Čo hovorí Biblia



http://www.ulozto.net/11649206/biblia-je-pravdiva-32kb-mp3

Biblia a jej posolstvo

Posolstvom Biblie je vzťah Boha s ľudmi. Skôr ako bol svet, skôr ako vznikli vzdialené galaxie, skôr než existovalo čokoľvek, čo poznáme, bol Boh. Na začiatku Biblia hovorí, ako večný Boh stvoril svet a všetko, čo v ňom je. Ľudia boli jeho osobitným stvorením. Dal im krásné miesto na život, moc nad všetkými ostatnými stvoreniami a skoro úplnú slobodu robiť čo len chceli. Postaral sa o všetko, čo potrebovali. Avšak najlepším zo všetkého bolo, že bol ich priateľom. Hovoril s nimi a bol s nimi.
Tento skvelý začiatok žiaľ zmarila neposlušnosť ľudstva, zúfalý pokus zvoliť si inú cestu ako určil Boh. A tak Zem, jej stvorenia i sám človek utrpeli obrovské škody. Najsmutnejšie je, že človek nebol schopný odvrátiť sa od cesty, na ktorú sa vydal; neexistoval spôsob, ako by mohol získať späť to, čo stratil. I napriek tomu Boh svoje neposlušné stvorenia neopustil; vydal sa k padlému ľudstvu, aby ho priviedol späť, ako pastier vyberajúci sa za stratenou ovcou, aby ju navrátil k stádu.
Takto sa začal uskutočňovať Boží plán, plán, ktorý za dá pozorovať v celom Starom zákone. Boh je spravodlivý, a preto musí trestať hriech, ktorý je vzburou proti Bohu. Pretože je však zároveň aj Bohom milujúcim, sám pripravil cestu k odpusteniu. Keď nastal ten pravý čas, vyvolil si Abraháma za otca svojho ľudu, Izraela. Tomuto ľudu zveril zákon, desatoro prikázaní, nedeliteľnú súčasť božského plánu, ktorý má navrátiť ľudské bytosti späť
k Bohu. Zákon ukazoval Izraelu, ba i celému svetu, že kvôli narušenému vzťahu medzi Bohom a človekom nie je pre človeka možné, aby sa zapáčil Bohu alebo splnil jeho požiadavky.
Starý zákon sa na mnohých miestach zmieňuje o zvláštnej osobnosti, ktorá zaistí spasenie pre svoj ľud. Mojžiš hovoril o "prorokovi", ako je on sám, ktorého Boh "povolá z tvojho národa, z tvojich bratov..."a povedal im: "Jeho budete počúvať." (5. Mojžišova 18,15) Kráľ Dávid dostal zasľúbenie, že jeden z jeho synov zasadne na večný trón. Na základe tohto zasľúbenia bol Boží vysloboditeľ nazvaný "Mesiášom", čo v hebrejčine znamená "pomazaný" (jeden z Dávidových titulov).
Táto zvláštna osobnosť, Mesiáš, však nemal byť obyčajným človekom, pretože človek nemohol sám napraviť zničený vzťah. "Sám sebe som záhadou," hovorí veľký apoštol Pavol: "lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to čo nenávidím. Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli." (Rimanom 7,15 a 17).
Mesiáš mal byť "Emanuelom", čo v hebrejčine znamená "Boh s nami". (Izaiáš 7,14; 8,8) Starý zákon poukazoval na Mesiáša, ktorý mal byť zároveň Bohom aj človekom. Tieto proroctvá sa naplnili v osobe Ježiša Krista.
Ježiš sa narodil ako potomok kráľa Dávida (Lukáš 2,4) v Dávidovom meste Betleheme. (Micheáš 5,2) Bol počatý pannou. (Izaiáš 7,14; Matúš 1,18; Lukáš 1,35) Žil bezúhonným životom. (Židom 4,15; 7,26) Aj napriek tomu bol Ježiš, Boží Syn, zatknutý ako obyčajný zločinec, súdený kvôli vykonštruovanému obvineniu a popravený, hoci sa nedopustil ničoho zlého. (Matúš 27; Marek 15; Lukáš 23; Ján 18 19) Kristovo mŕtve telo pochovali v hrobe, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych, a tým bola dovŕšená obeť za náš hriech. (Matúš 28.5-7; Rimanom 4.23-25) Zároveň sa obnovil vzťah medzi Bohom a človekom, ktorý zničil Adam s Evou.
Keď Ježiš niesol trest za náš hriech, odstránil tiež každú vinu vzniknutú následkom tohto hriechu. A nielen to, Ježiš žije aj dnes a neustále sa za nás prihovára u Boha. Ježiš žije večne, jeho kňažstvo je trvalé. "Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral." (Hebrejom 7, 25)
Nič nie je na tomto svete tak dôveryhodné, ako Božie Slovo. On nás ubezpečuje, že akceptovaním Ježiša Krista, jeho Syna, zdarma obdržíme večný život, ktorý nám ponúka. Tento život sa začína momentom, od ktorého mu dôverujeme a trvá večne!


Ako nás Božie Slovo sprevádza pri počiatku našej viery v neho? Odporúča nasledovné štyri jednoduché kroky:

Vyznanie
Biblia hovorí:
"Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti." (1.List Jánov 1,9)

Teda najprv je potrebné priznať svoj hriech. Tak ako každý iný človek, ani ty si nevyhovel Božej požiadavke na dokonalosť a nemôžeš ju ani nijako dosiahnuť.

Pokánie
Ježiš povedal:
"Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali." (Lukáš 5,32)

A Biblia hovorí:
"(Pán) ...je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie." (2.Petrov list 3,9)

Pokánie je viac, ako jednoduché oľutovanie hriechu. Znamená, že v sile Božieho prisľúbenia sa chceš vedome odvrátiť od hriechu.

Uznanie (Akceptácia)
Biblia hovorí:
"Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi." (Rimanom 6,23)

Uznaním toho, že Ježišova smrť bola cenou a trestom za tvoj hriech, sa pripravuješ na prijatie Ježiša za svojho osobného Spasiteľa. Pros Boha aby ti odpustil tvoje hriechy a dal ti nový život.


Biblia opäť hovorí:
"Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar;" (Efezanom 2, 8)

Čo robíš ak dostaneš dar? Prijímaš, akceptuješ ho.

Rozhodnutie sa
Biblia hovorí:
"Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky." (Kniha prísloví 3, 5-6)

Ak si požiadal Boha o spasenie, môžeš mu vo veci svojej budúcnosti dôverovať.

K vykonaniu týchto krokov potrebuješ hovoriť s Bohom. Ale pamätaj si, že prijatie Ježiša v modlitbe je rozhodnutie, ktoré zmení celý život. Ak si pripravený rozhodnúť sa, ale nie si zvyknutý modliť sa, alebo sa ti zdá ťažké vložiť svoje pocity do slov, nasledovná modlitba je jednou z možností, ktorú môžeš využiť.

Najprv si ju prečítaj. Maj istotu, že tvoja modlitba nebude iba opakovaním slov, ale skutočným vyjadrením pocitov tvojho srdca. Ak je to tak, prečítaj ju znovu, ale tentokrát ako úprimnú modlitbu k Bohu. Pamätaj si, že on prisľúbil vypočuť ťa a je rozhodnutý odpovedať.

Tu je tá modlitba:
Pane, Ježišu Kriste, vyznávam, že som hriešnik v Božích očiach a nevyhovel som jeho požiadavkám.
Skutočne veľmi ľutujem a vyznávam svoje hriechy. Uznávam, že nijakým vlastným konaním nemôžem zachrániť seba samého pred hriechom, ale ty si zomrel, aby som mohol byť zachránený. Ďakujem ti za to, že sa môžem zaradiť medzi tých, za spasenie ktorých si umrel. Teraz ťa prijímam za svojho Pána a Spasiteľa.
Prosím, odpusť mi, očisť ma od všetkého hriechu a daj mi istotu večného života. Prikry moje hriechy svojou krvou. Nech sa znovu zrodím v moci tvojho Svätého Ducha.
Tak ako si ty obetoval svoj život pre mňa, aj ja ti chcem odovzdať môj život. Prosím ťa, veď ma a posilňuj. Pomôž mi verne ťa nasledovať.
Ďakujem, že si ma vypočul a že odpovieš na moju modlitbu.
Amen.


Čo ďalej?
Po prijatí Ježiša Krista za Spasiteľa zdieľaj s inými svoju vieru.

Biblia hovorí:
"Lebo ak svojimi ústami vyznávaš:"Ježiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu." (List Rimanom 10,9-10)

Spasenie znamená získanie nového života zasľúbeného v Biblii tým, ktorí dôverujú Ježišovi. Pri čítaní Biblie zistíš, čo od teba Boh očakáva - život, v ktorom nachádza zaľúbenie Boh a ktorý naplňuje aj teba.

Ježiš povedal: "Ja som prišiel, aby mali život, a aby ho mali hojnejšie." (Ján 10,10)
Biblia hovorí o živote



"Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará." (1. list Petrov 5,7)

Výber citátov z Biblie k téme:

  Obavy

"Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje." (Ján 14,27)

"O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi." (List Filipanom 4,6-7)

  Hnev

"Hnevajte sa, ale nehrešte. Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; a nedávajte miesto diablovi!" (Efezanom 4,26-27)

"Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom." (List Jakubov 1,19-20)

  Skľúčenosť (depresia)

"Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil. Vyslyšal môj nárek a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil. Do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu." (Žalm 40,2-4)

"Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal a vyslobodil ich zo všetkých tiesní. Spravodliví majú utrpení veľa, ale Pán ich vyslobodí zo všetkých." (Žalm 34,18;20)

  Malomyseľnosť

"Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja." (Ján, 14,1-3)

"Buďte statoční a udatní; nebojte sa neľakajte sa ich, veď s tebou ide sám Pán, tvoj Boh; on ťa nenechá a neopustí." (5. Mojžišova 31,6)

  Večný život

"Ježiš jej povedal: 'Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?'" (Ján 11,25-26)

"Veď vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí. Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha." (2. Korintským 5,1-5)

"A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodné porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť." (Rimanom 8,18)

  Strach

"Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou." (Izaiáš 41,10)

"Nebude sa báť zlej zvesti. Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána, bezpečné je jeho srdce, nebojí sa, kým nepokorí svojich nepriateľov." (Žalm 112,7-8)

"Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením; zahrnieš ma radosťou zo spásy." (Žalm 32,7)

  Pocit márnosti (frustrácie)

"Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie." (Hebrejom 10,36)

"Má myseľ pevnú, zachoval si mu mier, mier, veď dúfa v teba. Dúfajte v Pána na veky večné, lebo Pán, Jahve, je večnou skalou." (Izaiáš 26,3-4)

  Vina

"Ale ak vyznáme svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti." (1.list Jánov 1,9)

"Zotriem ako oblak tvoje hriechy a ako mrak tvoje previnenia, vráť sa ku mne, áno, vykúpim ťa." (Izaiáš 44,22)

"Poďte, pravoťme sa! - hovorí Pán. Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh, ak sa budú červenať sťa purpur, budú ako vlna (biele)." (Izaiáš 1,18)

"V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti." (Efezanom 1,7)

"Zľutujem sa nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem." (Hebrejom 8,12)

  Netrpezlivosť

"Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, a s človekom, čo strojí úklady." (Žalm 37,7)

"Buďte teda, bratia, trpezliví až do Pánovho príchodu. Pozrite: aj roľník čakána na vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane včasný i neskorý dážď. Buďte aj vy trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa približuje." (List Jakubov 5,7-8)

  Neistota

"Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?" (Rimanom 8,31-32)

"Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: 'Neboj sa, ja ti pomáham.'" (Izaiáš 41,13)

"Preto smelo môžeme povedať: 'Pán mi pomáha, nebudem sa báť; čože mi urobí človek?" (Hebrejom 13,6)

  Urážky

"Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami... Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých." (Matúš 5,10-12; 44-45)

  Žiarlivosť

"Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská. Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo." (List Jakubov 3,14-16)

"Netráp sa, ak niekto bohatne a ak sa poklad jeho domu zväčšuje. Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, jeho poklad s ním nepôjde." (Žalm 49,17-18)

  Opustenosť

"V pokoji sa ukladám a usínam, lebo len ty, Pane, ma necháš odpočívať v bezpečí." (Žalm 4,9)

"Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: moja milosť neodstúpi od teba, zmluva môjho mieru sa neotrasie, hovorí Pán, tvoj zľutovník." (Izaiáš 54,10)

"Nenechám vás ako siroty, prídem k vám." (Ján 14,18)

  Nedostatok sebavedomia

"A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril." (1. Mojžišova 1,27)

"Druhé je toto: 'Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!' Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto niet." (Marek 12,31)

"Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi." (Rimanom 12,3-5)

  Bolesť

"Hovoril: 'Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty." (Marek 14,36)

"Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy... A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: 'Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.' A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. Preto mám záľubu v slabostiach,

v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný." (2. Korinťanom 4,17; 12,7-10)

  Nemoc

"Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu." (List Jakubov 5,14-15)

"Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, v chorobe sníme z neho všetku slabosť." (Žalm 41,4)

  Utrpenie a smrť

"Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním." (1. Solúnčanom 4,13-14)

"Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené." (Žalm 34,19a)

"Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: 'Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?'" (1. Korinťanom 15,51-55)

  Pokušenie

"Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať." (1. Korinťanom 10,13)

"Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú. Nech nik v pokušení nehovorí: 'Boh ma pokúša.' Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša... Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás." (List Jakubov 1,12-13; 4,7)

"A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní." (Hebrejom 2,18)

  Únava

"Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú." (Izaiáš 40,31)

"Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké." (Matúš 11,28-30)

  Starosti

"Má myseľ pevnú, zachoval si mier, mier, veď dúfa v teba. Dúfajte v Pána na veky večné, lebo Pán, Jahve, je večnou skalou." (Izaiáš 26,3.4)

"Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará." (1. Petrov list 5,7)

"A svojim učeníkom povedal: 'Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. Pozrite sa na havrany: nesejú ani nežnú, nemajú ani komoru, ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky! A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné? Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!'" (Lukáš 12,22-28)

Autentickosť Biblie.

    Na začiatku biblie - hneď v prvej kapitole, je zapísaná správa o stvorení sveta Bohom. Avšak v druhej nastáva akoby zvrat a znovu tu máme správu o stvorení - lenže s trochu odlišným podaním. (Lepšie povedané - niektorým sa javí, ako odlišné!) Tí čo si toho všimli postupom času vypracovali teóriu, že biblia musí byť zložená z viacerých - na sebe nezávislých písomných prameňoch (tzv. tradíciách). Zistili pozoruhodnú vec: Určité miesta, kde je reč o Bohu, majú v pôvodnom Hebrejskom origináli použité slovo "Elohim" (prekladané ako Boh) a iné majú použité slovo "Jahve" (prekladané ako Hospodin). -Niekoho napadlo rozdeliť bibliu (SZ) na dve časti: -na text s "Elohim" a na text s "Jahve". Potom pristúpili k posúdeniu oboch častí samostatne a všímali si štýlu akým sú písané a obsahu. Bol dokázaný rozdiel!

Text s Jahve je charakterizovaný živým rozprávacím štýlom s veľkou schopnosťou charakterizácie postáv a situácii. Poníma Boha ako bezprostredne blízkeho a bezprostredne zasahujúceho do ľudských dejín.

Text s Elohim charakterizuje Boha ako univerzálneho transcendentného a nemanipulovateľného Pána, ktorému patrí všetka úcta. Základný postoj človeka voči nemu je bázeň.

Nebolo to však také úplne jednoznačné a preto pridali do hry ešte predpoklad o dvoch ďaľších zdrojoch - o tzv. Deuterononickom prameni a Kňažskom kódexe. Medzi ľuďmi ktorí sa týmto zaoberali, vyniká meno nemeckého exegétu Julia Wellhausena (1844-1918). Ten sformuloval uvedenú hypotézu o štyroch časovo oddelených samostatných literárnych predlohách, ktoré mali podľa neho každá svoju vlastnú teológiu.
-Avšak napríklad E. Zenger a Rendtorff s týmto nesúhlasia. Oni tvrdia, že na pozadí stojí množstvo menších tradícii a nie štyri. Všetci sa však ujednotili na tom, že konečná redakcia prebehla v čase Babylónskeho zajatia. Ich názory sa líšia iba v tom, aké percento konečných úprav presunúť do tohoto obdobia. Dnes mnohí tvrdia, že 100%!

Toľko v skratke charakteristika "Jahvistu" a "Elohistu". Všetky tieto názory majú sčasti pravdu a sčasti sa mýlia. Pravdu majú v tom, že naozaj existovalo viac zápisov udalostí stvorenia sveta, potopy, oslobodenia Izraelitov z Egyptského zajatia a iné. Boli to popisy očitého svedectva a zjavených skutočností. V samotnej tóre sa hovorí o knihe "bojov Hospodinových" (4.Moj.21,14) a neskôr v Joz.10,13 o knihe "Úprimného". Tieto a mnohé iné boli detailným popisom dielčich udalostí. Vtedy neexistovalo 5 kníh Mojžišových ako je to v biblii dnes. Máme záznam o existencii "knihy zmluvy" (2 Moj. 24,7) a "knihy zákona" (5 Moj. 31,26; 29,19; 30,10; a i.) - písané samotným Mojžišom. Ako vidieť - boli tématicky rozdelené. Jedna pojednávala o bojoch, druhá o zmluvách, tretia o zákonoch, atď... -Všetkých bolo určite viac, ale nieje o nich záznam. -Možno ešte: -Kniha života Noachovho, kniha o stvorení sveta, života Adama a Evy, atď... Mojžiš mal svojich pisárov (a nie jedného). Bolo vtedy zvykom - mať pisárov! Už v tejto dobe bolo normálne, že sa všetko dôležité do detailu zapisovalo. Museli by sme byť slepí, keby sme to popreli! -Tóra nikdy nebola ústnou tradíciou! Tóra je len "výcuc" z detailných popisov, lebo inak by jej čítanie bolo nudné a plné číselných udajov. Takto podobne zmýšlal aj pisateľ nekanonickej druhej knihy Makabejskej, keď v úvode hovorí: "...Pokúsime sa do jediného zväzku zhrnúť, čo vypráva Jáson Kyrenský v piatich knihách. Uvedomujeme si, aké množstvo čísel a veľké množstvo látky spôsobuje potiaže tým, kto sa chcú oboznámiť s dejinnými udalosťami. Snažili sme sa čitateľa viesť tak, aby si premýšľajúci príbehy ľahšie zapamätali a všetci ktorým sa kniha dostane do ruky, aby z nej mali užitok....." (2.Mak.2,23-25). Máme teda príklad z dávnej doby, ako sa písavalo. -I keď druhá kniha Makabejská nieje súčasťou kánonu, môžeme si z nej urobiť predstavu, ako židia postupovali pri tvorbe ucelených spisov. Nevymýšlali, ale robili súhrn. Prečo to robili, ani netreba rozoberať. -Citácia hovorí sama za seba! -Podobne pristupovali aj k tvorbe tóry a celého starého zákona. Občas máme spomenutý názov zdrojovej knihy. -Napríklad "kniha Judských a Izraelských kráľov" (2.Par.16,11), atď... Všetky zdrojové knihy sa stratili. -Niektoré zanikli pri požiaroch, iné v častých vojnách a ďaľšie čakajú na svoje objavenie (ak boli zazanamenané na trvanlivejší materiál). -Ľudia ktorí spisovali biblické knihy použijúc detailnejších záznamov, robili tak pod vedením Ducha Svätého. Boh, ktorý existuje a má pod kontrolou každý atóm vesmíru - mal pod kontrolou aj ich ruky. Boli to väčšinou proroci! -Zároveň aktualizovali názvy niektorých miest - ako napríklad "krajina Rameses" (1_Moj.47,11; 2_Moj.12,37; 3_Moj.33,3; 3_Moj.33,5) - ktorá sa tak vtedy nevolala, lebo názov "Ramesses" pochádza až z neskoršej doby. Exodus sa odohral ešte počas 18-tej dynastie a Ramzesovci panovali neskoršie. Podobne je na tom aj údaj z 1_Moj.36,31: "...Toto sú králi, ktorí panovali v Edómsku skôr, ako vládol u Izraelcov kráľ.....". -Vieme, že Izraelský kráľ začal vládnuť až omnoho neskôr, než doba ktorú zachytáva prvá kniha Mojžišova. Vtedy nikto ešte nevedel, že u Izraelcov raz bude vládnuť kráľ. -Proroci, ktorí spisovali biblické knihy z obsiahlych dejinných záznamov zároveň teda aj aktualizovali názvy a občas pridali nejakú tú vysvetľujúcu vsuvku. Je vidieť, ako zodpovedne pristupovali k dielu. -Nedovolili si ani len pozmeniť slová označujúce Boha. Tam kde bolo Elohim nechali Elohim a tam kde bolo Jahve nechali Jahve! -Preto dnes môžeme rekonštruovať pôvodné zdroje. Podobne zodpovedne sa postupovalo aj pri prepisovaní na nové zvitky (keď sa už staré rozpadali).

Biblia je pravá kniha! Všetky udalosti v nej zapísané sa naozaj stali a dá sa na to spoľahnúť. -Týmto sa dotýkam druhej časti názoru exegétov. -Časti, v ktorej sa mýlia! V posledných storočiach prevláda v západnej civilizácii názor, že Boh neexistuje a zázraky sa nedejú. Stalo sa tak preto, že ľudia prestali Boha poslúchať a preto ho prestali vnímať. Boha je možné vnímať a zažiť! Svojvôľa človeka v tom ale bráni. Keby na 3000 rokov vymizla zo Zeme gravitácia, ľudia by prestali veriť, že niečo také vôbec existuje. -Je to pochopiteľné: -Čo nevidím, to neexistuje. Lenže aj dnes sú takí, ktorí poslúchli výzvu Ježiša Krista "zanechaj všetko a poď za mnou" a majú zázraky na dennom poriadku! -Jeden z nich sa volá David Hogan! -Je to misionár medzi mexickými horskými kmeňmi indiánov. Zázraky typu: "rozmnoženie chlebov na tisíce kusov, okamžité uzdravenia, pohyb vzduchom silou Ducha Svätého, nemožnosť zastrelenia zo samopalu komunistickými teroristami a iné", sa dejú a sú popísané TU.
Kto neverí, nech sa tam ide pozrieť. Sám som bol svedkom predĺženia kratšej nohy počas modlitby Dereka Prince v roku 1994 v Prahe v lucerne. Bola tam vtedy kresťanská konferencia. Pani prišla na vozíčku a odišla bez neho. Videl som samotný proces, ako sa preĺžila kratšia noha počas jeho modlitby. Bolo tam v celku 10 vozíčkarov. Takmer všetci odišli uzdravený. Na stránke www.knihy.own.cz je možné stiahnuť desiatky kníh s popisom mnohých zázrakov. Spomeňme napríklad Williama Branhama, Percyho Colleta, Johna G. Lakea, a iných.
Bola ďalej nájdená Noemova archa, pravá hora Sinaj (vrch Jebel el Lawz v Arábii) s opáleným vrcholom, čo je prijamy dôkaz gigantického ohňa ktorý tam kedysi horel - i keď tam niet dreviny a vrchy v tej oblasti sú skalnaté. Našli sa potopené Egyptské vozy z 18-tej dynastie v línii naprieč červeným morom - na mieste, kadiaľ prešli Izraelci na druhú stranu. Všetko presne tak, ako to opisuje biblia! -Bližší popis je na stránke http://www.b-a-n.cz od autora Milana Laťku, ktorý si bol osobne overiť väčšinu nálezov.

Video YouTube


   Keby Boh o sebe nedal vedieť, mohli by sme rozvádzať polemiky o vede a viere. Mnohí tvrdia, že veriaci musia existenciu Boha naslepo prijímať a nedá sa to overiť. -Zázraky sa vraj nedejú. Lenže zázraky sa dejú a Boh o sebe DÁVA STÁLE VEDIEŤ! -Veriť treba iba popisom udalostí, ktoré sa už stali! Platí to nielen pre bibliu, ale aj pre históriu. Je to logické. -To čo sa stalo v minulosti, sa nedeje teraz. Stalo sa to totiž v minulosti! Je to jeden zo základných zákonov fyziky. -Určité veci sa síce dajú overiť aj dnes, ale mnohé nie. -Prečo napríklad veríme, že kedysi v Egypte vládol kráľ Džóser? -Lebo si o tom môžeme prečítať v zápisoch. Prečo niektorí veria, že Ježiš Kristus vstal zmŕtvych? -Lebo si o tom môžeme prečítať v zápisoch. Nieje tu rozdiel. -Prepáčte! -Jeden je. -To druhé je popis zázraku. -No a pretože zázraky sa nedejú (myslia si mnohí), je to vymyslené. Prečo exegéti vymýšlajú výmysly o vymyslených spisoch biblie a kladú ich do neskorších období, než naozaj sú? -Lebo vychádzajú z predpokladu, že zázraky sa nedejú a Boh nexistuje. Všetko nadprirodzené pokladajú za vymyslené a hľadajú iné dôvody a časy vzniku biblických kníh. -Napríklad dôvod: "-Vzájomné utešovanie sa Židov počas zajatia v Babylone". Nie že by na to mali dôkaz! -Je to len zhola čistý nápad - nič viac. -Sú to jediný ľudia, ktorí majú preskúmaný celý svet a všade boli! -Preto si môžu dovoliť prehlásiť, že Boh neexistuje! Tí by mali ísť učiť astrofyzikov. -Veď keď už všade boli, vedia nám aj popísať kvazary a galaxie na okraji pozorovateľného vesmíru. Na jednom mieste však predsalen neboli! -Za Davidom Hoganom v Mexiku, či Yongi Cho v Soule v južnej Kórei. Tam by videli zázraky ktoré kedysi robil Ježiš a nerozvíjali by ďalej tie svoje nezmyselné teórie! -Ani mnohé mýty národov niesú totiž vymyslené a nedá sa preto dokazovať neplatnosť biblie prirovnávaním k mýtom. O tom hovorím podrobnejšie v časti pôvod mýtov.

Na záver sa ešte vrátim ku spomínaným dvom popisom stvorenia sveta. Prečo sú dva? Prvý letmo popisuje stvorenie všetkého od vesmíru až po človeka a druhý bližšie popisuje stvorenie človeka. -Nakoľko je človek viac než zvieratá, natoľko je mu venovaná aj zvýšená pozornosť pri popise a je preň vyčlenené samostatné miesto (neskôr označené, ako druhá kapitola). Veď bol stvorený na Boží obraz. Niekomu však môže vadiť zopár vecí. Napríklad v kapitole 2 veršoch 5 až 7 sa píše: "...A ešte nebolo nijakého chrastia poľného na zemi, ani ešte nebola narástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin Bôh ešte nebol dal, aby pršalo na zem, ani nebolo človeka, aby bol obrábal zem. Ale para vystupovala zo zeme a zvlažovala celú tvár zeme. A Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou. A Hospodin Bôh vysadil zahradu čiže raj v Édene, od východu, a tam postavil človeka, ktorého utvoril...." (Roháčkov preklad) Otázka: "-Prečo sa tu v druhej kapitole hovorí, že ešte nebolo chrastia, keď už v prvej vo verši 12 sa hovorí, že tráva bola stvorená na tretí deň?" Odpoveď je ľahká. V druhej kapitole sa nehovorí o stvorení trávy, ale o narastení novej - ďaľšej. Preto je tu aj spomenuté, že ešte nebolo človeka aby obrábal zem. Existujúce sa teda ešte nestihli rozmnožiť a narásť do poľných. -Mali totiž maximálne 2,5 dňa a za tak krátku dobu nič nenarastie! Z popisu vidíme, že začiatok druhej správy o stvorení sa vracia do času tesne pred utvorenie človeka - čiže doprostred šiesteho dňa. -Následne Boh stvoril človeka a v ďaľších riadkoch kapitoly 2 narážame na nový zdanlivý problém. Vo veršoch 8 a 9 sa píše: "...A Hospodin Bôh vysadil zahradu - čiže raj v Édene, od východu, a tam postavil človeka, ktorého utvoril. A Hospodin Bôh dal, aby vyrástol zo zeme všelijaký strom žiadúcny na pohľad a ovocím dobrý na jedenie, a strom života prostred raja ako aj strom vedenia dobrého i zlého...". -Otázka: "Prečo je tu po utvorení človeka znovu reč o stvorení stromov, keď už predtým boli stvorené na trtí deň (kapitola 1 verš 11)?" Odpoveď: -Čítame, že Boh záhradu vysadil! -Čiže použil prirodzeného procesu zákonov, ktoré stvoril. Prvotné stromy už existovali od tretieho dňa! Záhrada Éden vznikla tak, že "vyrástol zo zeme všelijaký strom". Nebol naraz stvorený, ale vyrástol. Boh dal rýchly vzrast pomocou svojej nadprirodzenej moci! -Bolo to niečo dodatočného, stvoreného ako plus k tomu, čo už bolo. -Potom tam postavil človeka aby sa o ňu staral. -Do tretice narážame ešte na jeden zdanlivý problém. Keď už bola záhrada hotová, čítame vo verši 19 toto: "...A Hospodin Bôh utvoril bol zo zeme všelijaké zviera poľné a všelijakého vtáka nebeského a doviedol ich k človekovi, aby videl ako ktoré pomenuje. A každé jako ktoré pomenoval človek, každú dušu živú, tak sa volalo...." (Roháčkov preklad). -Otázka: "Ako je možné, že sa tu v druhej kapitole píše o stvorení zvierat, keď už boli stvorené na šiesty deň pred utvorením človeka, ako sa o tom píše v kapitole prvej?" -Odpoveď: -Nepíše sa tu o stvorení zvierat, ale že BOH BOL UTVORIL (predtým) všelijaké zviera poľné, atď... -Čiže je to len pripomienka toho, čo spravil predtým - a až teraz ich priviedol k človeku, aby ich nazval názvami, ktoré ho napadnú. Nakoniec je popísané stvorenie Evy (verše 21 a 22) - čo je zároveň koniec šiesteho dňa stvorenia. Všetko teda sedí s prvou kapitolou a prvou správou o stvorení.

Nedá mi ešte nespomenúť tvrdenie niektorých, že vraj archeológia potvrdzuje tie ich nezmysly. Našli sa totž dôkazy uctievania pohanských kanaánskych bohov na území Izraela.  -Vraj je to dôkaz toho, že pred Babylonským zajatím boli aj Židia polyteistickým národom od nepamäti - a ničim sa nelíšil od ostatných. -Monoteistickým sa stal až počas zajatia a utvrdil sa v tom po jeho skončení. Odpoveď znie - ANO! -Sama biblia hovorí, že Izraeliti boli - až na výnimky - nepretržite neverný Bohu a učeniu tóry. V čase Mojžiša sa im na vrchu Sinaj Boh predstavil, ako JEDEN JEDINÝ - a niet viacej iného! -Povedal, že On nieje nejaká modla - a že modly sú len lži. Ten kto ich vyrába alebo sa im klania - uráža Boha, znižujúc ho na úroveň ľuďmi vytvoreného predmetu. Oni časom ale aj tak stavali modly a praktizovali okultizmus! Vždy len pár jednotlivcov zostalo verných. Keď však potom proroci predpovedali utrpenie a zajatie kôli polyteizmu a ono nakoniec naozaj prišlo, verne sa vrátili celým srdcom k Bohu! -Keby za tým všetkým nestál nadprirodzený dôkaz  naplnených proroctiev, nikto by sa nebol vrátil k Bohu s takou smelosťou, ako nám to popisuje história a knihy Ezdráš a Nehemiáš. -Mysleli by si, že len slabo uctievali svoje dovtedajšie modly, preto na nich prišlo zajatie.



Spoľahlivosť dokumentov Nového Zákona


Zvesť o jedinej záchrane človeka pred hriechom a peklom, o spasení a večnom živote plnom pokoja a radosti z Božej prítomnosti je založená na Biblickom rozprávaní o historickej postave Ježiša Krista, narodenom v Betleheme v 1.stor n. l. za vlády rímskeho cisára Augusta. Žil v Nazarete, tri roky kázal a robil zázraky v Izraeli - v mestách i na vidieku, bol za to za vlády Tibéria Cézara ukrižovaný, keď bol miestodržiteľom Judei Poncius Pilát.  Bol pochovaný za hradbami mesta, tretieho dňa vstal z mŕtvych a z Olivovej hory vystúpil do neba.

Ako si ale môžeme byť istí, že toto rozprávanie je spoľahlivý záznam, ktorý si zaslúži našu dôveru? Že to nie je fikcia? Nie je to len akási “spätná projekcia” zbožných prianí jeho učeníkov? Aká je spoľahlivosť autorov týchto spisov ako historikov? Môžeme si byť istí tými napísanými faktami, keď to, čo oni pôvodne napísali, bolo treba veľakrát ručne prepisovať?

Máme viac dôkazov pre hodnovernosť novozákonných dokumentov, ako pre ktorékoľvek iné dielo starovekej literatúry. Podľa akých merítok meriame presnosť a vierohodnosť historického písomného záznamu?  Vojenský historik C. Sanders  stanovil a vysvetlil  tri princípy historiografie. 1. Dôkaz bibliografický, 2. Dôkaz vnútorného svedectva a 3. Vonkajšie svedectvo.

1. BIBLIOGRAFICKÝ TEST:

Overuje, ako sa k nám daný text dostal. Teda ak nemáme pôvodný dokument, nakoľko vierohodné sú kópie, ktoré máme k dispozícii. Zisťujeme počet rukopisov a časový interval medzi  originálom a jeho kópiami.  Dnes existujú tri hlavné pramene dôkazov pre novozákonné texty. Sú to
- grécke originály --  obsahujú časti, alebo celý Nový Zákon. Je ich viac ako 5000.
- rukopisy sýrske a latinské – je ich celkovo 15 000,
- citáty v dielach prvých cirkevných otcov, kt. pochádzajú z NZ. Jeden historik zdôrazňuje, že celý NZ sa okrem 11.veršov dá zostaviť z diel cirk. otcov, ktorí žili v 2. a 3.stor.

Rukopisy obsahujú aj chyby vzniknuté pri prepisovaní, ale žiadne dva rukopisy neobsahujú tie isté chyby. Porovnávaním všetkých opisov je možné zostaviť pôvodný text do takej podoby, že navzájom nesúhlasí iba asi 2% textu a aj tieto obsahujú iba malé lingvistické črty, ktoré nemenia význam textu.

Vek najstarších rukopisov NZ: Codex Sinaiticus bol napísaný v 4.stor n.l.  Fragment Johna Rylanda obsahuje 5 veršov z 18. kap ev. Jána a datuje sa okolo r. 117 - 138 n.l. Potom máme 16 papyrusov z 3. Stor.  Tri z nich obsahujú celý NZ, jeden bol napísaný pred r. 200.  Frederick Kenyon, svetová autorita v oblasti starovekých rukopisov napísal: “Interval medzi dátumami originálu a najstaršieho existujúceho opisu sa zmenšil na takmer bezvýznamný úsek a ... je  nad pochybnosti, že Písmo sa k nám dostalo celé tak, ako bolo napísané pôvodne. Autentickosť a všeobecná integrita kníh NZ môžu byť považované za úplne potvrdené.”

Porovnanie s inými starovekými dielami a ich opismi:

Grécky  historik Thukydides (460-400 pr. n.l.) napísal “Dejiny peloponézskych vojen”.  Poznáme ich iba z ôsmych opisov, najstarší z nich je z r. okolo 900 n.l. tzn., že bol urobený 1300 rokov po originále.  
Počet opisov Herodotových (480-425 pr.n.l.) dejín  je ešte menší a sú takisto omnoho mladšie ako originál.
Aristoteles písal svoje básnické diela okolo r. 343 pr.n.l.  a aj tak je najstarší opis  asi z r. 1100 n.l., čo je stále odstup takmer 1400 rokov a pritom ich máme iba 5.
Cézar napísal “Vojnu Galskú” medzi rokmi 58 - 50 pr.n.l.  Iba asi 10 opisov je v dobrom stave, takže sa dajú považovať za spoľahlivé, najstaršie z nich sú 900 rokov po Cézarovi.
Zo 142 Líviusových kníh o rímskej histórii (59 pr.n.l. -17 n.l.) sa zachovalo iba 32 a tie  máme v 20 -tich písomnostiach a iba jedna z nich je zo 4.stor.
Zo 14 kníh z Tacitusovej Histórie (okolo r. 100 n.l.) sa zachovalo len 4 a pol. Zo 16 kníh z jeho letopisov sa 10 zachovalo úplne a 2 čiastočne. Text týchto existujúcich častí úplne závisí na dvoch rukopisoch - jeden je z 9. a druhý z 11. stor.

“Ak odborníci uznávajú vierohodnosť diel starovekých klasikov aj keď boli najstaršie kópie urobené dávno po origináloch a počet opisov je v mnohých prípadoch veľmi malý, môžeme za vierohodné považovať aj texty NZ.” - J. Harold Greenlee, odborník na novozákonnú gréčtinu.

 Text Nového Zákona je doložený lepšie ako akékoľvek iné antické literárne dielo.

Biblia ale vyhlasuje že je oveľa viac ako históriou. Tvrdí, že má božskú autoritu ako  Božie zjavenie sa skrze históriu. Toto zjavenie sa uskutočnilo v historickej osobe Ježiša, ktorý tvrdil, že prišiel na svet ako Boh, aby zomrel a opäť vstal z mŕtvych, aby každý,  kto v Neho verí dostal odpustenie hriechov a zažil pokoj  a istotu v Bohu.

2. DÔKAZ VNÚTORNÉHO SVEDECTVA:

Prvý test dokázal, že dnešný text NZ sa nelíši od originálu. Teraz treba zistiť, do akej miery je vierohodný vlastný text. Literárna kritika sa tu drží Aristotelovej poučky, že: “Pochybnosť musí vyplynúť zo samotného dokumentu, sám kritik ju nemá právo vnášať.”  Musíme teda podrobne študovať obsah dokumentu bez predpokladu, že je chybný alebo podvodný, pokiaľ si sám autor nezačne protirečiť, alebo bude nepresný v známych veciach.

Schopnosť svedka svedčiť o pravde je závislá od toho, nakoľko bol časovo a zemepisne vzdialený popisovaným udalostiam. Udalosti NZ boli zapísané alebo samotnými očitými svedkami, alebo autormi, ktorí boli o slovách a činoch Pána informovaní očitými svedkami.  
(Teraz si nalistuj a pozorne prečítaj tieto odkazy:  Lk 1,1-4; 2Pt 1,16-18; 1Jn 1,1-3; Jn 19,35; Lk 3,1-3)

Novozákonné správy o Ježišovi Kristovi kolovali už za života ľudí, ktorí si popisované časy a udalosti pamätali (napr. 1Kor 15,3-6). Apoštoli sa pri obhajobe evanjelia Ježiša Krista odvolávali na to, čo bolo všeobecne známe. Neobraňovali sa iba slovami “my sme to videli”, alebo “počuli sme o tom”, ale nepriateľom s istotou mohli povedať, “vy o tom tiež viete... videli ste to... sami to poznáte... vy ste to urobili...” Človek musí byť pri takomto výroku veľmi opatrný, pretože aj malá nepresnosť by sa obrátila proti nemu. (Teraz si nalistuj si a pozorne prečítaj tieto odkazy:  Sk 2,22-23, Sk 2,36; Sk 3,13-17, Sk 3,26; Sk 4,8-10; Sk 26,24-27.)  
Pri kázaní evanjelia prví kresťania museli očakávať aj nepriateľstvo od ľudí, ktorí dobre poznali fakty o učení a o smrti Ježiša Krista. Nemohli si dovoliť žiadnu nepresnosť a už vôbec nie manipuláciu s faktami, pretože by na to protivníci hneď poukázali. A práve to, že sa mohli presvedčivo odvolávať na to, čo sami poslucháči dobre poznali bolo ich najväčšou zbraňou.

Will Durant, ktorý študoval metódy historických výskumov  a celý život venoval analýze starovekých písomností, napísal: “Apoštolovia napriek svojej zaujatosti a náboženskej predpojatosti zaznamenali mnoho udalostí, ktoré by púhy “výrobcovia náboženstva” asi vôbec nenapísali - súperenie apoštolov o prvé miesta, ich útek po zatknutí Krista, Petrovo zapretie, skutočnosť, že Kristus v Galilei nemohol vykonať viac zázrakov, poznámky niektorých poslucháčov, že je pomätený, priznanie, že nepozná deň svojho návratu, výkriky na kríži... To, že by si niekoľko nevzdelaných mužov dokázalo behom  jednej generácie vymyslieť natoľko mocnú a príťažlivú osobu, takú vznešenú etiku, takú inšpirujúcu víziu bratstva ľudí, by bol omnoho neuveriteľnejší zázrak ako tie, ktoré sú zapísané v evanjeliách. ...”

3. VONKAJŠIE SVEDECTVO

Riadi sa tým, či iné historické pramene potvrdzujú alebo popierajú informácie študovaného dokumentu.  Existujú iné pramene okrem daného textu, ktoré by podporili jeho presnosť, spoľahlivosť a vierohodnosť? Zhoda so známymi  historickými či vedeckými poznatkami je často rozhodujúcim dôkazom o pravosti.

Svedectvo apoštola Jána potvrdzujú dva iné historické záznamy. Historik Euzébius zachoval správu, ktorú napísal Papias, biskup v Hierapoli (r.130): “Starší (apoštol Ján) vravieval aj toto: “Marek, Petrov tlmočník, presne zapísal všetko, o čom sa Peter zmienil, výroky aj činy Ježiša Krista, ale nie po poriadku. Lebo nebol ani poslucháčom ani spoločníkom Pána. Ale potom, ako som povedal, doprevádzal Petra, ktorý upravil svoje kázne podľa okolností a tak rozlične zostavoval Pánove výroky.  Takže sa  Marek nedopustil chyby, keď týmto spôsobom zapísal niektoré veci, o ktorých sa (Peter) zmienil, lebo sa snažil, aby nevynechal nič z toho, čo počul a aby k tomu nepridal nič nepravdivého.” (Euzébius, Cirkevné dejiny III. 39).

Irenaeus, (biskup v Lyone), žiak Polykarpa, biskupa zo Smyrny, ktorý bol kresťanom 86 rokov a bol žiakom apoštola Jána, napísal v r.180: “ Matúš napísal svoje evanjelium Hebrejom v ich jazyku v dobe, kedy Peter a Pavol kázali evanjelium v Ríme a založili tam zbor. Po ich odchode, Marek, Petrov učeník a tlmočník nám písomne odovzdal obsah Petrových kázní. Lukáš, spoločník Pavla, zapísal do knihy evanjelium, ako hop kázal jeho učiteľ.  Potom Ján, učeník Pána, ktorý “spočíval na jeho prsiach” napísal svoje evanjelium. Bolo to v čase, keď žil v Efeze a v Ázii.” (Irenaeus, Proti kacírstvam  3.1.1.)

Takisto archeológia už poskytla mnoho dôležitých potvrdení presnosti tvrdení NZ. Archeológ Joseph Free napísal: “Archeológia potvrdila nespočetné biblické miesta, ktoré kritici odmietali ako nehistorické alebo odporujúce známym faktom.”

 Text Nového Zákona je doložený lepšie ako akékoľvek iné antické literárne dielo.

Biblia ale vyhlasuje že je oveľa viac ako históriou. Tvrdí, že má božskú autoritu ako  Božie zjavenie sa skrze históriu. Toto zjavenie sa uskutočnilo v historickej osobe Ježiša, ktorý tvrdil, že prišiel na svet ako Boh, aby zomrel a opäť vstal z mŕtvych, aby každý,  kto v Neho verí dostal odpustenie hriechov a zažil pokoj  a istotu v Bohu.

Pramene:
Vedú všetky náboženstvá k Bohu?: Lennox, Gooding; vydalo združenie JPK ´95.
Josh McDowell: Viac ako tesár; CA Praha 1990


Comments