Prečo ľudia trpia?

Jednou z  najčastejších otázok, ktoré dostávam od novinárov, je, prečo Boh dopúšťa na svete toľko utrpenia. Sám som sa touto otázkou viackrát zaoberal, a to nie kvôli neodbytným reportérom, ale preto, že naozaj trpím, keď počujem o utrpení druhých. Prečo Boh dovoľuje utrpenie? Tak isto by ste sa mohli opýtať ministra dopravy, prečo dovoľuje na cestách nehody. Bezpochyby by odmietol také obvinenie a poukázal by na pravidlá cestnej premávky. "Nehody a s nimi spojené utrpenie ľudí sú dôsledkom porušovania zákonov," odpovedal by. Ľudia trpia z jedného hlavného dôvodu - ignorujú knihu Božích pravidiel, Bibliu, a potom je všetko hore nohami. Náš Stvoriteľ vie presne, ako nás stvoril a čo nám škodí. Má starostlivé a ochraňujúce srdce, a preto nám hovorí: "Nebudeš robiť..." Tieto pokyny nie sú zákonom, ktorý nám má kaziť radosť. Boh dobre vie, že naša psychika nezvláda hriech a je ním trápená. Než začneme používať nové zariadenie, je múdre si prečítať návod k použitiu. Ľudia si dávajú pozor, aby nepoškodili nový prehrávač či novú umývačku, ale zdá sa, že im nepríde škoda zničiť svojho ducha a dušu jedom hriechu. Už vidíš potrebu kázať evanjelium jasnejšie?

(Reinhard Bonnke)




Bolesti, trápenia, súženia a choroby
- 1 -
Ak Boh existuje, ako môže dovoliť, aby boli bolesti a súženia?
Často počujeme otázky typu: Ak existuje všemohúci, vševediaci a predovšetkým dobrý
Boh, prečo len nečinne pozerá, keď vidí, že vo svete je toľko zla, trápenia, bolesti? Prečo
nezničí zlo? Prečo nezachráni dobrých ľudí? Kde bol Boh, keď milióny zomierali vo vojnách?
Veď zomierali aj nevinné deti, tak prečo Boh dovolí toľko násilia vo svete? Prečo sa toľko
nevinných ľudí trápi? Bežný človek jednoducho konštatuje, že bolesti, trápenia, súženia sú
súčasťou nášho života.
Aká je odpoveď na tieto otázky? Myslím si, že tieto otázky znamenajú veľkú skúšku
viery aj pre kresťanov. Prečo Boh dovoľuje, aby aj veriaci, kresťania mali súženie? Utrpenie,
trápenie a bolesť úzko súvisia so zlom. Prečo je na svete zlo?
Ateisti, skeptici a sklamaní ľudia argumentujú práve s existenciou zla a tvrdia, že Boh
neexistuje. Hovoria, že:
- Boh je predsa dobrý a chce zničiť zlo.
- Boh je všemohúci, preto dokáže zničiť zlo.
- Zlo nie je zničené.
- Z toho vraj vyplýva, že Boh neexistuje. Ak existuje, tak nie je všemohúci alebo
dobrý.
Na prvý pohľad to vypadá logicky, ako však odpovieme na takúto argumentáciu?
Všemohúci a súčasne dobrý Boh existuje a súčasne s Ním existuje aj zlo. Najprv však
musíme pochopiť Božiu prirodzenosť, prirodzenosť zla a vznik zla.
Čo znamená, že Všemohúci Boh? Ľudia si myslia, že Všemohúci naozaj môže všetko.
Nie je to však tak. Boh neurobí nič, čo by bolo v protiklade s Jeho prirodzenosťou. Napríklad:
- Boh nemôže klamať, lebo Jeho prirodzenosť je taká, že vždy hovorí pravdu. „podľa
poznávania zbožnej pravdy na základe nádeje večného života, ktorú pravdivý Boh
zasľúbil pred večnými vekmi“ (Tít.1.2)
- Boh nikoho nepokúša na zle, lebo On je dobrý a nikoho nenabáda na zlo. „Nech nikto
nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša. Veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On
nepokúša nikoho. Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje
a zvádza.“ (Jak. 1:13-14)
- Boh nikdy nenaruší zákony, ktoré stanovil alebo stvoril. Toto sa vzťahuje na zákony
logiky ale aj na prírodné zákony, ktoré stvoril Boh spolu s naším svetom. Tie zákony
budú vždy platné, kým tento svet bude existovať. Boh stvoril tieto zákony, takže ich
nebude bezdôvodne porušovať. Napríklad: ak je nejaká téza pravdivá, nemôže byť
súčasne aj falošná.
Na prvý pohľad je to veľmi jednoduché. Pri konkrétnych príkladoch sa však vynorí
otázka, prečo veci idú určitým spôsobom, a nie naopak. Jeden človek sa modlí za dážď, druhý
za slnečný deň. Ktorú prosbu má Boh vypočuť? Nemôžu nastať dve veci súčasne, ktoré sú
v protiklade. Boh jednoducho takto stvoril svet. Napríklad, čas pre nás plynie: čo bolo, to
je minulosť, teraz sme v prítomnosti a prichádza budúcnosť. Boh nám nedaroval „stroj času“,
nemôžeme sa vrátiť do minulosti a zmeniť minulosť. Prečo? Lebo Boh takto stvoril svet. Boh
neurobí nič, čo je v rozpore s Jeho prirodzenosťou, neurobí nič, čo by bolo v rozpore so
zákonmi sveta, ktorý stvoril On. (Teraz nehovoríme o zázrakoch, to je zvláštna kategória.)
Bolesti, trápenia, súženia a choroby
- 2 -
Boh stvoril človeka, aby s Ním žil v láskyplnom vzťahu (agape). Lásku nie je možné
nanútiť nikomu. Práve preto Boh dal človeku vlastnú slobodnú vôľu, aby sa mohol sám
rozhodnúť, či chce žiť v spoločenstve s Bohom, alebo odmietne túto ponuku. Táto slobodná
vôľa, je pre človeka veľmi dôležitá.
Boh mohol stvoriť svoje bytosti bez vlastnej vôle, s vopred určeným programom, aby
milovali Boha. Však Boh to neurobil, lebo láska bez možnosti voľby by už nebola láskou.
V láske je možné sa rozhodovať pre i proti. Pravá láska je v tom, že človek sa rozhodne
slobodne, z vlastnej vôle, že bude milovať Boha. Slobodná vôľa nosí v sebe aj tú možnosť, že
človek odmieta lásku, odmieta Boha. Slobodná voľba teda znamená voliť dobre, alebo
odmietať dobro a voliť zlo.
A presne takto sa dostalo zlo do nášho života, do nášho sveta. Najprv Lucifer a potom aj
človek si zvolil zlo.
Odpoveď na otázku, či by Boh mohol zničiť zlo, z ktorého vyplýva hriech aj utrpenie,
znie: áno, ale v tom prípade by Boh musel zničiť aj slobodnú vôľu človeka. Boh teda nezničil
zlo, aby spolu so zlom nezničil aj človeka. Boh nechce porušiť zákony sveta, ktorý stvoril On,
a preto ani neodoberie človeku vlastnú slobodnú vôľu. Preto Boh, v záujme toho, aby s nim
človek mohol žiť vo vzťahu lásky, nezničí, ani nenaruší slobodnú vôľu človeka.
Slobodná vôľa však môže prinášať veľa zla. Takže odpoveď na predošlú filozofickú
otázku je, že na tomto svete existuje aj dobrotivý a Všemohúci Boh a súčasne aj zlo so svojím
predstaviteľom – satanom.
Dobrou správou je , že to nebude vždy tak. Je to dočasný stav. V Biblii je zasľúbené, že
Boh úplne zničí zlo na tomto svete a stvorí nový svet, kde viac nebude trápenie. Môžno sa
spýtate, tak prečo to neurobí hneď? Bolo by to pre nás lepšie. Na čo Boh čaká? Áno, Boh by
to mohol urobiť v hociktorom momente, ale čaká na to, aby sa čo najviac ľudí rozhodlo žiť
s Bohom, bez nátlaku, na základe slobodnej vôle, na základe vlastného rozhodnutia. S touto
úvahou sme chceli poukázať na to, kde je tá kardinálna chyba v argumentácii ateistov, keď
tvrdia, že keby Boh existoval, nedovolil by existenciu zla.
Ešte sme nehovorili o samotnom trápení. Aby sme pochopili podstatu a zmysel trápenia,
musíme podrobnejšie preskúmať podstatu zla a dôvody existencie zla.
Na tomto svete vlastne vidíme dve formy existencie zla. Je to morálne zlo, a je fyzické
zlo.
Morálne zlo je následkom zlého rozhodnutia človeka na základe slobodnej vôle. Inými
slovami - sú to hriechy ako vražda, krádež, klamstvo a pod.
Fyzické zlo je nepriamo dôsledkom morálneho zla. Nepochádza od Boha ani nie je
súčasťou nášho bytia. Prejavuje sa ako nedostatok a neprítomnosť dokonalosti. Napríklad, sú
to utrpenie, choroba, smrť, nehody, zemetrasenia a pod.
Na vykonaní morálneho zla sa človek aktívne zúčastňuje, preto je človek bezprostredne
zodpovedný za následky zla. Ak som kradol, bol som to ja, kto sa rozhodol kradnúť, preto
som zodpovedný za to morálne zlo.
Bolesti, trápenia, súženia a choroby
- 3 -
Fyzické zlo je trochu odlišné v tom, že človek je viac-menej pasívnym účastníkom
fyzikálneho zla, preto za neho človek nie je ani priamo zodpovedný. Keď do mňa udrie blesk,
pasívne znášam následky zla (výnimkou, ak som ignoroval bezpečnostné predpisy).
Morálne zlo je podľa Biblie hriechom. Bezprostrednou príčinou hriechu je
nesprávne rozhodnutie človeka.
Fyzikálne zlo je trápenie, súženie a choroba. Fyzikálne zlo spočíva vo vzťahu
fyzikálneho sveta a človeka. Biblia nám v 1. knihe Mojžišovej objasňuje, aký je
vzťah medzi hriechom a trápením. V podstate aj trápenie je následkom hriechu.
Prvý manželský pár sa rozhodol slobodne, avšak proti Bohu. To bol prvý hriech ľudstva.
Následok hriechu je okrem iného trápenie. Ale to neznamená, že moje morálne zlé
rozhodnutia sú príčinou všetkých mojich trápení, aj keď je pravda, že hriechy sú príčinou
všetkých trápení. Napríklad veľa fajčím, dostanem rakovinu pľúc, zomriem vo veľkých
bolestiach, trápeniach. Tento osud som si vyvolil sám, svojím zlým rozhodnutím (fajčenie),
takže, v konečnej miere som sám ja príčinou svojich trápení. Ak v starobe dostanem nejakú
chorobu bez vlastného pričinenia, v dôsledku ktorej na konci rovnako zomriem v bolestiach
a trápeniach, bezprostrednou príčinou bude pád prvého manželského páru do hriechu, lebo
odplatou za hriech je smrť a choroba je predsieňou k smrti. Potomkovia Adama a Evy – teda
my všetci sme zdedili následky hriechu. Ja som ich tiež zdedil, moje bunky starnú, zomierajú,
vznikajú chyby v génoch, poklesne moja imunita voči chorobám a na konci zomriem. A to je
osud každého z nás, je to dedičné, bolo by to naším osudom aj v tom prípade, keby sme vôbec
nehrešili.
Vidíme teda, že prvotné príčiny bolesti, trápenia a súženia spočívajú tiež v hriechu. Ale
je tu jedna mimoriadne potešujúca okolnosť – Boh využíva naše utrpenie v náš prospech. Boh
preto nepovie, že nás automaticky oslobodí od našich bolesti a utrpení, že ich zničí. Keby to
urobil, zbavil by nás našej slobodnej vôle. Náš Boh je však fantastický, vševediaci,
všemohúci, dobrotivý, vie využiť naše trápenie v náš prospech. Často nás upozorňuje,
zastavuje nás na ceste, ktorá vedie do pekla, aby sme sa obrátili správnym smerom.
Ako s nami Boh hovorí?
- Keď máme radosť, vtedy Boh len šepká.
- Keď nemáme čisté svedomie, vtedy sa k nám Boh hlasno prihovorí.
- Keď máme trápenie, bolesti, vtedy Boh kričí, aby sme sa zobudili. Cez prírodné
katastrofy takto niekedy kričí na celý svet.
- Morálne zlo je následkom hriechu a hriech nás oddeľuje od Boha. Zárodkom
morálneho zla je slobodná vôľa človeka. Boh zachováva existenciu morálneho zla,
lebo nechce zničiť slobodnú vôľu človeka a s tým možnosť slobodného
rozhodovania.
- Fyzické zlo (utrpenie, trápenie, súženie, bolesti) nepriamo pochádzajú z morálneho
zla a zmyslom fyzického zla je duchovná výchova a formovanie človeka.
Samozrejme tým, ktorí momentálne ležia v nemocnici a majú neznesiteľné bolesti,
takéto vysvetlenie nestačí. Rozumom možno chápu takéto vysvetlenie, veria tomu, ale niečo
predsa chýba, je to málo. Tí, ktorí nedávno stratili svojich rodičov, manželského partnera,
deti, alebo prežili nejakú tragickú udalosť, čakajú na iné vysvetlenie.
Bolesti, trápenia, súženia a choroby
- 4 -
Poznáme už príčinu a podstatu utrpenia, ale doteraz sme málo hovorili o tom, čo je
cieľom utrpenia, aké riešenie nám poskytuje Boh. Poznáme všeobecné zákonitosti utrpenia,
ale aká je odpoveď, keď sa trpiaci človek spytuje Boha: „Prečo práve ja, prečo si ma
neochránil, prečo ma trestáš?“
V Biblii nájdeme jeden šokujúci verš: „A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným
podľa rady Božej, všetky veci slúžia na dobro“ (Rím. 8:28). Naozaj veríme, že tým, ktorí
Boha milujú, všetky veci slúžia na dobro? Je to pravda, aj keď je to takmer neuveriteľné, lebo
je to v protiklade s našimi skúsenosťami. Obzvlášť ťažko to pochopí ten, ktorí práve trpí. Ako
môže byť osožné trápenie? Toto však hovorí Boh!
Keď pouvažujeme nad tým, aká je prirodzenosť Boha a aký je Jeho vzťah k nám, tak
uvidíme, že ináč to ani nemôže byť.
- Boh je vševediaci a vie čo potrebujeme.
- Boh je všemohúci a On nám môže dať všetko, čo potrebujeme.
- Boh je dobrý, a preto nám dá všetko, čo potrebujeme.
Zatiaľ to znie logicky, a predsa to ťažko chápeme.
Boh nechce zrušiť našu slobodnú vôľu, možnosť slobodného rozhodovania. Keďže Boh
je dobrotivý, vševediaci, všemohúci, tak je aj schopný poskytnúť práve to, čo potrebujeme.
Akým spôsobom to robí, a ako to dosiahne, to nemusíme vedieť, nemusíme tomu rozumieť,
ale hlavné je, že Boh vie všetko využiť pre náš osoh. Presne toto tvrdí Boh v citovanom
biblickom verši.
Boh povoľuje, aby sme mali utrpenie, čo je momentálne zle. Boh ani netvrdí, že
utrpenie je dobré a máme sa v tom vyžívať. Utrpenie je zlé, bolesť je zlá, ale to zlo trvá
dočasne a Boh to zlo nejakým spôsobom - akonáhle je to možné - premení na dobro. Možno,
že tento proces nevidíme hneď komplexne, zatiaľ vnímame len zlo, ale závisí aj od nás, ako
rýchlo bude fyzické zlo premenené na dobro. Boh neklame!
Utrpenie formuje našu vieru. Keď sa máme dobre, nie je problém veriť v Boha. Ale čo
v opačnom prípade, keď tvoj život je v ruinách, keď tvoje plány zlyhali, túžby sa
neuskutočnili a namiesto radosti zo života ostalo sklamanie a smútok? Veríš aj v takom
prípade? Boh formuje a posilňuje našu vieru práve v utrpení.
Tajomstvo je v tom, že v bolestiach a v utrpení kričíme na Boha: „Prečo, prečo, prečo“?
A vtedy sa dostaneme bližšie k Nemu a On cez svojho Ducha zasahuje do nášho života,
formuje našu vieru. Aby sme to lepšie osvetlili, povieme malý príklad. Povedzme, že tvoje
dieťa je smrteľne choré. Môže mu pomôcť jedine odstránenie chorej časti tela, operácia.
Dieťa trpí a obviňuje ťa: „Prečo dovoľuješ, aby som tak trpel, ty ma ani nemiluješ. Keby si
ma miloval, nedovolil by si, aby som tak trpel. Ukonči toto liečenie, lebo to strašne bolí.“
Chirurg, ktorý má v ruke skalpel, aj keď počuje žalostné náreky, nesmie prerušiť operáciu,
naopak, musí ju dokončiť, ináč by bola všetka doterajšia námaha a bolesť zbytočná. Ani ty
nepožiadaš chirurga, aby ďalej netrápil syna, naopak, chceš, aby ukončil operáciu, lebo ty
naozaj miluješ svojho syna a vieš, že len takto mu pomôžeš. Tak ako dieťa nechápe zámer
svojho otca, podobne aj my vnímame len naše bolesti a nechápeme celý zámer.
Bolesti, trápenia, súženia a choroby
- 5 -
Nie je náš vzťah k Bohu podobný? Boh nás takisto lieči nejakým spôsobom. Máme
bolesti, utrpenia, nerozumieme tomu a len sa sťažujeme, reptáme. Ale Boh vie, čo a prečo
robí. Boh nás stvoril na svoj obraz. Adam ako prvý rozbil tento obraz pádom do hriechu.
Druhý Adam vytvoril podmienky na navrátenie pôvodného obrazu a stavu po stvorení
Adama. Chce to vykonať aj cez bolesti, utrpenia, trápenia, napriek nášmu sťažovaniu
a reptaniu. Boh vie, prečo to robí - lebo nás miluje, lebo nám chce dať to najlepšie, čo môže -
večný život bez bolesti, bez trápenia a k tomu všetko dobré, čo len môže dať - Seba samého.
Momentálny hriešny stav ľudstva je skutočnosť. Boh urobil všetko preto, aby odstránil
hriech. Svojho Syna potrestal namiesto nás. Ak prijmeme túto zástupnú obetu, Boh nás
považuje za nevinných a smieme sa vrátiť k Nemu. Samozrejme, Boh nechce polovičnú
robotu, chce nás úplne premeniť, znovu zrodiť, aby sme nadobudli pôvodný stav, ako akej bol
stvorený Adam. Keby bolo možné túto premenu uskutočniť bezbolestne, Boh by to urobil.
Problém je vlastne v nás, lebo svoju hriešnu telesnú prirodzenosť nie sme schopní (aj keď
chceme) zanechať, preto nám Boh musí pomôcť – paradoxne aj cez bolesti a trápenia.
Hriech je prítomný na tomto svete. Jeho odplata – smrť a tiež choroba a utrpenie je
predsieňou smrti. Naša hriešna povaha je vďaka našej telesnosti prítomná. Ak sme sa obrátili,
prijali Ježiša ako svojho Pána, urobili sme prvý správny krok, sme spasení. Jeden zo
zločincov, ktorí boli ukrižovaní s Ježišom, povedal: „Pane Ježišu, rozpomeň sa na mňa, keď
prídeš do svojho kráľovstva.“ Odpovedal mu: „Dnes budeš so mnou v raji.“ (Luk. 23:42-43)
Ak zomrieme hneď, teraz, sme spasení, dostaneme sa do kráľovstva Boha. Ale kým sme tu na
zemi, musíme sa podrobiť Bohu, aby nás očisťoval, posväcoval. Kvôli našej prirodzenosti a
spurnosti deje sa to cez bolesti a trápenia. Keby to Boh chcel riešiť bezbolestne, musel by nás
zbaviť slobodnej vôle, ale to neurobí, lebo je dobrotivý. Utrpenie je nutné. Boh na nás
nedopustí zbytočné utrpenie. Týmto spôsobom v nás Boh sformuje nádej, veríme, že utrpenie
raz skončí a z tej skúšky potom vychádzame silnejší.
Príde čas, keď sa všetky utrpenia skončia. Boh stvorí nový svet, kde už nebude žiadne
utrpenie a bolesť. „Boh bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani
smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo.“ (Zjav.21:3b-4)
Musíme sa zmieriť s tým, že niektoré veci nepochopíme. My sme stvorenia a Stvoriteľa
zo zásady nemôžeme úplne pochopiť. Keby sme Ho pochopili, nebol by to On, náš Stvoriteľ.
Celý náš život Boh využije na to, aby nás a náš charakter formoval, aby nás pripravil na
budúci, večný život.
Poznáte knihu Jób a Jóbov príbeh. Bohatý, vplyvný, čestný a bohabojný človek, ktorého
Boh nadmerne požehnal. A zrazu tento človek stratil svoju rodinu, celý svoj majetok, úplne
všetko. Zažíval nesmierne bolesti a utrpenia. Nikto mu v skutku nepomohol, dokonca aj jeho
žena mu radila, aby Boha preklial a zomrel. Ani Jób nechápal, čo sa deje.
Preto sa neprestajne vypytoval Boha: „Prečo, prečo, prečo“? Je to šokujúce, ale Boh mu
neodpovedal ani na jednu otázku. Možno že Boh niekedy neodpovie ani na naše otázky.
Boh neodpovedal Jóbovi , ale sa ho začal vypytovať. Je to prekvapujúce. Boh sa spýtal
Jóba: „Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Keď ranné hviezdy zvučne plesali a jasali
všetci nebešťania? Jób odpovedal: „Hovoril som o tom, čomu som nerozumel... Len z chýru
som počul o Tebe... Kajám sa...“.
Bolesti, trápenia, súženia a choroby
- 6 -
Ináč posúdil Boh Jóbových priateľov. Oni v podstate dávali dobré rady, teologicky
správne, nehovorili nič klamlivé, a predsa im Boh hovorí: „Môj hnev vzplanul proti vám,
lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób“. A Hospodin bral ohľad na Jóba,
dovolil, aby sa za nich modlil.
Napriek tomu, že Jóbove reči boli občas na hranici bohoruhačstva, predsa dal Boh za
pravdu Jóbovi, lebo sa vždy obrátil na Boha, od Neho očakával odpoveď. Priatelia Jóba zas
mali diskusný krúžok medzi sebou a do tej debaty občas zahrnuli aj Jóba, Boha však nikdy.
Práve v tom je Jóbovo tajomstvo. Prečo sa to páčilo Bohu? V kresťanských zboroch to
prebieha občas podobne. Ľudia začnú medzi sebou rozprávať, kritizovať kázeň, ako keby
kazateľ ani nebol prítomný. Možno hovoria aj dobré veci o pastorovi, ale jeho prítomnosť
každopádne ignorujú. Prijateľnejší je taký člen zboru, ktorí neignoruje pastora, ale sa obráti
priamo na neho a povie svoj názor. Podobne to bolo aj s Jóbom a jeho priateľmi. Jób
neprerušil svoj vzťah s Bohom, vždy vyhľadával Božiu prítomnosť, k Nemu sa obracal
napriek svojim trápeniam. Boh si viac cení náš úprimný vzťah k Nemu, ako naše teologické
vedomosti. Preto Boh posúdil Jóbov postoj ako správny a postoj jeho kamarátov ako
nesprávny.
Je možné, že Boh ti nedáva odpoveď na tvoje otázky, keď si v utrpení, ale povie čosi
oveľa dôležitejšie: Som tu, s tebou! Hľadaj vždy moju prítomnosť! Potom Jób v Božej
prítomnosti pochopil Boha: „Len z chýru som počul o Tebe; ale teraz moje oko videlo“.
Božia odpoveď na utrpenie nie je nejaká múdra rada, ale On sám. Chceš odpoveď na
svoje utrpenia, bolesti a otázky? Odpoveď je: Ja som tu. Som s Tebou. A budem s Tebou do
konca tvojho života. Ježiš vstúpil do ľudského sveta ako človek, spoznal všetky naše ľudské
choroby a utrpenia, ktoré nám odobral a vyniesol na kríž, aby nás od nich oslobodil. Dokonca
musel zažiť aj takú samotu, ktorú človek nepozná: pred smrťou Ho musel opustiť aj Otec, aby
dielo spasenia mohlo byť úspešne dokončené. Vtedy Ježiš kričal: „Éli, Éli, lama sabachtani?“
Hlavným cieľom zamilovaného je, aby mohol byť so svojou vyvolenou. Radosť
a šťastie nie je najdôležitejšie, ale byť spolu so svojou milou. „Je lepšie byť s ňou a nešťastný,
ako byť šťastný bez nej.“ Ale On je s nami stále.
Mnohí, hlavne Židia, sa pýtajú, ako mohol Boh dovoliť holokaust. Kde bol vtedy Boh?
Odpoveď je: Bol tam, so Židmi, aj v plynových komorách. Bol s tými, ktorí sa tam trápili
a zomierali. Bude aj s tebou, keď Ho budeš potrebovať.
Hlavnou otázkou však je, či chceš Boha Ty, či si sa s ním stretol. Mnohí sa trápia len
tak, bez cieľa, lebo sa nikdy nestretli s Bohom, nikdy sa s Ním nechceli stretnúť. Boh chce
byť s nami aj v bolestiach a trápeniach. Boh chce čo najskôr ukončiť naše trápenia. Môže to
urobiť teoreticky hocikedy, ale On chce využiť naše trápenia v náš prospech. Chce nás
vychovať, posväcovať, chce nás premeniť na Jeho obraz. Preto povedz: Bože, ja Ťa
neopustím ani teraz, keď mám bolesti, aj keď mi neodpovieš. A práve vtedy nastane zázrak:
Boh ti vymení kamenné srdce za mäsité, príde pokoj a sme šťastní v Jeho prítomnosti. Ani
sme sa nezbadali, že trápenie a choroba je preč, lebo On je s nami, na Neho sa môžeme
spoľahnúť.
Bože, Tvoja prítomnosť je Tvoja pravá odpoveď, s Tebou je mi dobre. A to krátke
utrpenie stojí za to, že som k Tebe bližšie, že si ma očistil, posvätil, posilnil moju vieru, a toto
svedectvo podávam ďalej.
Comments