.

Lenže etika nie je záležitosťou vonkajšieho prejavu. Začína sa v srdci. Niet kresťanskej etiky bez znovuzrodeného srdca. Len obnovené srdce premieňa správanie sa. Apoštol Pavol píše do Ríma:
A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste rozsudzovali, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé. (Rímskym 12,2).

A žalmista ospevuje vnútornú krásu kráľovskej dcéry:
Kráľovská dcéra vnútri je číra nádhera, jej rúchom zlatá tkanina. (Žalm 45:14)

Tam, kde je Duchom svätým znovuzrodené srdce, možno začať aj s vonkajšou premenou. Od vnútornej krásy sa rozžiari aj vonkajšok. Kráľovská dcéra chodí zahalená. Ťažko by sme zavádzali orientálne zahaľovanie, aj keď je pôvabné. Veďme svoje dcéry k tomu, aby sa obliekali slušne. Poraďme sa v tomto smere s manželom a bratmi, tí nám lepšie vysvetlia, čo mužov dráždi na ženskom odeve a čo preto nebudeme podporovať. Aká je tu príležitosť pre kresťanské ženy, návrhárky textilného a odevného priemyslu! Pán Boh miluje pestrosť, farby a nádherné tvary. Móda pod Jeho vedením určite nebude šedivá a jednotvárna, ale dokonalá ako je dokonalý sám náš nebeský Otec. Určite bude konkurencieschopná, aj keď bude zakrývať a nie odhaľovať ženské telo. Kresťanky budú "zamknutými záhradami" (Pieseň piesní 4,12), ktorých kľúč je bezpečne ukrytý v rukách dobrého Záhradníka. Len On by ho mal darovať, komu Sám určil.

Z celého vystupovania kresťanskej ženy v užšom aj širšom kruhu musí byť jasné, že stojí pod autoritou muža, ako by sa dalo taktiež pretlmočiť zahalenie hlavy, ktoré apoštol Pavol požaduje od verejne vystupujúcich žien (1 Korintským 11,4). Celé emancipačné hnutie veľmi otriaslo morálkou žien i celou spoločnosťou. Vytrhlo ženu z ochrannej autority muža a dosadzuje ju bez ohľadu na jej odlišnosť do pozícií, ktoré jej neprináležia. Zamestnaná žena, často na nevhodnom mieste a pri plnom pracovnom nasadení, má stále menej a menej času na rodinu a deti. Nejedno manželstvo stroskotalo, pretože žena podľahla pokušeniu, lichoteniu alebo došlo k sexuálnemu obťažovaniu a zneužitiu na pracovisku. Posadnutá túžbou vyrovnať sa mužovi či presvedčiť ho, zabúda žena na svoje nádherné pôvodné a najvlastnejšie povolanie - vytvárať z bytu či domu domov, miesto útočište nielen pre domácich, ale často aj pre nejedného unaveného pútnika mimo okruhu rodiny. To je poslanie, ktoré vyžaduje všetku inteligenciu a dary, ktoré žena dostala. Je dušou domova, kuchárkou, často krajčírkou, poradkyňou v mnohých problémoch detí i manžela, učiteľkou i vycho- vávateľkou, záhradníčkou a hlavne dobrou ekonómkou - naozaj, nikdy nemá čas nudiť sa. Uvedomuje si svoju kráľovskú dôstojnosť po boku svojho kráľa. Deti si z takéhoto bezpečne usporiadaného domova odnášajú do života model domova, na ktorý nikdy nezabudnú. V takejto rodine vyrastú skutoční muži a ženy uvedomujúce si svoju dôstojnosť, ktoré sa nikdy nezhodia.

Takáto podľa Biblie formovaná žena je "žena statočná". Jej obraz je nádherne opísaný v biblických prísloviach. Mohli by sme tiež povedať "žena podnikavá, vynaliezavá":


Kto nájde statočnú ženu? Jej hodnota vysoko je nad korále.

Srdce jej muža jej dôveruje a zisk mu nebude chýbať.

Činí mu dobre a nie zle po všetky dni svojho života.

Stará sa o vlnu a ľan, rada pracuje pilnými rukami.

Podobá sa obchodným lodiam, z ďaleka prináša svoju potravu.

Ešte za noci vstáva, vydáva pokrm svojej domácnosti aj svojim služobniciam, čo im patrí.

Pomýšľa na pole a kupuje ho, z ovocia svojich rúk vysádza vinicu.

Opasuje si bedrá silou a otužuje svoje ramená.

Skusuje, že jej zisk je dobrý, ani v noci nezhasne jej svieca.

Rukami siaha po praslici a jej prsty držia vreteno.

Otvára svoju dlaň bedárovi a ruky vystiera k chudobnému.

Keď príde sneh, nebojí sa o svoju domácnosť, všetka jej domácnosť je dvojmo zaoblečená.

Sama si robí prikrývky, jemný ľan a purpur sú jej odevom.

Jej muž je známy v bránach, keď sedáva so staršími krajiny.

Vyrába košele a predáva ich, i opasky kupcom dodáva.

Sila a dôstojnosť je jej odevom a s úsmevom sa díva na budúci deň.

S múdrosťou otvára svoje ústa, na jazyku má láskavé naučenia.

Dozerá na chod domácnosti a nejedáva z chleba lenivosti.

Jej synovia vstanú a blahoslavia ju a jej manžel ju takto chváli:

Mnohé ženy sa dokázali statočnými, ale ty si ich všetky predstihla.

Spanilosť je klam a krása je márnosť; ale žena, ktorá sa bojí Hospodina, zasluhuje si pochvalu.

Dožičte jej z ovocia jej rúk a nech ju jej skutky chvália v bránach! (Príslovia 31,10-31)


Kiežby takéto ženy stáli po boku našich synov, politikov a vedúcich mužov vo verejnom živote a v cirkvi.

- Ludmila Hallerová -


Muž - žena, podľa Biblie

R 1:26     Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam, veď ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený,   
1K 7:1     O čom ste [mi] písali - dobre by bolo, keby sa človek nedotýkal ženy.   
1K 7:27     Viazaný si k žene? Nevyhľadávaj rozvod! Si bez ženy? Nehľadaj ženu!   
1K 11:3     Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je však muž a hlavou Krista je Boh.   
1K 11:8     Lebo nie muž je zo ženy, ale žena z muža   
1K 11:11     Pravda, v Pánovi ani žena nie je bez muža, ani muž nie je bez ženy,   
1K 14:34     tak aj vo (vašich) zhromaždeniach ženy nech mlčia, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale majú byť poddané, ako aj zákon hovorí.   
G 4:4     Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom,   
Ef 5:22     ženy svojim mužom ako Pánovi,   
Ef 5:23     lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi. On je Spasiteľom tela.   
Ef 5:24     Ako je teda cirkev poddaná Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.   
Ef 5:25     Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu,   
Ef 5:28     Takto sú povinní aj mužovia milovať si ženy ako vlastné telá. Kto si miluje ženu, seba samého miluje.   
Kol 3:18     Ženy, poddané buďte mužom, ako sa sluší v Pánovi.   
Kol 3:19     Mužovia, milujte si ženy a nebuďte príkri k nim.   
1Tim 2:9     A podobne, aby sa ženy cudne a zdržanlivo ozdobovali slušným odevom, nie umelým účesom a zlatom, perlami alebo drahocenným rúchom,   
1Tim 2:10     ale dobrými skutkami, ako sa patrí na ženy, ktoré sa priznávajú k bohabojnosti.   
1Tim 3:2     Biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, striezlivý, rozumný, slušný, pohostinný, spôsobný vyučovať,   
1Tim 3:11     Podobne ich ženy (nech sú) čestné, nie ohováračné striezlivé a vo všetkom verné.   
1Tim 3:12     Diakoni nech sú mužmi jednej ženy a nech sa dobre starajú o deti a domácnosť.   
1Tim 5:2     staršie ženy ako matky, mladšie ako sestry so všetkou mravnou čistotou.   
Tit 1:6     ak je niekto bez úhony, muž jednej ženy, má veriace deti, ktoré nie sú obviňované z roztopašnosti a neposlušnosti.   
Tit 2:3     podobne aj staršie ženy nech sú v správaní také, ako sa patrí na sväté, nie ohováračné, ani nie otrokyne mnohého vína, (ale) učiteľky dobra,   
Tit 2:4     aby poučovali mladé ženy, ako byť milými k (svojim) mužom a láskavými k deťom,   
Žid 11:35     Ženy svojich mŕtvych dostávali vzkriesených iní podstupovali muky, a neprijali prepustenie, aby dosiahli lepšie vzkriesenie.   
1Pt 3:1     Podobne ženy, poddané buďte svojim mužom, aby ste mužov, ktorí sa protivia slovu, mlčky získali svojím počínaním,   
1Pt 3:5     Tak sa ozdobovali kedysi aj sväté ženy, ktoré dúfali v Boha a boli poddané svojim mužom   
Zjav 9:8     vlasy mali ako ženy, zuby ako levy,   

1K 7:3     Nech muž plní svoje povinnosti k žene, podobne aj žena k mužovi.   
1K 7:4     Žena nevládne svojím telom, ale (jej) muž podobne ani muž nevládne svojím telom, ale (jeho) žena.   
1K 7:10     Manželom však prikazujem - vlastne nie ja, ale Pán: nech žena neodchádza od muža -   
1K 7:13     A ak niektorá žena má neveriaceho muža a on chce žiť s ňou, nech neopúšťa muža.   
1K 7:14     Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena posväcuje sa v bratovi veď ináč vaše deti boli by nečisté, a predsa sú sväté.   
1K 7:16     Či ty, žena, vieš, či zachrániš muža? Alebo či ty, muž, vieš, či zachrániš ženu?   
1K 7:34     a je rozpoltený. I nevydatá žena i panna starajú sa o veci Pánove, aby boli sväté telom i duchom. Vydatá však stará sa o veci sveta, ako by sa páčila mužovi.   
1K 7:39     Žena je viazaná dotiaľ, dokiaľ jej muž žije keď však umrie, je slobodná, môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi.   
1K 11:5     ale každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje si hlavu: lebo to je to isté, ako by sa oholila.   
1K 11:6     Lebo ak sa žena nezahaľuje, nech sa aj ostrihá ak je žene potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje!   
1K 11:7     Muž si totiž nemusí prikryť hlavu, lebo je obrazom Božím a Jeho slávou žena je však slávou mužovou.   
1K 11:8     Lebo nie muž je zo ženy, ale žena z muža   
1K 11:9     ani nebol stvorený muž kvôli žene, ale žena kvôli mužovi.   
1K 11:10     Preto žena - pre anjelov - má mať na hlave znak mužovej moci.   
1K 11:11     Pravda, v Pánovi ani žena nie je bez muža, ani muž nie je bez ženy,   
1K 11:12     lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu a všetko je z Boha.   
1K 11:15     Ale keď žena má dlhé vlasy, tej je to na česť, lebo dlhé vlasy sú jej miesto závoja.   
1K 14:35     Ak sa však chcú niečomu naučiť, nech sa doma spýtajú vlastných mužov, lebo je neslušné, keď žena hovorí v cirkevnom zhromaždení.   
G 3:28     Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi.   
Ef 5:33     Takto teda aj vy každý jeden milujte si ženu ako seba, a žena nech sa bojí muža.   
1Tim 2:11     Žena nech sa v tichosti učí so všetkou poddanosťou.   
1Tim 2:14     A nie Adam bol zvedený, ale žena bola zvedená, dopustila sa priestupku   
1Tim 5:16     Ak [niektorý veriaci muž alebo] niektorá veriaca žena má vdovy, nech im pomáha, ale aby cirkev nebola zaťažená, ale aby sa mohla starať o tie, čo sú skutočne vdovami.   

   Muzi a zeny maju odlisne myslenie a inu ulohu v zivote, ktoru im dal Boh. A byt v pozicii autority je uloha dana prevazne muzovi.





OTCOVSTVO
- 1 -                                                                    Németh Sándor  - 2011. 06. 10.

Prvoradým cieľom dnešného stretnutia je posilnenie rodiny a manželstiev. Asi nemusím
zdôrazňovať, že tieto oblasti je potrebné sústavne obnovovať a posilňovať. Dnes chcem
v prvom rade hovoriť o tom, aký je Boží plán ohľadom manželstva a obnovy otcovstva.
Prvá vec, na ktorú by som chcel upriamiť vašu pozornosť (pozornosť tých, ktorí ešte len
stoja pred manželstvom, alebo už sú praktizujúci manželia), je, že manželstvo nielenže
ustanovil sám Boh, ale je aj podriadené Božím zákonom. Takže, ľudia robia veľkú chybu,
keď považujú manželstvo za svoju súkromnú nezávislú a privátnu sféru, a keď si myslia, že
oni sami si môžu diktovať zákony svojho manželstva. Nie je to tak. V Starom aj Novom
zákone sa o tom veľa píše a je isté, že manželstvá, rodiny a iné inštitúcie, ktoré s nimi súvisia,
budú bezpečne a správne fungovať len ak budú podriadené Božím zákonom.
Väčšina problémov v dnešných kresťanských rodinách je spôsobená tým, že manželstvo
je považované za privátnu sféru. Ľudia chcú žiť podľa vlastných predstáv, podľa hesla:
„Doma si robím, čo chcem, nikomu nedovolím, aby sa miešal do mojich rodinných
záležitostí.“ Tým si úplne osvojujú svetské vnímanie funkcie rodín. Prosím, pozrite sa, aké
ovocie prináša tvrdohlavé presadzovanie sebaurčenia. Samozrejme, že sebaurčenie je dôležité,
ale ešte väčšiu dôležitosť má Božia dokonalá vôľa. A keď sa podriadime Božej dokonalej
vôli, Boh rešpektuje našu vôľu na sebaurčenie, a dáva nám potrebnú múdrosť a svetlo pre
správne sebaurčenie. Ukáže nám ciele, aby naša sloboda nebola zneužitá na zničenie, ale
naopak – aby slúžila na stavanie aj pre nasledujúcu generáciu.
Základným zákonom vesmíru je vzťah Otca a Syna. Na tomto zákone stojí jednota
celého vesmíru. Aj v našom pozemskom svete je všetko postavené na vzťahu Otca a Syna.
Nie je náhoda, že celý svet vznikol zo vzťahu Otca a Syna. Tento vzťah dokonca udržuje celé
univerzum. Božím cieľom je integrácia celého sveta. Chce spojiť nebo a zem, a toto spojenie
je možné, len ak sa tento náš viditeľný svet vráti do stavu otcovstva. Preto chcem prečítať
z listu Efezským jedno dôležité zjavenie, ktoré dostal apoštol Pavol od Svätého Ducha.
Ozrejmí nám, že základný zákon vesmíru je otcovstvo, a všetko speje k naplneniu otcovstva.
Znovu opakujem, že všetko, čo vidíme v našom viditeľnom ale aj neviditeľnom svete,
pochádza zo vzťahu a spoločenstva Otca a Syna, lebo Otec stvoril všetko s ohľadom na Syna
a pre Syna. Preto, zmysel všetkého pochádza z relácie Otca a Syna. Hlavným cieľom Božej
práce a spasenia je, aby vrátil človeka späť do stavu otcovstva. V liste Efezským, 3:14 sa píše:
„Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na
zemi“. Slová „patros“ a „patria“ môžeme preložiť aj ako „národ“ v tom zmysle, že každý
národ má otca. Národy vznikli vďaka otcovstvu. Teda, rodiny a národy majú veľmi úzky
vzťah s otcovstvom. Pavol hovorí, že kľaká na kolená - podriaďuje sa Otcovi - a ďakuje za to,
že vo svetle Svätého Ducha mohol spoznať, že celý vesmír, harmónia vesmíru, sú zahrnuté do
otcovstva. Viditeľný aj neviditeľný svet spája dohromady otcovstvo, pričom táto stavba sa
nezačína odspodu, ale zhora, teda všetko pochádza od Otca a Syna.
Ježiš Kristus Nazaretský prišiel preto, aby zničil satanovu prácu, aby zrovnal so zemou
satanovo falošné otcovstvo, lebo v kráľovstve satana tiež existuje otcovstvo. Preto Ježiš
v evanjeliu Jána hovorí (Ján 8:44): „Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť.
On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí
lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži.“ Satan je otcom klamstva, so
svojím klamstvom a zlom vybudoval svoje otcovstvo, a toto satanské otcovstvo pretrhlo
Božie otcovstvo. Práve preto bolo potrebné poslať Syna, aby vrátil do pôvodného stavu celé
univerzum, celý svet, celé ľudstvo - naspäť do právomoci Otca, do pravého Otcovstva.
Takže, výkupné dielo Ježiša Krista Nazaretského spočíva v zničení práce satana,
v opravení trhliny a priepasti, ktorá vznikla medzi Bohom a človekom. Boh chce priviesť
ľudstvo – mužov, ženy, deti a všetky svoje stvorenia - naspäť pod svoju autoritu. Len tak sa
môže uskutočniť jednota medzi viditeľným a neviditeľným svetom. Všimnite si poradie podľa

- 2 -
apoštola Pavla v liste Korinťanom (1.Kor 15:25): „A potom bude koniec, keď odovzdá
kráľovstvo Bohu a Otcovi, keď už zničí každé kniežatstvo, každú mocnosť a moc. Lebo
On musí kraľovať dokiaľ Mu nepoloží pod nohy všetkých nepriateľov.“ Teda, Syn
dostal úlohu zlikvidovať všetky cudzie otcovstvá, všetky nezávislosti, všetky vzbury, všetko,
čo zabraňuje splneniu dokonalého Otcovstva. Keď zlikviduje všetkých týchto odporujúcich
(bude to po vzkriesení spravodlivých počas Mesiášskeho veku), potom sa Syn, ktorý bol
doteraz podriadený Otcovi, naplno podriadi Otcovi tým, že Mu odovzdá aj Kráľovstvo: „A
keď Jemu všetko bude poddané, vredy aj sám Syn poddá sa Tomu, ktorý Jemu všetko
poddal, aby Boh bol všetko vo všetkom“.
Keď Boh bude všetko vo všetkom, vtedy nastane jednota medzi nebom a zemou.
Spomeňte si na tri hlavné prosby v modlitbe „Otče, náš“: Otče, náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi!“
Toto všetko slúži na integráciu neba a zeme. Ježiš Kristus prišiel nato, aby znovu spojil
viditeľný a neviditeľný svet, pričom prvým krokom bolo spasenie ľudstva, resp. zmierujúca
obeť za celé ľudstvo. K tomu, samozrejme, neoddeliteľne patrí vzkriesenie Syna, ktoré
legitimizuje platnosť krvi zmierujúcej obeti. Do toho patria ešte aj Letnice – príchod Svätého
Ducha.
A toto je len začiatok integrácie, ktorá zjednocuje nebo a zem. Nad zemou bude panovať
nebo, resp. samotný Otec. Preto sa hovorí, že teraz je vek Svätého Ducha, potom príde
Mesiáš, ktorý položí svoj trón na zem a na konci tejto doby zlikviduje otcovstvo satana.
Potom, ako posledný nepriateľ budú zničené smrť a peklo, ktoré budú hodené spolu so
satanom do ohnivého jazera. Tým bude prakticky zlikvidovaná realita zla, ktorá narušila
monokraciu Otca. Potom príde nové nebo a nová zem, a znovu sa uskutoční Otcovstvo Otca.
Ježiš ako generál nebeských vojsk s plnou mocou nad nebom a zemou dostal úlohu
zlikvidovať ríšu zla a uskutočnil budúci svet dobra.
My všetci tu prítomní sme teda poslami Nového sveta, pripravujeme cestu ako pionieri -
aby čo najviac ľudí našlo cestu k prichádzajúcemu Božiemu kráľovstvu, cestu do večnosti.
Preto nie sme „pozostatky“ minulosti, nie sme zaostalí, ale sme ľuďmi budúcnosti. Opakuj:
Som človekom budúceho veku! To, čo ja momentálne reprezentujem, prichádza ako
budúcnosť! Moja budúcnosť je Ježiš Kristus a Božie kráľovstvo, a ja som občanom tohto
kráľovstva. Amen! Si teda občanom budúceho Božieho kráľovstva, a toto kráľovstvo má
budúcnosť. Aj prorok Daniel a iné biblické miesta poukazujú na to, že Božie kráľovstvo
prichádza a zotrie všetky iné moci a sily. Božie kráľovstvo bude trvať večne. Náš Všemohúci
a Večný Boh nám prináša nekompromisné a večné kráľovstvo. Sme súčasťou práce, ktorá
vyžaduje dlhý čas. Buďme vďační za situáciu, do ktorej nás Boh postavil, lebo Ježiš nám
poskytuje takú veľkú hojnosť milosti a pravdy, že už tu a teraz môžeme plne vychutnávať
našu príslušnosť v budúcom Božom svete. Preto buď vďačný, buď šťastný a raduj sa!
Znamená to však aj určité úlohy. Zatiaľ nemáme len potešenie a radosť, máme aj úlohy,
bojujeme.
Jedna z hlavných úloh je začať integrovať vlastnú rodinu a manželstvo do dokonalej
vôle Boha - inými slovami – dostať naše manželstvo a rodinu pod Otcovstvo, lebo Božie
kráľovstvo neprichádza zákonmi fyzického sveta, zmenou fyzického sveta, ale zmenami,
ktoré Svätý Duch práve teraz vykonáva v tebe. Ty a ja môžeme urýchliť príchod a
uskutočnenie Božieho kráľovstva tak, že budeme poslušní Božiemu slovu a budeme slúžiť
Bohu efektívnejšie. Čím viac ľudí spozná Pána, čím viac ľudí bude učeníkmi Ježiša, čím viac
ľudí sa naplní Svätým Duchom, tým významnejším predvojom budúcnosti budeme, nie
nejakým malým stádočkom. Všetko naznačuje tomu, že prichádza Nový svet, veľký národ,
hrozný národ, silný národ, ktorý je pomazaný Božou mocou a silou. Našou najväčšou túžbou
je, aby v tejto krajine a v celej Európe mal Boh svoj veľký národ, ktorý má byť depozitárom
budúcnosti a zárukou, že budeme mať peknú a požehnanú budúcnosť, ale nielen pre seba, ale

- 3 -
pre všetkých, ktorí volajú na meno Pána, lebo tí budú oslobodení - nielen od hriechov, ale aj
od prítomnej svetovej doby, a stanú sa zároveň občanmi Nového sveta.
Nechodíme v Pánovi len preto, aby sme získali náš „každodenný chlieb“ alebo
„prepitné“, ale hlavne preto, lebo chceme vlastniť svoju budúcnosť, chceme žiť ako dedičia
budúcnosti a chceme spolupracovať s Bohom, chceme zakladať fundamenty budúcnosti.
V tvojej rodine, v tvojom manželstve musíš ty sám založiť tieto základy. Keď uskutočníš
Božiu dokonalú vôľu, budeš žiť ako predobraz budúcnosti. Preto, tie pravdy, ktoré poukazujú
na budúcnosť, sú veľmi dôležité. Sú aj dôležité pravdy z minulosti, na ktoré sa spätne
pozeráme. Tie už Boh naplnil v minulosti a aj ich si musíme osvojiť. Nestačí však pozerať len
do minulosti, pozerať len spätne na vykúpenie; musíme pozerať aj do budúcnosti, aby sme sa
dozvedeli, ako chce Boh uskutočniť naše plné vykúpenie a ako sa máme do toho procesu
zapojiť. V opačnom prípade, žiaľ, veľa pravdy nepochopíme, alebo ju vyradíme zo svojho
života. My ale chceme získať plné požehnanie kompletného evanjelia. Je dôležité mať videnie
o budúcnosti, je dôležité, aby nám Svätý Duch dával do nášho srdca také nebeské videnie,
ktoré nás bude sústavne motivovať k tomu, aby sme v našom domove, v rodine a aj v iných
oblastiach konali správne - čiže v súlade s dokonalou vôľou Božou. Hlavným cieľom
príchodu Nazaretského Ježiša Krista bolo, aby nám zjavil Otca. Predtým, v Starom zákone,
(samozrejme, sme vďační za Starý zákon) bola základná pravda to, že Izrael má jediného
Boha. Ľudia nemohli podrobnejšie poznať osobné Božie zjavenia.
V Novom zákone nastala zmena, viera v Boha už nebola taká všeobecná. Po príchode
Nazaretského Ježiša na zem nám Ježiš zjavil Boha. Touto témou sa zaoberá hlavne Jánovo
evanjelium. Odporúčam vám, aby ste si ho veľmi podrobne preštudovali, lebo je tam
najpodrobnejšie rozobraná otázka otcovstva. Základná téza evanjelia Jána je: Otca nikto
nevidel, len jeden, a to Syn. Keď Otec poslal svojho Syna do nášho viditeľného fyzického
sveta, Syn takisto vyniesol svojho Otca z neznáma a zo skrytosti. Preto Syn mohol povedať
Otcovi so svätým uspokojením na konci svojej pozemskej služby, keď urobil inventúru pred
Bohom (Ján 17:6-7), že ukončil svoje prvé poslanie, vykonal tú prácu, ktorou Ho Boh poveril
pri Jeho prvom príchode. Najdôležitejšie z toho všetkého bolo: „Zjavil som Tvoje meno
ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Teraz poznali, že od Teba je všetko, čokoľvek si mi
dal; lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni ich prijali v pravde, že som od Teba
vyšiel, a uverili, že si ma Ty poslal.“ Teda Ježiš zjavil Boha.
V Starom zákone nebol zjavený Boh. Ľudia síce vedeli, že Boh je Otcom, ale vtedajší
ľudia hovorili o Bohu Otcovi v inom zmysle ako teraz. Jednou z noviniek Nového zákona je,
že Ježiš Nazaretský zjavil Otca, predstavil svojim učeníkom Otca, čoho výsledkom bolo
znovuzrodenie. Keď človek povie len to, že ho Boh stvoril, ešte nemožno tvrdiť, že sa človek
narodil z Boha. Náš prirodzený pôvod hovorí len o tom, že nás stvoril Boh. Sme síce Jeho
stvorenia, ale nevyšli sme z Božieho Ducha. On nás sformoval z hliny, z prachu zeme, potom
vdýchol do nás svoj „ruach“, svojho ducha. Biblia síce hovorí, že na základe nášho stvorenia
je Boh Otcom, ale pri pravom otcovstve sa narodí dieťa. Na základe tohto chceli Ježiša
odsúdiť na smrť a vlastne Ho aj odsúdili; Ježiš nazýval Boha Otcom! Farizeji boli inteligentní
ľudia – boli zlí, ale inteligentní. Hneď pochopili, že toto vyhlásenie je epochálne. Ježiš o sebe
tvrdil, že nepochádza z človeka, ale z Boha! Farizeji však vyrastali na teológii Starého
zákona, a preto sa správne domnievali, že človek sa nemôže narodiť z Boha. Rozumiete?
Nový zákon však priniesol pojem narodenia! Základom možnosti narodenia človeka z Boha –
Otca bolo, že Ježiš zjavil Otca, sprítomnil Jeho prítomnosť, a to umožnilo uskutočnenie
znovuzrodenia človeka.
Keď Ježiš ukončil svoju pozemskú službu, vtedy mohol povedať Otcovi, že svoje
poslanie splnil. „Zjavil som meno Otca.“ Neznamená to formálne vyslovenie mena, ale
sprítomnenie Božej prítomnosti ľuďom, reality prítomnosti Boha, umožnenie poznania Otca
sprostredkovaním skúsenosti z duchovnej aj z telesnej stránky. Aj samotní učeníci vyzývali

- 4 -
Ježiša, aby im ukázal Otca. Ježiš odpovedal: kto mňa videl, videl Otca. Prečo? Keď sa niekto
narodí, nosí v sebe prirodzenosť svojich rodičov. Prirodzenosť svojich rodičov môžeš
pozmeniť len tak, že sa znovu zrodíš. Podmienkou znovuzrodenia však je, že stará
prirodzenosť musí predtým zomrieť, treba ju umŕtviť a ukrižovať. To je podstata
znovuzrodenia. Tí, ktorí nie sú ochotní a schopní ukrižovať svoju starú prirodzenosť, nie sú
znovuzrodení, ich znovuzrodenie nie je skutočná udalosť, len symbolický náboženský pojem.
Znovuzrodenie znamená, že chcem, aby bol Boh mojím Otcom. Znovuzrodenie je teda
podmienkou. To ma potom oprávňuje k tomu, aby som oslovil Boha menom Otec! Ináč na to
nemám právo! Vieme, že nábožní ľudia nazývajú Boha Dobrým Otcom, Nebeským Otcom.
Keď ťa na ulici osloví nejaké neznáme dieťa, ktoré nepozná svojho otca, ale teba tak nazýva,
asi sa zahanbíš, keďže si vôbec nespomínaš, že by si s ním mal niečo spoločné. Tak, ako ľudia
protestujú proti neoprávnenému otcovstvu, podobne aj v nebi je pravdou, že smieš nazývať
svojím Otcom len toho, z ktorého si sa narodil. A to nám umožnil Nazaretský Ježiš Kristus
ako Syn, lebo On žije s Otcom vo veľmi úzkom vzťahu, a vždy je možné dostať sa do vzťahu
otcovstva a synovstva len skrze Syna. Nikto sa nemôže dostať k Bohu ako k Otcovi, len cez
Syna. Preto o sebe Ježiš hovorí: „Ja som dvere, Ja som cesta, nikto nemôže prísť k Otcovi,
jedine cezo mňa. Syna teda nemôžeme obísť. Mnohí neveria v Otca, lebo nie sú
znovuzrodení, keďže znovuzrodenie prebieha cez Syna. On to sprostredkuje, lebo v Synovi sa
nachádza Otec, ale aj Synova prirodzenosť. Len cez Syna sa môžeme dostať k Otcovi! Ľudia,
ktorí žijú podľa Starej zmluvy, nepoznajú Otca! Môžu poznať Bibliu veľmi dobre, ale
nepoznajú Otca. Človek sa môže dostať k Otcovi jedine cez Syna, takže najprv je nutné prijať
Syna. Bez Ježiša nikto nezíska synovstvo! Preto Ján hovorí: „Kto Ho príjme, tomu dá moc,
aby sa stal Božím synom“. Ak si sa stal Božím synom na základe svojho znovuzrodenia, je
zjavné, že máš Otca, Duchovného Otca. Máš dvoch otcov - jedného prirodzeného a druhého
Nebeského. Podľa mňa je tvoj Nebeský Otec lepší, než prirodzený. Nie je bezpodmienečne
nutné ich porovnávať, lebo je zrejmé, že tvoj Nebeský Otec ti poskytuje viac a lepšie veci ako
prirodzený. Samozrejme, aj Biblia chráni rodičov od nevďačných búriacich sa detí, preto nás
nabáda, aby sme si ctili svojich rodičov. Človek má veľké nároky na život, na večnosť, na
nesmrteľnosť. Tieto túžby sú v našej osobnosti, v hĺbke našej duše, a tieto túžby nám nemôže
splniť náš pokrvný otec, ani ostatní príbuzní, len náš Nebeský Otec cez Svojho Syna – cez
Nazaretského Ježiša Krista. Haleluja!
Pozrime sa na Jána 17:26: „Oznámil som im Tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska,
ktorou si ma miloval, bola v nich a aby som ja bol v nich“. A je veľmi dôležité aj to, že
otcovstvo a láska sú spolu späté. V skutočnosti sa láska nemôže vyslobodiť, kým otcovstvo
neprevláda. Keď Otcovstvo vstúpi do platnosti, vyleje sa Otcova láska, a vzápätí je našou
veľmi dôležitou úlohou, aby láska pretekala v našom živote, v našom domove, v našej rodine.
Pri znovuzrodení sme teda dostali aj synovstvo - vďaka tomu, že Ježiš Kristus nám priniesol
Otca. Preto hovorí apoštol Pavol v liste k Rimanom aj v liste Galatským, že sme obdržali
ducha synovstva, cez ktorého môžeme osloviť Boha „Otec“. Čo nás oprávňuje – teba, aj mňa
– k tomu, aby sme Boha mohli osloviť Otec? Duch synovstva. Ak máš v sebe ducha
synovstva, tvoj nový človek vyšiel z Boha. Potom už musíš sledovať správny cieľ. Vedz, že
za celým vesmírom sa nachádza tvoj milujúci Otec, ktorý ťa miluje oveľa viac, ako hocikto
iný.
V súvislosti s prijímaním Svätého Ducha Ježiš hovoril, že ak vám váš pokrvný otec
dával dobré veci napriek tomu, že ste boli zlí, tak o koľko viac vás obdaruje váš Nebeský
Otec? Ak nemáš dobrý vzťah s Nebeským Otcom, je veľmi dôležité, aby si preskúmal svoj
vzťah s vlastným otcom a obrátil sa zo svojich negatívnych skúseností. Následky
nevysporiadaných vzťahov s vlastným otcom skúmali aj psychológovia, lebo človek vytvára
obraz Boha–Otca na základe skúsenosti s vlastným otcom. Ak bol vlastný otec zákonník,
neverný a nedbalý, človek je náchylný na to, aby všetky otcovstvá posudzoval cez tieto

- 5 -
záporné skúsenosti. Koľko ľudí si myslí, že Boh sa o nich nezaujíma, zabudol na nich, nestará
sa o nich? Boh je dosť všeobecný pojem, ale v prípade Otca nastúpi asociácia s vlastným
otcom, ktorý sa má o teba starať, zachraňuje ťa, pozdvihne ťa, mal by naplniť všetky tvoje
potreby. K Otcovi môžeš prichádzať s väčšou dôverou ako k vlastnému otcovi, aj keby si mal
toho najlepšieho otca. Žiaľ, málokto môže tvrdiť, že mal toho najlepšieho otca, preto aj svoj
obraz otca treba obnoviť. Pokiaľ tvoj otec nebol ideálny, lebo jeho vlastnosti a správanie boli
v rozpore s biblickým obrazom pravého otcovstva, nesmieš obraz svojho otca preniesť na
Boha, ale musíš z Biblie zistiť, aký je pravý otec. Keď to budeš už vedieť, až vtedy môžeš
obnoviť svoj vzťah s Bohom v každej oblasti, vtedy môžeš veriť v Boha, vtedy sa môžeš
spoliehať na Neho, vtedy sa môžeš správne modliť, vtedy budeš mať správne motivácie na
hľadanie Boha. Až potom môžeš zodpovedne naplniť svoju úlohu v rodine, a nebudeš
nedbanlivým a povrchným otcom. Dnes sú všade na svete obrovské problémy - nie so ženami,
ale s nedbanlivými, povrchnými, nespoľahlivými manželmi, otcami a s ich búriacimi sa
deťmi. Sú aj problematické ženy, ale štatisticky je to dokázané, že predsa len obstoja lepsiše
ako muži. Preto je nevyhnutné, aby sa muži obrátili z odcudzenia. Mužnosť sa neprejaví
v zanedbaní všetkých povinností okolo rodiny a detí, naopak, mužnosť znamená plnú
zodpovednosť aj v rodine, obzvlášť vo výchove, aby sa deti nestali vzbúrencami, ale naopak,
aby sa aj ony dostali do stavu otcovstva, aby vyrástli s tým, že ich najdôležitejším cieľom má
byť (ak to ich rastúci rozum dovolí) dostať sa k Nebeskému Otcovi. Tomu má byť podriadené
celé bytie, všetky procesy na zemi, všetky konania, všetky rozhodnutia. Amen!
Ten, kto svoje deti nevychová takým spôsobom, zlyhal, nie je otcom. Žiaľ, je veľa
takých kresťanov, ktorí v zmysle Biblie nie sú otcami, len biologickou atrapou pravého otca.
Taký človek v duchovnom a morálnom zmysle nie je otcom.
Cieľom dnešného stretnutia je práve to, aby som vás presvedčil, nech ste pravými
otcami v duchovnom a morálnom zmysle. Musíte byť cieľavedomí, musíte vedieť, že ste sa
rozhodli mať deti, vychovať ich a venovať sa im preto, aby sa aj ony dostali k Nebeskému
Otcovi. Naším konečným cieľom totiž nie je to, aby sme sa dostali k Ježišovi Kristovi.
Nazaretský má taký cieľ, aby nás priviedol k Otcovi. Preto Biblia hovorí: „On je cesta“.
Konečným cieľom je Otec, Ježiš prišiel preto, aby nás priviedol k Otcovi. Preto je potrebné čo
najskôr zoznámiť rodinu a deti s Ježišom Kristom, preto musí muž naplniť svoju úlohu, aby
mal každý člen rodiny dobrý vzťah s Ježišom. Súčasne však treba chápať spoločenstvo
s Nazaretským Ježišom Kristom v nebeskej súvislosti, a teda, že On je cestou k Otcovi, lebo
bez Ježiša Krista sa nikto nedostane k Otcovi!
Je tu ešte jedna veľká pravda podľa listu Efezským 2:18: Ak už viem, že pôjdem
k Otcovi, a to je mysľou mojej existencie, rozhoduje to o tom, či som premárnil svoj život,
alebo či môj život má zmysel, či sa tak dostanem k svojmu konečnému cieľu alebo nie. Kto je
konečným cieľom nášho bytia? Je to Otec! Syn je teda takýmto spôsobom, hovorím, svätým
spôsobom (lebo spoločenstvo s Ježišom je veľmi dôležité) nástrojom, čiže cestou k Otcovi.
Ale ani k Ježišovi sa nedostaneš vlastnými silami. Preto Biblia hovorí, že „máme prístup
k Otcovi v jednom Duchu“, v Ježišovi k Otcovi. Musíš preto vysvetliť svojim deťom
a členom rodiny, že musíme byť stále naplnení Svätým Duchom, aby sme boli v Synovi. Tak
máš veľkú šancu, že na tejto ceste nezablúdiš. Preto, treba nabádať členov rodiny na
naplnenie sa Svätým Duchom, lebo bez spoločenstva Svätého Ducha sa nikto nemôže dostať
do spoločenstva s Kristom, keďže samotný Svätý Duch zjaví Ježiša Krista ako Pána. Svätý
Duch nepretržite buduje spoločenstvo s Ježišom Kristom, lebo Ježiš je hore v nebi, a tu na
zemi je Jeho zástupcom Svätý Duch. Musíme byť naplnení Svätým Duchom, lebo on v našom
živote zjavuje Ježiša ako Pána, a Kristus nás potom privedie k Otcovi. Rámcovo je to náš
pochod k Otcovi, a to je aj naším hlavným duchovným cieľom.
Manželstvo a rodinu si nemáme predstavovať tak, že je to privátna a nezávislá sféra, že
po svadbe budem oslobodený od týchto povinností. Pravý opak je pravdou; musím uzavrieť

- 6 -
svätú zmluvu, aby sme spoločne, jednotne – v rámci zmluvy jedného muža a jednej ženy –
uskutočnili tento nebeský cieľ. Pri druhej generácii členov nášho zboru však vidím veľmi
rozčarujúce javy. Samozrejme česť výnimkám, mnohí z vás vedú vzorné manželstvá. Sú ale
popísané celé knihy o tom, ako druhá generácia znevažuje dedičstvo prvej bohabojnej
prebudeneckej generácie, ktorá zakladala zbory. A preto je zodpovednosť druhej generácie
nesmierne veľká.
V spojitosti s naším zborom, v médiách zazneli názory od vedúcich politikov v zmysle,
že sme síce veľmi silný zbor, ale čo z nás ostane, keď odídu zakladatelia? Samozrejme, na
tieto veci musíme dať veľký pozor, preto musíme brať vážne otcovstvo nielen my, ale aj
nasledujúca generácia, aby sa zlomyseľné predpoklady našich nepriateľov nenaplnili, aby rast
a vývoj v našom zbore ostal nenarušený aj po tom, ako zakladatelia odídu k Pánovi, pokiaľ sa
medzitým nevráti Pán Ježiš. Vidíme znepokojujúce veci, a preto nie je náhoda, že o tom
rozprávame. Ale vieme aj to, že „milujúcim Boha, všetky veci slúžia na dobré“. Keď niekedy
človek počuje dobré a zlé správy, cíti sa ako pšenica v mlyne medzi mlynskými kameňmi,
ktorú drvia na múku, potom ju preosievajú a oddelia múku od otrúb a smetí.
Aj toto obdobie bolo potrebné, lebo mnohí ľudia, ktorí stoja mimo cirkvi, poukazovali
na naše reálne problémy. Napríklad, otázka dedičstva - aká bude nasledujúca generácia?
Prežije cirkev aj pôsobenie ďalšej generácie, alebo v zmysle cirkevných zákonov dôjde
k likvidácii cirkvi a jej majetku? (Podľa môjho názoru tieto články zákona koncipovali práve
odporcovia Zboru viery). Viem si predstaviť, že keď nejaká cirkev prestane existovať, po jej
likvidácii majetok prechádza na štát. Myslím, že tie zákony nenavrhli hlúpi ľudia. Nevadí,
lebo milujúcim Boha všetko slúži na osoh. Je to podobné, ako keď cez most vedie len natoľko
úzky priechod, že dovoľuje ísť len dopredu. Potom to napredovanie platí tak pre prvú
generáciu ako i pre druhú, tretiu, a ako aj pre ďalšie generácie.
Božia práca je veľká zodpovednosť, ale vždy je najzodpovednejšia práca prvej
generácie. Prečo - to povieme na konci, dúfam, že bude dosť času. Aká je tvoja zodpovednosť
v tejto práci? Vrátime sa k tomu, že otcovstvo treba obnoviť a dať ho na svoje miesto. To, čo
vidím u mladých ale aj u starších kresťanov, je všeličo, ale nie kresťanské manželstvo. Som
rád, že manželia rešpektujú určité morálne normy, situácia v rodinách nie je postavená na
hlavu, ale veľa manželstiev je nesmierne ďaleko od pravých kresťanských manželstiev.
Kresťanské manželstvá sú vierohodné vtedy, keď sa v nich uplatňuje otcovstvo.
A ovocie otcovstva musí byť zrejmé. Prečo je dôležité otcovstvo? Môžeme vymenovať tri
dôsledky otcovstva, ktoré je možné vidieť aj v zbore:
Prvá vec je identita: Keď je otcovstvo čisté, ľudia vedia, z koho sa narodili, vedia, kde patria.
Títo ľudia nemajú zmätky vo svojej identite a totožnosti. Videl si už niekoho, kto má poruchu
osobnosti, nevie kde patrí, nevie, kto je? Keď sa ho spýtajú - povedz mi, kto si - povie to, čo
sa nachádza v jeho občianskom preukaze, akú má profesiu, kde sa učil... Ale podstatu svojej
osobnosti nevie definovať. Títo ľudia majú problémy s poruchou svojej osobnosti. Musíš
vedieť, kto si. Musíš vedieť komu patríš. Musíš vedieť, kde je tvoje miesto. Na otázku, kto si,
odpovieš: som Božím dieťaťom, lebo patrím Otcovi, mám Otca. Ak máš Otca, nie si bastard a
nemusíš hľadať svoju identitu celý život. Môžeš vychádzať z toho, že patríš Pánovi vesmíru,
od Neho pochádza všetko. On poslal Svojho Syna – Ježiša Krista – Jemu patrím. Toto je
pevný základ a tvorivá súčasť mojej identity. Na tom nechcem nikdy v živote nič zmeniť.
Môžeš vymeniť svojho otca? Môžeš vymeniť svoju matku? Môžeš to urobiť, ale prinesie to
kliatbu. Aj Biblia hovorí: „Je prekliaty, kto zlorečí svojim rodičom“. Je prekliaty, kto bije
svojich rodičov“. „Cti si otca i matku, aby si dlho žil“. Tie hriechy sú trestané vysokými
sankciami. Prečo vlastne Boh natoľko chráni autoritu rodičov? Nie je to len pokrvná autorita.
Musíme priznať, že veľa otcov a matiek je nehodných, ale predsa je určitý bod, ktorý človek
neprekročí. Do toho patrí aj duchovné otcovstvo. Je to ochrana desatora. Ľudia, ktorí nemusia

- 7 -
hľadať svoju identitu, ktorí sa nedostali do konfliktu so svojím pôvodom, sú vo výhode. Tí
nehovoria - Škoda, že som sa nenarodil úplne iným rodičom na úplne inom mieste. Všetci
sme pravdepodobne mali takéto problémy, ale keď nás Boh vyhľadal, dal nám milosť, aby
sme mohli prijať Ježiša Krista do svojho srdca. Potom sme sa skrze Ježiša Krista dostali do
spoločenstva s Otcom. A tak uzavri túto otázku, lebo si našiel odpoveď. Kto som? Božie
dieťa! Na tomto stave nechcem nikdy, ale nikdy nič zmeniť. Prečo nie? Lebo chcem celý svoj
život prežiť tak, že patrím Otcovi. Našu spolupatričnosť nikdy nechcem zmeniť, ale budem sa
usilovať celou svojou silou, aby som bol čo najviac v blízkosti Otca, aby som bol ešte
silnejšie pripútaný k Jeho Synovi, aby som bol ešte silnejšie pripútaný ku Svätému Duchu.
Tvoja identita v takom prípade nebude slabá, naopak, bude stále viac a viac silná. Budeš mať
identitu ako Pavol alebo Peter alebo Ján. Potom už nemusíš ísť k susedom, aby ti prezradili,
kto si. Mnoho ľudí má problémy, lebo nevedia, kto sú. Ak vieš, že si Božím dieťaťom, potom
vieš, kde patríš, ale aj to, kde nepatríš. Tam, kde nepatríš, ani nepôjdeš, a nebudeš mať s nimi
spoločenstvo. To je Boží organizačný poriadok pre tvoj život, ktorý ťa ochráni od mnohých
problémov. Ak máš silnú identitu a osobnosť, a tú môžeš získať, môžeš chodiť a žiť dôsledne
a rovno. Si znovuzrodený, tak obnov svoje zmýšľanie, neuvažuj o sebe telesným spôsobom.
Musíš vychádzať z toho, aké pravdy sa na teba vzťahujú po znovuzrodení, a stotožniť sa
s nimi. Na základe týchto vecí obnov svoje vedomie a tvoja identita sa bude posilňovať.
Budeš silnou osobnosťou, a potom svoj čas, svoju energiu, svoju silu nepremárniš tým, že
budeš hľadať sám seba, lebo už vieš, kto si. A vtedy spoznáš aj svoj plán činnosti. Lenže,
niektorí ľudia sú bastardmi v duchovnom zmysle; ich otec bol neporiadny, nedbalý a lenivý,
možnože ani matka nebola lepšia. Takíto ľudia potom počas celého života zápasia s poruchou
identity, vkĺznu do vzťahov, v ktorých hľadajú sami seba, pričom stále vyrábajú rôzne
problémy. Kresťan nemusí hľadať sám seba, jeho už „vynašli“, je Božím dieťaťom. Nemusí
hľadať pomoc u suseda, u psychiatra, nepotrebuje psychoanalýzu, aby mu prezradili, kým
vlastne je. Samozrejme, každý človek mal niekedy určitú poruchu osobnosti, otázky ohľadom
svojho pôvodu... Človek ťažko prijme, ťažko spracuje niektoré odpovede. Ale Boh sa priblížil
k nám, aj k tebe, Ježiš nám priniesol Otca, ktorého vieme bezvýhradne prijať. Ani v Otcovi,
ani v Synovi, a ani vo Svätom Duchu sa nenachádza nič také, proti čomu by som mal mať
výhrady, čo by som nemohol prijať, alebo, čo by som ja urobil úplne ináč. Je to tak? Keby
som však všetko urobil tak, ako chce Boh, môžem sa mu s úplnou dôverou odovzdať. A keď
sa mu odovzdám, moja osobná identita bude ešte silnejšia. Prečo sú dnešní mladí kresťania
chorí, prečo odchádzajú do sveta, aby tam zanechali svoje panenstvo, svoju čistotu, aby sa
odovzdali osobám, ktoré sú nečisté, odporné a odpudzujúce? Títo mladí majú poruchu
identity, zmätok ohľadom vlastnej osobnosti. Ich otec ich zrejme zabudol poučiť ohľadom
svojej identity, o tom, kto sú a kde patria. Väčšina hriechov pochádza práve zo stavu, keď si
niekto neuvedomuje, kto je a kde patrí. Je to stav hľadania lásky. Ak si niekto uvedomuje, že
je Božím dieťaťom, tak vie aj to, že má dobrého a milujúceho Otca, ktorý stvoril celý vesmír,
ktorý panuje nad celým vesmírom, a On ma má rád ako svojho syna. Taký človek nepôjde
k prostitútkam, tulákom a podvodníkom hľadať lásku, nebude žobroniť o lásku, lebo vie, kto
je. Veľmi dobre vie, že Otec ho miluje, a On mu dá všetko, čo potrebuje. Takto je to v Biblii
napísané: Otec ma tajne sleduje z Neba, moje prosby vypočuje a naplní moje potreby. Ježiš
nám prisľúbil, že hocičo, čo žiadame od Otca v Jeho mene, nám dá Otec. Tak kde je naša
detská dôvera? Veď Ježiš povedal aj to, že kráľovstvo Božie patrí tým, ktorí sú ako malé deti.
Nie nejaké infantilné deti, ale Božie deti. Deti, ktoré sa spoliehajú na to, že všetko, čo žiadajú
v mene Pána Ježiša Krista, im určite dá ich milujúci Otec. Uvedom si, že máš v Nebi veľmi
vplyvného Otca. On stvoril zem, planéty, slnečné sústavy, nebesia, anjelov, cherubov,
serafínov, všetko stvoril On! A navyše, aby dokázal svoju lásku voči nám, a to, že chce byť
naším Otcom, poslal Svojho milovaného Syna na zem. Syna, ktorého obetoval namiesto nás.
Preto, ak Otec odovzdal Svojho Syna, podľa apoštola Pavla, tak tým viac nám chce dávať

- 8 -
všetko, čo potrebujeme. Pochop: v Božom dome sú pred tebou všetky dvere otvorené, len sa
nehraj na nevlastné dieťa! Nehraj sa na to, že Otec ťa nemiluje. Toto klamstvo zlikviduj vo
svojom živote. Dôveruj Otcovi, lebo On je najdokonalejší. On je Ten, ktorý sa zaviazal
a dokázal, že ťa tak miluje, že Svojho Syna dal za Teba, aby ťa vytrhol zo špiny, kalu,
pekla, hriechu a zo všetkých ohavných vecí, v ktorých sme sa my všetci nachádzali. Keď toto
všetko urobil za nás ešte vtedy, keď sme boli stratení, prečo by sme zahodili svoju dôveru
teraz, keď Mu patríme, keď v Neho veríme? Keď nás Ježiš vykúpil, boli sme ešte hriešni, nič
dobré sme ešte neurobili, naopak, namiesto chválenia Boha, chodenia do zboru a modlenia sa
z našich úst vychádzali samé nepekné reči. Len porozmýšľaj, aký si bol pred obrátením...
Poďakuj Bohu, že sa stal tvojim Otcom, že ťa zmenil, že už ti nevychádzajú z úst a zo srdca
neslušné výrazy, obscénne výrazy, rúhania, potupa, nenávistné reči, ale namiesto toho môžeš
chváliť Boha a ďakovať za všetko, čo ti dáva. Dúfajme, že všetci budete mať také srdce, z
ktorého už nebudú vychádzať zlé veci, len dobré. Máš milujúceho Otca, ktorému veríš
a dôveruješ, je to súčasťou tvojej identity. Ak máš v živote problémy, osud alebo niekto ťa
bije, len to povedz Svojmu Otcovi, keď sa vrátiš domov, a On ťa pomstí. Preto Ježiš hovorí,
aby si prenechal pomstu Bohu. Bitka na ulici je nedôstojná. Choď domov, zamkni sa do
svojej modlitebnej komory, a čo prosíš s vďakyvzdaním, to tvoj Nebeský Otec tajne
vypočuje. On je pomstiteľom, On vyfacká tvojich nepriateľov. On je spravodlivý! Preto Boh
hovorí: pomsta je moja. Za seba sa nemusíš pomstiť, ale udávaj a donášaj! Svoje problémy
vyrozprávaj Otcovi: ohovárajú ma, potupili ma a udupali moje meno. Horkosti, hnevy
a sťažnosti nenos v sebe, radšej udaj vinníka Otcovi. Ježiš to nezakázal. Otcovi môžeš
povedať, ako zle a nespravodlivo sa správali voči tebe. Väčšina žalmov je udávanie
nepriateľov! Dávid udáva Živému Bohu svojich nepriateľov, hovorí, že o ňom rozprávajú
klamstvá, ohovárajú ho, prenasledujú jeho dušu ako divé levy, chcú ho roztrhať, má zlé
životné pocity, je frustrovaný. Hovorí, že najradšej by sa premenil na vtáka, odletel by do
pustatiny, schoval by sa, a že nechce vidieť ani jedného človeka. Tak nejako sa cítil Dávid.
Nie je vám to akési povedomé? Dávid sa však nechcel ozdobiť vtáčím pierkom, ako sa to
dnes robí, prípadne si nechať zmeniť pohlavie, lebo za celý svoj život sa nevedel rozhodnúť,
či je mužom alebo ženou... Všetky tieto problémy súvisia s identitou. Niektorí ľudia sa
nevedia rozhodnúť, kto sú. Si znovuzrodený? Tak si Božím dieťaťom a tvoj Otec ťa má rád!
A táto láska neplatí len cez Vianoce, nie je to prázdna fráza, ale znamená to, že máš
k dispozícii celú Božiu domácnosť. Môžeš ísť do špajzy kedy len chceš. Z chladničky si
môžeš vybrať všetko, čo chceš. Nikto k tebe nebude hrubý, nikto ťa nevezme na
zodpovednosť. Možno ti tvoji biologickí rodičia pripomenuli, že ešte nie je čas na večeru,
nech to dáš naspäť do chladničky, ale Tvoj Nebeský Otec splní všetky tvoje potreby, o ktoré
prosíš s vďakyvzdaním. Boží dom je pred tebou vždy otvorený, lebo si Otcovo dieťa a patríš
do Božej rodiny, si členom rodiny. Skús takto naladiť svoje city, ver mi, že z toho pochádza
dobrá životná nálada. Potom zanecháš svoje depresívne pocity, zabudneš na to, že ťa v detstve
vyfackali, nadávali ti, duševne ťa zlomili, a že následky týchto krívd nosíš v sebe dodnes, lebo
v detstve hlboko zraňovali tvoju dušu - fyzicky, psychicky alebo verbálne. Preto je veľa ľudí
mrzutých, so zlou náladou alebo depresívnych. Najčastejším dôvodom týchto problémov je
to, ako sa k tebe tvoji rodičia správali v detstve a čo ti povedali. Pravdepodobne rozbili tvoju
dôveru, a taký zlý obraz o otcovstve máš preto, lebo tvoj biologický otec bol trestajúci,
hrozný človekom. Ale náš Nebeský Otec nie je taký. Chvála Bohu! Pokiaľ tvoj biologický
otec nebol vzorom ideálneho otca, neprenes tento obraz na Nebeského otca, lebo On je
nesmierne dobrý Otec.
Druhá vec je sebahodnotenie: Ak som Božím dieťaťom, tak a priori moja hodnota vyplýva
z môjho pôvodu. Boží Duch prebýva vo mne, čo je nesmierne cenný poklad. Psychológovia
vám môžu potvrdiť, že veľa ľudí koná zle preto, lebo zle hodnotia sami seba; napríklad, tí,

- 9 -
ktorí sú činní v podsvetí a v sexuálnom priemysle. Ten, kto si neváži sám seba, sa spojí
s hocikým. Taký človek bol v detstve pravdepodobne obeťou násilia. Samozrejme, že Boh
z týchto problémov môže vyliečiť a oslobodiť. Základom všetkého je, aby si po obrátení
rozvíjal na báze biblických právd pravdivé hodnoty. Je veľmi dôležité, aby otcovia
vychovávali svoje deti – nie k pýche a hrdosti (to je, samozrejme, zlé), ale k viere v Božie
slovo, a majú tiež dovoliť, aby v ich živote prevládalo Božie slovo, lebo to je veľmi dôležité
pri výchove a vyučovaní detí. Nie je vhodné rozprávať sa s deťmi popudlivo ani vtedy, keď
niečo vyvedú. Nesmieme dovoliť, aby vášeň vymazala Božie slovo z našej mysle.
Nezabúdajme na to, že Božie slovo sa vzťahuje aj na naše deti. Preto musíme obnovovať naše
duše na základe Božieho slova, a náš prístup k deťom musí determinovať Božie slovo. Ježiš
vykúpil aj naše deti, On ich má rád. Boh v nich začal dobrú prácu, ktorú aj dokončí. Nie je
vhodné tento proces automaticky urýchľovať palicou a remeňom, pokiaľ na to nie je naozaj
pádny dôvod. Keď Boh pracuje v niektorom človeku a ten človek ostane na vyznačenej ceste
(to je veľmi dôležitá podmienka), deti sú deti, a teda od nich nesmieme vyžadovať
dokonalosť, ináč by deti boli pod duševným terorom, zničil by si ich a mohli by znenávidieť
Pána. Deti treba zmierňovať, nenápadne a nenásilne viesť po správnej ceste, drobné chyby si
nevšímať... Mysli na to, že práve v ňom sa nachádza tvoja prirodzenosť. Tvoje dieťa má také
isté problémy, aké si mal v detstve ty alebo tvoj manželský partner. Je to pravda. Keď
si milosrdný k sebe, keď si vieš odpustiť, tak buď milosrdný aj ku svojmu dieťaťu! Takže,
sebahodnotenie je v živote tiež veľmi dôležité, lebo ťa udržuje na rovnej ceste. Ak vieš, kto si,
čo si, aké máš v sebe hodnoty, nebudeš mať v sebe duševný zmätok. Pozoruj, aký zámer má
nepriateľ, tí ktorí ťa nenávidia a ohovárajú ťa. Cieľom ich ohovárania je zväčša to, že ťa
pokladajú za nehodnotnú, škodlivú, bezcennú a nehodnú osobu bez talentu a bez zásluh. Čo
myslíš, čo tým sleduje nepriateľ? Sleduje to, aby mohol ukradnúť hodnoty, ktoré do teba
uložil Boh. Keď do teba Boh uložil tieto hodnoty, nepočúvaj nepriateľa, ktorý sa ťa snaží
zdeptať, nahovoriť ti, že si bezcenný a nehodnotný, ale počúvaj toho, ktorý ti tieto hodnoty
daroval - svojho Vykupiteľa, Pána a Otca, lebo On ti vždy hovorí pravdu a povie ti aj to,
v čom sa máš zmeniť. Vymenuje tvoje chyby, ale ani nezamlčí tvoje klady a zásluhy, lebo na
sebe máš Ježišovu krv, milosť Božiu, a nosíš v sebe Ducha Božieho. Boh toto všetko
rešpektuje, kým sa od Neho náhodou neodtrhneš.
Tretia vec je život bez strachu: Ak máš silnú identitu a sebahodnotenie / ceníš si sám seba,
potom môžu prichádzať nepriatelia, ale Otec je s tebou a je viac tých, ktorí sú s tebou, ako
tých, ktorí sú proti tebe. Preto sa nebojím. Avšak nie preto, lebo som silný, ale preto, lebo Pán
je so mnou. To je tajomstvo života bez strachu: Pán je so mnou, pomáha mi. Preto aj Dávid
hovorí: Nebojím sa ľudí. Keď sa bojíš, si rozčúlený, si strachom bez seba, opýtaj sa: Mám
dôvod na strach? Je Pán so mnou alebo nie? Samozrejme, že je so mnou. Takže, prosím,
vybuduj znovu svoju identitu, životné pocity a odvahu na základe Božieho slova. Pokiaľ si
padol do hriechu, oľutuj ho, vyznaj hriechy, čiň pokánie, a Boh ti odpustí - raz, dvakrát, aj
viackrát, ale nezneužívaj to. Preto je na otcoch taká dôležitá úloha, aby v rodine uviedli do
života otcovstvo. Čo Biblia hovorí o autorite v 1. Korintským 11:3? Čo je vlastne
usporiadanie otcovstva? „Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus,
hlavou ženy je však muž a hlavou Krista je Boh“. Takže, vidíte toto usporiadanie. To je
tajomstvo otcovstva. Otec dal Synovi svoju prirodzenosť, pravý otec - muž - môže existovať
len v spoločenstve s Kristom. Aj matka môže vstúpiť do vzťahu otcovstva - na základe
prijatia autority manžela. Takto aj matka získava autoritu otcovstva, ktorú môže uplatňovať
v jednote so svojim manželom a v rešpektovaní prvenstva muža. Samozrejme, existujú
aj nenormálne situácie – napríklad, neúplná rodina. V takom prípade žena zastupuje svoju
rodinu pred Bohom, aj keď to nie je Božia dokonalá vôľa. V každom prípade, ženy v neúplnej
rodine konajú správne, keď sa snažia nahradiť chýbajúceho manžela a chcú maximálne obstáť
aj bez manžela. Božia milosť je veľká, a je schopná napraviť nedostatky. Teraz ale

- 10 -
vychádzajme z bežnej rodiny, v ktorej je zanedbaná výchova dieťaťa, od dieťaťa sa
nevyžaduje žiadna povinnosť, rodičia nezodpovedne plnia všetky želania detí a obsluhujú ich,
pričom muž po práci len oddychuje pri televízore. V takom stave je najvyšší čas, aby
manželka začala vyžadovať od manžela, nech sa postaví na vlastné nohy a zodpovedne
zaujme svoje miesto v rodine ako pravý otec. Pokiaľ je v rodine poriadok, prichádza
požehnanie, lebo Otec odovzdal svoju plnosť Synovi. Syn symbolizuje rodinné spoločenstvo,
ale nevzťahuje sa to na osobné vzťahy. Okrem rodinného spoločenstva existuje aj národné
spoločenstvo, ktoré má takisto svoje usporiadanie. Biblia predstavuje rodinné spoločenstvo.
Biblia nehovorí, že žena nemá svoje osobné spoločenstvo s Pánom, že žena nemôže byť
vedená priamo Bohom, ale v správe a vedení rodiny má prednosť jednoznačne muž. Aj
otcovstvo prichádza cez manžela. Nezávislé ženy, sestry feministky pochopte, budete viac
požehnané a úspešné, ak toto pochopíte, podriadite sa dokonalej vôli Boha, a nebudete
neustále viesť mocenské boje typu: Kto je doma pánom? Manžel je doma pánom. Hľa, muži
tlieskajú, ženy počúvajú a majú pravdu v tom, že v tom prípade musí byť hlava manžela
Kristus, musí žiť pod riadením Krista. Máte absolútnu pravdu! Súhlasím! Ale otázka, ako je
možné prinútiť toho neporiadneho manžela, aby naplnil svoje poslanie, je vážna a chúlostivá.
Zrejme tak, že sa musí obrátiť, a na hromadu zakopnutí treba zabudnúť a považovať to za
nehodnotný odpad, aby sa mohlo uskutočniť v rodine otcovstvo nového typu, aby všetci
členovia rodiny mohli byť hrdí na otca, a aby sa aj deti, ak sa im nejako krivdí, mohli
spoľahnúť na otca s vedomím, že on to vybaví za nich. Takže, v rodine je otec zástupcom
Ježiša Krista. Muži majú byť účastní na troch hlavných službách Ježiša: veľkňazskej,
prorockej a kráľovskej službe. Aké miesto tu majú ženy? Volá sa to pomocná služba. Ženy
majú byť nápomocné vo veľkňazskej službe, v kňazskej službe, v kráľovskej službe, ako
i v prorockej službe. V krátkosti sa na to pozrime:
1) Kňazská služba:
a) Prihovárať sa za iných: Je potrebné zastupovať rodinu pred Bohom. Samozrejme, je
dobré, ak sa manželka veľa modlí (a aspoň čiastočne nahrádza nezodpovedného manžela,
ktorému duchovný život je taký blízky ako volovi abeceda, prípadne matematika), ale prosím
ťa, ponor sa do svojej Biblie a pozri sa, ako je to v bohabojnej rodine. Jób si, napríklad, každý
deň, každý sviatočný deň, pomyslel, že jeho deti mohli konať zle, a obetoval Bohu. Aká bola
Jóbova úloha? Neúnavne prosil Boha o milosť pre svoje deti. Muži! Robíte to podobne?
Žehnáte svoje deti? Sprostredkovávate pre nich Božiu milosť? Neznamená to, že na ne musíš
sústavne vkladať ruky, ale keď si vo svojej modlitebnej komore, nevstaň, kým sa nepomodlíš
za deti, vnúčatá a pravnúčatá, aby Boh požehnal každého jedného a ochránil ich vo svojej
milosti, vo viere, v znovuzrodení, vo večnom živote a spoločenstve so Svätým Duchom. Jób
konal presne takto, aby ani náhodou nehrešili. To je teda prvoradá požiadavka. Pokiaľ otcovia
nevedia, aké nemorálnosti robia jeho vlastné deti, je to škandál. Svoje deti musíš poznať tak
dôverne, že stačí jeden pohľad na to, aby si vedel, že niečo nie je v poriadku, keď prichádzajú
zo školy. Nedbalý rodič si ani nevšimne, že dieťa sa prešmykne cez zadné dvere, odhodí tašku
a vytratí sa. Ozajstný otec hneď zistí, že niečo nie je v poriadku; prečo sa mi bál pozrieť do
očí, prečo ma obišiel? Zodpovedný rodič to neberie ako špehovanie vlastného dieťaťa,
naopak, je to povinnosť svedomitého otca. Biblia nedoporučuje liberálnu výchovu, ale hovorí,
že deti treba vychovávať podľa učenia Ježiša. Pokiaľ vychovávaš svoje deti podľa kultúry
sveta a škôl, potom sa nečuduj, že tvoje dieťa bude závislé na drogách, sexe, stane sa z neho
kriminálnik, podvodník, dobrodruh. Nemysli si, že si dobrý vtedy, keď dovolíš, aby si dieťa
robilo, čo chce. Nemôže si robiť, čo chce. Vysvetli svojim deťom: Keby sme sa neobrátili, ani
ty by si sa nenarodil. Navyše, naše manželstvo uzavrel Boh! Bez Boha by si nebol na svete
ani ty. Chvála Bohu, uzrel si tento svet, máme ťa veľmi radi, sme šťastní, že naše manželstvo
Boh požehnal. Vieš, čo je naším veľkým cieľom? Nie diskotéka, nie flirtovanie, ne šialené

- 11 -
behanie vo svete... Chceme, aby sme sa my všetci dostali k Nebeskému Otcovi, aby sme Ho
mohli vidieť zoči-voči v správny čas. Žiadne konanie, ktoré by bolo v rozpore s týmto
cieľom, netolerujem, nepovoľujem! Toto všetko nezačni hovoriť až šestnásťročnému
faganovi, povedz mu to v útlom veku, aby si zvykol na správnu výchovu – podobne, ako keď
psíčka učíš dobrým návykom – aby dieťa pochopilo, že v rodine platia zákony, že aj on, aj
rodina, sú podriadení Božím zákonom. Keď si na to dieťa zvykne, potom ho naučíš,
presvedčíš ho, aj ho motivuješ, a nebudeš s ním mať problémy ani v dospievajúcom veku, ani
v dospelosti. Samozrejme, môžu prísť problémy, ale menej a riešiteľné. Ak však zanedbáš
výchovu vo veku, keď má dieťa dva až štyri roky, keď si s ním nesadneš, keď sa mu
neprihovoríš jazykom, ktorý on ovláda, keď nehovoríte o pravde a o Biblii, tak čo vlastne
môžeš očakávať? Budeš žať, čo si zasial. Keď dieťa vyrastie, vráti rodičom to, čo zasiali. To
je zákon sejby a žatvy. Pochop, že Boh ti nedal dieťa namiesto hračky, výchova je úloha
a práca. Som rád, že v zbore sú aj veľké rodiny, ale nech je ti jasné, že si ich pastorom,
kňazom a veľkňazom. Tak, ako Ježiš hovoril o svojich učeníkoch svojmu Otcovi, že sa z nich
nestratil ani jeden, len Judáš - syn satana, nedovoľ, aby sa nejaký Judáš dostal do tvojej
rodiny. Samozrejme, Ježiš si vyberal svojich učeníkov, apoštolov, a preto mohol Otcovi
povedať - Všetkých som uchoval, s výnimkou toho jedného, ktorý pochádzal od satana. Daj
pozor, aby v tvojej rodine nebol nikto od satana. Vlastne, preto máš služby. Človek je často
unavený, potreboval by si oddýchnuť, a vtedy príde mladý zo školy so zlým vysvedčením.
Teraz sa tým musíš zaoberať? Áno, zabudni na únavu, musíš sa ním zaoberať, vo veku,
v ktorom je dieťa ešte ohybné, kým jeho vôľa nie je tvrdohlavá, zatvrdnutá, zaťatá, nezávislá.
Dovtedy ho môžeš ovplyvňovať, môžeš ho zaočkovať, môžeš zasiať dobré semeno. Po
určitom čase to už nejde. Mladí sú v určitom veku namyslení, arogantní, vysmievajú sa
svojim rodičom, a môžeš hoci aj plakať, už ťa nepočúvnu. Potom prichádzajú rany osudu,
a tieto facky ho môžu vrátiť na správnu cestu. Lepší prípad je, keď ako dospievajúci
dodržiavajú slová, ktoré im predtým boli zasiate do srdca. Aj taký dospievajúci potrebuje
starostlivosť rodičov. Ale ak si zanedbal výchovu v detskom veku, potom sa nečuduj, že máš
plno problémov. Je to veľká kliatba, že veľa ľudí sa rozhodne mať deti, ale nevedia si ich
užívať, len vo veľmi mladom veku. Keď deti vyrastú, rodičia z nich už nemajú radosť. Veľa
rodičov hovorí, že deti z nich vysali zdravie, že kvôli nim ochoreli, dostali depresiu. Ak
rodičia vychovali svoje deti správne, tak z nich majú radosť, aj keď majú už dvadsať a viac
rokov. V opačnom prípade máš z výchovy detí nedostatočnú. Aj v takom prípade sa treba
obrátiť, činiť pokánie; milosť sa vzťahuje aj na taký prípad. Treba zistiť, kedy a aké chyby si
urobil, poučiť sa z toho, obrátiť sa a znovu neurobiť tie chyby. Pripomeniem vám Exodus,
sviatok pesachu. Komu povedal Boh v Starom zákone, aby vybrali jedného baránka, zarezali
ho, jeho krv odobrali a zobrali ju do svojho domu? Povedal to žene? Nie, mužovi. Kto sa mal
modliť počas slávnostnej večere? Kto mal vyrátať, na čo majú spomínať? Áno, bol to muž.
Kto má otvárať vašu malú obrázkovú detskú Bibliu? Len ženy? Samozrejme, ak je muž
naozaj zaťažený Božou prácou, aj žena môže otvárať a čítať Bibliu. Pre deti je však potrebné,
aby videli príklad, že ich otec je bohabojný, číta a vysvetľuje Bibliu. Starozákonný príklad
teda jednoznačne poukazuje na to, že za spasenie členov rodiny je predovšetkým zodpovedný
manžel, on musí sprostredkovať vykupiteľskú krv, on sa musí postarať o ochranu rodiny, on
musí zaobstarať obetného baránka. A čo robíš pre svoju rodinu ty? Musíš sa oženiť tak, aby si
mohol vykonávať tieto činnosti. Ak to nejde, radšej ostaň sám. Ak ani nemôžeš žiť bez ženy,
tak sa, žiaľ, dostaneš do pekla. Pochop, že manželstvo nie je zábava, nebudeš mať menej
úloh; budeš mať viac úloh, viac zodpovednosti a budeš musieť robiť, učiť, zasahovať aj vtedy,
keď na to vôbec nemáš náladu, predsa však musíš, lebo si zaviazaným človekom. A tí otcovia,
ktorí môžu povedať - Mám dobrú rodinu, vďaka Božej milosti, verím, že všetci členovia našej
rodiny sú spasení – neklamem, vidieť to na ich životnom štýle, majú odpustené svoje hriechy,
sú pod milosťou a chodia v Pánovi – tí otcovia môžu byť šťastní, môžu ďakovať Bohu.

- 12 -
Takže, toto od teba očakáva Pán, takto naplníš starozákonné normy. Taká bola požiadavka
podľa Starého zákona v spojitosti s otcami. Vidím určité problémy aj v našom zbore, radšej
budem hovoriť o negatívnych veciach, aby som vás viac vyburcoval k dobrým rozhodnutiam.
Ak je niekto v rodine chorý, daj Boh, aby nikto nebol chorý, aj to je súčasť služby otcov:
ochrana zdravia, duševného zdravia, duchovného zdravia, fyzického zdravia členov rodiny.
Ale pozri sa na príbehy v Novom zákone: keď boli deti choré, kto šiel za Ježišom? Keď
Jairusova dcéra zomierala, kto šiel za Ježišom? „Tu prišiel jeden z predstavených
synagógy, menom Jairus, a keď ho uzrel, padol mu k nohám a veľmi Ho prosil: Dcéra
mi umiera, príď teda, polož na ňu ruku, aby ozdravela a žila.“ (Marek 5:22-23) Teda,
otec išiel poprosiť Ježiša, a On okamžite išiel. V prípade syna chorého na padúcnicu išiel otec
najprv za učeníkmi, aby uzdravili syna. Myslel si, že už ovládajú učivo, ale tí chodili ešte len
do tretej triedy. Otec chorého bol však na správnom mieste, dokonca, na počudovanie, vedel
aj to, že on je zodpovedný za synovu chorobu. Vedel, že musí konať on, aby sa syn oslobodil
od démona. „Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej nevere!“ (Marek 9:24) Čo to
pre nás znamená v tomto kontexte? To, že musíme neustále prosiť od Boha milosť viery, aby
sme mali vieru pre deti, aby sme vždy vedeli konať vo viere, nech sa stane čokoľvek, lebo
pomocou našej viery prinášame požehnanie našim deťom. Ak je dieťa choré alebo zomiera,
bude žiť a bude zdravé, ak máš vieru. Pokiaľ sa dejú samé zlé veci okolo našich detí, naša
viera pôsobí, že všetko sa obráti na dobré. V takom prípade musíme prísť k Otcovi - Bože daj
mi väčšiu vieru pre svoje deti. Nesmieme ostať v zúfalej situácii, ktorú vytvoril ten problém,
ale máme prosiť – tak, ako otec chorého na padúcnicu: Pomôž mojej nevere, daj mi takú
vieru, aby moje deti mohli byť uzdravené a oslobodené! Neviem, čo potrebujú tvoje deti, ale
nečakaj, že sa ich problémy vyriešia automaticky, pros od Boha vieru, aby si sa mohol vierou
prihovárať za svoje deti u Boha, lebo On vypočuje tých, ktorí prosia s vierou. Ako hovorí
Jakub: „Ale nech prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania“. (Jakub 1:6) Nasledujme
teda príklad otca syna chorého na padúcnicu. V Biblii je aj taký príklad, že k Ježišovi prišla
prosiť žena. Je pravda, že Ježiš ju najprv nechcel vypočuť. „...kričala: Zmiluj sa nado
mnou. Pane, Syn Dávidov! Dcéra sa mi strašne trápi, posadnutá démonom.“ (Matúš
15:22) A na konci „jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane...“
(Matúš 15:26) Samaritánka, ktorá prišla k studni, sa začala správať k Ježišovi dôverne. On jej
položil nepríjemnú bočnú otázku: „Choď, zavolaj si muža a príď sem.“ (Ján 4:16) Inými
slovami - budem s tebou rozprávať v prítomnosti manžela. „Nemám muža.“ „Viem,“ odvetil
Ježiš. Samozrejme, že Ježiš to vedel, ani sa nemusel pýtať, ale chcel šokovať Samaritánku,
aby pochopila, že potrebuje znovuzrodenie, potrebuje objasnenie svojej identity - kde a ku
komu patrí, že stačí jeden muž na jeden život, nemusí „spotrebovať“ päť až šesť mužov.
Možnože potom ostala bez muža, alebo, ak sa vydala, snáď ostala verná tomu poslednému.
Takže, je možné, že ju stretneme v nebi. Ale vráťme sa ku kanaánskej žene. Nevieme, prečo
neprišiel jej manžel. Možnože bola pohanka a ich mravy boli podobné ako dnes, v zmysle, že
manžel nebol doma. Faktom je, že tá žena neplakala kvôli tomu, že nemá manžela. Keď bolo
potrebné, „obliekla si kňazské rúcho“ a vykonala kňazskú službu, išla za Ježišom. „Dcéra sa
mi strašne trápi, uzdrav ju!“ Aj tento príklad ukazuje, že i žena sa môže zúčastniť kňazskej
služby ako „spolupáchateľka“. Zdá sa mi, že ženy obyčajne vykonávajú túto službu
dôslednejšie ako muži. Ale pochopte, otcovia, že sa nemôžete vyzliecť z tejto povinnosti,
nemôžete „obliecť“ ženu a poveriť ju vykonávaním tejto povinnosti len preto, že sa vám to
nechce robiť. Mužské šaty jednoducho patria mužovi. Ty ako manžel, ako hlava rodiny, musíš
naplniť túto službu, musíš sa u Boha prihovárať za členov rodiny, musíš vykonávať kňazskú
službu.
b) Spasiteľská služba znamená priviesť celú rodinu do stavu spasenia. Žalárnik sa spýtal:
„Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?“ (Skutky 16:30) Je to šokujúce: Ježiš sa
neprihovoril ku každému osobitne, ale odpovedal žalárnikovi cez Pavla: „Ver v Pána Ježiša

- 13 -
a budeš spasený ty aj tvoj dom!“ (Skutky 16:31) Pán zrejme vedel, že tento človek je
mužom a správnym otcom. Vedel, že keď bude spasený on, potom sa postará o to, aby celá
rodina bola spasená, lebo udržiaval poriadok v celej rodine. Som si istý, že tento človek
skutočne priviedol k spaseniu celú svoju rodinu. Nech Boh dá, aby si bol aj ty takým
príkladom svojej rodine, aby každý člen tvojej rodiny nasledoval tvoje spasenie, tvoj
duchovný život a tvoje spoločenstvo s Pánom.
2) Prorocká služba:
Je to druhá úloha muža - zastupovať Nebeského Otca v rodine. Zdieľanie Božích zákonov
a učení je veľmi dôležité, ako hovorí Ježiš: „A vy otcovia, nedráždite svoje deti, ale
vychovávajte ich s prísnosťou a napomínaním podľa Pána.“ (Efežanom 6:4) Takýto stav
môžeme charakterizovať aj ako dráždenie, obťažovanie, naštvanie, zúfalstvo a nevrlosť.
Podobné varovanie môžeme čítať aj v Koloským 3:21: „Otcovia, nedráždite svoje deti, aby
neklesli na mysli.“ Inými slovami, aby deti neboli duchovne zlomené. Už som raz hovoril
o týchto veciach. V prvom rade sa tu myslia nesplniteľné požiadavky. Rodičia často postavia
deti pred nesplniteľné úlohy, lebo aj oni boli v detstve postavení pred nesplniteľné úlohy,
preto boli sklamaní, a teraz chcú reparát tým, že sa snažia z vlastných detí vychovať veľkého
umelca alebo geniálneho vedca. To, čo rodičovi nebolo dané, to, čo sa mu nepodarilo - tie isté
nesplnené sny chce teraz realizovať cez vlastné deti – drezúrou, možno aj násilím. Rodičia
naliehajú - musíš byť umelcom, vedcom - a začnú presadzovať svoje neúspešné sny cez
vlastné deti, bez ohľadu na ich odpor. Neskúmajú, či má dieťa vôbec talent. V takej
frustrovanej spoločnosti, kde boli možnosti vymaniť sa zo spoločenských bariér obmedzené,
v mnohých jedincoch ostali skryté talenty, nemohli sa učiť, nemohli uskutočniť svoje túžby.
Pred druhou svetovou vojnou boli veľmi chabé možnosti, ako sa vymaniť zo spoločenského
systému kást. Po druhej svetovej vojne, aj keď s určitými problémami, ale predsa, už boli
možnosti na vzdelávanie sa. Práve preto otcovia, ktorí sa narodili pred druhou svetovou
vojnou, vychovávali generáciu druhej svetovej vojny veľmi tvrdo, až zákonnícky. Boli
presvedčení, že z vlastných detí musia vychovať pánov a diplomovaných inteligentov, aby ich
deti uskutočnili to, čo bolo otcom odoprené. Žiaľ, bolo to typické v 20. storočí, a preto je táto
generácia v zlom psychickom stave. Naša generácia nevyprodukovala žiadneho veľkého
človeka. všetci významní ľudia patria buď k staršej alebo k mladšej generácii. Generácia po
druhej svetovej vojne na to doplatila, nevznikli z nich spoločensky naozaj významní ľudia.
Stali sa obeťami rockovej kultúry alebo vzbury v 60-tych rokoch. Ani táto vzbura nebola
náhoda, jej príčiny boli politické aj kultúrne. Frustrácia bola všeobecná, mladí sa zamotali do
druhej svetovej vojny, tá potom determinovala ich životy a osudy. Neboli možnosti, aby sa
vyslobodili z tohto začarovaného kruhu. A práve títo sklamaní rodičia sa snažili svoje
nesplnené sny realizovať cez vlastné deti - za každú cenu. Preto pred vlastné deti postavili
veľmi tvrdé a kruté požiadavky, a ak deti neboli schopné spĺňať tieto očakávania, veľmi tvrdo
ich sankcionovali. Tí rodičia žili vo veľmi krutom svete, kde bola silná nenávisť, rasová
nenávisť, náboženská nenávisť, nenávisť druhého človeka, a vôbec - všetky formy nenávisti.
Nedávno som hovoril s jedným človekom z Izraela, ktorý hovorí, že štyri generácie doplatili
na dobu pokusov: starí otcovia boli zlí, lebo sa zúčastnili na revolúcii boľševikov, ich deti
boli pomätení, mali poruchu identity, a potom vytriezveli z ideí boľševikov. Tretia generácia
bola tá, ktorá sa vracala späť, vrátili sa naspäť do Izraela, ale nosia v sebe zmätky otcov. Až
štvrtá generácia v Izraeli žije židovským spôsobom. Štyri generácie boli „spotrebované“
na tento pokus. Je to šokujúce, ale je v tom veľa pravdy. Podobným spôsobom vidno aj vo
východnej Európe, že tie pokusy a spoločenské zmeny vyžadovali niekoľko-generačné obete.
A tento proces ešte nie je ukončený, sú ešte potrebné ďalšie generácie - možno naše deti, naše
vnúčatá - na to, aby sa ľudia mohli vrátiť do normálneho, prirodzeného životného poriadku
a hlavne - k živému Bohu. Musíme ešte vynaložiť veľa námahy, aby sme odpratali ruiny,

- 14 -
ktoré nám zanechal nacizmus a komunizmus. Musíme byť trpezliví, nesmieme prepadnúť
zúfalstvu, lebo vo východoeurópskych spoločenstvách bolo toľko zmätkov a zla, že na
odstránenie zla a dobré fungovanie spoločnosti je potrebná 50-100 ročná tradícia, čo znamená
úlohou pre ďalšie 2-3 generácie ľudí. Rýchla revolúcia nikdy nestačila; výmena vlády,
vytvorenie novej, demokratickej štruktúry – takto to nefunguje. Vytvorenie životaschopného
a spokojného sveta vyžaduje kamenársku tvrdú prácu. Zatiaľ sme v húštine a nevidíme
východisko z tejto situácie, ale s nádejou musíme pozerať hore na Boha, aby pomohol On,
poskytol milosť, a verím, že naše deti sa budú mať dobre, a ďalšie generácie ešte lepšie. Ak sa
Pán dovtedy nevráti a čas Božej milosti bude stále trvať, aj prirodzený životný poriadok bude
navrátený. My patríme ku generácii, v ktorej chceme uzavrieť staré hriechy, a musíme to
robiť triezvo a vedome. Navyše, chceme vytvoriť novú tradíciu. Zúčastni sa v tejto práci
v mene Ježiš, nesmieme nasledovať zlé tradície otcov! Kultúry predošlých režimov ako
komunizmus, nacizmus, nacionalizmus a pod., ideologická zmes, ktorú by mnohí chceli
vzkriesiť, nie sú vhodné na nasledovanie. Preto, všetci stojíme pred veľkou výzvou. Vo
výchove detí je potrebné predchádzať dvom veľmi dôležitým veciam: vzbure a zneisteniu.
Napomenutie a trestanie dieťaťa treba riešiť: vzbure treba zabrániť (duchovným spôsobom,
v Biblii sú príklady), ale súčasne nie je vhodné zneistiť dieťa, lebo to neskôr môže mať
neblahé následky. Sú to nasledovné oblasti: porucha identity a porucha hodnotového
poriadku (prináša to úzkosť a strach, ako možno vidieť u dnešných detí). Deti treba vychovať
k smelosti a poslušnosti. V zbore Sú dobré príklady: terajší školáci sú smelší a poslušnejší,
ako boli ich rodičia. Deti majú byť v duchovnej oblasti poslušné Svätému Duchu a Božej
dokonalej vôli, pričom nemajú byť zbabelé, plaché a neisté. Naopak, nech sú smelou a silnou
osobnosťou. Keď niekto vystraší svoje dieťa, možno sa prechodne nevzbúri (kým nemá
dostatočnú fyzickú silu), ale neskôr môže svojmu otcovi povedať: Starý, zmizni z môjho
života, zavadziaš, teraz už rozkazujem ja! Ak sa ma ešte raz dotkneš, uvidíš, kto je silnejší!
Fyzickou silou a násilím môžeš dosiahnuť len to, že dieťa bude zdanlivo poslušné na krátku
dobu, ale potom bude agresívne, vzbúrené, alebo ostane nesmelé a frustrované. V prípade
náboženského teroru, keď sa mu vyhrážajú trestom a peklom, bude mať dieťa poruchu
osobnosti, bude sa báť zobrať svoj život do vlastných rúk. Obyčajne si z takých detí robia
posmech. Takéto plaché deti sú vďačnými postavami románov a filmov; deti, ktoré potom
„skúsení a nemravní spolužiaci“ zvedú na zlé cesty a urobia z nich chlapa. Rodičia, ak
nechcete, aby sa vaše dieťa dostalo do rúk takému šarlatánovi, tak musíte nejako doriešiť, aby
bolo poslušné, silné a smelé. Nie je to ľahké, ale nie je to nemožné. V súčasnosti sú oveľa
lepšie podmienky na takúto výchovu. Učitelia majú vlastne dosť obmedzené možnosti na
morálnu výchovu a na nápravu nedobrých vlastností žiakov. Nemôžu ich spoznať tak dobre
ako ich rodičia, pričom, samotní rodičia sa neprávom snažia preniesť zodpovednosť na
pedagógov. Takže, budúca generácia, ideálny mladí, sú - aspoň pre mňa - tí, ktorí poslušne
nasledujú Pána a sú smelí, nie sú bojazliví, nie sú úzkostliví, nie sú hysterici, sú smelí ako lev,
boli vychovaní prísne, ale s vedomím, že Boh je s nimi, že ich vyslobodí zo všetkého zlého.
Samozrejme, verím, že nasledujete Pána. Nad zlom treba vyhrať dobrom, ale to nevylučuje
občasné používanie tvrdého presvedčovacieho prostriedku, lebo aj utrpenie pomáha
vybudovať poslušnosť. Dokonca, podľa listu Židom, aj Syn, Ježiš Kristus, poznal utrpenie,
aby sa dostal do úplnej poslušnosti. Veď človek má hriešnu prirodzenosť, narodí sa
ako porušiteľný, preto palica použitá na správnom mieste zabraňuje stroskotaniu, skrotí
neovládateľnú hrubú silu, a pomôže, aby v ňom vyrástla nová osobnosť. Bez otcovej palice sa
totiž v dieťati najskôr objaví tvoj vlastný starý človek. A na starého človeka neúčinkuje
polievanie, okopávanie a žiadna bežná starostlivosť gazdu. Mnoho kresťanov sa síce obráti,
ale v deťoch obdivuje svoju starú prirodzenosť ako modlu, ako spomienku na svoj starý život.
Toto sa nesmie diať, je to zvrátenosť. Opičia láska nie je kresťanská láska, musíš dať pozor na
odmeňovanie dieťaťa. Musí byť rovnováha, aby bolo zlomené ego dieťaťa, ktoré zdedil od

- 15 -
svojich rodičov. Dieťa sa musí naučiť podriadiť prirodzenosti nového človeka, a to nové
neprichádza automaticky, treba sa učiť. Je potrebné obrátiť sa, keď na to príde čas. Vtedy
milosť prelomí bariéru a všetko sa zmení. Dovtedy však treba znášať, veď dieťa neprichádza
na svet ako sväté. Je prirodzené, že s nim máš trápenie, robotu.
3) Kráľovská služba, riadenie rodiny:
Apoštol Pavol hovorí, že ten, ktorý dobre riadi svoju domácnosť, je aj dobrým vedúcim.
Dnešný svet nerešpektuje túto pravdu. Chcel by som to ilustrovať jedným dôležitým
príkladom. Potom sa musíš rozhodnúť, akým chceš byť otcom - otec Lót, alebo otec
Abrahám. Lót symbolizuje otca, ktorý privedie svoje deti do Sodomy, privedie ich do hriechu,
ale už nemá schopnosť vyviesť ich odtiaľ. Lót si, žiaľ, zle zvolil miesto svojho bydliska (mal
si zvoliť radšej Hebron, čiže spojenectvo a silu), veď Abrahám mu ponúkol voľbu: „Tvoja je
prvá voľba, kde si zvolíš, tam pôjdeš, a ja pôjdem opačným smerom.“ Lót bol telesný človek,
preto si zvolil hriešny svet, Sodomu a Gomoru, keďže tam bola pre neho lákavá kultúra v
rozkvete. Lót sa nezaujímal o morálnu skazu týchto miest. Rozhodol na základe luxusu, chcel
dobrú školu pre deti. Podobne aj dnešní rodičia vyberú slávnu školu bez ohľadu na morálnu
povesť školy. Musíš sa rozhodnúť, či je chýr o tejto škole dôležitejší - bez ohľadu na jej
hriešnosť - alebo zvoliť zatiaľ menej známu školu, ale s dobrým morálnym kreditom, ako
zvolil Abrahám pre Izáka. Aká bude tvoja voľba? Lót teda zaviedol celú svoju rodinu do
Sodomy a Gomory, a na konci sa prevažná časť jeho rodiny stratila. Lótove dve dcéry síce
utiekli, ale ostatní členovia rodiny, vrátane vnúčat, sa stratili. Takže, Lót zaviedol svoju
rodinu do mesta hriechu, do ríše zla, ale už nemal možnosť vyviesť ich odtiaľ. Zapamätaj si,
že aj my dnes žijeme v podobnej situácii, Pán už odpočítava čas, preto sa musíš rozhodnúť, čo
je pre teba dôležitejšie: spoločenská kariéra tvojich detí bez ohľadu na mravné zázemie, na
korupciu a na hriech, ale hlavne, že sa budeš mať s čím chváliť pred sebou a pred ostatnými,
hlavne, že chceš niečo dokázať, chceš byť pyšný na svoje deti. Ak uvažuješ podobne, si taký
istý človek ako Lót, stratíš svoju rodinu. V podstate, Lót stratil všetko a všetkých, aj svoje
dcéry, ktoré síce ostali na žive, ale potom sa dostali do perverzity.
V protiklade s tým, Abrahám nezaviedol svoje deti do hriechu. Pre neho bolo dôležité, aby
jeho syn vyrastal ako zasľúbený syn a aby mohol počúvať o tom, že Všemohúci Boh uzavrel
s nimi spojenectvo, o tom, aké sú v ňom zasľúbenia, ako bude možné dodržať podmienky
týchto zasľúbení. A práve preto ho Dobrý otec, Otec Slávy vyvyšuje.
Ktorý otec si ty? Otec Lót alebo otec Abrahám? Prosím, aby si sa obrátil z otcovstva Lóta
a stal sa otcom Abrahámom, pre ktorého je najdôležitejším cieľom, aby jeho dieťa získalo
zasľúbenia a dosiahlo podstatu pochopenia života, aby mohlo obstáť pred slávou Nebeského
Otca. V žiadnom prípade nechoď do Sodomy.
Abrahám dostal od Boha takú milosť, že mohol pomôcť obyvateľom Sodomy. Abrahám ostal
verným Božím človekom, preto sme aj my v semene Abraháma obdržali Abrahámove
zasľúbenia. Boh označil Abraháma za vzor pravého otcovstva. Musíme Abraháma
nasledovať, lebo ináč by sme prepadli. Pokiaľ nepôjdeme po ceste Abraháma, zlyháme.
V 5. Mojžišovej 28:15 nájdete zasľúbenie požehnania a hrozby kliatby. Božie slovo znie
nasledovne: „Ale ak nebudeš poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a nebudeš
zachovávať všetky Jeho príkazy a Jeho ustanovenia, ktoré ti dnes dávam, naplnia sa na
teba všetky tieto kliatby a budú ťa stíhať.“ Čiže, ak muž neslúži vo svojej rodine ako otec,
prorok a kráľ, a nespravuje svoju rodinu dobre (lebo nestačí len blahobyt, zahŕňať
deti hračkami, ale treba sa starať aj o morálny vývoj detí), privedie svoje deti do vážnych
problémov. Z týchto kliatob si posvietime na jednu v 5.Mojžišovej 28:41: „Synov a dcéry
splodíš, ale nebudú tvoji, pretože pôjdu do zajatia.“ Teda, nebudeš sa môcť tešiť z
vlastných detí, lebo sa nebudú vyvíjať podľa tvojich predstáv, budú závislé na sexe, drogách,
na peniazoch a pod., takže ti satan vlastne ukradne deti. Namiesto radosti z výchovy detí

- 16 -
neuvidíš žiadnu návratnosť z investovanej energie, sily a času, ostane ti len frustrácia
a bolesť, lebo aj na výchovu detí treba pozerať ekonomicky – či je investícia efektívna, akú
bude mať návratnosť, či dieťa prináša dobré ovocie, alebo či sa, naopak, budeš hanbiť a budeš
nešťastný, lebo urodené ovocie bude nestráviteľné, horké a kyslé. To je predsa kliatba!
A práve preto nebuď neposlušný Bohu. Stoj pevne na svojom mieste v rodine. Žijeme v
posledných časoch a Boh chce, aby otcovia zachovali vedomosti Pánove, ináč budú dom
a národ stratený. Najmä otcovia sú zodpovední za to, že na svete sú deti, ktoré sa búria,
sú agresívne, nenávistné, závislé na drogách a sexe. Toto všetko dokazuje, že otcovia zlyhali.
Inými slovami, značná časť činnosti otcov v rodine je pod kliatbou! Požehnanie otcov by
vyzeralo tak, že majú radosť a požehnanie zo života svojich splodených detí. Taká rodina
pripomína, večer pri stole, rozkvitnuté stromy na brehu rieky, sú plný života, zdravia,
bohabojnosti, úspechov, požehnania. Taká rodina neprináša duši bolesti, smútok a horkosť,
ale vďakyvzdanie a radosť. Pozri sa do zrkadla. Si neúspešný a skrachovaný otec, alebo
chodíš po stopách Abraháma? Ešte trvá čas milosti, aj neúspešní rodičia môžu byť úspešní v
prípade, že sa obrátia aj na úrovni rodiny, prestanú byť nezodpovední, nedbalí. Boh povedal
cez proroka Malachiáša: „Ajhľa, posielam vám proroka Eliáša skôr, ako príde deň
Hospodinov, veľký a hrozný. On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby
som neprišiel a neuvalil na zem kliatbu.“ (Mal. 3:23-24) Letnice sú začiatok prípravy na
veľký a hrozný deň Hospodina. Keď sa vyleje Svätý Duch, príde aj veľký a hrozný deň
Hospodina. Skôr, než sa vyleje Svätý Duch, obráti srdce otcov k synom a srdce synov
k otcom. Čo chce vlastne Boh obnoviť? Otcovstvo. Po obnovení otcovstva prichádza
požehnanie. Ak nebudú otcovia a matky, ako aj deti, poslušní, naplní sa proroctvo: „Boh uvalí
na zem kliatbu“. To je alternatíva: požehnanie alebo kliatba. Tvoje dieťa je buď požehnaním
alebo kliatbou. Neraduj sa len z toho, že máš dieťa fyzicky a biologicky, to by bol len
krátkodobý cieľ, ale pozri sa na strednú a maratónsku vzdialenosť, a aj na perspektívu
večnosti – s akým cieľom vlastne vychováš svoje deti? Akým smerom, a po akej ceste idú?
Ak sú nejaké problémy v oblasti výchovy, obráť sa najprv ty ako otec, lebo Boh žiada najprv
otcovo srdce, aby Svätý Duch mohol cez neho (sú aj iné kanály) navrátiť deti k Bohu. Nerob
kompromisy s ťažkosťami, ktoré máš v rodine. Nesmieš nenávidieť ľudí, ktorí ťa upozorňujú,
že konáš nesprávne, nehľadaj chyby na nich s postojom, že ani oni nevychovávajú lepšie,
nebráň sa útokom. Pokiaľ takto konáš, nikdy sa neobrátiš z týchto chýb. Boh má zrejme takú
vôľu, aby každý otec robil čistky vo vlastnom dome. Človek je často konfrontovaný s tým, že
si nechal doma primnoho smetí, na ktoré si už tak zvykol, že mu ani nevadia. Príde niekto
s čistým srdcom a duchom, a povie, že to nie je v poriadku. Buď pokorný a prijmi takú dobre
mienenú radu. Možnože ťa Boh upozornil cez neho. A už vôbec nehľadaj zámienku, čo majú
proti tvojmu synovi. Rodičia sa, žiaľ, často neobrátia preto, lebo hľadajú chyby
v pedagógoch, vo vedení školy alebo v pastoroch. Nechoď do konfrontácie s tými, ktorí ti
chcú pomôcť, nehľadaj na nich chyby, nezveličuj ich problémy, nezastrašuj ich, lebo to je
čarovanie, a prvou obeťou čarovania budeš práve ty a tvoja rodina. Potom bude pod kliatbou
aj tvoje dieťa, môžu ho pritiahnuť drogy, sex, vzbura a nemravná spoločnosť, a tak sa tvoje
dieťa zničí pred tvojimi očami. Samozrejme, máš rád svoje dieťa, a tak sa následne,
v dôsledku tejto opičej lásky, zničíš aj ty sám. Preto hovorí Malachiáš - Buď obnovíte
otcovstvo v rodine a obstojíte ako správni otcovia, alebo sa proti tomu vzbúrite. Potom si však
uvedom, to je upozornenie od Boha, že ty, aj tvoj dom budete pod kliatbou. Nikto nemôže byť
uspokojený, v tejto oblasti má každý čo robiť – adekvátne s jeho povolaním. Len takto je
možné obnoviť Božiu vôľu, aby vo svete neboli len vzbúrení mladí a nedbanliví otcovia.
Nech sú na svete poslušní a smelí mladí ľudia a radujúci sa rodičia. Toto prajem aj vám, nech
vás Boh požehná!

- 17 -
Németh Sándor prédikációja - 2011. 06. 10.-én


Vzťah muž - žena  Vzťah muž - žena Vzťah muž - žena
Vzťah muž - žena  Vzťah muž - žena  Vzťah muž - žena Vzťah muž - žena
Vzťah muž - žena
Vzťah muž - žena  Vzťah muž - žena Vzťah muž - žena
Vzťah muž - žena  Vzťah muž - žena  Vzťah muž - žena Vzťah muž - žena
Vzťah muž - ženaVzťah muž - žena  Vzťah muž - žena Vzťah muž - žena
Vzťah muž - žena  Vzťah muž - žena  Vzťah muž - žena Vzťah muž - žena
Vzťah muž - žena
Vzťah muž - žena  Vzťah muž - žena Vzťah muž - žena
Vzťah muž - žena  Vzťah muž - žena  Vzťah muž - žena Vzťah muž - žena
Vzťah muž - žena

Comments