Koniec sveta sa blíži

Video YouTube


         Priprav sa na vytrhnutie


Skôr, než sa Ježiš postaví na Olivovú horu, dôjde k vytrhnutiu cirkvi

V minulom čísle sme sa zaoberali znameniami, ktoré majú sprevádzať návrat Mesiáša - Pána Ježiša Krista na túto zem. Skôr, než sa Ježiš postaví na Olivovú horu a začne súd národov, dôjde k jednej celkom mimoriadnej a pre mnohých fantastickej udalosti – k vytrhnutiu cirkvi. „Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi z neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.“ (1Tes 4,16-17) Ježiš Kristus sa so svojou cirkvou (nevestou) stretne najprv v oblakoch. V jednom okamihu zmiznú zo zemského povrchu tí, ktorí budú na túto chvíľu náležite pripravení a túžobne očakávajú na Pánov príchod uvedomujúc si, že tu na zemi sme iba dočasnými návštevníkmi, pričom náš skutočný domov je v nebi, kde budeme navždy s Pánom. Je zaujímavé, že o tejto, možno najvzrušujúcejšej udalosti celej Biblie sa nehovorí. Pravdepodobne preto, lebo hovorenie o vytrhnutí v dnešnej dobe, keď ľudia buď nehľadajú Boha vôbec, alebo sa uspokoja s tradíciou, znie ako rozprávka. Celé kresťanstvo však stojí na viere, že Božie slovo je pravda – presnejšie, všetko, čo je napísané v Biblii, je pravda. Ak Biblia nie je pravdivá kniha, nemá zmysel sa ňou zaoberať. Ak sú však Písma vdýchnuté Bohom, všetko, čo je v nich napísané, má na náš život priamy dopad. Biblia hovorí o vytrhnutí aj v pätnástej kapitole Prvého listu Korintským a jeho predobraz môžeme vidieť aj v príbehoch o Enochovi a Eliášovi, ktorí neokúsili fyzickú smrť, ale v tele boli vychvátení do neba. Rovnako to bude s celou cirkvou, ktorá bude na zemi pri príchode Ježiša Krista. Cieľom tohto článku je informovať všetkých, ktorí o vytrhnutí doteraz nevedeli. Tiež chcem povzbudiť všetkých, pre ktorých táto udalosť novinkou nie je, k tomu, aby sa náležite a s celou vážnosťou na stretnutie s Pánom pripravili. Boh nie je nevypočitateľný. Mesiáš vo svojej reči jasne hovorí, kto vytrhnutý bude a kto nie.
Spolu s vytrhnutím prebehne aj vzkriesenie tých, ktorí zomreli v Pánovi. Toto vzkriesenie je nazývané prvé vzkriesenie. Pri vzkriesení Ježiša Krista vstali ako prvotina zmŕtvychvstalých veriaci, ktorí zomreli vo viere a v očakávaní Mesiáša. Aj preto je dôležité zaoberať sa vytrhnutím, lebo kto bude vytrhnutý, bude definitívne oslobodený od večného utrpenia v ohnivom jazere. „A ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. A ostatní mŕtvi neožili, až sa dokoná tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. Blahoslavený a svätý, kto má diel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci. Ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.“ (Zj 20,4b-6)


Postoj očakávania

Ježiš na viacerých miestach vyzýva svojich nasledovníkov, aby bdeli. Na konci Biblie je popísaný stav cirkvi v posledných časoch, ktorá volá: „Príď, Pane Ježišu!” Zdá sa, že nám ešte toto skutočné očakávanie chýba, pretože máme dojem, že ešte mnoho vecí treba na Božom diele dokončiť. No Svätý Duch spôsobí, že s pribúdajúcim časom bude očakávanie silnejšie. Človek, ktorý si uvedomuje, že ho čaká stretnutie s Bohom a hodnotenie jeho života, tejto udalosti podriaďuje svoje priority, svoj životný štýl a vzťahy s ostatnými. Bez tohto očakávania prichádza driemota, kompromisy so svetom, hriechy a život podľa tela. „A vystríhajte sa, aby snáď vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o tento život, a náhle by prišiel na vás ten deň.“ (Lk 21,34)


Čisté rúcho

Čisté rúcho je základom pre vstup do Božieho kráľovstva. Človek by mal mať jasno v tom, či sú jeho hriechy odpustené. Je neuveriteľné, ako ľudia ľahkovážne, priam samovražedne rozmýšľajú. Niektorí porovnávajú svoj život s druhými a myslia si, že keď budú o trochu lepší ako ostatní a žijú celkom dobrým životným štýlom, venujúc sa práci, rodine, prípadne formálnej pobožnosti, je to dostačujúce, no je to veľký omyl. Človek prichádza na svet ako bytosť odsúdená na smrť, zaťažená dedičným hriechom. Každý človek k tomu pridá ešte vlastné hriešne skutky, či už ich bolo viac alebo menej. Biblia hovorí, že všetci ľudia zhrešili a nemajú Božiu slávu, preto každý človek potrebuje, aby jeho hriechy boli odpustené. Nikto však v sebe nemá moc odpustiť hriechy voči Bohu, svojim blížnym, dokonca ani voči sebe samému. Spasenie, záchrana, odpustenie a očistenie prichádza zvonku, skrze Jediného, a tým je Ježiš Kristus. Často vedieme vášnivé debaty s náboženskou tematikou, v ktorých každý obhajuje to, čomu verí. Vždy si však treba položiť jednu základnú otázku: Čo sa stalo s tvojím hriechom? Má tvoj náboženský systém odpoveď na túto otázku? Ľudia obyčajne odpovedajú, že treba robiť dobré skutky, ale to nie je odpoveďou na otázku, čo sa stalo s tými zlými skutkami. Ja osobne som sa stal kresťanom, lebo kresťanstvo nie je náboženský systém na dosiahnutie záchrany skutkami, ale prináša odpustenie hriechov. Ponúknuť niekomu reinkarnáciu, mŕtve skutky alebo hĺbku poznania nie je na odpustenie hriechov dostatočné. Každý by mal vedieť, že vierou v Ježiša Krista môže získať čisté rúcho. Preto Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska intenzívne hlása túto dobrú správu. „A Ježiš odpovediac opäť im hovoril v podobenstvách a povedal: Nebeské kráľovstvo je podobné človeku-kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu. A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prísť. Opäť poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal, moje voly a kŕmny dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu! Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve, a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili. A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil. Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodní. Teda iďte na rozcestia a všetkých, ktorých nájdete, pozvite na svadbu. A tí sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých, a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi. Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom, a povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel. Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Zviažte mu nohy aj ruky a vezmite ho a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami. Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených.“ (Mt 22,1-14) V tomto príbehu vystupuje niekoľko skupín ľudí. Prvou skupinou sú tí, ktorí pozývajú na svadbu. Pozývanie na svadbu Baránkovu, ohlasovanie evanjelia, sa v súčasnosti deje oveľa intenzívnejšie ako v minulosti. Boží muži a ženy kážu po celom svete dobrú zvesť. Hovoria o potrebe zmierenia s Bohom, o odpustení hriechov a o príprave na nadchádzajúci súd. Samozrejme, nie každému sa to páči. Nie každý sa chce zmieriť s Bohom, a preto chce zabrániť tomu, aby mohli byť zmierení s Bohom iní. Niektorí sa zasa podobne ako farizeji za Ježišových čias boja, že dôjde k odhaleniu toho, že ich náboženský systém nebol schopný priniesť ani po dlhých rokoch do ľudských životov odpustenie hriechov. Tretiu skupinu tvoria ľudia, ktorí nie sú voči evanjeliu nepriateľskí, ale skôr ľahostajní. Veria, ale nemyslia si, že sa treba otázkami viery hlbšie zaoberať – veď život prináša toľko starostí a povinností... Musia zarábať peniaze, starať sa o rodinu a zveľaďovať majetok. Tieto veci samé osebe nie sú zlé, ale podľa nášho názoru sú otázky viery dôležitejšie. Je preto potrebné, aby sme sa nimi intenzívne zaoberali a usporiadali svoje životné priority tak, aby nám zostal čas na bohoslužbu a modlitby. Ďalej v príbehu vidíme požehnanú skupinu ľudí, ktorí hodujú na Baránkovej svadbe. Títo sú skutočne blahoslavení. Najšťastnejší ľudia sú tí, ktorých Nazaretský Ježiš predstaví svojmu Otcovi tak, ako ženích predstavuje svoju nevestu. Ešte stále sú miesta v svadobnej sále, ešte stále je možné prijať pozvanie. Bol tam však jeden človek, ktorý bol zo svadby vylúčený a bol vyhodený do vonkajšej tmy, kde je trápenie. Tento človek, na rozdiel od mnohých, ktorí pozvanie na svadbu ignorovali, pozvanie prijal. Zabudol však na to, že na stretnutie s kráľom a jeho synom sa mal náležite pripraviť. Nestačí sa teda iba obrátiť k Bohu, ale treba udržiavať v čistote svoje rúcho, vyhýbať sa hriechu a naplniť svoj život dobrými skutkami.


Hrivny

Druhým príbehom, ktorým nás Ježiš Kristus upozorňuje na parametre, ktorými bude súdiť náš život, je podobenstvo o hrivnách. Každý človek dostal od Boha rôzne talenty – inteligenciu, schopnosť konať a pod. Taktiež človek bežne disponuje majetkom, financiami, získava rôzne informácie, známosti atď. Toto obdarovanie nie je rovnaké u každého človeka. Každý dostane rôznu mieru talentov. Je zaujímavé, že v príbehu o hrivnách je zaznamenané iba to, že traja služobníci dostali rôzne množstvo hrivien (päť, dve a jednu), no nie je tu nariadené, že s nimi mali narábať tak, aby ich rozmnožili. Je to preto, že keď človek dostane od Boha dary, je automaticky zodpovedný za to, čo s nimi urobí. Ak je niekto talentovanejší, inteligentnejší alebo schopnejší ako ten druhý, Boh bude od neho vyžadovať viac ako od toho, komu bolo zverené málo. A zasa človek, ktorému bolo zverené málo, ale to, čo dostal, verne spravoval, získa od Pána dobrú odmenu. „Potom po dlhom čase prišiel pán tých sluhov a účtoval s nimi. A pristúpil ten, ktorý bol dostal päť hrivien, a doniesol iných päť hrivien a povedal: Pane, päť hrivien si mi odovzdal, hľa, iných päť hrivien som získal nimi. A jeho pán mu povedal: Dobre sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána! A pristúpil aj ten, ktorý bol dostal dve hrivny, a povedal: Pane, dve hrivny si mi odovzdal; hľa, iné dve hrivny som získal nimi. A jeho pán mu povedal: Dobre, sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána!“ (Mt 25,19-23) Varovnou postavou je posledný z trojice obdarovaných. Ten odmietol svoju hrivnu používať tak, aby z nej mal jeho pán zisk. Tento sluha predstavuje ľudí, ktorí odmietajú dať svoj čas a schopnosti do služby Pánovi, lebo nevidia, že by z toho mali bezprostredný zisk. Nechcú nezištne pracovať na rozvoji Božieho kráľovstva a všetko, čím disponujú, používajú iba na svoj osobný prospech. Hlavným dôvodom je, že Pána nemilujú a neveria v nebeské odmeny. Títo ľudia budú odsúdení. Je zaujímavé, že zlý a lenivý sluha, ktorý bol odsúdený, neurobil nič zlé. Neurobil však ani nič dobré pre svojho Pána. „Potom pristúpil aj ten, ktorý bol dostal jednu hrivnu, a povedal: Pane, znal som ťa, že si prísny človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zhromažďuješ stade, kde si nerozsypal, a bojac sa odišiel som a skryl som tvoju hrivnu v zemi; hľa, tu máš, čo je tvoje. A jeho pán odpovedal a riekol mu: Zlý sluha a lenivý, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zhromažďujem stade, kde som nerozsypal. Tak si mal hodiť moje peniaze peňazomencom, a ja prídúc bol by som vzal svoje s úrokom. Tedy vezmite od neho hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien. Lebo každému, kto má, bude dané, a bude mať hojnosť; ale od toho, kto nemá, bude vzaté i to, čo má. A toho neužitočného sluhu vyhoďte do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Mt 25,24-30)


Olej

„Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzali svoje lampy a vyšli v ústrety ženíchovi. Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých. Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzali so sebou oleja; ale rozumné vzali oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami. A keď neprichádzal ženích, podriemali všetky a pospali. Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu v ústrety! Vtedy vstali všetky tie panny a ozdobili svoje lampy. A bláznivé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú. Ale rozumné odpovedali a riekli: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si! A keď odišli kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boli hotové, vošli s ním na svadbu, a zavreli sa dvere. Potom nakoniec prišli aj tie ostatné panny a hovorili: Pane, Pane, otvor nám! Ale on odpovedal a riekol: Amen vám hovorím, neznám vás! Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy príde Syn človeka.“ (Mt 25,1-13) Pre vytrhnutie je dôležité, aby veriaci, ktorí očakávajú na stretnutie s Ježišom, boli plní oleja – Svätého Ducha. O osobe Božieho Ducha, Jeho daroch a pôsobení sa niekedy vedú ohnivé debaty, čomu ja osobne veľmi nerozumiem. Tiež veľmi nechápem otázky, ktoré sa pýtajú, či je potrebné naplniť sa Svätým Duchom, hovoriť v jazykoch alebo či treba vidieť divy a zázraky, ktoré Svätý Duch pôsobí. Podľa môjho názoru je oveľa rozumnejšie rozmýšľať nad tým, ako získať väčšiu plnosť Svätého Ducha, viac Jeho ovocia, darov a milosti. Prečo neprosiť o väčšiu mieru Svätého Ducha? Prečo sa viac nenaplniť? Prečo tých, ktorí chcú byť plní Svätého Ducha, považovať za podozrivých? Naozaj nechápem, prečo Svätý Duch nie je v niektorých spoločenstvách vítaný a namiesto toho neustále dochádza k spochybňovaniu a udržiavaniu odstupu od tejto úžasnej osoby. Spory ohľadom Svätého Ducha sú špecifikom práve tohto obdobia pred príchodom Ježiša Krista. Keďže charizmaticko-letničné hnutie má približne sto rokov, s ohľadom na biblické proroctvá môžeme počítať s tým, že bude rásť intenzita, s ktorou bude Svätý Duch vylievaný a je dobré už teraz sa pripraviť na všetko, čo bude konať. V týchto časoch totiž bez Svätého Ducha nie je možné žiť dobrý kresťanský život. Nevieme presne, kedy Ježiš príde, no z uvedeného podobenstva je jasné, že príde o polnoci – v čase, keď duchovná temnota dosiahne svoj vrchol. Vtedy aj na kresťanov budú prichádzať driemoty a tí, ktorí nebudú mať dostatok oleja, úplne zaspia. Rozmáhajúci sa hriech, vysoké tempo života a silnejúce duchovné tlaky ich odrežú od živého spoločenstva s Bohom, pričom nebudú schopní odolávať ani chápať to, čo sa deje. Rada je jednoduchá: musíme prestať s ohovárkami, pochybnosťami a prestať sa dohadovať, či je dôležitejšie ovocie alebo dary, ale prijať plnosť toho, čo Svätý Duch dáva, prijať krst Svätým Duchom a potom sa neustále napĺňať.


Izrael

Ďalší príbeh nesúvisí s vytrhnutím, ale s udalosťou, ktorá je spojená s príchodom Ježiša Krista na Olivovú horu. Bude súd, v ktorom budú ľudia súdení podľa toho, ako sa správali k Ježišovým malým bratom – Židom. Ani jeden antisemita nebude zachránený a nevojde do Božieho kráľovstva. Každý, kto skutočne miluje Boha a berie vážne Jeho slovo, získa pozitívny vzťah k Izraelu ako národu a stane sa filosemitom. Veď celý Starý zákon je o Židoch! Izrael je tou pravou olivou, do ktorej sme my, pohania, vštepení. Pred Bohom sú veľmi cenní tí ľudia, ktorí pohnutí milosrdenstvom a z čistých pohnútok nezištne pomáhali Židom utiecť pred ich vrahmi a mučiteľmi. Za všetkých spomeňme Nicholasa Wintona, ktorý zachránil pred smrťou 669 židovských detí z Čiech a nepochválil sa tým ani svojej manželke. Tento muž má iste veľkú odmenu u Boha. Chcem upozorniť všetkých čitateľov, že pokiaľ nemáte dobre preštudovanú Bibliu a nerozumiete neľahkej otázke historického významu Izraela, nepozdvihujte svoje hlasy proti tomuto, ani sa nepridávajte na stranu antisemitov alebo popieračov holocaustu. Čo sú to za ľudia – tí, ktorí sa snažia zatajiť odporné vraždy v koncentračných táboroch, popierajú všetky princípy lásky a morálnych hodnôt?! Od takých môžeme čakať, že budú schopní toho najhoršieho. „A keď príde Syn človeka vo svojej sláve a všetci svätí anjeli s ním, vtedy sa posadí na tróne svojej slávy, a zhromaždené budú pred neho všetky národy, a oddelí ich, jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, a postaví ovce po svojej pravici a kozlov po ľavici. Vtedy povie Kráľ tým, ktorí budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, vládnite dedične kráľovstvom, vám pripraveným od založenia sveta. Lebo som bol hladný, a dali ste mi jesť; smädný som bol, a dali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a prijali ste ma; nahý, a odiali ste ma; nemocný som bol, a navštívili ste ma; v žalári som bol, a prišli ste za mnou. Vtedy mu odpovedia spravodliví a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a napojili sme ťa? A kedyže sme ťa videli hosťa-cudzinca a prijali sme ťa, alebo nahého a odiali sme ťa? A kedy sme ťa videli nemocného alebo v žalári a prišli sme za tebou? A Kráľ odpovedajúc riekne im: Amen vám hovorím, že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili. Potom povie aj tým po ľavici: Iďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; smädný som bol, a nedali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a neprijali ste ma; nahý, a neodiali ste ma; nemocný a v žalári a nenavštívili ste ma. Vtedy mu aj oni odpovedia a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako hosťa-cudzinca, alebo nahého, alebo nemocného, alebo v žalári a neposlúžili sme ti? Vtedy im odpovie a riekne: Amen vám hovorím, že nakoľko ste toho neučinili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neučinili. A títo pôjdu do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.“ (Mt 25,31-46)


Cirkev – spolusluhovia

Posledným podobenstvom, ktoré končí súdom, je o človeku, ktorý bil svojich spolusluhov. „Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň príde váš Pán. Ale to vedzte, že keby hospodár vedel, v ktorú stráž príde zlodej, bdel by a nedal by podkopať svoj dom. Preto aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, príde Syn človeka. Ktože je teda tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas? Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď príde jeho pán, nájde tak robiť. Amen vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. Ale keby povedal ten zlý sluha vo svojom srdci: Môj pán ešte dlho nepríde, a začal by spolusluhov biť a jesť a piť s opilcami – príde pán toho sluhu v deň, v ktorý sa nenazdá, a v hodinu, ktorej nezná, a rozpoltí ho a jeho diel položí s pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Mt 24,42-51) Ak niekto naozaj slúži Pánovi a očakáva Jeho príchod, prirodzene sa raduje z každého brata a sestry, ktorí robia to isté. Ak sa však vytratí očakávanie na Pánov príchod, potom zmizne z očí aj videnie toho, akým spôsobom Boh formuje svoju cirkev v posledných časoch. Každý, kto očakáva na Pána, sa raduje z celosvetového prebudenia, ktoré prebieha vo svete a ktoré prichádza aj do nášho regiónu. Raduje sa z toho, že je čím ďalej tým viac tých, ktorí sa znovuzrodili a slúžia Pánovi. Sluha, ktorý sa pridal na stranu sveta a začal biť spolusluhov, tak urobil preto, lebo vo svojom srdci neočakával Pánov príchod. Pokiaľ bude cirkev tu na zemi, budú medzi veriacimi a jednotlivými skupinami určité pnutia. Keď sa pozrieme do epištol, zistíme, že tomu tak bolo aj v prvej cirkvi. Problém sluhu, ktorý bol nakoniec odsúdený, spočíval v tom, že sa spojil so svetom (opilcami), aby poškodzoval Pánovu vinicu. V minulosti sme tu mali služobníkov, ktorí spolupracovali s ŠtB a udávali spolubratov. Dnes sa nájdu takí veriaci, ktorí sú ochotní spolupracovať so svetom proti veriacim, o ktorých vedia, že kážu toho istého Krista. To však nie je maličkosť. Smilstvo a alkoholizmus sú oproti tomu ľahkými hriechmi.

Autor: Kříž Jaroslav

           Naléhavá zpráva

                    Přichází pohroma, která otřese zemí 

by David Wilkerson | March 7, 2009


ShareThis   Print  Print
March 7, 2009

Jsem puzen Duchem svatým poslat naléhavou zprávu všem, kteří jsou na našem e-mailovém seznamu, všem přátelům a biskupům, se kterými jsme se setkali po celém světě.

PŘICHÁZÍ POHROMA, KTERÁ OTŘESE ZEMÍ. BUDE TO TAK DĚSIVÉ, ŽE SE VŠICHNI BUDEME TŘÁST – I TI NEJZBOŽNĚJŠÍ Z NÁS.

Po deset let jsem varoval ohledně tisíce ohňů přicházejících do města New York. Ty zachvátí celé okolí včetně oblastí New Jersey a Connecticut. Významná města napříč Amerikou budou zažívat výtržnosti a planoucí ohně – takové, jaké jsme viděli před mnoha lety ve Watts, Los Angeles.

Výtržnosti a ohně budou i v dalších městech po celém světě. Bude se rabovat — včetně oblasti Times Square v New Yorku. Co zažíváme nyní, není úpadek, dokonce ani krize. Jsme pod Božím hněvem. V Žalmu 11 je psáno: „Když se všechno od základů hroutí, co dokáže spravedlivý?“ (v. 3).

Bůh soudí strašné hříchy Ameriky a dalších národů. Ničí základy světské společnosti.

Prorok Jeremjáš vedl při s hříšným Izraelem: „Toto praví Hospodin: Hle, já připravuji proti vám zlo, to zamýšlím proti vám. Navraťte se už každý ze své zlé cesty, napravte své cesty a své skutky. Oni však řekli: „Zbytečné řeči. Půjdeme za svými úmysly, každý z nás bude jednat podle svého zarputilého a zlého srdce.“ (Jeremjáš 18,11-12)

V Žalmu 11,6 David varuje: „Sešle na svévolníky déšť žhavého uhlí a hořící síry, jejich údělem se stane žhoucí vichr.“ Proč? David odpovídá: „Protože Hospodin je spravedlivý“ (v. 7). Toto je spravedlivý soud – stejně jako byl soud nad Sodomou a nad generací Noeho.

CO BY MĚLI DĚLAT SPRAVEDLIVÍ? CO BOŽÍ LID?

Za prvé vám odevzdám praktickou radu, kterou jsem obdržel sám pro sebe. Máš-li takovou možnost, vytvoř si 30denní zásobu trvanlivých potravin, toaletních potřeb a dalších nezbytných věcí. Ve velkých městech bývají obchody s potravinami prázdné do hodiny od prvních příznaků blížící se pohromy.

Co se týče duchovní reakce, máme pouze dvě možnosti. Jsou nastíněny v Žalmu 11. Můžeme "uletět jako ptáče na hory", nebo - jak praví David - "upřít zrak k Hospodinu, který má trůn svůj na nebesích. Jeho oči hledí, jeho pohled zkoumá lidské syny." (v. 4). "Utíkám se k Hospodinu" (v. 1).

Řeknu své duši: Není potřeba utíkat… není třeba se skrývat. Toto je Boží spravedlivé dílo. Spatřím našeho Pána na jeho trůnu, jak s očima plnýma něžné, milující laskavosti sleduje každý krok, který udělám – a budu mu důvěřovat, že vítězně provede svůj lid i skrze potopy, ohně, pohromy, zkoušky a soužení všeho druhu.

Poznámka: Nevím, kdy tyto věci přijdou, ale vím, že nejsou daleko. Odevzdal jsem vám břemeno, které leželo na mé duši. Nalož s touto zprávou, jak uznáš za vhodné.

Přeji Boží požehnání a ochranu.

V Kristu,
DAVID WILKERSON

DW:bbm 3.7.09

                                                                                               
                     Cirkev a duch doby

Po celom svete množstvo uťiteľov Biblie upozorňuje znovu a znovu: ešte nikdy nebolo také pravdepodobné, že šesťtisícročná história ľudského utrpenia zanedlho skončí, a po krátkej ale vážnej kríze pod vládou vrátiaceho Mesiáša konečne príde na Zem zlatý vek. Apokaliptické pocity, predtuchy sa skoncipovali aj v značnej časti svetských spoločenskovedcov – ale aj najjednoduchší ľudia cítia a hovoria o nich všade, v každom národe.
 
 
Stiahnite si biblické vyučovanie v MP3...

Posledne casy - vytrhnutie, vzkriesenie
Posledne casy - Antikrist, obdobie suzenia
Posledne casy - Danielove proroctva
Posledne casy - Harmageddon a mesiasske tisicrocne kralovstvo
 
 
 
 
 
mp3  Posledne casy -  komplet celá kázeň... , obdobie suzenia, vytrhnutie, vzkriesenie
 
Armagedon   Benny Hinn, Ron House a Dr. Harthern - posledná časť
 

Video YouTube



PROROCKÉ SLOVO

Percy Collett - Vytržení

Bylo mi řečeno, že nebeští trubači vystoupí na okraj nebe a budou troubit po třicet pozemských dní. Tyto trouby budou slyšet až na zemi, ale někteří lidé tomu stejně neuvěří. A tehdy nastane to první vzkříšení, a budeme uchváceni vstříc Pánu v povětří. Lidé budou říkat, že to je nějaký zvuk vycházející ze země nebo něco jiného. Ale budou to tisíce a tisíce trub. Tehdy Otec nebeský řekne Ježíši: „Běž a vezmi svou církev." A to bude nějaký příkaz!

Až tedy zazní ty trouby, pak těla mrtvých v Kristu uslyší v hrobech tohle troubení a budou vzkříšeni a následně vytrženi. Bylo mi jasně řečeno, že když začne svatební večeře Páně, pak mrtví v Kristu vstanou nejprve a potom my, kteří zůstaneme naživu, budeme uchváceni vstříc Pánu. Duše těch, kteří jsou již v nebi, vyjdou jim vstříc a v tu chvíli se jejich tělo připojí k jejich duši. Až přestane troubení bude slyšet hudba z nebe a andělé budou ohlašovat v nebi příchod církve.

Ve vytržení budete mít ruce pozdvihnuty. Přitom, jak poletíte Pánu vstříc v povětří, vklouznete rukama napřed do předem připraveného roucha a pak se setkáte s Pánem a půjdete na slavnostní večeři Beránkovu. Bude to církev bez poskvrny a vrásky, která půjde do nebe


Čo je to vytrženie cirkvi?
Vytrženie je udalosť, ktorou Boh odstráni všetkých veriacich zo zeme s cieľom urobiť cestu pre Jeho spravodlivý súd, ktorý sa vyleje na zem počas obdobia súženia. Vytrženie je v prvom rade spomenuté v 1 Tesalonickým 4:13-18, kde opisuje vytrženie ako Božie vzkriesenie svojich veriacich, ktorí sú mŕtvi dávajúc im oslávené telá. „Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.“ (1 Tesalonickým 4:16-17).

1 Korinťanom 15:50-54 sa sústreďuje na okamžitú prirodzenosť vytrženia a na oslávené telá, ktoré dostaneme. „Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme.“ (1 Korinťanom 15:51-52). Vytrženie je slávna udalosť, ktorú by sme všetci mali túžobne očakávať. Konečne budeme slobodní od hriechu. Budeme v Božej prítomnosti navždy



 



 Dva najdôležitejšie biblické znaky, ktoré značia koniec časov sú: jednak hlásanie evanjelia Ježiša Krista po celom svete, čo je podľa Novej Zmluvy bezprostredným znakom konca (Matúš 24:14), a čo sa ešte v minulosti nikdy nestalo, teraz sa ale odohráva pred našimi očami; jednak návrat Izraela domov a založenie štátu na zemi ich otcov, po dvetisícročnej diaspóre: čo je zase bezprostredným znamením koncovky histórie podľa Starého Zákona (Izaiáš 37), a bolo tiež nevídané doteraz.

Okrem týchto znakov väčšina ľudí si povšimla tie prírodné, spoločenské a politické krízy, ktoré nás obklopujú vo všedných dňoch – a o ktorých odborníci vedia aj to, že ľudskou námahou sú nevyriešiteľné, a nevyhnutne vedú k pádu súčasnému svetovému zariadeniu v pomerne blýzkej budúcnosti. V ľuďoch žije čoraz mohutnejšia tieseň v súvislosti s týmito vecmi, ktorá je už natoľko vyrušujúca, že ľudia utekajú pred ňou do “zabudnutia bytia”: do virtuálnej skutočnosti, ktorú ponúka média a zábavný priemyseľ v nekonečnom množstve, a do kultu tela.
Síce to Sväté Písmo konkrétne nevypovie, množstvo učiteľov Biblie upozorňuje aj na to, že ani času už nie je veľa. Podľa starobylého učenia, ktorá žije v kresťanstve aj v židovskej tradícii od doby apoštolov, história ľudstva podobne k programu jedného “týždňa” – kde tisíc rokov znamená jeden deň (Žalmy 90:4, 2. Ep. Petra 3:8) – po šesťtisícročnej “práci” plnej utrpenia konečne dostane k svojej “sobote”, ked´ v siedmom tisícročí zem konečne nájde pokoj a radosť.

Dnes je už všeobecne známe v kruhu vedcov, ktorí sa zaoberajú židovským letopočtom, že v staroveku vypočítaný a tradične uznaný židovský letopočet mešká 166 rokov, pretože rabíni bez dôveryhodných historických poznatkov počítali trvanie perzskej ríše o toľko kratšie než trvala v skutočnosti (pozri Encyclopaedia Judaica, heslo Seder Olam Rabba). Preto 6000. rok biblického letopočtu nepripadá na rok 2240 podľa gregoriánskeho kalendára, ale oveľa skorej, asi na rok 2074, čiže najneskôr o sedemdesiat rokov ľudstvo vkročí do siedmeho tisícročia Stvorenia. (Je zaujímavé poznamenať, že pred dvetisíc rokmi Masada, posledný odbojný bod židov na Svätej Zemi voči Rímanom, padla presne roku 73 n.l., čiže v 3999. roku Stvorenia, a tak presne v roku 4000 začala “veľká diaspóra”.) Ale už skôr než 2074, čiže 6000. roku Stvorenia, iba o dvadsaťosem rokov, okolo 2032 môžeme oslavovať 2000. výročie Spasenia.

Bez toho, že by sme chceli alebo vedeli z týchto informácií určiť istý a presný dátum na návrat Mesiáša, toľko predsa môžeme poznamenať: oplatí sa bdelo pozorovať také časové zhody, lebo berúc do úvahy všetky biblické znaky môžeme povedať, že počas minulých šesťtisíc rokov nikdy nemal takú pravdepodobnosť viditeľný a úplný príchod Božieho kráľovstva, ako v druhej-tretej tretine 21. storočia.

Biblické znamenie označujúce koniec dôb je kázanie evanjelia Ježiša Krista po celej zem

Full Flame Triler | Reinhard Bonke



Fotka je z bohoslužby s nemeckým charizmatickým kazateľom Reinhardom Bonnkem v novembri 2000 v nigérskom Lagose. Na podujatí sa zúčastnilo 1,6 milióna ľudí.

 
Čo sa stane podľa proroctva o posledných časoch?

Odpoveď: Biblia má mnoho toho povedať o posledných časoch. Skoro každá kniha v Biblii obsahuje proroctvo týkajúce sa posledných čias. Bolo by ťažké, ak by sme ich mali všetky zhrnúť a zosystematizovať. Tu je veľmi krátky prehľad toho, čo Biblia hovorí, že sa stane v posledných časoch.

Kristus odstráni všetkých znovuzrodených veriacich, ktorí sú súčasťou Cirkvi (Novozmluvní svätí) zo zeme skrze udalosť, ktorá je známa pod názvom vzkriesenie (1 Tesalonickým 4:13-18; 1 Korinťanom 15:51ff). Títo veriaci budú odmenení pre svoje dobré skutky a službu, ktorú konali počas svojho života na zemi, pred súdnou stolicou Kristovou, alebo stratia svoju odmenu, ale nie aj večný život, pre nedostatok služby a poslušnosti (1 Korinťanom 3:11-15; 2 Korinťanom 5:10).

Antikrist (šelma) bude vládnuť a podpíše pakt mieru (zmluvu) s Izraelom na sedem rokov (Daniel 9:27). Toto sedemročné obdobie je obdobie známe ako čas súženia. Počas súženia bude hrozných vojen, hladu, epidémií a prírodných katastrof. Boh bude vylievať svoj hnev proti hriechu, zlu a skazenosti. Súženie bude mať štyroch jazdcov apokalypsy, sedem pečatí, trúbu a nádoby hnevu.

V polovici tých 7 rokov, antikrist preruší zmluvu mieru s Izraelom a začne vojnu proti nim. Antikrist učiní ohavnosť spustošenia a postaví svoj obraz do chrámu, aby bol uctievaný (Daniel 9:27; 2 Tesalonickým 2:3-10). Druhá časť súženia je známa ako veľké súženie a čas Jakubovej ťažkosti.

Na konci siedmich rokov súženia, antikrist začne posledný útok na Jeruzalem, ktorý vyvrcholí Armagedonskou bitkou. Ježiš Kristus sa navráti, zničí antikrista a jeho armádu, a hodí ich do ohnivého jazera (Zjavenie 19:11-21). Kristus vtedy zviaže satana a uvrhne ho do bezodnej priepasti na 1000 rokov a bude vládnuť svojim pozemským kráľovstvom 1000 rokov (Zjavenie 20:1-6).

Na konci tých 1000 rokov, Satan bude pustený, porazený a potom hodený do ohnivého jazera (Zjavenie 20:7-10). Kristus vtedy bude súdiť všetkých neveriacich (Zjavenie 20:10-15) pri Veľkom Bielom tróne tak, že ich uvrhne do ohnivého jazera. Kristus vtedy stvorí Nové nebo a Novú zem – večné miesto prebývania pre veriacich. Nebude viac hriechu, trápenia alebo smrti. Tiež, Nový Jeruzalem sa spustí z neba (Zjavenie kapitole 21-22).

 



 

Odpočívání v Ježíši v nebezpečných časech

Máme pozorně naslouchat biblickým proroctvím, ale nemáme jimi být posedlí

by David Wilkerson | October 27, 2008

http://www.worldchallenge.org/cs/node/5670 
October 27, 2008

 




                                                                  Prečo prenasledovanie

Beda vám, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo zrovna tak robievali ich otcovia falošným prorokom (Lukáš 6,26)
 
   
  Proti Božej práci vždy existoval a existuje odpor. Mnohí z čitateľov môžu potvrdiť tento zarážajúci jav. Akonáhle niekto začne hlbšie hľadať Boha, snaží sa napraviť svoj život podľa Božieho slova, odvráti sa od hriechu, opilstiev, smilstiev a pod., predpokladá, že jeho najbližšie okolie jeho snahu ocení, ale ocenenie sa nekoná. Nie je spoločenská objednávka na to, aby niekto opustil hriech a začal hľadať Božie kráľovstvo. Iba to dokazuje to, čo hovorí apoštol Ján: „Celý svet leží v zlom.“ Tento stav je spôsobený pádom človeka do hriechu a od začiatku ľudských dejín sa diabol snaží odstrániť alebo zdiskreditovať a spochybniť skutočných svedkov pravého Boha. Pre pochopenie uveďme niekoľko príkladov: Kain zabil Ábela hneď po tom, ako Boh prijal Ábelovu krvavú obeť a Kainovu nie, lebo bola založená nie na Božom zjavení, ale na svojvôli. Je zaujímavé, že o Adamovi pri popise rozmnoženia ľudstva nie je žiadna zmienka – dostal sa úplne na perifériu vtedajšej spoločnosti. Taktiež Noach, veľký Boží svedok, žil mnoho generácií po potope, no taktiež bol vytlačený do úzadia a na jeho miesto sa postavil Nimrod, ktorý zorganizoval vzburu proti Božiemu plánu osídlenia zeme tým, že začal stavať Babylonskú vežu. Ani s Abrahámom to nebolo inak. Akonáhle prišlo zasľúbenie o narodení Izáka, Sára bola vzatá do háremu egyptského faraóna. Keď sa mal narodiť Mojžiš, vyšlo nariadenie, že všetkých chlapcov, ktorí sa narodili v Egypte, museli zabíjať. To, že svet, jeho náboženské systémy a rebríček hodnôt nenávidia Boha, je však najviac zrejmé z toho, že nenávidia Mesiáša. Už jeho narodeniu mal zabrániť masaker detí, nariadený kráľom Herodesom. Keď bol povesený na drevo kríža, spolupracovali na tom ruka v ruke predstavitelia štátnej moci, aj predstavitelia náboženských systémov. Zbúraním chrámu Títom v roku 70 dal svet najavo, že nestojí ani o Boží zákon a doteraz je Stará zmluva medzi národmi v nenávisti. Drvivá väčšina tých, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, napríklad vôbec nepozná Desatoro a obsah Starej zmluvy.
Prenasledovanie dnes

     Ježiš hovorí, že učeník nemôže byť nad svojho Majstra. Nie je preto možné, aby sa Jeho skutočný svedok vyhol tomu, čo zažívali všetky predchádzajúce generácie vo väčšej či menšej miere. Každý kto hľadá Božie kráľovstvo, sa stretne s nepochopením, pohŕdaním, odmietnutím a v prípade, že to okolnosti dovolia, aj s prenasledovaním. Pavol píše Timoteovi: „Ale aj všetkých, ktorí chcú pobožne žiť v Kristu Ježišovi, budú prenasledovať.“ (2 Timoteovi 3,12) Takže prenasledovanie je jedným z hlavných znakov pravého učeníctva.

 
Logos8/2007
Článok Logosu - 8/2007
RUBRIKA: Téma, strana 5
Cirkev a posledné časy

Extrémne horúčavy júlových dní ma primäli znovu sa zamyslieť nad tým, v akej dobe to žijeme a čo nás čaká v ďalších rokoch. Niekto povie, že takéto výkyvy počasia sú normálne, no ja tvrdím, že to normálne nie je, a že v prírode prebiehajú zmeny, na ktoré je treba mať otvorené oči. Podobné zmeny ako prebiehajú v prírode, môžeme vidieť aj v ľudskom správaní, kde sa dynamicky mení rebríček hodnôt smerom k bezzákonnosti. Je dobre si tieto zmeny všímať.
 
Znamenia
     Učeníci položili Pánovi otázku: „Povedz nám, kedy to bude, a čo bude znamením tvojho príchodu a skonania sveta?“ (Mt 24:3b) Z toho, ako je otázka položená, jasne vyplýva, že Pánovi učeníci veľmi dobre poznali jeden jav. Vždy, keď má prísť nejaká zmena, ktorá zásadne ovplyvní históriu ľudstva, tesne predtým sa začnú diať znamenia, ktoré túto zmenu predzvestujú. Správnosť tejto otázky potvrdil Ježiš tým, že rozsiahlou rečou odhalil, čo všetko sa bude diať pred Jeho príchodom. Človek musí neustále na tieto zmeny pozorovať, aby zostal v bdelom stave, lebo keď zadrieme, môže dôjsť k názoru, že sa vlastne nič zvláštne nedeje, tak ako si myslia mnohí naši spoluobčania. Hovoríme tomu princíp varenej žaby. Vďaka tomu, že zmeny prichádzajú postupne, schopnosti človeka vnímať sa otupujú rovnako, ako žaba nie je schopná vnímať pomaly sa zvyšujúcu teplotu vody. „Kde je to zasľúbenie o jeho príchode? Lebo odkedy pomreli otcovia, všetko tak trvá, od počiatku stvorenia. Lebo úmyselne nechcú vedieť, že nebesia boli oddávna i zem, ktorá z vody a vodou stojí vedno, slovom Božím...“ (2Pt 3:4-5) Peter hovorí, že ľudia úmyselne nechcú vedieť, že prichádza koniec, zatvárajú oči pred tým, že sa evidentne blíži súd. Pre veriacich však majú byť znamenia povzbudením, lebo Pán hovorí, že keď sa toto všetko bude diať, máme pozdvihnúť svoje hlavy, lebo sa priblížil čas nášho vykúpenia. Čiže, prebiehajúce znamenia treba vnímať nie s apatiou, ale s jasnou a triezvou mysľou sa máme pripravovať na návrat Ježiša Krista.
Aké sú znamenia?
     Pokúsime sa odpovedať iba heslovite, lebo podrobná odpoveď na túto otázku by presiahla rozsah tohto článku a hlbšie sa budeme zaoberať iba tým, čo hovorí Biblia o cirkvi posledných čias.
Nezvratné zmeny prebiehajú v prírode. 24. kapitola Matúša špeciálne upozorňuje na zemetrasenia („... a bude bývať hlad a mor, a zemetrasenia budú miestami.“ - Mt 24:7b) prívalové vlny tsunami, záplavy a zmenu slnečného žiarenia. („A budú znamenia na slnku a na mesiaci i na hviezdach, a na zemi bude zovretie národov, nevediacich, kam sa podieť, keď bude hučať more a vlnobitie.“ - Lk 21:25)
     V knihe Zjavenia Jána sú presne vymenované štyri oblasti prírodných zmien. Prvá oblasť je úbytok vegetácie, druhá je skazenie mora, tretia skazenie a nedostatok pitnej vody a štvrťou oblasťou je zmena žiarenia slnka, mesiaca a hviezd. Dnes je to pre nás celkom uveriteľné, no tvrdiť takéto veci pred dvomi tisícmi rokov vyvolávalo určite pohŕdanie. Tieto zmeny sú nezvratné preto, lebo o tom rozhodol Boh. Za štyrmi oblasťami zmien stoja štyria anjeli, ktorí mali na starosti udržovanie rovnováhy, no rovnováha, ktorá fungovala tisíce rokov je porušená, a preto padá jeden rekord za druhým, či už sa to týka teploty, sucha alebo vodných zrážok. Nikto nevie, ako to bude ďalej pokračovať, fakt je, že počasie bude čím ďalej menej vypočítateľné. Už teraz si poľnohospodári všimli, že niektorým plodinám, ktoré boli v určitom regióne pestované po stáročia (napr. niektorým odrodám viniča, ktoré boli roky pestované vo Francúzsku), sa prestáva dariť. „A prvý anjel zatrúbil, a nastalo krupobitie a oheň, čo bolo zmiešané s krvou, a bolo to hodené na zem, a bola spálená tretina zeme, i tretina stromov zhorela, i všetka zelená tráva bola spálená. A druhý anjel zatrúbil, a niečo ako veliký vrch, horiaci ohňom, bolo hodené do mora. A tretina mora sa obrátila na krv a zomrela tretina tvorov, ktoré sú v mori, ktoré majú dušu, i tretina lodí bola skazená. A tretí anjel zatrúbil, a padla z neba veliká hviezda, horiaca ako fakľa, a padla na tretinu riek i na pramene vôd. A meno hviezdy je Palina, a tretina vôd sa obrátila na palinu, a mnoho ľudí zomrelo od vôd, lebo boli zhorkli. A štvrtý anjel zatrúbil, a uderená bola tretina slnca i tretina mesiaca i tretina hviezd, aby sa zatmila ich tretina, a deň aby nesvietil svoju tretinu a noc podobne.“ (Zj 8:7-12)
     Druhým veľkým znamením je zmena politického usporiadania sveta, hlavne vznik izraelského štátu a vznik Európskej únie. Znovuzhromaždeniu Židov je venovaná veľká časť proroctiev Starého zákona a okolo Izraela, Jeruzalema a špeciálne okolo Chrámovej hory bude ešte veľa kriku. Čo sa týka Európskej únie, nie je to nič iné ako Rímska ríša, ktorá povstáva z prachu, spolu s ďalšími ako sú Irán, Irak, Sýria, Egypt a Turecko (viď Zj 13, Daniel 7 - Logos 7/06).
     Zmeny tiež prebiehajú v ľudskej spoločnosti. Skazenosť charakteru človeka dosiahne vrchol, tak ako to bolo pred potopou. Hlavnými smermi kazenia je ukrutnosť, okultizmus a sex. Denne môžeme vidieť ako z televíznej obrazovky tečie násilie, potoky krvi. V masmédiách je veľký priestor dávaný vešticiam a celkovo rastie záujem o okultizmus všetkých foriem. Sexuálne hriechy, špeciálne homosexualita sú na vzostupe. Apoštol Jakub nás v 5. kap. upozorňuje, že zriadenie, v ktorom budeme žiť, vôbec nebude brať ohľad na ľudí. Žiadny sociálny štát, o ktorom sa hovorí dnes. Bude sa zväčšovať priepasť medzi bohatými a chudobnými, bohatí budú viac bohatnúť a chudobní budú ešte chudobnejší. Možnosti zbohatnutia v súčasnej dobe sú neuveriteľné. Dnes môže človek, ktorý nemal nič, za veľmi krátku dobu získať viac majetku ako kráľovské dynastie, ktoré hromadili majetok vyciciavaním poddaných po stáročia. Ľudská práca nebude cenená, a preto už dlhodobo radím každému, aby nespoliehal iba na predaj svojej sily, intelektu a zručnosti, lebo bude treba robiť čím ďalej dlhšie a tvrdšie, za slabú odmenu. Snažte sa byť finančne a právne gramotní a vytvárať aktíva. Práve s ľudskou skazenosťou sa bude musieť vysporiadať cirkev posledných čias.
 

Slávna cirkev
     Rozdiel medzi svetom a cirkvou bude čím ďalej väčší tak, ako bude naberať na sile temnota. Boh bude budovať cirkev, ktorá bude pripravená na stretnutie s Ježišom. Pozrime sa na niektoré úseky z Písma, ktoré hovoria o tom, že cirkev bude silná a budú veľké prebudenia.
     Prvým podobenstvom je svadba v Káne Galilejskej, kde sa dostali do trápnej situácie, keď došlo víno. Podobne na tom bola aj cirkev, keď v prvých storočiach po Kristu bola v cirkvi Pánova prítomnosť, no potom sa úplne vytratila. Došlo víno. Vyše tisíc rokov nebolo pomazanie, nebola radosť, iba náboženské podvody, hriechy a honobenie majetkov. No na tretí deň víno znovu bolo a zrovna tak sa na konci druhého tisícročia vrátil Svätý Duch do cirkvi, prišla radosť, obnovili sa duchovné dary, divy, zázraky a koncom minulého storočia začali veľké prebudenia v Južnej Amerike, v Číne, v Kórei, v Afrike a na iných miestach. Peter práve v súvislosti so znameniami (2Pt 3) hovorí, že u Pána je jeden deň ako 1000 rokov, preto môžeme príbeh z Galilejskej Kány vztiahnuť na cirkev. Bude víno. Nebude horšie, ako to, ktoré bolo na začiatku. Budú divy a zázraky, cirkev bude znovu spiritocentrická. Potvrdzuje to aj 5. kap. Efežanom, ktorá hovorí o cirkvi bez vrásky a vady, ktorá je očisťovaná neustálym pôsobením pomazaného Božieho slova.
     Ďalšie povzbudenie nájdeme v prorokovi Joelovi. Joelovo proroctvo začína veľmi smutno. Hovorí o tom, že veľakrát veci nedopadli dobre, tak ako sa čakalo. Izraelci viackrát zasiali a nádejali sa na dobrú úrodu. No skôr, než úroda mohla vzrásť, všetka práca bola zničená. „To, čo zostalo po húseniciach, požrali kobylky; to, čo zostalo po kobylkách, požrali pažraví chrobáci, a to, čo zostalo po chrobákoch, požrali chrústi.“ (Joel 1:4)
Po dlhé stáročia prebiehal tento jav, veriaci začali s nádejou budovať Božie dielo, no výsledkom bolo sklamanie. Prišla stagnácia, konflikty, hriechy, rozdelenie, zničenie. Mnoho evanjelikálnych zborov u nás sa dnes nachádza v neutešenom stave. Ani o nich nikto nevie, sú zatvorené v malých modlitebných domčekoch, kde bojujú svoje žabo-myšie vojny. Popritom v predchádzajúcich generáciách boli pokusy dostať sa z tohto stavu. Zapálení Boží muži a ženy sa usilovali vyviesť cirkev z driemoty, ale po počiatočných úspechoch dielo zoslablo. Na základe týchto skúseností všetci očakávali, že charizmaticko-letničné hnutie bude slabnúť, no na prekvapenie sa veľmi rozvíja. Scenár húsenice, kobylky, chrobáky a chrústi sa nemusí opakovať. Dokonca, Písmo hovorí, že Boh nahradí roky, ktoré nepriateľ zožral. Sláva poslednej cirkvi nám dá zabudnúť na rany, ktoré cirkev utŕžila v minulosti. „A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravodlivosti, a zošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv. Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom. A nahradím vám roky, ktoré požrala kobylka, pažravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás. A tak budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a môj ľud sa nebude viacej hanbiť naveky. A poznáte, že ja som prostred Izraela a že ja Hospodin som váš Boh, a že niet iného. A tak sa môj ľud nebude viacej hanbiť až naveky. A potom sa stane, že vylejem svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny; vaši mládenci budú vídať videnia, ba ešte aj na služobníkov a na dievky vylejem svojho Ducha v tých dňoch. A dám vidieť zázraky na nebi a na zemi, krv a oheň a stĺpy dymu. Slnce sa obráti na tmu a mesiac na krv, prv ako príde deň Hospodinov, veľký a strašný.“ (Joel 2:23-31)
     Kľúčové pre dobrý výsledok je práve vyliatie Svätého Ducha. Tam, kde cirkev zostane spiritocentrická, budú veľké prebudenia. Keď hovoríme spiritocentrická, máme na mysli nielen názov, ale skutočnú prítomnosť charizmatickej Božej sily v zboroch. Udržanie nadprirodzených javov v cirkvi je také dôležité, že v tom môžeme vidieť odpoveď, prečo je v súčasnosti proti práci Svätého Ducha taký odpor, ktorý v minulosti nebol. Prejavy Božej moci ako je padanie, uzdravovanie, vyslobodzovanie, extatická radosť a pod. sú kritizované nielen svetom, ale aj náboženskými ľuďmi. Dokonca, ani letniční už dnes nie sú veľmi letniční, skôr letní. Už ich hovorenie v jazykoch tak nevzrušuje, ako to bolo pred pár rokmi. Strnulosť, obradnosť a filozofie nahrádzajú uctievanie v duchu a v pravde, ale tí, ktorí sa budú Svätého Ducha pridŕžať a dajú mu v cirkvi priestor, budú ďalej napredovať.
Zvody pre poslednú cirkev
     Prvým bojom, ktorý musí vybojovať cirkev posledných dôb je víťazstvo nad sexuálnymi hriechmi. Preto je nesmierne dôležité, aby v tejto oblasti cirkvi udržali konzervatívne hodnoty a aby kazatelia neustále napomínali veriacich k svätosti. Aj veriaci navzájom sa musia povzbudzovať. V Biblii je nejeden príbeh, ako sexuálne hriechy zničili Božích mužov a následne utrpela aj cirkev. Na odhaleniach škandálov katolíckych kňazov, ale aj prebudeneckých kazateľov, môžeme vidieť, akú silu majú sexuálne zvody.

Úplne podceňovaný je vplyv pornografie, špeciálne internetového sexu, lebo vytvára takmer neprekonateľné závislosti a vnútro človeka sa veľmi zatemní.
     Druhou oblasťou, v ktorej musíme byť veľmi obozretní, je udržanie lásky v cirkvi. Keď Ježiš Kristus hovorí o tom, čo sa bude diať pred Jeho príchodom na zem, hovorí nasledovné: „A vtedy sa pohoršia mnohí a budú jedni druhých zrádzať a jedni druhých nenávidieť a povstanú aj mnohí falošní proroci a zvedú mnohých. A preto, že bude rozmnožená neprávosť, ochladne láska mnohých.“ (Mt 24:10-12) Následkom rozmnoženia neprávosti, o ktorej sme už hovorili, bude ochladnutie lásky. Nielen to, že človek je každodenne vystavovaný zvodom hriechu, ale posilňovaním okultizmu a modlárstva ľudia zažívajú väčší duchovný atak na svoje srdce. Dôsledkom tohto tlaku je, že srdce stvrdne, človek je podráždený, nervózny, chaotický, necíti sa príjemne a stratí pokoj. Na svoje okolie potom reaguje podráždene a výsledkom sú konflikty, hádky, z ktorých nikto nechce ustúpiť, a potom sa pre banality rozpadávajú vzťahy, priateľstvá aj rodiny. Prvým krokom v tomto reťazci je pohoršenie, človek sa cíti dotknutý, urazí sa - nafúkne. Keď sa človek urazí, odmietne odpustiť a zmieriť sa. Zmierenie a odpustenie je samotným základom kresťanstva, preto postoj urážky považujeme za veľmi nebezpečný a často naň upozorňujeme, aby ľudia vedeli uvedomelo s urážkou a horkosťou bojovať. Ak človek odmietne odpustenie a zmierenie, stáva sa zradcom, lebo opúšťa staré priateľstvá, zmluvy a dohody. Takýto človek rýchlo mení cirkevné spoločenstvo, rýchlo opustí zbor veriacich. Samozrejme, takýto človek už nikdy nebude neveriacim, ale Ježiš o ňom hovorí ako o falošnom prorokovi, lebo jeho ideológia je falošná, šíri názory, ktoré spôsobujú Božiemu dielu veľké škody. V poslednej dobe sa stáva veľkým hitom, že takíto ľudia namiesto toho, aby sa pokorili a pokračovali na ceste viery spolu s ostatnými, žijú vo virtuálnom svete, keď skutočný život v obecenstve nahradili pozeraním prenosov z bohoslužieb buď v televízii alebo na internete. Ústa majú plné poučiek o viere, no základnú požiadavku viery, lásku k blížnemu, úplne popierajú. Upozorňujeme, že na základe 18. kap. Matúša nie je možné takýchto ľudí volať bratmi: „A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, (...) A keby ich nepočúvol, povedz to cirkvi; a keby nepočúvol ani cirkvi, nech ti je ako pohan a publikán.“ Jedným z kritérií obstáť pri Pánovom príchode je práve vzťah k spoluslužobníkom, o čom Ježiš hovorí v 24. kap. Matúša.
     Milovaní bratia, preto buďme veľmi bdelí, aby sme boli nájdení ako takí, ktorí sú budovateľmi lásky a jednoty, nie ako rozbíjači s falošnými myšlienkami. Aj keď je život niekedy náročný, treba zachovať základné hodnoty, ako sú úcta k blížnemu, korektné správanie a odpúšťanie. Toto je Pánova základná požiadavka pre život v cirkvi aj v rodine. Konflikty treba riešiť rýchlo a s dobrým srdcom. Nedávajme miesto diablovi a úspešne prejdeme aj náročným obdobím, ktoré je pred nami.
Autor: Kříž Jaroslav
 
archív / Cirkev a posledné časy
 
 
 Čo sú to znamenia posledných časov?



Otázka: Čo sú to znamenia posledných časov?

Odpoveď: Matúš 24:5-8 nám dáva niekoľko dôležitých predstáv o tom, ako môžeme rozlíšiť prístup k posledným časom: „Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: “Ja som Mesiáš.” A mnohých zvedú. Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie. Ale to všetko bude len začiatok útrap.“ Vzrastajúci počet falošných mesiášov, počet vojen, hladu, moru a prírodných katastrof – všetko toto sú „znamenia“ posledných časov. Dokonca aj v tomto oddiele nám je dané upozornenie. Nebudeme oklamaní (Matúš 24:4), pretože sú tieto znamenia iba začiatok pôrodných bolestí (Matúš 24:8), a koniec má iba prísť (Matúš 24:6).

Mnohí interpreti poukazujú na každé zemetrasenie, každý politický prevrat a každý útok na Izrael, ako jasné znamenie, že sa posledné časy rýchlo blížia. Kým sú toto znamenia, že sa posledné časy približujú, oni nie sú nevyhnutne aj ukazovateľmi, že posledné časy prišli. Apoštol Pavel upozorňuje, že sa v posledných časoch výrazne zväčší počet falošných učiteľov. „Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov“ (1 Timoteovi 4:1). Posledné dni sú opísané ako „nebezpečné časy“ pre zväčšenie zlých vlastností ľudí, ktorí sa vedome „vzdorujú pravde“ (2 Timoteovi 3:1-9; tiež 2 Tesalonickým 2:3).

Iné možné znamenia zahŕňajú prestavbu Židovského chrámu v Jeruzaleme, zväčšené nepriateľstvo voči Izraelu a pokroky ku zjednotenej svetovej vláde. Najzdôraznenejšie znamenie posledných časov je predsa Izraelský národ. Roku 1948 Izrael je znova uznaný ako samostatný štát, prvýkrát po roku 70 p. n. l. Boh zasľúbil Abrahámovi, že jeho potomkovia budú mať Kanaán ako „večný štát“ (1 Mojžišova 17:8), a Ezechiel prorokoval fyzické a duchovné vzkriesenie Izraela (Ezechiel 37). Vo svetle proroctiev o posledných časoch, je dôležité, aby Izrael mal svoju zem, pre význačnosť Izraela v eschatológii (Daniel 10:14; 11:41; Zjavenie 11:8).

Majúc tieto znamenia na mysli, môžeme byť múdri a rozoznávať a brať do ohľadu očakávanie posledných časov. Predsa, nemali by sme vykladať ani jednu z týchto jednotlivých udalostí, ako zrejmý ukazovateľ rýchleho príchodu posledných čias. Boh nám dal nadostač informácií, aby sme mohli byť pripravení, ale nie dostatočne, aby sme sa stali arogantní.

Video YouTube


Comments