BIBLIA



Biblia "Kniha kníh" je rovnako priliehavá dnešnej dobe, ako bola vtedy, keď bola spísaná po prvý krát. Jej nástojčivé výzvy a ponaučenia sú nadčasovým a nemenným zdrojom pravdy a nevyčerpateľnou zásobárňou návodov, na prekonávanie aj najobtiažnejších životných situácií. Prorok Izaiáš prehlásil:
"Tráva zoschne, kvet zvädne, ale slovo nášho Boha trvá naveky." (Izaiáš 40,8)


   

Video YouTube


Otázka: Ktorý je správny spôsob študovania Biblie?

  Určenie významu Svätého Písma je jedna z najdôležitejších úloh jedného veriaceho v jeho živote. Boh nám, mne hovorí, že máme iba jednoducho čítať Bibliu. Máme ju študovať a správne vykladať. Študovanie Písma je ťažké. Povrchové alebo rýchle čítanie Písma nás môže priviesť k veľmi nesprávnym uzáverom o tom, čo si Boh myslí. Preto je veľmi dôležité, aby sme pochopili niekoľko princípov o tom, ako môžeme správne určiť význam Písma.

 1. Modli sa a hľadaj porozumenie od Ducha Svätého. Ján 16:13 hovorí: „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť.“ Ježiš v Jána 16 hovorí o Duchu Svätom a o tom, keď On príde (Duch Svätý prišiel na Letnice, Skutky 2), On vás uvedie do každej pravdy. Rovnako tak ako Duch viedol apoštolov, keď písali Novú zmluvu, aj nás vedie k porozumeniu Písma. Pamätajte, Biblia je Božia kniha, tak sa máme Jeho pýtať na výklad. Ak si kresťanom, autor Písma, Duch Svätý prebýva v tebe... a On chce, aby si pochopil, čo On napísal.

 2. Nevytŕhaj Písmo z veršov, ktoré ho okružujú s predpokladom, že význam verša nesúvisí s ostatnými veršami. Vždy treba čítať všetky verše v celej kapitole a tiež sa zoznámiť so zmyslom celej knihy. Aj keď celé Písmo pochádza od Boha (2 Timoteova 3:16; 2 Petrova 1:21), On používal ľudí, aby ho napísali. Títo ľudia mali určitú tému v hlave, cieľ pre ktorý ju písali, nejakú špecifickú otázku, na ktorú odpovedali. Prečítaj si pozadie biblickej knihy, ktorú študuješ, aby si zistil, kto ju napísal, komu je písaná, kedy a prečo je napísaná. Potom prečítaj kapitoly, ktoré sú pred veršom, alebo veršami, ktoré študuješ, aby si získal dojem, o čom je vlastne téma, o ktorej ľudský autor písal. Tiež dovoľ, aby ti sám text prehovoril. Občas ľudia pripisujú význam slovám, aby získali výklad, po ktorom túžia.

 3. Nesnaž sa byť úplne nezávislý v študovaní Biblie. Je arogantné si myslieť, že nemôžeš získať pochopenie od tých, čo celý život študovali Bibliu. Niektorí ľudia omylne pristupujú k Biblii s názorom, že sa budú spoliehať iba na Ducha Svätého a tak sa im zjavia všetky skryté pravdy v Písme. Kristus, keď dával svojho Ducha Svätého, tiež dal obdarených ľudí a duchovné dary telu Kristovmu. Jeden z týchto darov je vyučovanie (Efezským 4:11-12; 1 Korinťanom 12:28). Týchto učiteľov dal Pán, aby nám pomohli v správnom chápaní a porozumení Písma. Je múdre študovať Bibliu s druhými veriacimi, pomáhajúc jeden druhému v porozumení a aplikovaní pravdy Božieho slova.

Čo (nie) je Biblia?
Poznávame Bibliu I.

Týmto článkom čitateľom predstavujeme novú sériu o Biblii. Keďže Biblia je jednou
z najdôležitejších kníh západnej civilizácie a pre kresťanov všetkých konfesií a tradícií predstavuje primárny (i keď v prípade niektorých denominácií nie jediný) zdroj viery a učenia. Kresťania považujú Bibliu za najvyššiu autoritu pre svoj život a je pre nich akýmsi zdrojom každodennej duchovnej potravy, a preto je potrebné vedieť o nej čo najviac. O Biblii sa šíri veľa mýtov a hlavne populárna kultúra vyvíja na veriacich tlak ohľadom jej historickej nespoľahlivosti. Avšak na to, aby sme mohli povedať o historickom procese tvorby a dochovania Písma viacej, musíme najprv položiť základy a venovať sa základným otázkam, ktoré súvisia s biblickou literatúrou, a to sú jej pôvod (autorstvo a inšpirácia) a literárno-materiálny charakter (Biblia ako „kniha“). V nasledujúcich článkoch sa pozrieme na literatúru, kánon a dochovanie Starého a Nového zákona, prípadne na apokryfnú literatúru súvisiacu s obomi korpusmi.
Pôvod a „Autorstvo“ Biblie
Jedna z prvých otázok, s ktorou sa študent Biblie stretáva, sa týka jej pôvodu, resp. autorstva. Inými slovami: je Biblia Božie slovo? Ak áno, čo to presne znamená? Ak nie, aký to má dopad na jej miesto v živote Cirkvi? V tomto článku nemáme priestor zmapovať historický vývin kresťanskej doktríny Svätého Písma, kde by sme objasnili príčiny a pôvod viacerých extrémnych pozícií, s ktorými sa dnes stretávame. Snáď len zmienime, že extrémny liberalizmus ako aj neprimeraný fundamentalizmus sú javy pomerne nedávne. Niektorí liberálnejší kresťania vidia Písmo iba ako svedectvo starobylých veriacich (či už Izraela, alebo ranej Cirkvi), prípadne teologickú reflexiu na ich skúsenosť viery. Zástancovia takéhoto názoru na Písmo zdôrazňujú jeho ľudský pôvod; eventuálne Božie autorstvo je (pokiaľ, samozrejme, zmienené osoby vôbec veria v Božiu existenciu) zahnané do ústrania. Niekedy sa o Biblii hovorí vyslovene ako o ľudskom dokumente s mnohými, typicky ľudskými nedostatkami; inokedy, a v našom regióne častejšie, zástancovia liberalizmu hovoria o Biblii ako o knihe, „ktorá nie je Božím slovom, ale Božie slovo obsahuje“. Samozrejme, v takom prípade je konkrétne Božie slovo veľmi ťažké lokalizovať a Biblia sa tak stáva veľmi rozmarným „prameňom viery“. Na obhajobu tejto pozície sa často citujú verše vytrhnuté z kontextu, ako napr. 1 Kor 7,12. Nebolo by však fér nezmieniť opačný extrém, s ktorým sa v modernom kresťanstve stretávame, a síce extrémny biblický fundamentalizmus. Zástancovia neprimeraného fundamentalizmu majú často veľmi dobrú, cnostnú motiváciu brať Božie slovo vážne, ktorá sa však prejavuje úzkoprsým a nerealistickým chápaním Písma a jeho vzniku. Mnohí z týchto veriacich si predstavujú, že keď, povedzme, Pavel písal pod inšpiráciou Ducha niektorý zo svojich listov, bol v tranze a písal verbatim to, čo mu nadiktoval počuteľný Boží hlas. Keď sa takýto človek stretne s gramaticko-historickým a literárnym výkladom Písma, hoci aj v podaní úprimného človeka veriaceho v božskú inšpiráciu Písma, často zneistie a reaguje podráždene, ba až militantne. Písmo je pre takého čitateľa akousi zbierkou magických formuliek, nie komplexným zjavením o Bohu, ktoré sa človeku dostalo v konkrétnom historickom a literárnom rámci. V skratke, biblickí fundamentalisti zabúdajú na to, že Boh vnukol Písmo ľuďom. Z pohľadu autora tohto článku sa obe tieto pozície mýlia v tom, čo popierajú, no svojím spôsobom majú pravdu v tom, čo zdôrazňujú (hoci, prirodzene, nie v každom bode – hlavne v prípade, keď dochádza k spochybňovaniu pravdivosti biblického zjavenia): Boh inšpiroval konkrétnych ľudí (a skupiny ľudí), aby napísali konkrétne biblické spisy.

Keďže väčšina našich čitateľov zrejme verí v pravdivosť biblických textov, nezostaneme len pri abstraktných úvahách, ale pripomenieme si niektoré state Písma, ktoré sú relevantné k tejto problematike. Na jednej strane je veľa biblických textov, kde sa hovorí o Božom slove, jeho nepominuteľnosti, moci atď. Popravde, väčšina z nich však nehovorí o Písme ako takom; zväčša je v nich reč o nemateriálnych Božích výrokoch, ich platnosti či moci. Samozrejme, aj tieto texty právom ovplyvňujú náš pohľad na Písmo, ale pre našu tému sú podstatnejšie texty, v ktorých Písmo hovorí o sebe samom – t. j. vnútorné svedectvo Biblie. Mnohí totiž súhlasia s tvrdením, že Božie slová sú pravdivé, no neveria tomu, že tvoria Bibliu.

Všetko Písmo je vdýchnuté od Boha a je užitočné na vyučovanie, usvedčovanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonale uschopnený na každý dobrý skutok. (2 Tim 3,16-17)

vá, mnohým dobre známa stať, na ktorú sa pozrieme, sa nachádza v 2. Timotejovi 3,16-17: „Všetko Písmo je vdýchnuté od Boha a je užitočné na vyučovanie, usvedčovanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonale uschopnený na každý dobrý skutok.“ Túto frázu možno preložiť aj nasledovne: „Každá stať Písma je vdýchnutá Bohom a užitočná na..“ Niektoré preklady túto pasáž však prekladajú pomerne zavádzajúco: „Každé Písmo, vdýchnuté Bohom, je…“ Takýto preklad môže vyvolať dojem, že iba to Písmo (resp. stať Písma), ktoré je vdýchnuté Bohom, je užitočné v živote Cirkvi. Prekladové varianty, ktoré preferujeme v tomto článku, sú preferované aj vo väčšine moderných, svetových (hlavne v anglických, francúzskych a nemeckých) prekladoch Biblie. Hoci tento článok sa nevenuje teóriám prekladu, v tomto prípade bolo nevyhnutné venovať priestor rôznym alternatívam, keďže môžu mať (a majú) nemalý vplyv na interpretáciu tohto kľúčového textu. Pavel teda zdôrazňuje, že každá stať Písma – Biblia vo svojej úplnosti – je vdýchnutá Bohom, a teda užitočná v živote Cirkvi. Obzvlášť zaujímavá je práve metafora, ktorú si Pavel vybral pri opise charakteru Písma, a síce vdýchnutie. Tento obraz zohľadňuje dvojitú povahu Písma: jeho ultimátny pôvod je nepochybne Boží, ale presne ako dych sa nachádza v ľudskom tele. Boh Písmo nevyprodukoval sám, ale vnukol ho ľuďom, ktorí ho pod jeho vedením napísali.

Druhá biblická stať, ktorú zmienime, je 2. Petrov 1,19-21: „Máme aj istejšie prorocké slovo – dobre robíte, keď sa ho držíte ako lampy, ktorá svieti na temnom mieste, až kým nesvitne deň a v srdciach vám nevystúpi zornička. Predovšetkým si uvedomte, že žiadne proroctvo Písma nepovstáva z vlastného výkladu. Lebo proroctvo nikdy neprišlo z vôle človeka, ale hovorili ho svätí Boží ľudia vedení Svätým Duchom.“ Apoštol Peter, uvedomujúc si svoj skorý „odchod“ z tohto sveta, chce veriacich povzbudiť, aby verili pravde evanjelia (v. 12-15). Na dôkaz toho, že dobrá správa o Božom Synovi nie je iba premyslený mýtus (v. 16), Peter predostiera veriacim svoje očité svedectvo o Pánovom premenení na vrchu, kde Boh sám potvrdil jeho Božský pôvod a službu. Peter však nezostáva pri svojom osobnom zážitku; ako istejšie svedectvo (bebaioteron) predostiera prorocké zjavenie Písma, ktorého vyvrcholením je príchod Mesiáša. Prorocké slovo (v tomto kontexte vzťahujúce sa aj na Sväté Písmo) podľa nášho apoštola nevzniklo na základe ľudského výkladu, resp. pochopenia sveta, ale zvestovali ho ľudia, ktorých viedol Boží Duch. Opäť tu vidíme spojitosť Božskej inšpirácie a ľudského sprostredkovania. Nečítame, že by „pevnejším“ svedectvom boli subjektívne skúsenosti ľudí, ktorí priamo počuli Boží hlas alebo boli svedkami teofanie; pevnejším svedectvom je proroctvo Písma, ktoré vnukol svojím pomazaným a ktoré obstálo skúškou času v dejinách komunity Božieho ľudu.

Za zmienku stojí, že obe vyššie uvedené pasáže hovoria o spisoch Starého zákona, keďže novozákonný kánon v tom čase ešte neexistoval ako uzavretá zbierka, pretože jeho spisy vtedy ešte len vznikali. Avšak nezabúdajme, že 2 Petra 3,15-16 zaraďuje Pavlove listy do korpusu Písem: „Trpezlivosť nášho Pána považujte za záchranu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná. Podobne hovoril aj vo všetkých listoch o týchto veciach, z ktorých sú niektoré ťažko pochopiteľné; tieto neznalí a nestáli ľudia spolu s ostatnými písmami prekrúcajú na vlastnú záhubu.“ Pri interpretácii Nového zákona taktiež nesmieme zabúdať na svedectvo ranej cirkvi, ktorá (napriek malým rozdielom v selekcii niektorých kníh) veľmi skoro rozoznávala apoštolské spisy za kanonicky rovnocenné hebrejskej Biblii.
Čo nám teda hovoria novozmluvní autori o pôvode Písma? Je zrejmé, že ultimátnym „autorom“ či pôvodcom Písma je Boh. Biblia vznikla ako Bohom inšpirované svedectvo o sebe samom a jeho pláne spásy, ktoré je užitočné pre život Cirkvi. O funkcii a autorite Písma sa ešte zmienime neskôr; dôležité však pre terajšiu diskusiu je hlavne to, že Písmo uzrelo svetlo sveta na Boží popud. Napriek svojmu Božskému prvopočiatku je Písmo aj dielom človeka v zmysle, že za jednotlivé texty sú zodpovední ľudskí autori, ktorí ich však napísali pod inšpiráciou Ducha.


Máme aj istejšie prorocké slovo – dobre robíte, keď sa ho držíte ako lampy, ktorá svieti na temnom mieste, až kým nesvitne deň a v srdciach vám nevystúpi zornička. (2 Petrova 1,19-21)

Toto „dvojité“ autorstvo Biblie ilustrujeme na analógii vtelenia. Upozorňujeme, že keďže žiadne analógie nie sú dokonalé vo všetkých detailoch, to isté musí platiť aj o tej nasledovnej. Predstavme si Písmo ako „vtelené“ Božie slovo. Jeho pôvod, podstata, moc, zámer a duchovný obsah sú Božie; toto Božie slovo je však v Písme vložené do ľudského jazyka, skúsenosti a do konkrétnych spoločensko-historických okolností. Inými slovami, Biblia je „Božie slovo v ľudskom tele“. Boh sa nerozhodol dať ľudstvu akési abstraktné, transcendentálne princípy a idey odrezané od človeka a jeho skúsenosti vo svete. Naopak, rozhodol sa komunikovať zjavenie o sebe a pláne záchrany ľudstva jazykom človeka, pre ktorého bola záchrana pripravená. Biblia ako „vtelené slovo“ týmto spôsobom odráža Božiu misiu vo svete – zaujíma ho človek a pre uskutočnenie svojich zámerov si chcel od samotného počiatku ľudských dejín použiť práve človeka. Aby sme doplnili analógiu vtelenia, keď sa Boží Syn stal človekom, hoci neprestal byť vo svojej podstate Bohom, ako človek na seba zobral aj obmedzenia, ktoré so sebou ľudská skúsenosť prináša: bol obmedzený limitmi ľudského tela, jeho fyziologickými potrebami, fyzikálnymi zákonmi atď. To, samozrejme, neznamená, že jeho život bol úplne „prirodzeného“ charakteru; jeho Božstvo však bolo v jednote s jeho ľudskosťou. Preto aj Božie mocné, tvorivé slovo dostalo v kontexte ľudskej komunity tvárnosť ľudského slova; prišlo v jazyku, historických okolnostiach a obrazoch, ktoré boli vlastné skúsenosti jeho pôvodných prijímateľov. Charakter Písma teda, okrem iného, svedčí aj o intimite, s akou Boh pristupuje k človeku.

Na záver tejto časti zdôrazníme, čím Biblia z hľadiska svojho pôvodu a účelu nie je. Biblia nie je sústavou magických formuliek a zaklínadiel, ktoré platia nezávisle od seba. Tento dojem, žiaľ, svojím spôsobom vyvoláva aj nešťastné členenie biblických veršov na samostatné odstavce, ktoré máme hlavne v starších biblických prekladoch ako Kralická biblia či preklad prof. Roháčka. Boh inšpiroval biblické spisy ako súvislé texty, ktoré treba čítať, vykladať a prijímať ako celky. Keď Pavlovi adresáti čítali jeden z jeho listov, neprečítali si jeden verš, ale vypočuli si ho od začiatku do konca (a určite nie iba raz!) a jednotlivé výroky prijímali v kontexte celkového posolstva listu. Ak veriaci berie vážne skutočnosť, že obsah Písma je vnuknutý Bohom, musí rešpektovať aj formu, pre ktorú sa Boh rozhodol. K jednotlivým žánrom biblickej literatúry sa však vrátime neskôr. Na rozdiel od tvrdení iných náboženských skupín o svojich posvätných spisoch, Biblia nie je prepisom počuteľného Božieho hlasu. Nepochybne v Písme nájdeme pasáže, ktoré zaznamenávajú počuteľný Boží hlas, no nemožno povedať, že by práve tieto výroky boli dôležitejšie ako iné state Písma, ktoré takisto inšpiroval Boží Duch. Na strane druhej, Biblia nie je iba ľudskou reakciou či snahou o pochopenie sveta, človeka, dobra a zla atď. Vnútorné svedectvo Písma hovorí o jeho Božskom pôvode a zámere. Písmo je Božím komunikačným prostriedkom človeku; je „ľudské“ hlavne preto, aby ho človek dokázal prijať a svojím spôsobom vyjadruje vzťah, ktorý Boh ponúka padlému ľudstvu.
Biblia ako „kniha“: Materiálny a literárny charakter Biblie

Biblia ako taká je paradoxom, keďže o sebe tvrdí, že sprostredkúva Božie slovo, pričom je taktiež ľudským výtvorom. Tento paradox je zvýraznený aj tým, že hoci Božie slovo je samo osebe nemateriálne a večné, v Biblii ako knihe sa stalo materiálnym a obmedzeným v časopriestore pozemskej existencie. Na jednej strane, keby boli zničené všetky Biblie sveta, Božie slovo by stále existovalo a nestratilo by na platnosti. Na strane druhej, Božie slovo by tak bolo človeku de facto nedostupné, pretože Boh dal svoje zjavenie ľuďom, ktorí ho preniesli fyzickým spôsobom na fyzické, písané médium, z ktorého človek fyzickým čítaním alebo počúvaním a myšlienkovými procesmi prijíma nadprirodzené duchovné zjavenie. Je to skutočnosť ľudskou mysľou ťažko uchopiteľná a pre mnohých je možno prekážkou v tom, aby evanjeliu uverili. Materiálnosť Písma je však úžasnou skutočnosťou, ktorá svedčí o hlbokom Božom záujme o človeka: Biblia je platformou, kde Božie večné a dokonalé zjavenie berie na seba „zemitú“, materiálnu formu, aby sa dostalo k človeku a jeho skúsenosti v tomto svete.


Biblia je platformou, kde Božie večné a dokonalé zjavenie berie na seba „zemitú“, materiálnu formu, aby sa dostalo k človeku a jeho skúsenosti v tomto svete.

Asi najsamozrejmejším tvrdením, ktoré môžeme v súvislosti s Bibliou vysloviť, je, že je to kniha. Vo všeobecnosti má každá kniha svoj špecifický charakter: autora, miesto a čas vzniku, žáner, tematiku atď. Pri podobných špecifikáciách v súvislosti s Písmom však narážame na problém, ktorý vyjadruje jej samotný názov biblia (gr. knihy), keďže obsahuje hneď dve literárne zbierky (Starý a Nový zákon) zahŕňajúce spisy rôznych žánrov z pera rôznych (v SZ často anonymných) autorov, ktorí písali v rôznych obdobiach a kultúrno-historických kontextoch. Tu sa študent Biblie stretáva s jej ďalším paradoxom: Biblia manifestuje jednotnosť v rôznorodosti.
Rôznorodosť biblickej literatúry

Je priam neuveriteľné, akú rôznorodosť môžeme pozorovať na stránkach Biblie. Ako sme už spomenuli, za jednotlivé biblické spisy sú zodpovední viacerí rôzni autori. Autorská paleta je tu vskutku pestrá: píšu Židia aj Gréci, anonymní aj menovaní, jednotlivci aj celé komunity, žalmisti, králi, proroci, učitelia múdrosti, evanjelisti, apoštoli atď. Ako by to nestačilo, títo autori písali v rozmedzí (v závislosti od toho, ako datujeme niektoré SZ spisy) cca 1000 rokov, v rôznych obdobiach, v odlišných kultúrnych, spoločenských i náboženských kontextoch. Pre ilustráciu, autor, ktorý žil za dní prvého chrámu, v ktorom bola mocne prítomná Božia sláva, videl svet úplne ináč ako autor, ktorý písal v babylonskom exile. Keď Boh inšpiroval týchto autorov k písaniu jednotlivých spisov, použil si ich skúsenosť, jazyk, vyjadrovacie prostriedky a historické okolnosti, aby dal aktuálne (ale, samozrejme, aj nadčasové) posolstvo pre komunitu veriacich. Je nad slnko jasnejšie, že dokument, ktorý vyprodukoval Pavel – apoštol veriaci v Ježiša Krista, žijúci v 1. st. n. l. v Rímskej ríši – bude diametrálne odlišného charakteru ako kniha Ester z pera anonymného autora, ktorý na príbehu židovskej devy Ester v perzskej diaspóre popisuje pôvod sviatku Purim. Ďalej tiež nemôžeme zabudnúť, že spisy Nového zákona sú napísané v inom jazyku (t. j. gréčtine) ako tie starozmluvné (väčšina hebrejsky; časti Daniela a Ezdráša aramejsky). Iný jazyk so sebou prináša iné vyjadrovacie prostriedky, idiómy a metafory, čím Písmo opäť rastie na komplexite a významovom bohatstve. Keďže Biblia je veľmi rôznorodá zbierka kníh, nachádzame v nej aj množstvo rôznych literárnych žánrov, ku ktorým sa ešte v tomto článku vrátime podrobnejšie. To, že sú všetky tieto spisy rôzneho obsahu, snáď ani nepotrebuje komentár.
Kanonická jednotnosť biblickej literatúry

To, že je literárna zbierka ako Biblia rôznorodá, nikoho neprekvapuje. Jednotnosť Písma, na strane druhej, je skutočnosť hodná zvláštnej pozornosti. Prvý dôležitý rozmer jednoty Písma, ktorý spomenieme, je metanaratív. Metanaratív je myšlienkový systém, ktorý dokáže vysvetliť celú historickú skúsenosť človeka vo svete; inými slovami, je to „príbeh“, ktorý dáva zmysel svetu, človeku, duchovnu atď. Hlavne v postmodernom myslení badať nemalý skepticizmus voči metanaratívom vo všeobecnosti a konkrétne aj voči žido-kresťanskému metanaratívu, ktorý ľudské dejiny interpretuje na báze Božej zvrchovanosti a plánu, diablovej opozície, ľudského hriechu a opäť Božieho plánu záchrany ľudstva a obnovy stvorenstva. I keď sú biblické knihy v mnohom odlišné a rôznorodé, každá z nich svojím spôsobom, väčším či menším dielom prispieva k celkovému pochopeniu Božej drámy spasenia. Napríklad, kým Penta-teuch (5 kníh Mojžišových) po krátkom opise pôvodu človeka a národov venuje svoju pozornosť genéze vyvoleného ľudu Izrael a Zákona, kniha Žalmov vnáša Boží ľud do intimity s Bohom, ktorý stvoril svet a ktorý vyviedol svoj vyvolený ľud z Egypta; Príslovia učia praktickej každodennej múdrosti v živote viery, zatiaľ čo Proroci volajú po pokání, návrate k Hospodinovi a volajú po mesiášskom veku. Každé z Evanjelií rozpráva vlastným spôsobom príbeh o osobe, pozemskej službe, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, kým Apokalypsa zdôrazňuje jeho druhý príchod a nastolenie nového, večného svetového poriadku. Všetky Písma, obrazne povedané, zapadajú do skladačky, ktorá by bola bez ktorejkoľvek z nich neúplná. Asi nie je vecou náhody, že práve začiatok a koniec kresťanského kánonu (t. j. Gen 1-3 a Zj 21-22) oznamujú príbeh stvorenia, pádu a kozmického vykúpenia ľudstva a obnovy stvorenstva – to, čo chcel diabol zničiť a čo človek na čas stratil, Boh navrátil, a to v ešte slávnejšej miere.

Ďalšou zaujímavou dimenziou jednoty Písma je progresívne zjavenie. Jednoducho povedané, knihy Písma nám naprieč dejinami spásy ukazujú, ako Boh postupne odkrýval svojmu ľudu svoj veľký plán spásy. Tento princíp nefunguje mechanicky; pri jeho uplatňovaní, resp. pozorovaní sa zameriavame na širšie súvislosti v Písme. Napríklad, je jasné, že Izrael v dobe sudcov vedel menej o budúcej záchrane ako izraelskí zajatci v Babylone, ktorým sa už bolo dostalo nejednej mesiášskej kázne od niektorého zo súdobých či dovtedajších prorokov. Podobné tvrdenie by sme mohli zopakovať v súvislosti s posmrtným životom, angelológiou, démonológiou atď. Ako Boh postupne odkrýval plán záchrany a posielal svojich pomazaných s nebeským posolstvom, zjavenie rástlo. Ultimátnym vyvrcholením progresívneho zjavenia je nepochybne zjavenie samotného Boha v osobe Ježiša Nazaretského: „Boha nikto nikdy nevidel. Jediný Syn, ktorý je na Otcovej hrudi, On nám Ho predstavil.“ (Jn 1,18)

Na záver k téme vnútornej jednoty Písma uvádzame náväznosť a intertextualitu. Tento jav je zrejme najbadateľnejší v Novom zákone, kde jednotliví autori neustále citujú Starý zákon a často ho vykladajú vo svetle zjavenia o Ježišovi Kristovi. Intertextualita však siaha ďaleko za samotné citovanie statí iných biblických kníh; aj v rámci Starého zákona vidíme, ako Proroci narábajú s motívmi Tóry, či už ide o klasické motívy ako Exodus, vernosť Hospodinovi spojená s poslušnosťou Zákonu, vyvolenie, požehnanie/kliatba atď. Sú to jednoznačne motívy, ktoré pochádzajú priamo z Tóry a ktoré Proroci pod inšpiráciou Ducha zvestovali do nových situácií a kontextov, v ktorých sa Izrael nachádzal. Novozákonní autori (ba dokonca aj sám historický Ježiš) vykresľovali Kristovo dielo záchrany v explicitne starozákonných kategóriách: Kristus bol Mesiáš, obetný baránok, veľkňaz, syn Dávidov atď. Aj v tejto súvislosti teda môžeme hovoriť o akejsi jednote biblickej tradície: knihy, ktoré sú jej súčasťou, sú ako farebné kamienky v mozaike, ktorá by bez ktorejkoľvek z nich nebola úplná a rovnako krásna.
Biblické žánre

Ako sme už uviedli, žánrová rôznorodosť Biblie si zaslúži svoj vlastný priestor, a preto v nasledujúcich riadkoch stručne opíšeme rôzne žánre biblickej literatúry a zdôrazníme aj ich dôležitosť pre výklad Písma. Väčšinu literárnych textov môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín, a to na naratívne a diskurzívne texty.
Naratívne texty

Do skupiny naratívnych žánrov zaraďujeme, prirodzene, biblické príbehy a rozprávania každého druhu. Hlavne texty Starého zákona nie je ľahké zaradiť, keďže boli písané v kultúre a v dobe, ktorá je moderným Európanom cudzia; literárne formy, ktoré boli bežné pre ľudí v starobylom Blízkom východe, nie je vždy jednoduché zaradiť do moderných kategórií. Vo všeobecnosti však rozoznávame niekoľko širších žánrových skupín. Napríklad, časti Pentateuchu možno z literárneho hľadiska považovať za historické legendy. Toto označenie v žiadnom prípade nenaznačuje, že tieto texty nezachytávajú skutočné historické okolnosti; poukazuje skôr na skutočnosť, že v takýchto textoch sú na krátkej ploche zachytené dlhé časové obdobia, ktoré spája spoločná teologická dejová línia. Nejde o detailné historiografie, ktoré by sa venovali užším súvislostiam; sledujú Boží plán v dlhodobejšom horizonte. Ako príklad uvedieme Gen 1-11, kde sa na ploche niekoľkých strán dočítame o vývoji svetových udalostí v dlhšom časovom rámci ako všetky zvyšné starozmluvné historické texty dokopy. Samozrejme, biblickí autori venujú drvivú väčšinu priestoru zmienkam o Izraeli, keďže prostredníctvom tohto národa sa Boh rozhodol uskutočniť svoj plán medzi ľuďmi.

Ďalším dôležitým biblickým žánrom je historiografia. Tento pojem musíme chápať veľmi voľne, keďže historiografia znamenala niečo iné pre starovekých Hebrejcov a niečo iné pre grécky hovoriaceho Lukáša v 1. st. n. l. Historiografické knihy Starého zákona sú anonymné diela, ktoré vznikli v kontexte veriacej komunity, na základe spoločnej historickej pamäti, ústneho podania ako aj písomných prameňov a vznikli pre potreby danej komunity. Keď Lukáš píše svoje dvojdielne biograficko-historické dielo (t. j. Evanjelium + Skutky), používa konvencie historikov svojej doby: dielo adresuje patrónovi, ktorý jeho vznik finančne podporil; zhromaždil a zoradil historické pramene (hlavne výpovede očitých svedkov, ktoré si antickí historici cenili viac ako písomné pramene) a spísal ich do usporiadanej formy (pozri Lk 1,1-4). Každý historik má pri písaní svojho diela nejaký zámer: zatiaľ čo autora/autorov Samuelových kníh jednoznačne interesuje vznik izraelského kráľovstva (hlavne vláda kráľa Dávida a vznik jeho dynastie), Lukáš sa v Skutkoch venuje vzniku cirkvi, s hlavným dôrazom na misiu k pohanským národom.

Biblickí autori venujú drvivú väčšinu priestoru zmienkam o Izraeli, keďže prostredníctvom tohto národa sa Boh rozhodol uskutočniť svoj plán medzi ľuďmi.

Čitateľovi Biblie je snáď najlepšie známy žáner evanjelií. Raná cirkev nepovažovala evanjelium za zvláštny literárny žáner, ale rozumela pod ním dobrú správu o vykupujúcom diele Ježiša Krista. V druhej polovici a hlavne v poslednej tretine 1. st. n. l., kým ešte žili očití svedkovia zmŕtvychvstalého Krista, sa viacerí rozhodli napísať túto „dobrú správu“ (gr. euangelion) vo forme zrozumiteľného príbehu, aby cirkev nestratila „apoštolskú pamäť“ o službe a vykupujúcom diele Ježiša Krista. Evanjeliá sú žánrovo najbližšie tzv. grécko-rímskym biografiám. Tieto životopisné diela mali za cieľ v hrubých rysoch priblížiť život rôznych významných historických postáv antiky s cieľom vyzdvihnúť ich cnostný charakter, životné zásluhy atď. Je zaujímavé, že antické biografie, podobne ako kanonické evanjeliá, venujú značnú časť rozprávania udalostiam, ktoré viedli k smrti hlavného hrdinu ako aj opisu jeho smrti ako takej. Biografie mali historický, ale aj vyučujúci ráz, a tak je tomu aj v prípade evanjelií; neprinášajú len cenné historické informácie o historickom Ježišovi, ale ich ultimátnym cieľom je vzbudiť vieru v srdciach čitateľov (Jn 20,31).

Hoci Zjavenie Jána je hybridom viacerých žánrov (apokalyptika, list a proroctvo), židovská apokalyptika zohráva najvýraznejšiu úlohu v jeho literárnej kompozícii, a preto je zmienené medzi naratívnymi žánrami. Apokalyptická literatúra má korene v exilickej a post-exilickej dobe, keď židovský národ prežíval jednu z najväčších kríz identity: prišli o Svätú zem, sväté mesto a o chrám, kde prebývala Božia sláva – prakticky všetko, čo ich odlišovalo od ostatných národov zeme. V tomto období Izraelci začali túžobne očakávať kozmické vykúpenie, kedy Boh znovu zhromaždí svoj ľud, zasiahne priamo z neba, potrestá zločinné pohanské národy a prisúdi právo Izraelu. Počiatky tohto myslenia badať už aj v starozákonných knihách ako Zachariáš, Daniel či Ezechiel. Najlepším reprezentantom apokalyptickej literatúry v biblickom kánone je však až Jánova Apokalypsa, ktorá židovskú apokalyptickú nádej prezentuje vo svetle zjavenia o Mesiášovi. Apokalyptická literatúra je typická videniami otvoreného neba, anjelskými prostredníkmi, ktorí vykladajú zjavenia, dôrazmi na vykúpenie stvorenstva – to všetko v kontexte konca vekov; hlavný dôraz kladie na Božiu všemohúcnosť a prozreteľnosť v dejinách, ktorá je zavŕšená finálnym vykúpením svojho ľudu a spravodlivou odplatou pre hriešnikov. Keďže Apokalypsa hovorí o veciach, ktoré sa majú stať, má aj prorocký rozmer, ale nemenej dôležitou je aj jej pragmatickosť pre každodenný život Cirkvi: dáva veriacim videnie otvoreného neba a istú nádej v Božie vykúpenie uprostred súžení tohto sveta.
Diskurzívne texty

Medzi diskurzívne žánre Písma patria texty poetické, múdroslovné a epištolárne (t. j. listy). Diskurzívne texty sú, veľmi jednoducho povedané, adresované hlavne v prvej a druhej osobe; vo všeobecnosti ide o monológy, dialógy, preslovy atď. Toto delenie je, opäť, sčasti umelé, keďže niektoré z kníh, ktoré sem zaraďujeme majú aj naratívne prvky písané v tretej osobe; základným cieľom tejto sekcie je poukázať na hlavné charakteristiky týchto textov, a tak ich kategoricky sprehľadniť.

Začneme teda textami poetickými. Hoci aj v Novej zmluve sa občas stretáme s poetickými momentami, všetky žánrovo poetické spisy Písma sa nachádzajú v Starej zmluve. Najtypickejším predstaviteľom tejto skupiny je, samozrejme, kniha Žalmov. Žalmy sú duchovné piesne, ktoré mali v živote židovskej komunity veľmi zásadné miesto; spievali sa v rôznych kontextoch, pri rôznych príležitostiach v závislosti od obsahu a charakteru jednotlivých žalmov. Aj laický čitateľ si poľahky všimne, že žalmy sú rôzneho obsahu a druhu; bádatelia prišli s viacerými deleniami na základe ich obsahu aj funkcie a zrejme neexistuje jediný správny spôsob ich delenia. Pre zaujímavosť uvádzame jeden z tradičnejších modelov, podľa ktorého sa žalmy rozdeľujú na (1) hymnické, (2) žalospevné, (3) kráľovské, (4) ďakovné, (5) múdroslovné, (6) žánrovo zmiešané a kratšie žalmy (napr. pútnické piesne, liturgické žalmy atď). Paradoxom žalmov je práve to, že sú to ľudské slová adresované Bohu, ktorá sa v živote veriacej komunity stáva Božím slovom pre človeka. Hlavnou funkciou knihy Žalmov nie je formulovať doktrinárne pozície (hoci ich výroky na ňu majú, samozrejme, značný a legálny vplyv), ale viesť Izrael (a, prenesene, Cirkev) k Bohu. Žalmy učia Boží ľud chváliť ho a modliť sa k nemu, keďže sú to modlitby a chvály, ktoré inšpiroval on sám. Do poetickej literatúry patrí aj Šalamúnova Veľpieseň. Podľa biblických bádateľov táto kniha síce hovorí v prvom rade o láske Šalamúna a šulamítskej devy, no prenesene tiež hovorí o láske Boha k svojmu ľudu.

Svojím spôsobom medzi poetické knihy patria aj Proroci. Keďže je však prorocká poézia funkčne i obsahovo tak veľmi odlišná, bude múdrejšie brať prorockú literatúru ako špecifický žáner. Väčšinu starozákonnej prorockej literatúry tvoria antológie, resp. zbierky výrokov (orákulí) jednotlivých prorokov, pod ktorých menami sa nachádzajú. Čitateľom iste známy výraz „píšuci proroci“, ktorý sa zvykne používať na odlíšenie kanonických prorokov od množstva izraelských prorokov, ktorí po sebe nezanechali žiaden spis, je trošku zavádzajúci, keďže nie všetci proroci aj doslova spísali svoje orákulá. Vo viacerých prípadoch mohlo ísť o neskoršiu redakciu výrokov, ktoré sa v izraelskej komunite tradovali ústnym podaním, prípadne ktoré spísal učeník (resp. učeníci, či „prorocká škola“) daného proroka. Pre čitateľov je dôležité, že prorocké výroky v daných knihách pochádzajú od prorokov, ktorým sú pripísané, aj keď ich možno proroci sami nespísali. Ďalšou zaujímavou charakteristikou týchto výrokov je, že často nie sú zaradené v systematickom, tobôž nie chronologickom slede. Pri čítaní Prorokov teda často musíme izolovať menšie celky, ktoré majú vnútornú významovú niť. Pre správnu interpretáciu prorockej literatúry je vždy potrebné zohľadňovať historický kontext, v ktorom daný prorok pôsobil, keďže jeho prvoradá služba bola v izraelskej komunite, ktorá mala posolstvu nielen rozumieť, ale mala sa podľa neho aj zariadiť. Svojím spôsobom majú výroky prorokov niekoľko horizontov: v prvom rade hovoria k ľudu, ktorému boli adresované, no ich aplikácia siaha ďalej – o čom svedčí aj spôsob, akým s prorockou literatúrou narábali novozákonní autori, ako aj samotný Pán Ježiš. Keďže Písmo však nikdy nemôže znamenať niečo protichodné jeho pôvodnému významu, ktorý mu dali jeho pôvodní autori, naša osobná aplikácia prorockých (a všetkých ostatných biblických) výrokov musí rešpektovať a ísť ruka v ruke s pôvodným zmyslom týchto textov. Za zmienku stojí aj to, že izraelskí proroci nehovorili vždy len o budúcnosti; proroci ohlasovali aktuálne Božie slovo izraelskému ľudu – či už to bolo slovo vyslovene určené do prítomnosti, alebo (bližšej či vzdialenejšej) budúcnosti. Aj túto skutočnosť treba pri čítaní prorockých textov rešpektovať. Proroci často komunikujú Božie posolstvo pomocou symboliky a poetických motívov a niekedy sú zaznamenané aj ich prorocké skutky.

Zohľadňovanie literárnych žánrov pri čítaní jednotlivých biblických spisov je absolútne nevyhnutné pre ich správny výklad.

Širšiu žánrovú skupinu diskurzívnych textov tvorí tzv. múdroslovná literatúra, a síce Príslovia, Kohelet (Kazateľ) a Jób. Keďže tieto tri knihy sú veľmi odlišné a rozsah článku nám nedovoľuje venovať sa každej z nich primerane, v nasledujúcich riadkoch sa zameriame hlavne na knihu Prísloví, a to aj pre jej veľkú obľúbenosť medzi veriacimi. Kniha Prísloví je kompiláciou viacerých menších zbierok prísloví, ktoré sa tradovali v starobylej židovskej komunite, pričom niektoré – ako nám to kniha explicitne zmieňuje – pochádzajú podľa židovskej tradície priamo od kráľa Šalamúna. Pri interpretácii prísloví je dôležité si uvedomiť, že ako to už s prísloviami býva, vznikli v rôznych situáciách a taktiež platia v rôznych situáciách. Príslovie ako izolovaný výrok nie je „všeliek“ na všetky životné problémy a nemôže platiť v izolácii od ostatných prísloví a už vôbec nie v izolácii od zvyšku biblického zjavenia. Dobrým príkladom je Príslovie 26, 4-5: „Neodpovedaj bláznovi podľa jeho bláznovstva, aby si nebol ako on. Odpovedz bláznovi podľa jeho bláznovstva, aby sa sám sebe nezdal múdry.“ Človek nepotrebuje veľké interpretačné nadanie, aby mu udrel do očí zjavný rozpor medzi týmito dvomi výrokmi. Každý z týchto výrokov však naozaj platí, no v rôznych situáciách, o čom svedčia aj rôzne dôsledky, ktoré jednotlivé príslovia zasľubujú.

Posledný diskurzívny žáner, ktorý spomenieme, sú listy. Keďže listy tvoria 21 z 27 kníh Nového zákona, oplatí sa o nich niečo vedieť. Tradične novozákonné listy delíme na zbierku Pavlových listov a tzv. všeobecné (tiež „katolícke“) listy; hlavne Pavlove listy sú špecifické tým, že všetky majú konkrétnych, v liste explicitne zmienených adresátov a riešia konkrétne problémy. Nie sú to nejaké všeobecné „epištoly“ alebo encykliky; preto je pri ich štúdiu nesporne kľúčové zrekonštruovať, do tej miery ako je to možné, kontext, v ktorom daný list vznikol. Najvšeobecnejší list z Pavlovho pera je List Rimanom, ktorý má, podobne ako jeho List Galaťanom, na rozdiel od väčšiny listov jednu centrálnu tému, ktorú rozvíja od začiatku do konca. V mnohých listoch Pavel rieši praktické problémy zborov, ktorým píše, a preto pri čítaní jeho výrokov musíme stále brať do úvahy kontext, v ktorom boli napísané. Na strane druhej, hlavne niektoré z tzv. „všeobecných listov“ viac pripomínajú homílie ako listy v pravom zmysle slova; rozvíjajú centrálnu tému a adresátom sa venujú skôr implicitne – podobne ako v kázni; medzi najlepšie príklady takýchto homiletickejších listov patria List Židom a 1. Jánov list.

 Zohľadňovanie literárnych žánrov pri čítaní jednotlivých biblických spisov je absolútne nevyhnutné pre ich správny výklad. V bežnom živote to pri čítaní robíme de facto podvedome: iné veci si všímame pri čítaní poézie, iné pri literatúre faktu, iné pri historiografii a iné pri čítaní faktografickej publicistiky. Takýto prístup k Biblii neznehodnocuje jej duchovný charakter, naopak, tým väčšmi rešpektuje nielen obsah, ale aj formu, ktorú Duch Svätý pri inšpirácii týchto textov zvolil.
Záver
Fascinujúcou vlastnosťou písaného Božieho slova je práve forma, ktorú pre neho Boh vo svojej prozreteľnosti a nekonečnej múdrosti vybral. Skutočnosť, že Boží ľud sa pod inšpiráciou Ducha Svätého svojím spôsobom podieľal na tvorbe Svätého Písma nijakým spôsobom nezmenšuje jeho moc, dôležitosť a vôbec jeho ultimátne božský pôvod. Pôvod a charakter Biblie nádherným spôsobom ilustrujú Božie konanie v ľudských dejinách: Boh dal svoje životodarné slovo konkrétnym ľuďom v konkrétnych historických okolnostiach, aby ho vo svojom vlastnom jazyku a literárnych formách zvestovali komunite veriacich i svetu.

                                                               B I B L I A


Vítame Vás pri prezeraní Božieho Slova. Celý prehliadač pozostáva z troch sekcií: Starý zákon, Nový zákon a Konkordancia.

Starý zákon
V súčasnosti máme Starý zákon spracovaný v prekladoch: Roháčkov, Evanjelický, český Kralický, anglický King James a nemecký Elberfelder. Pripravujeme spracovanie niektorých ďalších prekladov, vrátane Nového Zákona (napr. niektoré ďalšie anglické preklady a pod.). Pripravujeme tiež spracovanie hebrejského originálu.

Nový zákon
 máme k dispozícii v prekladoch: Roháčkov, Evanjelický, Katolícky podľa Novej Vulgáty, Český ekumenický, Český Kralický, Anglický King James, Nemecký Elberfelder, grécky originál.
Konkordancia

Konkordancia
umožňuje vyhľadávanie veršov (v rámci jedného prekladu) podľa jednotlivých slov alebo kombinácie slov s použitím logických operátorov and, or alebo and not s možnosťou použitia zátvoriek. Taktiež je možné použiť pravostranné krátenie - znak $. Vyhľadávanú frázu je nutné zapísať bez diakritiky. Pritom nezáleží na malých a veľkých písmenách. Takže celá fráza môže vyzerať napr.: lask$ and nadej. To znamená, že systém vyhľadá všetky verše, v ktorých sa vyskytuje slovo začínajúce na "lásk" (láska, láskou atď.) a súčasne slovo "nádej". V prípade vyhľadávania v gréckom texte, vyhľadávanú frázu je potrebné zapísať v transliterovanej forme (latinke).

Význam
Biblia sa pokladá aj za cenný kultúrno-historický dokument ľudstva. Bibliou sa zaoberajú okrem teológie (kresťanskej teológie) aj vedné disciplíny ako biblická kritika, výklad Biblie (exegéza), religionistika, dejiny literatúry, hebraistika atď.

Nie je to len kniha, je to kultúra, Božie Slovo, literárny žáner i história Izraela. Biblia bola preložená do viac ako 2000 jazykov a je to jedna z najpredávanejších kníh na svete.

Biblia ako základný kánon

Biblia tvorí základný kánon kresťanov. V počte 73 spisov ju však uznáva iba katolícka cirkev a tá zo Starého zákona preferuje hlavne knihy Mojžišove, v ktorých je stvorenie a stála intervencia Boha k ľuďom.

Kánonom Židov je Starý zákon. Židia neuznali knihy, ktoré boli napísané v gréčtine (kniha Tobiáš, kniha Judit, 2 knihy Machabejcov, kniha Múdrosti, kniha Sirachova a kniha proroka Barucha). Židia neprijali knihy Nového zákona ako knihy Božieho zjavenia. Uznávajú len 39 spisov a najväčšiu dôležitosť pripisujú Tóre (čiže piatim knihám Mojžišovým v Starom Zákone). Židovský kánon ako ho poznáme dnes bol definitívne stanovený na koncile v Jamnii okolo roku 90 n.l.

Evanjelici po Lutherovej reforme prebrali 39 kanonických kníh Starého zákona (t.j. židovský kánon) a 27 kanonických kníh Nového zákona. Okrem nich poznajú aj tzv. apokryfné knihy, ktorých je v Starom zákone 13. Ich zvesti sa však nepripisuje záväzný význam. Sú osožné na čítanie, zaujímavé pre poznanie niektorých informácií alebo názorov, no neprinášajú nové poznanie vo veci spasenia.


   
                                    Preklad Biblie
Ing. Peter Minárik, (09. 01. 2006)
Na Slovensku máme viacej prekladov Biblie. Najdosažiteľnejšie sú: katolícky preklad Vulgáty a novej Vulgáty viaceré vydania, preklad Slovenskej evanjelickej cirkvi 1979, preklad prof. Jozefa Roháčka 1951 a slovenský ekumenický preklad (1995) Novej zmluvy a žalmov.

Donedávna som čítal evanjelický preklad, ktorý je zrozumiteľne písaný a dá sa ľahko pochopiť. O prekladoch však často platí nasledovné: Keď je pekný, nie je verný a keď je verný nie je pekný. To vyplýva zo špecifikácie každého jazyka a spôsobov vyjadrovania skutočnosti. Najväčším problémom býva, že niektorý jazyk má viac výrazov, ktoré iný jazyk vyjadrí len jedným slovom. Pre ilustráciu: eskimáci majú sedemnásť výrazov na bielu farbu, teda v našom preklade, keďže toto nevieme rozlišovať, by zostala len biela farba, čím by prekladaný text mohol vyzerať nasledovne: Stretneme sa na bielej planine, keď prejdeš bielou dolinou a pri bielom vodopáde odbočíš k bielemu ľadovcu popri bielych cencúľoch.

Z tohto dôvodu najhodnovernejším je Roháčkov preklad z pôvodných jazykov. Na niektorých miestach je ťažšie zrozumiteľný, ale verne sa drží pôvodných textov, myšlienky nevykladá voľne, ale slovesá a podstatné mená ostávajú zachované. Má nevýhodu v tom, že je v ňom veľa pravopisných chýb, preto ho nedoporučujem čítať deťom.
Preklad v preklade

Katolícke preklady nie sú preklady z pôvodných textov, ale z Vulgáty, čo je Hieronymov preklad do latinčiny a z tohto je preklad do slovenčiny. Takže je to preklad v preklade. Texty Vulgáty boli ešte pozmenené po II. Vatikánskom koncile, čo sa nazýva Neovulgáta, z ktorej sú dnes dostupné preklady.

Katolícky preklad používa množstvo vysvetliviek pod čiarou. Často sú zavádzajúce a slúžia na potvrdzovanie nebiblických doktrín RKC. Napríklad v Mat 13:55 sú menovite spomínaní Ježišovi bratia a vysvetlivka pod čiarou nás odkáže na inú vysvetlivku k Mat 12:46 s tým, že slovo bratia znamená príbuzných bratrancov a sesternice a nie pokrvných bratov odvolávajúc sa na hebrejčinu a aramejčinu, pritom ich preklad je z latinčiny a pôvodný jazyk Novej zmluvy je starogréčtina. Starogréčtina má veľmi presné výrazy príbuzenstva, napríklad sestrenec (syn otcovej sestry) použitý v Kol 4:10, takže keby išlo o bratrancov a nie bratov určite by to Matúš v evanjeliu použil.
Neúplnosť
Ďalším problémom je, že pod čiarou sa ocitli aj niektoré dôležité vieroučné citáty, takže v hlavnom texte chýbajú a čitateľ ich absenciu prehliadne alebo ich nepovažuje za dôležité. Napríklad text Sk 7:37 Neovulgáta vynecháva v hlavnom texte, čím spochybňuje krst na základe vyznania viery, aby obhájila krst detí. Vulgáta ani protestantské preklady tento text nespochybňovali.

Katolícka Biblia ďalej obsahuje Apokryfy, čo sú knihy, ktoré sa nikdy nestali súčasťou hebrejského kánonu a ani Hieronym ich nepovažoval za rovnocenné s kanonickým textom.

Ekumenický preklad je kompromisom, tak aby nikto zo zúčastnených denominácií na preklade nebol dotknutý. Takže hoci má najčerstvejší dátum prekladu, je to krok späť.

Doporučenie

Preto pre bežného čitateľa, ktorý sa prvýkrát oboznamuje s textami Biblie a pre deti doporučujem evanjelický preklad a pre hĺbavejšie štúdium písem jednoznačne Roháčkov preklad.

Prajem veľa chuti a nadšenia do čítania.
 

   Dôležité preklady

Prvý preklad bol grécky. S postupom kresťanských misií vznikali iné jazykové verzie, ktoré často mali silný vplyv na samotné jazyky (napr. v Nemecku Lutherov preklad, v Anglicku verzia kráľa Jakuba (King James Version)).

Koncom roka 2001 existovali preklady do 2287 jazykov a nárečí (z toho 392 celá Biblia, 1012 Nový zákon, zvyšok preklady jednotlivých častí, najmä evanjelií).

Najdôležitejšie preklady Biblie sú:
gréčtina: V 3. stor. pred Kr. počas židovskej gréckej diaspóry v Egypte už Židia nedostatočne rozumeli hebrejčine, preto v tomto čase došlo k prekladu Starého zákona do gréčtiny (Septuaginta). Boli však aj ďalšie grécke preklady (Aquila, Theodotion, Symmachus).
latinčina:
veľa starolatinských prekladov
Hieronymova Vulgáta (5. stor. z poverenia pápeža Damasa I.): trvalo dlho, kým sa presadila (oficiálne tridentským koncilom v roku 1546)
Alkuinova Biblia (8. stor. ): štandardizovala text Vulgáty do budúcnosti
Sixtina-Clementina (1592): dodnes záväzná úprava Vulgáty
Od r. 1965 pracovala pápežská komisia na novom preklade: Neovulgáte (Nova Vulgata), ktorý v r. 1979 promulgoval Ján Pavol II.)
staroslovienčina:
Cyril a Metod (asi v rokoch 862-885): preklad bol vyhotovený na objednávku Veľkej Moravy a stal sa základom literatúry všetkých slovanských národov
slovenčina:
Kamaldulská Biblia: kamaldulskí mnísi v Nitre alebo v Červenom Kláštore; v prvej polovici 18. storočia
Jur Palkovič (1825 a 1832): jeho preklad je prvou slovenskou tlačenou Bibliou (bola katolícka, vyšla v Ostrihome)
1913-1926: prvý preklad do spisovnej slovenčiny
1936-1937: prvý evanjelický preklad; evanjelici dovtedy používali výlučne českú Kralickú bibliu
1977: Nový slovenský evanjelický preklad
1986: katolícky preklad Nového zákona na základe Neovulgáty
2007: Slovenský ekumenický preklad
čeština:
staročeský preklad (? stor.): zachoval sa v štyroch rukopisoch
Pražská biblia (1488) a Kutnohorská biblia (1489): prvá česká tlačená biblia
Kralická biblia (1579-1593): prvé šesťdielne vydanie vychádzalo postupne v rokoch 1579-1593, zahrňovalo okrem prekladu aj výklad. Prvé vydanie v jednom zväzku bez výkladu v roku 1613. Pochádza z prostredia Jednoty Bratskej, t.j. z husistkej vetvy reformácie. Významná jazyková pamiatka, slovenskí evanjelici používali jazyk tejto Biblie až do 19. stor. ako jazyk svojej literatúry a do 20. storočia ako liturgický jazyk (tzv. biblická čeština)
Svätováclavská biblia (18. stor.): katolícka, vytvorená ako protiváha ku Kralickej biblii.
Biblia pauperum (=Biblia chudobných): skrátený Nový zákon s kopou obrázkov, najmä v 14. a 15. stor.
nemčina:
stredoveké preklady (Heliand, Otfrid a pod. ): preklad z Vulgáty
Martin Luther (od roku 1522): prvý nem. preklad (protestantský) z pôvodného (gréckeho) textu
16. stor. (H. Emser, J. Eck, J. Dietenberger): prvé katolícke preklady
1892 a 1912: prvý-krát úpravy Lutherovej Biblie do moderného jazyka
angličtina:
J. Wiclif (14. stor.): prvý úplný preklad do angličtiny
Great Bible (1539): z poverenia T. Cromwella
King James Version - Verzia kráľa Jakuba (1611): dlho platná oficiálna verzia
Revised Version (1881-1885): revízia prekladu z roku 1611
American Standard Version (1900-1901): americká obmena vyššie uvedenej revízie
Revised Standard Version (1946-1952): nový americký preklad rozšírený vo všetkých anglicky hovoriacich krajinách
New English Bible (1961): preklad zaujal svojou modernosťou
v súčasnosti: nepreberné množstvo prekladov
francúzština:
zač. 12. stor. : prvý fr. preklad
Lyonská Biblia (15. stor.): prvá tlačená fr. Biblia (katolícka)
preklad od J. Calvina, P. R. Olivetanusa (1535): prvý evanjelický preklad, neskôr revidovaný
Version Synodale (1910): významná revízia evanjelického prekladu z roku 1535
Bible de Jérusalem od École Biblique v Jeruzaleme (1948-1952): významný moderný preklad (katolícky)

Biblia - Wikicitáty


Biblia je ako mapa. Študovať ju, ešte neznamená, že sa dostaneme do cieľa. Treba nasadnúť do auta, naštartovať a ísť. (Ulrich Parzany)
Biblia je 66 a viac kníh pre 66 a viac rokov. (Pavel Kosorin)
Biblia je v súčasnosti jediný zlatý poklad, ktorý je celý v obehu. (Pavel Kosorin)
Biblia sa podobá zlatej bani - kto nie je ochotný kopať, nemá žiadnu šancu zbohatnúť. (Pavel Kosorin)
Biblia nás učí ako sa ide do neba, nie o tom ako je nebo postavené. (Augustín)
Je nemožné správne svetu vládnuť bez Boha a Biblie. (George Washington)
Je to škandál čo biblia učí, ale výsledkom je pokoj. (Pavel Kosorin)
Keby sa všetky nečítané a zanedbávané biblie premenili hneď v stromy, tak by ľudia nikdy nepočuli o ohrozených lesoch. (Jim Forest)
Keby si vedel naspamäť celú Bibliu a výroky všetkých mudrcov, čo by ti to všetko osožilo bez Božej lásky a milosti? (Tomáš Kempenský)
Keď čítame Sväté písmo, Boh sa vracia poprechádzať sa v pozemskom raji. (Ambrosius)
Keď je Biblia zakázaná, číta sa viac ako keď je kázaná. (Pavel Kosorin)
Kto nečíta písmo, nepozná Krista. (Hieronym)
Kto prestane čítať Bibliu, stane sa nečitateľným kresťanom. (Pavel Kosorin)
Nie je všetko Písmo sväté, čo ľudia hovoria. (Slovenské príslovia)
Nikto nemá toľko poradcov ako ten kto má Bibliu. (Pavel Kosorin)
Možno by sa Biblia začala viac čítať, keby Boh prišiel so súťažou: Vyhrajte týždeň v nebi. (Pavel Kosorin)
Správne čítaná Biblia je najmocnejšou silou pre ateizmus, akú si vieme predstaviť. (Isaac Asimov)
Sv. Písma neprikazujú nič okrem lásky. (Augustín)
Sväté písmo presahuje všetky vedy už spôsobom reči, lebo tou istou rečou podáva dej i prezrádza tajomstvá.
Všetky módne názory som našiel v starej Biblii. (Pavel Kosorin)


Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú aj zem i diela, ktoré sú na nej. A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, (2 Pt 3, 9-11)


AUDIO BIBLIA

 
http://petitshop.sme.sk/main.php?page=produkt&id_produktu=280












  
                       Ako vieme, že je Biblia pravdivá?
goldbar


Pozri si túto stránku v: Angličtina (English) Bulharčina, Holandčina, Francúzština, Nemčina, Maďarčina, Indonézština, Taliančina, Poľština, Portugalčina, Ruština, Španielčina

The Holy Bible. Photo copyrighted. Courtesy of Eden Communications.
Oboznám sa s Bibliou

Čo sa týka otázky dôkazov o tom, že Biblia je inšpirovaná Bohom, bolo na túto tému napísaných stovky kníh, pričom týchto dôkazov je mnoho a sú rôzne. Väčšina ľudí však nečítala ani jednu z týchto kníh. V skutočnosti je v dnešnej dobe dokonca málo ľudí, ktorí čítali samotnú Bibliu! Preto majú mnohí ľudia klamnú predstavu o tom, že Biblia je plná chýb a už nemá v tomto modernom svete svoje opodstatnenie.

Napriek tomu pisatelia Biblie opakovane prehlasovali, že prinášajú samotné slovo Božie, s najvyšším stupňom neomylnosti a autoritatívnosti. Takú vec by nepovedal ktorýkoľvek spisovateľ a keby sa štyridsiati muži, ktorí napísali Písmo, v týchto prehláseniach mýlili, museli by byť buď klamári alebo blázni alebo oboje.

Ale na druhej strane, ak bola najúžasnejšia a najvplyvnejšia kniha všetkých čias, obsahujúca najkrajšiu literatúru a najdokonalejší mravný zákon, aký bol kedy navrhnutý, napísaná klamúcimi fanatikmi, aká by bola potom nádej, že niekedy nájdeme zmysel a zámer života na tomto svete?

Keby niekto vážne preskúmal tieto biblické dôkazy, zistil by, že ich tvrdenia o božej inšpirácii (uvedené viac ako 3 000-krát rôznymi spôsobmi) boli úplne opodstatnené.

Naplnené proroctvá

Pozoruhodná evidencia o naplnení proroctiev je len jedným z dôkazov, čo sa týka presnosti Biblie. Stovky biblických proroctiev sa konkrétne a presne naplnilo a to dokonca dávno potom, ako pisateľ proroctva zomrel.

Napríklad prorok Daniel predpovedal asi v roku 538 pred n.l. (Daniel 9:24-27), že Kristus príde ako zasľúbený Záchranca a Princ Izraela 483 rokov potom, ako Perzský cisár dá Židom povolenie znovu postaviť Jeruzalem, ktorý bol vtedy zničený. To sa o stovky rokov neskôr naplnilo.

Je množstvo proroctiev, zaoberajúcich sa jednotlivými národmi, mestami a všeobecne sledom histórie, z ktorých boli všetky doslova naplnené. Viac ako 300 proroctiev naplnil sám Kristus pri Jeho prvom príchode. Ďalšie proroctvá sa zaoberajú šírením kresťanstva, ako aj rôznymi falošnými náboženstvami a mnohými inými otázkami.

Neexistuje žiadna iná kniha ako táto, či už historická alebo moderná. Neurčité a zvyčajne chybné proroctvá ľudí ako napríklad Jeanne Dixon, Nostradamus, Edgar Cayce a ďalších nespadajú vôbec do tej istej kategórie a ani ďalšie náboženské knihy ako sú Korán, Literárna zbierka Konfuciána a podobne. Iba Biblia poskytuje túto pozoruhodnú prorockú evidenciu a to v takej veľkej miere, že úplne vylučuje akékoľvek iné vysvetlenie ako to, že je božím zjavením.

Jedinečná historická presnosť

Ebla Tablet. Courtesy of Associates for Biblical Research.
Zisti viac o archeológii a Biblii

Historická presnosť Písma je ďalšou kategóriou dôkazov, ktoré sú oveľa lepšie ako záznamy o Egypte, Asýrii a iných raných národoch. V poslednom storočí sa vyskytlo nespočetne veľa archeologických potvrdení biblických záznamov. Dr. Nelson Glueck, pravdepodobne najväčšia autorita dnešnej doby v izraelskej archeológii, povedal: ,

„Ešte žiaden archeologický objav doteraz nevyvrátil biblické fakty. Uskutočnilo sa mnoho archeologických nálezov, ktoré jasne a v presných detailoch potvrdzujú historické tvrdenia uvedené v Biblii. A práve toto správne zhodnotenie biblických opisov často viedlo k neuveriteľným objavom.“

Vedecká presnosť

Ďalším výrazným dôkazom o božej inšpirácii je fakt, že mnohé princípy modernej vedy boli zaznamenané v Biblii ako prírodné fakty a úkazy oveľa skôr ako ich pomocou experimentov potvrdili vedci. Tu sú príklady takýchto faktov:

Tieto fakty samozrejme nie sú uvedené v technickom žargóne modernej vedy, ale v termínoch, dostupných človeku na základe každodenných skúseností. Napriek tomu sú úplne v súlade s najmodernejšími vedeckými faktami.

Je tiež pozoruhodné, že sa v Biblii nikdy nenašla žiadna skutočná chyba – vo vede, v histórii ani v inej oblasti. Mnohé fakty boli vyhlásené za chybné, ale konzervatívni odborníci na Bibliu vždy dokázali nájsť odôvodnené riešenia pre takéto problémy.

Jedinečná štruktúra

Je potrebné zdôrazniť aj pozoruhodnú štruktúru Biblie. Hoci je to zbierka 66 kníh, napísaná viac ako 40 rôznymi ľuďmi počas obdobia 2 000 rokov, je to očividne jedna Kniha, ktorá je v dokonalej jednote a konzistencii.

V čase písania jednotliví pisatelia ani netušili, že ich posolstvo bude raz súčasťou takejto Knihy, napriek tomu však každé takéto posolstvo dokonale zapadá na svoje miesto a slúži svojmu jedinečnému zámeru ako časť jedného celku. Každý, kto usilovne študuje Bibliu, postupne odhalí jej pozoruhodné štrukturálne a matematické vzorce, ktorými je pretkaná, so zložitosťou a symetriou, ktoré nemožno vysvetliť ako náhodu či tajnú dohodu.

Konzistentnou témou Biblie, ktorá sa vyvíja od knihy Genezis až po Zjavenie, je Božia úžasná práca na stvorení a vykúpení všetkého skrze svojho jediného Syna – Pána Ježiša Krista. .

Jedinečný vplyv Biblie

Biblia je jedinečná aj čo sa týka jej vplyvu na jednotlivých ľudí a na históriu národov. Je to bestseller všetkých čias, ktorý sa dotýka srdca aj mysle. Je milovaná minimálne jedným človekom každej rasy, z každého národa či kmeňa, bohatým či chudobným, vzdelaným či prostým, kráľom či bežným človekom, ľuďmi s rôznym pozadím a v rôznom postavení.

Posledný dôkaz toho, že je Biblia pravdivá, možno nájsť v svedectvách tých, ktorí jej uverili. Množstvo ľudí v minulosti aj v dnešnej dobe z vlastnej skúsenosti zistili, že jej zasľúbenia sú pravdivé, jej rady sú správne, jej príkazy a zákazy múdre a jej úžasné posolstvo o spasení napĺňa každú potrebu pre tento čas aj pre večnosť.

Informácie súvisiace s touto témou

[ If this information has been helpful, please prayerfully consider a donation to help pay the expenses for making this faith-building service available to you and your family! Donations are tax-deductible. ]

Authors: Henry Morris and Martin Clark, as adapted from their book The Bible Has the Answer, published by Master Books, 1987. Supplied by Eden Communications with permission from Master Books.

Translation by: Miroslava Kastlova




Stvorenie sveta a človeka: Prvá kniha Starého zákona je Genezis a hovorí o stvorení sveta. Autorstvo sa pripisuje Mojžišovi (okolo roku 1250 pred Kristom). On nebol pri stvorení sveta, písal to, čo mu Boh v myšlienkach vnukol. Stvorenie sveta opisuje v šiestich dňoch, ale u Boha nejestvuje čas, preto sa jedná o Stvoriteľské úkony, ktoré trvali milióny a možno miliardy rokov. A do všetkého Boh vložil schopnosť vyvíjať sa. Z toho vyplýva, že prví ľudia nevyzerali tak, ako my dnes, ale tiež z toho vyplýva i to, že ak svet bude jestvovať aj o milión rokov, tak ľudia budú vyzerať ináč, než my dnes. Proces vývoja je daný od Boha. Prvý stvoriteľský úkon bolo stvorenie svetla, druhý- oddelenie vôd zeme od vôd neba (obloha), tretí- suchá zem a na nej rastliny, štvrtý- nebeské telesá, piaty- živočíchy vo vode a vo vzduchu, šiesty- živočíchy na zemi a človek. Prví ľudia sa volali Adam a Eva. Bývali v raji. Po nich dedíme dedičný hriech, ktorý by sa skôr mohol nazývať dedičným nedostatkom. Totiž Adam a Eva sa dopustili hriechu pýchy, poslúchli diabla a nie Boha. Teda urobili po svojom. Neraz aj my robíme podobne. O aký konkrétny hriech sa jedná, to Biblia neopisuje. Jednoducho urobili niečo zakázané, čo sa v prenesenom zmysle slova prekladá ako: jedli zo zakázaného ovocia. Maliari zvyknú symbolicky namaľovať jablko alebo iný ovocia, do ktorého Eva zahryzla a dala aj Adamovi. Pri tomto hriechu pýchy stratili plnosť milosti. Akoby sa im bolo v tej chvíli z nej „odlialo“. Odvtedy sa všetci rodíme s nedostatkom milosti, ktorú nám Boh pri krste „dolieva“. Každým hriechom sa z tejto milosti stráca, ale pri svätej spovedi z nej znovu získavame. Po hriechu Boh potrestal Adama a Evu aj tým, že ich vyhnal z raja, no zároveň už ľudstvu prisľúbil Mesiáša. Tento prísľub sa nazýva protoevanjelium.
Adamovi synovia:
Adam a Eva mali veľa detí, z nich sa spomínajú dvaja najstarší synovia: Kain a Ábel. Kain zabil Ábela, lebo Ábelova obeta sa Bohu viac páčila, pretože išla z úprimného srdca a nie z vypočítavosti. Kain obetoval z poľných plodín, Ábel zo svojich oviec.
Noe:
Keď Boh videl, že ľudia sú veľmi hriešni, poslal potopu na svet (pršalo 40 dní a 40 nocí). Zachránil sa na korábe (arche) spravodlivý muž Noe, jeho manželka, ich traja synovia s manželkami a párik z každého druhu zvierat. Keď prestalo pršať, najprv vypustil krkavca, neskôr holubicu, no vrátili sa k nemu, lebo ešte bola všade voda. Až posledná holubica sa nevrátila, čo bol znak toho, že už vody ustúpili a mala sa kde usadiť. Nemožno presne určiť, či sa jednalo o celosvetovú potopu, ale jedno je isté, že sa jednalo o potopu vtedy známeho sveta. Dúha existovala aj dovtedy, ale po skončení potopy ju Boh určil za znamenie, ktoré nám ma pripomínať, že už nikdy viac Boh nepošle na svet takúto veľkú potopu. Pre nás je poučením, že Noe zostal dobrým aj v zlom prostredí. Teda je to možné aj dnes.
Abrahám: Mal ženu Sáru a z krajiny Haran odišli do zasľúbenej zeme, kam ho Boh povolal. Sára mu v starobe porodila syna Izáka, ktorého on mal obetovať na hore Morja. Avšak v poslednej chvíli mu anjel chytil ruku a vysvetlil, že Boh len skúšal jeho vieru, či má radšej Boha než svojho syna, ktorého mu Boh daroval. Abrahám miloval svojho syna, ale chcel poslúchnuť Boha a veril, že keď mu mohol v starobe darovať syna, tak ho bude môcť aj vzkriesiť. No bola to len skúška.
Melchizedech: Bol kráľom a kňazom Salema, čiže Jeruzalema. Keď Abrahám vyslobodil z rúk nepriateľov svojho synovca Lota s jeho príbuznými, vyšiel im oproti Melchizedech a ako prvý v Starom zákone nepriniesol Bohu krvavú obetu, lež nekrvavú: chlieb a víno. V Novom zákone ako prvý priniesol takúto obetu Ježiš Kristus pri Poslednej večeri.
Lot: Bol to Abrahámov synovec. Spoločne odišli z krajiny Haran do zasľúbenej zeme, no keď sa ich stáda rozrástli, pastieri sa bili o pastviny a preto sa rozdelili. Lot si vybral územie pri meste Sodoma a Gomora. Tam padol i do zajatia (ako bolo spomínané v otázke č. 4) a neskôr, keď boli tieto mestá zničené pre svoju nemravnosť, zachránil sa iba on s dvomi dcérami. Manželka síce utekala s nimi do bezpečia, no zo zvedavosti sa obrátila k zničenému mestu a zmenila sa na soľný stĺp. Biblisti zničenie týchto miest vysvetľujú použitím prírodných síl, lebo aj tie sú v rukách Boha. Mohlo ísť o zemetrasenie spojené s erupciou plynu.
Sára: Bola Abrahámovou manželkou, v starobe mu porodila syna Izáka. Jej vnuci boli dvojičky: Ezau a Jakub. Jej nevesta sa volala Rebeka.
Izák: Oženil sa s Rebekou (pochádzala z krajiny Haran ako jeho otec, bola mu sesternicou) a spolu mali dvoch synov – dvojičky: Ezaua a Jakuba. Rebeka viac milovala Jakuba a pomohla mu podvodom získať od otca požehnanie prvorodeného, keď mu na krk a ruky priviazala kože z kozliat a pripravila z nich chutné jedlo na spôsob diviny, ktorú šiel pre otca uloviť prvorodený Ezau.
Rebeka: Pochádzala z krajiny Haran. Jej brat sa volal Lában. Bola Izákovou manželkou, matkou dvojičiek Ezaua a Jakuba. Viac milovala Jakuba a pomohla mu podvodom získať od otca požehnanie prvorodeného. Jakub pred svojím rozhnevaným bratom ušiel k strýkovi Labanovi. Rebeku za tento podvod potrestal Boh tým, že sa nedožila návratu Jakuba z Haranu, kam musel pred Ezauom ujsť.
Jakub: Bol mladším z dvojičiek a od Ezaua podvodom za misu šošovice získal práva prvorodeného a neskôr i požehnanie (ako bolo spomínané v otázke č. 8). V Harane sa oženil. Mal dve manželky: milovanú Ráchel (+ slúžka Bala) a jej staršiu sestru Liu (+ slúžka Zelfa). Spolu mu tieto štyri porodili 12 synov, z ktorých sa neskôr vyvinulo 12 kmeňov izraelských. Z kmeňa Júdovho sa narodil Ježiš Kristus. Jakub najviac miloval dvoch najmladších synov, ktorých mu porodila milovaná Ráchel: Jozefa a Benjamína (pri jeho pôrode Ráchel zomrela).
Ráchel: Bola dcérou Labana, milovanou manželkou Jakuba, matkou jeho dvoch najmladších synov: Jozefa a Benjamína (pri jeho pôrode Ráchel zomrela). Keď si ju chcel Jakub vziať za manželku, najprv sa musel oženiť s jej staršou sestrou Liou.
Laban: Býval v Harane, bol Rebekiným bratom. Jeho dcéry sa volali Lia a Ráchel. Vydal ich za svojho synovca Jakuba, ktorý za každú z nich mu musel slúžiť 7 rokov. Liu mu podhodil podvodom, lebo bola pri svadbe zahalená závojom a Jakub si myslel, že je to Ráchel. Nechcel svojho zaťa Jakuba pustiť naspäť k jeho otcovi Izákovi, lebo mal v ňom lacnú pracovnú silu, no Jakub i s rodinou, sluhami a stádami od neho ušiel.
Jozef: Bol v poradí jedenástym synom Jakuba, jeho matka bola Ráchel. Otec ho mal najradšej, dal mu ušiť aj pestrofarebný plášť. Bratia mu závideli a nenávideli ho. Chceli sa ho zbaviť hodením do studne, no nakoniec ho ako 17-ročného predali do Egypta za otroka za 20 strieborných. Keď ako 30- ročný správne vyložil faraónovi sny o siedmich rokoch hladu, stal sa správcom celej krajiny. Spoznal i bratov, ktorí prišli nakupovať obilie na živobytie a dal sa im spoznať až keď sa presvedčil, že sa už majú navzájom radi a radšej položia svoj život, akoby sa malo niečo stať ich najmladšiemu bratovi Benjamínovi. Potom sa k Jozefovi do Egypta presťahoval i jeho otec Jakub a celá rodina. Spolu to bolo 70 ľudí.
Mojžiš: Jeho meno znamená: vytiahnutý z vody. Narodil sa v čase, keď faraón dal pozabíjať všetkých izraelských novorodencov– chlapcov, lebo už po 430- tich rokoch boli Izraeliti v Egypte veľmi premnožení a faraón sa ich bál. Jeho matka ho dala do košíka a z rieky ho vytiahla faraónova dcéra. Ako 80- ročný dostal od Boha z horiaceho kra na hore Morja poverenie vyslobodiť izraelský národ z egyptského zajatia. Faraón ich však nechcel prepustiť.
Egyptské rany: Faraón nechcel Izraelitov prepustiť, preto Egypt postihlo 10 rán. 1. premenenie nílskej vody na krv, 2. žaby, 3. komáre, 4. muchy, 5. mor na dobytku, 6. vredy, 7. ľadovec, 8. kobylky, 9. tma, 10. smrť prvorodených. Nakoniec po smrti svojho syna ich faraón prepustil a obrovský izraelský národ odišiel z Egypta späť do izraelskej krajiny. Púšťou putovali 40 rokov, hoci sa tá vzdialenosť dala prekonať za niekoľko mesiacov. Tempo prechodu púšťou určoval oblačný stĺp (v noci horiaci), ktorý ich niekedy aj celé roky zdržiaval na jednom mieste, zvlášť v čase, keď mnohé ženy rodili deti a nevládali by ísť ďalej, alebo sa rozmnožovalo stádo, alebo prišli nejaké choroby... No zároveň to bol aj Boží trest, aby za ten čas vymreli tí, ktorí mu nedôverovali, a aby do zasľúbenej zeme vošli len ich potomkovia.
Prechod cez more: Izraeliti prešli suchou nohou po dne Trstinového mora, ktoré je výbežkom Červeného mora. Boh mohol použiť aj prirodzený spôsob na zastavenie prívodu vody do tejto časti, no zázrakom je, že k tomu došlo práve v Mojžišom ohlásenom čase, keď udrel palicou po mori. A znovu sa koryto naplnilo, len čo vyšiel z neho posledný Izraelita. Egypťanov zalialo.
Áron: Bol starším bratom Mojžiša a Márie. Nakoľko mal Mojžiš rečovú vadu, Áron bol jeho „hovorcom“. On a jeho synovia sa z Božej vôle stali dedičnými kňazmi. (V Starom zákone ešte nebola sviatosť kňazstva, tú ustanovil až Ježiš.) Postavil ľuďom zlaté teľa na púšti, keď si mysleli, že Mojžiš na Sinaji zahynul.
Zmluva s Bohom: Na hore Sinaj Mojžiš dostal od Boha Desatoro prikázaní, ktoré platia podnes. Prvýkrát tieto tabule rozbil, keď videl, že oni si zatiaľ vytvorili zlaté teľa. No na ich prosby druhýkrát vyšiel na Sinaj a znovu dostal od Boha Desatoro.
Kore: Bol na čele vzbury 250- tich chlapov, ktorí sa vzbúrili proti Mojžišovi a už ho nechceli poslúchať pri prechode púšťou do zasľúbenej zeme. Boh ich za to všetkých potrestal smrťou.
Izraelskí vyzvedači: Na hraniciach Kanaánu poslal Mojžiš vyzvedačov, aby zistili, aká krajina je pred nimi. Bola veľmi úrodná, no oni naplašili ľudí tým, že tam žijú ľudia vysokí ako obri. Nedôverovali Bohu, že On im i v tomto prípade môže pomôcť. Za túto nedôveru ich Boh potrestal tým, že púšťou putovali 40 rokov, hoci tá vzdialenosť sa dala prekonať za niekoľko mesiacov. Za ten čas vymreli tí, ktorí mu nedôverovali a  do zasľúbenej zeme vošli len ich potomkovia.
Eleazar: Syn Mojžišovho brata Árona. Po otcovej smrti sa stal jeho nástupcom v kňazskej službe. Neskôr v tom pokračoval jeho syn Finés.
Medený had: Pre hriechy Izraelitov Boh poslal na nich jedovaté hady. Pohryzení hromadne umierali. Na Mojžišovu prosbu sa Boh zmiloval nad nimi a dal Mojžišovi urobiť medeného hada a vyzdvihnúť na palicu. Kto sa na neho pozrel, ozdravel. Je to predobraz Ježiša Krista vyzdvihnutého na kríži.
Balám: Bol to amonský veštec. Kráľ Balak ho dal zavolať, aby preklial Izraelitov. Keď to chcel urobiť, jeho vlastná oslica prehovorila a nakoniec miesto prekliatia požehnal Izraelitov.
Jozue: Bol Mojžišovým nástupcom, on voviedol Izraelitov do zasľúbenej zeme. Previedol národ cez Jordán a s ním dobyli mesto Jericho.
Prechod cez Jordán: Jozue previedol Izraelitov suchou nohou cez Jordán, podobne ako ich kedysi previedol Mojžiš cez Červené more. Jozue udrel palicou a vody sa rozostúpili.
Rachab: Keď izraelskí vyzvedači boli v meste Jericho, pomohla im Rachab (ukryla ich pred vojakmi vo vlastnom dome) a za to jej  prisľúbili, že jej dom a ľudí v ňom nezničia, ak bude mať na znamenie z okna spustený červený povraz.
Jericho: Izraeliti ho dobyli na čele s Jozuem nie zbraňami, ale v mene Božom. Každý deň mesto raz obišli a na siedmy deň sedem razy. Pri trúbení trúb sa mestské múry rozpadli a Izraeliti vnikli dnu, každý z toho miesta, kde bol.
Sudcovia: Neboli to sudcovia v našom zmysle slova, ale boli to Bohom vybraní muži, ktorí viedli a usmerňovali izraelský národ. Najvýznamnejší boli títo traja: 1. Gedeon, 2. Samson, 3. Samuel.
Barak a Debora: Prorokyňa Debora vyzvala sudcu Baraka, aby bojoval proti vojvodcovi Sisarovi, ktorý ich už 20 rokov utláčal. Barak súhlasil, len keď pôjde ona s ním. Odvetila, že pôjde, ale za to dá Boh víťazstvo do ruky ženy. A tak aj bolo. Keď Sisara utekal, ukryla ho do svojho stanu žena Jahel a keď zaspal, zabila ho.
Gedeon: Bojoval proti Madiánčanom a nakoniec ich početný tábor premohol len s 300 chlapmi. Tak Boh ukázal, že zvíťazili Jeho silou a nie svojou. 
Samson: Bol veľmi silný, roztrhal aj leva, no spreneveril sa Bohu, oženil sa s pohanskou ženou. Tá mu nakoniec ostrihala vlasy a on stratil silu. Filištínci ho zobrali do zajatia, posmievali sa mu, no keď mu vlasy dorástli, oprel sa o stĺpy veľkej stavby, kde bolo veľké množstvo nepriateľských Filištíncov. Stavba sa zrútila a v okamihu Samsonovej smrti padlo viac nepriateľov, než ich zabil počas celého svojho života.
Jefte: Prosil Boha, aby mu pomohol zvíťaziť nad Amončanmi a sľúbil mu za to obetovať to, čo mu pri návrate prvé vyjde v ústrety. Jeho vojsko zvíťazilo a prvá mu vyšla v ústrety jeho jediná dcéra. Obetoval ju.
Abimelech: Bratovrah, ktorý dal pozabíjať svojich 70 bratov, len aby sám mohol byť kráľom.
Rút: S manželom Elimelechom a dvomi synmi sa v čase hladu odsťahovali z Betlehema do Moabska. Tam sa synovia poženili, no zomreli oni i manžel. Vnukov nemala, rozhodla sa vrátiť k príbuzným do Betlehema. Nevesta Orfa sa vrátila k svojim a nevesta Noemi išla s ňou do Betlehema.
Noemi: Pochádzala z moabskej krajiny, bola nevestou Rút a vrátila sa s ňou do jej rodného Betlehema. Boli chudobné, zbierala zvyšky obilia na Bózovom poli, aby nasýtila svokru i seba. Nakoniec sa ukázalo, že sú príbuzní a Bóz si ju vzal za manželku. Mali syna Obeda, vnuka Izaiho a pravnuka Dávida (kráľa).
Bóz: Zámožný muž v Betleheme, ktorého upútala Noemina horlivosť pri práci a ochota pomôcť svokre. Nakoniec si Noemi zobral za manželku. Mali syna Obeda, vnuka Izaiho a pravnuka Dávida (kráľa).
Samuel: Porodila ho neplodná Anna, ktorá Boha prosila o syna. Keď jej prosbu vyslyšal a dal jej syna, ako 3- ročného ho zaviedla k veľkňazovi Hélimu. Keď raz v noci 3-krát počul Božie volanie, odvetil: „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!“ Stal sa veľkňazom miesto Héliho. Pomazal za kráľov Šaula a Dávida. Bol posledným sudcom v Izraeli.
Héli: Bol veľkňazom, vychovával malého Samuela, ktorý sa stal veľkňazom namiesto neho. Mal dvoch synov (Ofni a Finés), ale boli zle vychovaní a neskôr zahynuli.
Ofni a Finés: Boli to zle vychovaní synovia veľkňaza Héliho, obidvaja zomreli v jeden deň pri vojne s Filištíncami.
Šaul: Izraeliti mali veľa kráľov, z nich najvýznamnejší boli prví traja: 1. Šaul, 2. Dávid, 3. Šalamún. Šaul bol prvým izraelským kráľom. Najprv bol veľmi skromný, no potom spyšnel, znepáčil sa Bohu, a preto bol za nového kráľa pomazaný Dávid. Šaul nenávidel Dávida, ktorý sa stal populárnym po tom, čo  premohol obra Goliáša. Šaul ho chcel zabiť, ale nepodarilo sa mu to. Mal syna Jonatána, ktorý bol úprimným Dávidovým priateľom. Šaulova dcéra Michol bola Dávidovou manželkou.
Jonatán: Syn kráľa Šaula. Bol úprimným priateľom Dávida a preto si nerobil nároky na kráľovský trón, ale spokojne ho doprial Dávidovi, svojmu švagrovi. Ba zachránil Dávidovi aj život, keď videl, že jeho otec naňho striehne. Zomrel naraz so svojimi dvomi bratmi a otcom Šaulom v boji proti Filištíncom.
Dávid: Bol pastierom, najmladším synom Izaiho, pravnukom Bóza a Rút. Premohol prakom obra Goliáša. Stal sa nástupcom kráľa Šaula. Za kráľa ho pomazal Samuel. Bol dobrým kráľom, ale dopustil sa hriechu nemravnosti so ženou Betsabe (Uriášovou manželkou), za čo ho Boh potrestal. No Dávid robil veľké pokánie a hoci prvý syn z tejto ženy mu zomrel, druhý syn Šalamún sa stal najväčším kráľom Izraela.
Joab: Bol na čele Dávidovho vojska, ktoré malo potlačiť vzburu Dávidovho syna Absolóna. Mal za sebou už pár nečestných vrážd a aj teraz napriek kráľovmu zákazu zavraždil jeho syna Absolóna. Neskôr záludne zavraždil aj Abnera.
Abner: Bol Nérovým synom, strážil kráľa Šaula pred nepriateľmi ako vojvodca. Bol v stálom nepriateľstve s Joabom, ktorému zavraždil brata a neskôr Joab záludne zavraždil jeho.
Nátan: Bol prorokom, predpovedal Dávidovi, že až jeho syn postaví Pánovi chrám. Keď Dávid zhrešil s Betsabe, tak mu rozpovedal príbeh o dvoch bratoch. Chudobný mal len jednu ovečku a keď bohatému prišla návšteva, nedal zabiť zo svojho veľkého stáda, ale tú bratovu ovečku. Tým chcel prorok Nátan povedať Dávidovi v mene Boha, že sa veľmi prehrešil i voči Uriášovi, keď sa zmocnil jeho jedinej ženy Betsabe, hoci on sám mal plno žien.
Absolón: Bol synom kráľa Dávida, vzbúril sa proti nemu, chcel kraľovať miesto neho. No pri vzbure sa hustými vlasmi zachytil v korune stromu (duba), mulica spod neho ušla, zostal tam visieť a aj napriek kráľovmu zákazu ho Joab zavraždil. Dávid za ním veľmi smútil.
Šalamún: Bol synom Dávida a Betsabe. Najviac sa preslávil svojou múdrosťou. Známy je príbeh, ako dve matky prišli so žiadosťou, aby jednej z nich pridelil syna, pričom každá tvrdila, že novorodenec je jej. Kázal dieťa rozseknúť mečom napoly. Prvá žena súhlasila, že to bude spravodlivé. Druhá sa chcela dieťaťa radšej vzdať, len aby ho nezabíjali. Takto Šalamún zistil, že tá druhá je matkou, lebo skutočná matka nikdy nechce smrť svojho dieťaťa. Šalamún vystavil krásny jeruzalemský chrám, ktorého pozostatky sú v Izraeli podnes.
Roboam: Bol synom kráľa Šalamúna. Neposlúchol rady starších, ale ešte zväčšil utrpenie pospolitého ľudu. Ten ho znenávidel a izraelská ríša sa rozpadla.
Achab: Bol izrealským kráľom, mal zlú manželku Jezabel (z toho je odvodené naše: Ježibaba). Napomínal ho prorok Eliáš.
Eliáš: Bol prorokom, napomínal kráľa Achaba pre jeho modloslužbu. Predpovedal mu, že za to príde na krajinu sucho. Musel pred kráľom ujsť k potoku Karit, kde mu krkavce nosili jesť. Keď potok vyschol, starala sa o neho vdova zo Sarepty, ktorej za odmenu neubúdala múka z misy a ani olej z krčahu, pokiaľ znovu nezačalo pršať. Neskôr vzkriesil aj jej zomrelého syna. Po troch rokoch vyzval kráľa Achaba, aby na hore Karmel každý z nich priniesol obetu svojmu bohu a tu sa ukázalo, že Eliášov Boh je ten pravý Boh. Na konci svojho života bol na ohnivom koči prenesený do neba pred očami svojho žiaka Elizea.
Elizeus: Bol učeníkom proroka Eliáša. Pred jeho očami bol Eliáš prenesený na ohnivom koči do neba. Uzdravil z malomocenstva Námana Sýrskeho.
Náman: Vojenský veliteľ aramejského kráľa, ktorého z malomocenstva uzdravil izraelský prorok Elizeus. Mal sa 7- krát okúpať v Jordáne a bol zdravý.
Pád izraelského kráľovstva: Pretože Izraeliti neposlúchali Boha a jeho prorokov a uctievali si modly okolitých pohanských národov, Boh ich kráľovstvo zničil a rozptýlil ich medzi iné národy.
Samaritáni: Na územie Samárie asýrsky kráľ presídlil iné národy, no tie si neuctievali Boha, preto ten na nich poslal levy, aby ich pozabíjali. No oni zostali pri svojich modlách a aj v Novom zákone sa stretávame so stálym nepriateľstvom medzi Izraelitmi a Samaritánmi.
Ezechiáš: Bol synom judského kráľa Achaza a jeho zlej ženy Jezábel. Kraľoval 29 rokov v Jeruzaleme a na rozdiel od  svojich predchodcov bol verný Pánovi. V ťažkej chorobe bol uzdravený cez Izaiáša a  dostal od Boha toto znamenie: tôňa sa vrátila späť o 10 stupňov (teda sa čas vrátil späť).
Izaiáš: Bol Amosovým synom, oznámil Ezechiášovi, že bude uzdravený, že mu Boh pridá ešte 15 rokov života a na znamenie vráti Boh späť tôňu.
Sedekiáš: Bol 11 rokov kráľom v Jeruzaleme. Nebol verný Bohu, za to ho stihol trest. Babylončania mu zabili synov, jeho oslepili a odviedli do zajatia do Babylonu.
Nabuchodonozor: Bol babylonským kráľom, zaútočil na Jeruzalem a po jeden a pol ročnom obliehaní Jeruzalem padol r. 586 pred Kristom. Babylonské vojsko zrúcalo veľkolepý chrám vystavený Šalamúnom.
Kýros: Bol perzským kráľom a povolil Izraelitom návrat z babylonského zajatia do ich vlasti. Dovolil im aj postaviť si znovu chrám (do ktorého neskôr prichádzal aj sám Ježiš).
Zorobábel: Odvážne začal s ďalšími znovu stavať zničený izraelský chrám.
Dárius: Bol perzským kráľom, ktorý opätovne súhlasil so stavbou chrámu (ako už učinil jeho predchodca Kýros), keď u neho zažalovali Zorobábela.
Ezdráš: Vrátil sa z babylonu do Izraela s druhou skupinou zajatcov zhruba 200 rokov po príchode prvej skupiny za čias kráľa Kýrosa. Bol kňaz a znalec Svätého písma, preto učil ostatných o predpisoch Mojžišovho zákona. Išlo mu hlavne o náboženskú obnovu izraelského národa.
Nehemiáš: Bol kráľovským čašníkom v Perzii. Vyžiadal si dovolenie na návštevu Jeruzalema v jeho rodnej vlasti. Získal aj dovolenie na obnovu mestských múrov. Išlo mu o politickú reformu izraelského národa, ktorý sa vrátil z perzského zajatia.
Tóbi: Mal manželku Annu a syna Tobiáša.  V zajatí v Ninive konal dobré skutky svojim rodákom, no padol mu do oka trus z vrabca a postupne oslepol. Manželka mu robila výčitky. Chcel zabezpečiť svojho jediného syna Tobiáša, preto ho poslal k istému dlžníkovi pre svoju čiastku peňazí. Sprievodcom mu bol sám archanjel Rafael v ľudskej podobe. Ten mu po návrate poradil, aby otcovi potrel oči rybiou žlčou a zrak sa mu skutočne vrátil.
Tobiáš: Je to syn Tóbiho a Anny. Slepý otec ho poslal k istému svojmu dlžníkovi pre svoju čiastku peňazí. Sprievodcom mu bol sám archanjel Rafael v ľudskej podobe. No predstavil sa mu až v závere cesty. Tobiáš si zobral za manželku svoju príbuznú Sáru, ktorú Rafael vyliečil od zlého ducha, ktorý spôsoboval, že doterajší dvaja manželia jej hneď zomreli.
Sára: Manželka Tobiáša, dcéra Raguela. Archanjel Rafael ju vyliečil od zlého ducha, ktorý spôsoboval, že doterajší dvaja manželia jej hneď zomreli.
Rafael: Bol to archanjel, ktorý v ľudskej podobe sprevádzal Tobiáša pri jeho ceste po peniaze svojho otca. Rafael uzdravil Sáru i Tóbiho. Meno Rafael doslovne znamená: Boh uzdravuje.
Raguel: Je to otec vyliečenej Sáry, Tobiášovej manželky.
Holofernes: Bol vrchným veliteľom Nabuchodonozorovho vojska. Premohol mnohé národy, iné sa dobrovoľne vzdali, ale nie Izraeliti. Tých povzbudzuje vdova Judita k dôvere v Boha. Svojou krásou si získa Holofernesa, opije ho a odtne mu hlavu. To znamenalo víťazstvo Izraelitov.
Judita: Izraelská vdova, ktorá vyzýva svoj ľud k dôvere v Boha. Svojou krásou si získa Holofernesa, opije ho a odtne mu hlavu.
Matatiáš: Kňaz, otec piatich synov, z nich jeden je Júda Machabejec. Hoci ich kráľovskí poslovia nútili obetovať modlám, on nesúhlasil a postavil sa na čelo odboja. Rúcali oltáre a povzbudzovali ľudí k pravovernosti.
Júda Machabejec: Syn Matatiáša, pokračoval v otcom začatom boji proti modlárom. Vyčistil aj chrám. Padol v boji a jeho nástupcom sa stal jeho brat Jonatán.
Pavol: Apoštol národov, svojím menom Šavol. Na ceste do damasku sa mu zjavil vzkriesený Ježiš, prestal prenasledovať kresťanov a stal sa horlivým apoštolom. Napísal 13 listov, vykonal 3 misijné cesty. Zomrel v Ríme 29.06. 67. Odťali mu hlavu, preto sa znázorňuje s mečom v ruke.
Peter: Bol Prvým pápežom  našej Cirkvi. Ježiš si ho vybral týmito slovami: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev.“ Svojím menom bol Šimon a jeho pôvodné povolanie bolo rybár. Mal brata Ondreja. Napísal 2 listy. Zomrel v Ríme 29.06. 67. Ukrižovali ho dolu hlavou. Znázorňuje sa s kľúčmi v ruke, ako symbol pápežskej moci.
Štefan:
Bol to diakon, prvý mučeník našej Cirkvi. Pred smrťou odpustil svojim vrahom.
Filip: Nie je totožný s apoštolom Filipom, ktorého si vyvolil sám Ježiš. Tu spomínaný Filip (v Skutkoch apoštolských) je jedným zo siedmich mužov, ktorých apoštoli ustanovili na obsluhu pri stoloch. Pokrstil etiópskeho eunucha a vysvetlil mu slová Svätého Písma.
Barnabáš: Sprevádzal Pavla na jeho prvej misijnej ceste
O viere a o spáse:  Rim 10,8-11:  Ale čo hovorí? "Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;" totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: "Ježiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. Veď Písmo hovorí: "Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený."
O Božom Duchu: Rim 8,5: „... tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne.“ Rim 8,26- 7: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.“
Vlastnosti lásky:  1 Kor 13,4-8: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne...“
Duchovný boj a výzbroj: Ef 6,10-18: „Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo! Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!“
O výchove: Porovnaj: Hebr 12, 6- 11: Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna." Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal?… A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich… Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.“
O viere a skutkoch: Jak 2,17: „Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.“
O svätosti: 1 Pt 1,15: „... ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní...“
O diablovi: 1 Pt 5,8: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“ Jak 4,7: „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás.“ 2 Kor 2,11: „... aby nás neoklamal satan - veď poznáme jeho zámery.“
Ovocie Ducha: Gal 5,22-23: „...ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“
Kresťanský život: Rim 12,9-16: „Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte! Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi! Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba.“
Boží list a vôňa: 2 Kor 3,2-3: Sv. Pavol im píše: „Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca.“  2 Kor 2,14-16: „Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania. Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby. Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život.“
Nadriadený a podriadený: Ef 6,6-7: „Neslúžte iba naoko, ako tí, čo sa chcú páčiť ľuďom, ale ako Kristovi služobníci, ktorí z tej duše plnia Božiu vôľu. A slúžte ochotne, ako Pánovi, a nie ako ľuďom.“ Tít 2, 2-8: „Starci nech sú triezvi, cudní, rozvážni, zdraví vo viere, v láske a v trpezlivosti. Podobne aj staršie ženy nech sú sväté v správaní, nech neklebetia, nech nie sú oddané vínu, nech dobre učia, mladé ženy nech priúčajú múdrosti, aby mali rady svojich mužov, milovali deti, aby boli rozumné, cudné, starostlivé o dom, dobrotivé, podriadené svojim mužom, aby sa nehanobilo Božie slovo. Podobne povzbudzuj mladíkov, aby boli triezvi; vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov. V učení preukáž neporušenosť a vážnosť, v zdravom slove bezúhonnosť, aby sa protivník zahanbil, keď nebude mať čo zlé o nás povedať.“  Kol 3,18-21: „Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi! Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí! Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi! Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli!“
O pokore: Flp 2,2.5.8: „... dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ!… Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš…Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.“
O bohatstve: Jak 5,1-5: „A vy, boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás! Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo rozožrali mole. Vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedčiť proti vám a zožerie vám telo ako oheň. Nahromadili ste si poklady v posledných dňoch. Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov. Tu na zemi ste hodovali a hýrili. Vykŕmili ste si srdcia na deň zakáľačky.“ 1Tim 6,10.17-19: „Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti... Tým, čo sú bohatí v tomto veku, prikazuj, nech nie sú namyslení a nevkladajú nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám hojne dáva všetko na užívanie, ech robia dobre a stanú sa bohatými na dobré skutky, nech sú štedrí a vedia sa podeliť, nech si uložia dobrý základ pre budúcnosť, aby dosiahli pravý život.“
Filemon a Onezim: Filemon vážený a zámožný občan v Kolosách, bol kresťanom a mal otroka Onezina, ktorý od neho ušiel k Pavlovi, ktorý ho priviedol k viere.
O zachovávaní prikázaní:
1 Jn 3,23-24: „A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal. Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.“ 2 Jn 1,5-6: „A teraz ťa, prosím - ale nie akoby som ti písal nové prikázanie, len to, ktoré sme mali od začiatku -, aby sme jeden druhého milovali. A to je láska: žiť podľa jeho prikázaní. To je to prikázanie, ktoré ste počuli od začiatku, aby ste podľa neho žili.“
O jazyku: Jak 1,19: „každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu...“ Jak 3,2-4: „Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládame celé ich telo. Hľa, aj lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník.“
Ježišove podobenstvá a zázraky: Napr.: Podobenstvo: Mk 4,1-9.13-20: „A opäť začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: „Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho: Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!" ...Potom učeníkom povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá. Rozsievač seje slovo. Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. Do skalnatej pôdy zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú."  Zázrak: Mt 14,13-21: „ Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo." Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!" Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby." On povedal: „Prineste mi ich sem!" Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.“ (Iné podobenstvá a zázraky si nájdi vo Svätom Písme.)






     Biblická časová os.
 
    Zhromaždil som všetky verše z biblie uvádzajúce časový údaj a spočítal to dohromady. Postup mojej práce som vyniesol do tabuľky, ktorú tu teraz uvádzam. V prvom stĺpci je výpis verša a v druhom rok od stvorenia sveta. -Ak chce niekto vedieť rok pred Kristom, musí od roku narodenia Ježiša Krista (tj. 3879) odpočítať svoj údaj. Napríklad východ Izraelcov z Egypta (rok 2453), bude 3879 - 2453 = 1426 rokov pred Kristom.

    Treba mať napamäti, že časové údaje uvádzajúce len počet rokov a nie aj mesiac a deň začatia a skončenia udalosti (v biblii je takých dosť), sa postupne - čím je ich viac - stávajú zdrojom nepresnosti (rádu jednotiek až desiatok).

    Prosím všetkých ktorí v tabuľke nájdu nejakú chybu - alebo by mali návrh na jej zlepšenie, mi to napísali na en.arche.logos@googlemail.com . Ďakujem.

 Prvá história:   
 Roky od stvorenia
     .......................
 1M 1
Stvorenie sveta.   
0
      
  1M 5:3
Keď mal Adam 130 rokov, splodil syna menom Šét.   
130
 1M 5:4
Adam žil po splodení Šéta 800 rokov.   
930
 1M 5:5
Celkove Adam žil 930 rokov.   
0 - 930
      
 1M 5:6
Keď mal Šét 105 rokov, splodil Enóša.    
235
 1M 5:7
Šét po splodení Enóša žil ešte 807 rokov    
1042
 1M 5:8
Celkove Šét žil 912 rokov;    
130 - 1042
      
 1M 5:9
Keď mal Enóš 90 rokov, splodil Kénána.    
325
 1M 5:10
Enóš žil ešte 815 rokov po splodení Kénána    
1140
 1M 5:11
Celkove Enóš žil 905 rokov    
235 - 1140
      
 1M 5:12
Keď mal Kénán 70 rokov, splodil Mahalaléla.    
395
 1M 5:13
Kénán žil ešte 840 rokov po splodení Mahalaléla    
1235
 1M 5:14
Celkove Kénán žil 910 rokov    
325 - 1235
      
 1M 5:15
Mahalalél mal 65 rokov, keď splodil Jereda.    
460
 1M 5:16
Mahalalél žil ešte 830 rokov po splodení Jereda    
1290
 1M 5:17
Celkove Mahalalél žil 895 rokov    
395 - 1290
      
 1M 5:18
Jered mal 162 rokov, keď splodil Enocha.    
622
 1M 5:19
Jered žil ešte 800 rokov po splodení Enocha    
1422
 1M 5:20
Celkove Jered žil 962 rokov    
460 - 1422
      
 1M 5:21
Keď mal Enoch 65 rokov, splodil Metúšelacha.    
687
 1M 5:22
Enoch chodil s Bohom a žil ešte 300 rokov po splodení Metúšelacha    
987
 1M 5:23
Celkove Enoch žil 365 rokov.    
622 - 987
      
 1M 5:25
Keď mal Metúšelach 187 rokov, splodil Lámecha.    
874
 1M 5:26
Metúšelach žil ešte 782 rokov po splodení Lámecha    
1656
 1M 5:27
Celkove Metúšelach žil 969 rokov    
687 - 1656
      
 1M 5:28
Keď mal Lámech 182 rokov, splodil Nóacha   
1056
 1M 5:30
Lámech žil ešte 595 rokov po splodení Nóacha   
1651
 1M 5:31
Celkove Lámech žil 777 rokov   
874 - 1651
      
 1M 5:32
Keď mal Nóach 500 rokov, splodil Šéma, Cháma a Jáfeta.    
1556
 1M 7:6 1M 7:11
Nóach mal 600 rokov, keď prišla na zem potopa.    
1656
 1M 8:13
601 roku Nóachovho života, vyschli vody na zemi.    
1657
 1M 9:28
A Nóach žil po potope (po jej príchode) 350 rokov.    
2006
 1M 9:29
Celkove Nóach žil 950 rokov    
1056 - 2006
      
 1M 11:10
Toto je Šémov rodokmeň: 2 roky po potope, keď mal Šém 100 rokov, splodil Arpachšada.    
1658
 1M 11:11
Šém žil ešte 500 rokov odvtedy, ako splodil Arpachšada    
2158
 vsuvka
Celkove Šém žil 600 rokov    
1558 - 2158
      
 1M 11:12
Keď mal Arpachšad 35 rokov, splodil Šelacha.    
1693
 1M 11:13
Arpachšad žil ešte 403 rokov po tom, ako splodil Šelacha    
2096
 vsuvka
Celkove Arpachšad žil 438 rokov    
1658 - 2096
      
 1M 11:14
Keď mal Šelach 30 rokov, splodil Ébera.    
1723
 1M 11:15
Šelach žil ešte 403 rokov po tom, ako splodil Ébera    
2126
 vsuvka
Celkove Šelach žil 433 rokov    
1693 - 2126
      
 1M 11:16
Keď mal Éber 34 rokov, splodil Pelega.    
1757
 1M 11:17
Éber žil ešte 430 rokov po tom, ako splodil Pelega    
2187
 vsuvka
Celkove Éber žil 464 rokov    
1723 - 2187
      
 1M 11:18
Keď mal Peleg 30 rokov, splodil Reúa.    
1787
 1M 11:19
Peleg žil ešte 209 rokov po tom, ako splodil Reúa    
1996
 vsuvka
Celkove Peleg žil 239 rokov    
1757 - 1996
      
 1M 11:20
Keď mal Reú 32 rokov, splodil Serúga.    
1819
 1M 11:21
Reú žil ešte 207 rokov po tom, ako splodil Serúga    
2026
 vsuvka
Celkove Reú žil 239 rokov    
1787 - 2026
    
 
 1M 11:22
Keď mal Serúg 30 rokov, splodil Náchóra.    
1849
 1M 11:23
Serúg žil ešte 200 rokov po tom, ako splodil Náchóra    
2049
 vsuvka
Celkove Serúg žil 230 rokov    
1819 - 2049
      
 1M 11:24
Keď mal Náchór 29 rokov, splodil Teracha.    
1878
 1M 11:25
Náchór žil ešte 119 rokov po tom, ako splodil Teracha    
1997
 vsuvka
Celkove Náchór žil 148 rokov    
1849 - 1997
      
 1M 11:26
Keď mal Terach 70 rokov splodil Abráma, Náchora a Hárána.    
1948
 1M 11:32
Terach žil celkom 205 rokov    
1878 - 2083
      
      

 Patriarchovia:     
      

 1M 12:4
Abrám mal 75 rokov, keď vyšiel z Cháránu....
 v.10:
...Abrám zišiel do Egypta...    
2023
 1M 16:3
Vtedy Sáraj, žena Abrámova, vzala svoju slúžku, Egypťanku Hagaru - bolo to 10 rokov po tom, čo sa Abrám usadil v Kanaáne (mal teda 85 rokov) - a dala ju svojmu mužovi Abrámovi za ženu.    
2033
 1M 16:16
Abrám mal 86 rokov, keď mu Hagar porodila Izmaela.    
2034
 1M 17:1
Keď mal Abrám 90 rokov, zjavil sa mu Hospodin a riekol mu:.....
 v.10:
....Všetci mužovia medzi vami nech sú obrezaní.   
2038
 1M 21:5
Abrahám mal 100 rokov, keď sa mu narodil Izák.    
2048
 1M 25:7
Počet rokov Abrahámovho života bol 175;    
1948 - 2123
      
1M 25:26
Izák mal práve 60 rokov, keď sa narodili Jákob a Ézav.    
2108
1M 35:28
Izák sa dožil 180 rokov.    
2048 - 2228
      
 vsuvka
Začiatok Jákobovej služby u Lábana. -Jákob mal vtedy 71 a Izák 131 rokov.   
2179
 vsuvka
Jákob mal  91 rokov, keď sa narodil Jozef.
1M 30:25
Jákob odchádza od Lábana, keď sa narodil Jozef
1M 31:38; 1M 31:41
Jákob odchádza od Lábana po 20-tich rokoch služby.   
2199
 1M 37:2
...Keď mal Jozef 17 rokov,....pásol ovce....    
2216
 1M 41:29
Ajhľa, príde 7 veľmi úrodných rokov v celom Egypte.
 v.30:
Ale po nich nastane 7 rokov hladu a zabudne sa na všetku hojnosť v Egypte; hlad zmorí krajinu, ....
 v.46:
Jozef mal 30 rokov, keď stál pred faraónom, kráľom Egypta.   
2229

 1M 45:6
Lebo už 2 roky trvá hlad v krajine, a ešte 5 rokov nebude ani orby ani žatvy. ....
 v.11:
Budem ťa živiť (Jákoba) - lebo ešte 5 rokov potrvá hlad.....
 1M 47:9:
Jákob (keď stál pred faraónom) faraónovi odpovedal: Celý čas môjho putovania je 130 rokov.

VSUVKA:
  Jozef mal 39 rokov.   
2238
 1M 47:28
Jákob žil v Egypte 17 rokov a celkový počet rokov Jákobovho života bol 147.    
2108 - 2255
      
 1M 50:22;  1M 50:26
Jozef žil 110 rokov.    
 2199 - 2309
   
    Zákon:     
      
 vsuvka
Narodenie Árona    
2370
 vsuvka
Narodenie Mojžiša    
2373
 2M 7:7
Mojžiš mal 80 a Áron 83 rokov, keď hovorili s faraónom.    
2453

 2M 12:40; 1M 15:13
Pobyt Izraelcov v Egypte trval 430 rokov.
Po 430 rokoch, práve v ten deň vyšli z Egypta.

 POZNÁMKA:
Toto je kľúčový časový údaj, bez ktorého by sa nedalo pokračovať. Týchto 430 rokov pobytu Izraelcov v Egypte začalo už príchodom Abraháma do Egypta (1M 12,4) - a nie až Jákobovým so synmi.  Prečo? -Lebo od príchodu Jakoba (1M 47:9) až  po exodus sa vystriedali len 4 generácie (napr.: 4M.26,57-61) a tie nemohli trvať až 430 rokov! -Preto som si vzal vzor od apoštola Pavla z listu Židom 7,9-10 kde hovorí,  že Lévi bol už v "bedrách" Abraháma, keď dával Melchisedechovi desiatok. -Potom teda nie len Lévi, ale aj všetci synovia Izraela boli v bedrách Abraháma - a to aj v čase, keď vstupoval prvý krát do Egypta. Tým vlastne začal ich pobyt tam. -Je tiež zaujímavé, že od Abrahámovho príchodu do Egypta po príchod Jákoba do Egypta je presne 215 rokov - čo je polovica zo 430. -Po exodus je potom ďaľších 215 rokov, čiže dohromady 430.   
2453
      
 2M 40:17
v 2 roku bol postavený príbytok.... 
 4M 10:11
Roku 2 vystúpil oblak sponad príbytku svedectva.   
2455
 5M 2:14 
Naše putovanie z Kádeš-Barnéy až po potok Zered trvalo 38 rokov.    
2455 - 2493
4M 32:13; (4M 14:33; 4M 14:34; Joz 5:6)
Potom vzbĺkol hnev Hospodinov proti Izraelu a nechal ich blúdiť púšťou 40 rokov, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré páchalo, čo sa nepáčilo Hospodinovi.    
2453 - 2493
 4M 33:38-39 
kňaz Áron zomrel v 40 roku po vyjdení Izraelcov z Egypta... Áron mal 123 rokov, keď zomrel.    
2370 - 2493
 5M 34:7
Mojžiš mal 120 rokov, keď zomrel.    
2373 - 2493
      
 vsuvka
narodenie Káleba    
2415
 Joz 14:7 
Káleb syn Jefunneho hovorí: "Bol som 40 ročný, keď ma Mojžiš vyslal z Kádeš Barney prešpehovať krajinu..."
 Joz 14:10
Už je 45 rokov odvtedy, ako to zasľúbil Mojžišovi,... teraz mám 85 rokov.    
2500
 Joz 24:29  Sud 2:8
Józua, syn Núnov, zomrel vo veku 110 rokov.   
?
      
      

 Sudcovia:     
      
Sud 2:10-16
Keď celé toto pokolenie bolo pripojené  k svojim otcom, prišlo po ňom ďalšie....
v.16:
Potom im Hospodin vzbudil sudcov...
Sud 3:8:
Izraelci boli 8 rokov poddaní Kúšán-Rišátajimovi kráľovi mezopotámskej Sýrie.
POZNÁMKA:
Nedá sa nadviazať na predošle údaje, takže robím len samostatný súčet. -Aj ten je však neistý; lebo niektorý sudcovia mohli pôsobiť naraz v jednej dobe - každý na inom mieste (tam kde nieje spomenuté, že jeden nadviazal na druhého).
– súčet: 8   
?
 Sud 3:11
Vyslobodenie. Kenázov syn Otníél 40 rokov sudcom. Nakoniec zomrel.
– súčet: 48   
?
 Sud 3:14
Izraelci 18 rokov slúžili moábskemu kráľovi Eglónovi.
– súčet: 66   
?
 Sud 3:30 
Tak bol v ten deň pokorený Moáb pod moc Izraela a krajina mala pokoj na 80 rokov. (Sudca Éhúd.)
 – súčet: 146   
?
 Sud 3:31
Po Ehúdovi nastúpil Anátov syn Šamgar (pobil 600 Filištíncov).
– súčet: 146   
?
 Sud 4:1- 3 
Potom kanaánsky kráľ Jábín 20 rokov tvrdo utláčal Izraelcov.
– súčet: 166   
?
 Sud 5:31
Potom krajina mala pokoj na 40 rokov. (Prorokyňa Debora a Bárák.)
– súčet: 206   
?
 Sud 6:1
7 rokov v rukách Midjáncov.
– súčet: 213   
?
 Sud 8:28 
Vyslobodenie. Gideon 40 rokov sudcom. Nakoniec zomrel.
– súčet: 253   
 ?
 Sud 9:22
Abímelech panoval 3 roky nad Izraelom,
– súčet: 256   
?
 Sud 10:1- 2 
Tólá syn Púna spravoval Izrael 23 rokov. Nakoniec zomrel.
– súčet: 279   
?
 Sud 10:3
Po ňom bol sudcom 22 rokov Gileádovec Jáír. Nakoniec zomrel.
– súčet: 301    
?
 Sud 10:8
Filištínci a Ammónci 18 rokov sužovali všetkých Izraelcov za Jordánom, v krajine Amorejcov v Gileáde.
– súčet: 301 alebo 319   
?
 Sud 11:26
Prečo ste im ich neodňali vtedy, keď Izrael býval 300 rokov v Chešbóne a v jeho osadách, v Aróére a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu?
– súčet: 301 alebo 319   
?
Sud 12:7
Jefte spravoval Izrael 6 rokov.
– súčet: 307 alebo 325   
?
Sud 12:9 
Ibcán z Betlehema spravoval Izrael 7 rokov.
– súčet: 314 alebo 332   
?
Sud 12:11
Zebulúnec Élón spravoval Izrael 10 rokov.
– súčet: 324 alebo 342   
?
Sud 12:14
Pireátončan Abdón, syn Hillélov spravoval Izrael 8 rokov.
– súčet: 332 alebo 350   
?
Sud 13:1
40 rokov pod nadvládou Filištíncov.
– súčet: 372 alebo 390   
?
Sud 15:19 
Samson spravoval Izrael v časoch Filištíncov 20 rokov.
– súčet: 392 alebo 410   
?
1S 4:15
Éli bol už 98 ročný.
1S 4:18:
Éli spravoval Izrael 40 rokov. Nakoniec zomrel.
– súčet: 432 ? alebo 450 ?   
?
1S 6:1
Truhla Hospodinova bola v krajine Filištíncov 7 mesiacov
– súčet: 432,5 ? alebo 450,5 ?   
?
1S 7:2
20 rokov uplynulo od toho dňa, čo truhla Hospodinova ostala v Kirjatjeáríme a celý dom izraelský vzdychal za Hospodinom.
– súčet: 452,5 ? alebo 470,5 ?   
?
   
   
 Spojené kráľovstvo:     
      
 1S 13:1
Už 1 rok bol Saul kráľom. -Keď  2 (druhý) rok kraľoval nad Izraelom    
?
 vsuvka
narodenie Íšbóšeta    
2849
 vsuvka
narodenie Dávida    
2859
 2S 2:10
Saulov syn Íšbóšet mal 40 rokov, keď sa stal kráľom nad Izraelom; kraľoval 2 roky. ....    
2889 - 2891
 2S 2:10-11; 2S 5:5; 1Kr 2:11; 1Kron 3:4; 1Kron 29:27
.... Ale Júdov dom sa držal Dávida. V Chebróne kraľoval (Dávid) nad Júdom 7,5 roka ....    
2889 - 2896
 2S 5:5; 1Kr 2:11; 1Kron 29:27
... a v Jeruzaleme kraľoval 33 rokov nad celým Izraelom a Júdom...
 1Kr 2:12:
Potom začal vládnuť Šalamún.    
2896 - 2929
 2S 5:4; 1Kr 2:11; 1Kron 29:27
Dávid mal 30 rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval 40 rokov.   
2889 - 2929

 1Kr 6:1; 1Kr 6:37; 2Kron 3:2
V roku 480 po vyjdení Izraela z Egypta, v roku 4 Šalamúnovho kraľovania nad Izraelom, začal Šalamún stavať dom Hospodinov.
POZNÁMKA:
Toto je kľúčový údaj, obchádzajúci celú dobu sudcov a prepájajúci kráľovskú s Mojžišovou. Keby sme ho nemali, nedalo by sa pokračovať.   
2933
 2S 19:35
Dávid povedal: "Dnes mám 80 rokov..."   
2939
 1Kr 6:38
V 11 roku dokončil dom. Staval ho 7 rokov.   
2940
 1Kr 11:42; 2Kron 9:30
Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom 40 rokov.    
2929 -2969
      
            
  Izraelské kráľovstvo        
 Judské kráľovstvo     
      ......................          ......................
           vsuvka
narodenie Rechabeáma    
2928
 1Kr 14:20
Járobeám kraľoval 22 rokov. Po smrti sa stal kráľom jeho syn Nádáb.    
2969 - 2991     1Kr 14:21; 2Kron 12:13
Rechabeám mal 41 rokov, keď sa stal kráľom a 17 rokov kraľoval v Jeruzaleme nad Judskom.    
2969 - 2986
           1Kr 14:25; 2Kron 12:2
V 5 roku kráľa Rechabeáma vytiahol proti Jeruzalemu egyptský kráľ Šíšak    
2974
                
 V 18 roku Járobeáma...    
2987     1Kr 15:1; 2Kron 13:1 
V 18 roku kráľa Járobeáma, syna Nebatovho, sa nad Júdom stal kráľom Abijám (Abija).
 1Kr 15:2; 2Kron 13:2:
3 roky kraľoval v Jeruzaleme.   
2987 - 2990
                
 V 20 roku Járobeáma...    
2989     1Kr 15:9
V 20 roku izraelského kráľa Járobeáma stal sa judským kráľom Ásá.
 1Kr 15:10; 2Kron 16:13:
41 rokov kraľoval v Jeruzaleme. Potom zomrel.    
2989 - 3030
                
 1Kr 15:25 
Járobeámov syn Nádáb sa stal kráľom nad Izraelom v 2 roku judského kráľa Ású a 2 roky kraľoval nad Izraelom.     
2991 - 2993     v 2 roku Ású...    
2991
                
 1Kr 15:28 
Baša ho usmrtil (Nádába) v 3 roku judského kráľa Ású. Kráľom sa stal on.
 1Kr 15:33:
V 3 roku judského kráľa Ású sa stal na 24 rokov kráľom nad celým Izraelom v Tirci Achijov syn Baša.    
2992 - 3016     v 3 roku Ású...    
2992
                
 1Kr 16:8 
V 26 roku judského kráľa Ású sa stal kráľom nad Izraelom v Tirci Bašov syn Élá, a to na 2 roky.
 1Kr 16:10:
...prišiel Zimrí, zasadil mu smrteľný úder v 27 roku judského kráľa Ásu, a stal sa po ňom kráľom.    
3015 - 3017     V 26 roku Ású...    
3015
                
 1Kr 16:15
V 27 roku judského kráľa Ású sa stal na 7 dní kráľom v Tirci Zimrí.    
3016     V 27 roku Ású...    
3016
                
 1Kr 16:23
V 31 roku judského kráľa Ású kráľom nad Izraelom na 12 rokov sa stal Omrí. V Tirci kraľoval 6 rokov.    
3016 - 3028     V 31 roku Ású...    
3020
                
 1Kr 16:29
Acháb, syn Omrího, sa stal kráľom nad Izraelom v 38 roku judského kráľa Ásu. Nad Izraelom v Samárii kraľoval Acháb, syn Omrího, 22 rokov.    
3027 - 3049     v 38 roku Ásu...    
3027
 1Kr 20:26
Na prelome roku Benhadad vykonal odvod Sýrčanov a pritiahol k Aféku do boja s Izraelom.              
 
                
           vsuvka
narodenie Jóšáfáta   
2996
 vo 4 roku Achába...    
3031     1Kr 22:41
Jóšáfát, syn Ásov, sa stal kráľom nad Júdom vo 4 roku izraelského kráľa Achába.
 1Kr 22:42; 2Kron 20:31:
Jóšáfát mal 35 rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme kraľoval 25 rokov.    
3031 - 3056
                
 1Kr 22:52 
Achazja, syn Achábov, sa stal kráľom v 17 roku judského kráľa Jóšáfáta a kraľoval nad Izraelom 2 roky.
 2Kr 1:17:
Aj zomrel podľa slova Hospodinovho, ktoré vyriekol Eliáš, a od 2 roku Jehóráma, syna judského kráľa Jóšáfáta, stal sa miesto neho kráľom jeho brat Jórám, lebo nemal syna.   
3048 - 3050     v 17 roku judského kráľa Jóšáfáta...    
3048
                
 2Kr 3:1
Jórám, syn Achábov, sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v 18 roku judského kráľa Jóšáfáta a kraľoval 12 rokov.    
3049 - 3061     v 18 roku judského kráľa Jóšáfáta...   
3049
                
           vsuvka
narodenie Jehóráma   
3022
 V 5 roku Jóráma...    
3054     2Kr 8:16
V 5 roku Jóráma, syna izraelského kráľa Achába, keď Jóšáfát bol judským kráľom, kráľom sa stal judský kráľ Jehórám, syn Jóšáfátov.
 2Kr 8:17; 2Kron 21:5:
Mal 32 rokov keď sa stal kráľom a 8 rokov kraľoval v Jeruzaleme.    
3054 - 3062
                
           vsuvka
narodenie Achazju   
3039 (3019)
 V 12 (11) roku izraelského kráľa Jóráma...    
3061 (3060)     2Kr 8:25 2Kr 9:29
V 12 (11) roku izraelského kráľa Jóráma, syna Achabovho, kráľom sa stal judský kráľ Achazja, syn Jehórámov.
 2Kr 8:26 2Kron 22:2:
Achazja mal 22 (42) rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval 1 rok v Jeruzaleme.    
3061 - 3062
                
           2Kr 11:3 2Kron 22:12
Bol s ňou v dome Hospodinovom skrytý 6 rokov, kým Atalja kraľovala nad krajinou.    
3062 - 3068
           2Kr 11:4 2Kron 23:1
Na 7 rok poslal Jójádá a vzal k sebe veliteľov stotín Karijcov a drabantov, uviedol ich k sebe do domu Hospodinovho, uzavrel s nimi zmluvu, zaviazal ich prísahou v dome Hospodinovom a ukázal im kráľovského syna.    
3069
                
 2Kr 9:14; 2Kr 9:24
Jéhú začal vládnuť hneď po smrti Jóráma. (zasahuje sýrsky kráľ Chazáél.)
 2Kr 10:36:
Čas panovania Jéhúa nad Izraelom v Samárii bol 28 rokov.    
3061 - 3089          
                
           vsuvka
narodenie Jóáša   
3061
 v 7 roku Jéhúovom...    
3068     2Kr 12:1; 2Kron 24:1
Jóáš sa stal kráľom, keď mal 7 rokov.
 2Kr 12:2; 2Kron 24:1:
Bolo to v 7 roku Jéhúovom, keď sa Jóáš stal kráľom, a kraľoval 40 rokov v Jeruzaleme.    
3068 - 3108
                
 2Kr 13:1
V 23 roku judského kráľa Jóáša, syna Achazjovho, sa kráľom nad Izraelom v Samárii stal Jóácház, syn Jéhúov; panoval 17 rokov.    
3091 - 3108     V 23 roku judského kráľa Jóáša...    
3091
                
 2Kr 13:10
V 37 roku judského kráľa Jóáša sa v Samárii stal kráľom nad Izraelom Jóáš, syn Jóácházov, a panoval 16 rokov.    
3105 - 3121     V 37 roku judského kráľa Jóáša...    
3105
                
           vsuvka
narodenie Amacju   
3082
 V 2 roku izraelského kráľa Jóáša...    
3107     2Kr 14:1 
V 2 roku izraelského kráľa Jóáša, syna Jóácházovho, stal sa kráľom judským kráľ Amacja, syn Jóášov.
 2Kr 14:2; 2Kron 25:1:
Mal 25 rokov, keď sa stal kráľom, a 29 rokov kraľoval v Jeruzaleme.    
3107 - 3136
 smrť Jóáša...    
3121     2Kr 14:17; 2Kron 25:25
Judský kráľ Amacja, syn Jóášov, žil po smrti izraelského kráľa Jóáša, syna Joácházovho, 15 rokov.    
3121 - 3136
                
 2Kr 14:23
V 15 roku judského kráľa Amacju, syna Jóášovho, stal sa kráľom v Samárii Járobeám, syn izraelského kráľa Jóáša; panoval 41 rokov.    
3122 - 3163     V 15 roku Amacju...    
3122
                
           vsuvka
narodenie Azarju (Uziju, Uzziju)   
3120
 V 27 roku izraelského kráľa Járobeáma...?    
3149 ?     2Kr 15:1 
V 27 roku izraelského kráľa Járobeáma stal sa kráľom judský kráľ Azarja (Uzija, Uzzija), syn Amacjov.
2Kr 15:2; 2Kron 26:1; 2Kron 26:3:
Keď sa stal kráľom, mal 16 rokov, a kraľoval 52 rokov v Jeruzaleme.    
3136 - 3188
                
 2Kr 15:8
V 38 roku judského kráľa Azarju stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Járobeámov syn Zecharja. Panoval 6 mesiacov.    
3174 (+0,5)     V 38 roku Azarju...    
3174
                
 2Kr 15:13
Šallum, syn Jábéšov, stal sa kráľom v 39 roku judského kráľa Uziju (Azarja) a kraľoval 1 mesiac v Samárii.    
3175 (+0,6)     v 39 roku Uziju (Azarja)...    
3175
                
 2Kr 15:17
V 39 roku judského kráľa Azarju stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Menachém, syn Gádiho; panoval 10 rokov.    
3175 - 3185     V 39 roku Azarju...    
3175
                
 2Kr 15:23
V 50 roku judského kráľa Azarju stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Pekachja, syn Menachémov. Panoval 2 roky.    
3186 - 3188     V 50 roku Azarju...    
3186
                
 2Kr 15:27 
V 52 roku judského kráľa Azarju stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Pekach, syn Remaljov. Panoval 20 rokov. ...    
3188 - 3208     V 52 roku Azarju...    
3188
                
           vsuvka
narodenie Jótáma   
3165
 V 2 roku Pekacha...    
3190     2Kr 15:32 
V 2 roku izraelského kráľa Pekacha, syna Remaljovho, sa stal kráľom Jótám, syn judského kráľa Uziju.
 2Kr 15:33; 2Kron 27:1:
Keď sa Jótám stal kráľom, mal 25 rokov, a kraľoval 16 rokov v Jeruzaleme.    
3190 - 3206
                
           vsuvka
narodenie Ácháza   
3185 (3180)
 V 17 roku Pekacha...    
3205     2Kr 16:1 
V 17 roku Pekacha, syna Remaljovho, stal sa kráľom judský kráľ Ácház, syn Jótámov.
 2Kr 16:2; 2Kron 28:1:
Keď sa Ácház stal kráľom, mal 20 (25) rokov, a kraľoval 16 rokov v Jeruzaleme.    
3205 - 3221
           Iz 7:1
 Za dní judského kráľa Ácháza, syna Uzijovho syna Jótáma, pritiahol sýrsky kráľ Recín...      
           Iz 7:8
Lebo hlavou Sýrie je Damask a hlavou Damasku je Recín. Po 65 rokoch Efrajim bude rozbitý, nebude národom.      
                
 2Kr 17:1
V 12 roku judského kráľa Ácháza stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Hóšéa, syn Élov. Panoval 9 rokov.
 2Kr 15:30:
...Vtedy Hóšéa, syn Élov, zosnoval sprisahanie proti Pekachovi, synovi Remaljovmu, a zabil ho. Keď ho usmrtil, stal sa miesto neho kráľom v 20 roku Jótáma, syna Uzijovho.    
3217 - 3210     V 12 roku Ácháza...
(v 20 roku Jótáma...)   
3217
                
           vsuvka
narodenie Chizkiju   
3195
 V 3 roku Hóšéu...    
3220     2Kr 18:1 
V 3 roku izraelského kráľa Hóšéu, syn Élovho, stal sa kráľom Chizkija, syn judského kráľa Ácháza.
 2Kr 18:2; 2Kron 29:1:
Chizkija sa stal kráľom 25 ročný a 29 rokov kraľoval v Jeruzaleme.    
3220 - 3249
              
 
 2Kr 18:9
Vo 4 roku kráľa Chizkiju, ktorý bol 7 rokom izraelského kráľa Hóšéu, syna Élovho, pritiahol asýrsky kráľ Šalmaneser proti Samárii a obliehal ju. ...    
3224     Vo 4 roku Chizkiju...   
3224
 2Kr 18:10   2Kr 17:5
...Po 3 rokoch ju dobyl. V 6 roku Chizkiju, to jest v 9 roku izraelského kráľa Hóšéu, Samária padla.
2Kr 17:6 Iz 20:1:
....asýrsky kráľ Sargon zaujal Samáriu a odvliekol Izraelcov do Asýrie.    
3226     V 6 roku Chizkiju...    
3226
                
            2Kr 18:13; Iz 36:1
V 14 roku kráľa Chizkiju pritiahol asýrsky kráľ Sancheríb proti všetkým opevneným judským mestám a zmocnil sa ich.    
3234
           2Kr 20:6; Iz 38:5
Ajhľa, pridám k tvojmu veku 15 rokov. A vytrhnem teba i toto mesto z hrsti asýrskeho kráľa.   
3234 - 3249
              
 
           vsuvka
narodenie Menaššeho    
3237
           2Kr 21:1; 2Kron 33:1
Menašše mal 12 rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval v Jeruzaleme 55 rokov.    
3249 - 3304
                
           vsuvka
narodenie Ámóna    
3282
           2Kr 21:19; 2Kron 33:21
Ámón mal 22 rokov, keď sa stal kráľom, a 2 roky kraľoval v Jeruzaleme.    
3304 - 3306
                
           vsuvka
narodenie Joziáša    
3298
           2Kr 22:1; 2Kron 34:1
Joziáš mal 8 rokov, keď sa stal kráľom, a 31 rokov kraľoval v Jeruzaleme.    
3306 - 3337
              
 
           vsuvka
narodenie Jóácháza    
3314
           2Kr 23:31; 2Kron 36:2
Jóácház mal 23 rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval 3 mesiace v Jeruzaleme.    
3337
                
           vsuvka
narodenie Jójákíma (Jehojákíma)    
3312
           2Kr 23:36; 2Kron 36:5
Jójákím (Jehojákím) mal 25 rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval 11 rokov v Jeruzaleme    
3337 - 3348
           vsuvka
začiatok vlády Nebúkadnecara    
3340
         
 2Kr 24:1-2
V roku 3 kraľovania judského kráľa Jehojákíma pritiahol babylonský kráľ Nebúkadnecar k Jeruzalemu a obkľúčil ho. Jójákím sa stal jeho poddaným na 3 roky. Potom sa znova vzbúril proti nemu.  Vtedy poslal Hospodin na neho lúpežné hordy Chaldejcov, hordy Sýrčanov, hordy Moábcov a hordy Ammóncov. Dan 1:1-2
V roku 3 kraľovania judského kráľa Jehojákíma prišiel babylonský kráľ Nebúkadnecar k Jeruzalemu a obkľúčil ho.
Pán mu vydal do rúk judského kráľa Jehojákíma i časť náčinia domu Božieho. Odniesol ich do krajiny Šineár, do domu svojho boha. Nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha.

Skončenie slobody.

Nebúkadnecar bol zatiaľ len vodcom vojska. Vládol ešte Nabopolassar!

 Jer.29:10
Lebo takto vraví Hospodin: Keď sa doplní 70 rokov pre Babyloniu, navštívim vás a splním pri vás svoje zasľúbenia, že vás navrátim na toto miesto. (POZNÁMKA: -Týchto 70 rokov je iných, ako tie v Jer 25,12. Tieto sa týkajú trvania Babylonie. Jej vplyv začal tu, keď Jehojakím stratil slobodu a už si nemohol robiť čo chce. -Spolu s ním ju stratil aj celý Izrael!)   
3340 - 3343
           Jer 46:2
V 4 roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho babylonský kráľ Nebúkadnecar porazil vojsko egyptského kráľa Nechu, ktoré bolo pri rieke Eufrat v Karkemiši.
 Jer 25:1:
Bol to 1 rok babylonského kráľa Nebúkadnecara.    
3341
                
           vsuvka
narodenie Jójáchína    
3330 (3340)
           2Kr 24:8; 2Kron 36:9
Jójáchín mal 18 (8) rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval 3 mesiace a 10 dní v Jeruzaleme.
 2Kr 24:12:
Nakoniec vyšiel judský kráľ Jójáchín k babylonskému kráľovi, on, jeho matka, jeho služobníci, jeho velitelia a jeho dvorania. Babylonský kráľ ho zajal v 8 roku svojho kraľovania.
 2Kron 36:10:
Na prelome roku poslal pre neho a dal ho dopraviť do Babylonu spolu so vzácnym náčiním domu Hospodinovho. Za kráľa nad Judskom a Jeruzalemom dosadil jeho brata Cidkiju.    
3348
                
           vsuvka
začiatok zajatia Ezechiela    
3350
           Ez 1:1-2
V 30 (?) roku, (skôr v 3 roku) keď som bol (Ezechiel) medzi zajatými... ...bol to 5 rok po zajatí kráľa Jojáchína    
3353
           Ez 4:5
Ja ti určujem roky ich viny počtom dní: 390 dní budeš znášať vinu domu Izraela.    
3743 ?
           Ez 4:6
Keď skončíš tieto dni, ľahneš si druhý raz, a to na pravý bok, a budeš znášať vinu domu Júdovho 40 dní. Určil som ti vždy deň za rok.    
3783 ?
           Ez 33:21
V jedenástom roku....nášho zajatia prišiel ku mne utečenec z Jeruzalema a povedal: Mesto je dobyté! (dobytie bolo v r. 3359)    
3361
              
 

           vsuvka
narodenie Cidkiju    
3327
           2Kr 24:18; 2Kron 36:11
 Jer 52:1
Cidkija mal 21 rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval v Jeruzaleme 11 rokov.   
3348 - 3359
           2Kr 25:1; Jer 39:1
 Jer 52:4   
V 9 roku jeho kraľovania prišiel babylonský kráľ Nebúkadnecar s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu. Utáboril sa pri ňom a vybudoval okolo neho val a obliehal ho.
 Jer 52:28:
Toto je počet ľudu, ktorý Nebúzaradán odviedol do zajatia: v 17 roku (Nebúkadnecara) tritisícdvadsaťtri Júdejcov,    
3357
           Jer 52:29
V 18 roku Nebúkadnecara (tj. v 10 roku judského kráľa Cidkiju Jer 32:1), osemstotridsaťdva osôb z Jeruzalema.    
3358
         
 2Kr 25:2; Jer 39:2
 Jer 52:5
V 11 roku Cidkiju vtrhli do mesta.
 2Kr 25:8; Jer 52:12:
Desiateho dňa piateho mesiaca - bol to 19 rok babylonského kráľa Nebúkadnecara - prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán, ktorý stál v službe babylonského kráľa.

Zničenie Jeruzalema.

 Jer.25: 11-12
Celá táto krajina bude zboreniskom a pustatinou a tieto národy budú sedemdesiat rokov slúžiť babylonskému kráľovi.
 Po uplynutí sedemdesiatich rokov potrestám za ich vinu babylonského kráľa, i ten národ, i Chaldejsko - znie výrok Hospodinov - a obrátim ho na večnú púšť. (POZNÁMKA: -Toto je iných 70 rokov, než začalo už prv v Jer 29:10. -Tieto sa týkajú trosiek Jeruzalema a ostatných Judských miest. Tie sa dokončia až neskôr, než v roku 1 Kýra. Hovorí o tom Dan 9:1; Zach 1:7-12; Zach 7:1-5)   
3359
                



 

 Obdobie exilu:     
      ......................
 Jer 52:30
V 23 roku (Nebúkadnecara) Nebúzaradán odviedol z Júdejcov sedemstoštyridsaťpäť do zajatia. Dovedna štyritisícšesťsto osôb.    
3363
      
 2Kr 25:27; Jer 52:31
V 37 roku po odvlečení judského kráľa Jójáchína do zajatia - v roku keď sa stal kráľom omilostil babylonský kráľ Evíl Meródach judského kráľa Jójáchína a prepustil ho z väzenia.    
3385
      
      

 Poexilové obdobie:     
      

 Jer.29:10   (proroctvo predtým):
Lebo takto vraví Hospodin: Keď sa doplní 70 rokov pre Babyloniu, navštívim vás a splním pri vás svoje zasľúbenia, že vás navrátim na toto miesto. (POZNÁMKA: -Týchto 70 rokov je iných, ako tie v Jer 25,12. Tieto sa týkajú trvania Babylonie. Jej vplyv začal v roku 3 Jehojakíma, kedy stratil slobodu a už si nemohol robiť čo chce. -Spolu s ním ju stratil aj celý Izrael! Týchto 70 rokov končí tu - v roku 1 perzského kráľa Kýra)

 Ezd 1:1   (naplnenie):
V 1 roku perzského kráľa Kýra - aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, povedané ústami Jeremiáša (tj. 70 rokov pre Babyloniu) - povzbudil Hospodin ducha perzského kráľa Kýra, a ten po celom svojom kráľovstve dal rozhlásiť a aj písomne oznámiť: ...(prepustenie zo zajatia)...

Obnovenie slobody.

 Ezd 6:3; Ezd 5:13
V prvom roku vlády kráľa Kýra kráľ Kýros vydal tento rozkaz: Dom Boží v Jeruzaleme nech sa vystaví na mieste, kde obetujú obete; tam nech sa položia jeho základy; jeho výška nech je šesťdesiat lakťov, jeho šírka šesťdesiat lakťov.   
3411
      

 Jer.25: 11-12   (predošlé proroctvo):
Celá táto krajina bude zboreniskom a pustatinou a tieto národy budú sedemdesiat rokov slúžiť babylonskému kráľovi.
 Po uplynutí 70 rokov potrestám za ich vinu babylonského kráľa, i ten národ, i Chaldejsko - znie výrok Hospodinov - a obrátim ho na večnú púšť. (POZNÁMKA: -Toto je iných 70 rokov, než začalo už prv v Jer 29:10. -Tieto sa týkajú trosiek Jeruzalema a ostatných Judských miest. Tie sa dokončia až neskôr, než v roku 1 Kýra. Hovorí o tom Dan 9:1; Zach 1:7-12; Zach 7:1-5)

 2Kron 36:21 
....Aby sa tak splnilo slovo Hospodinovo, vyslovené Jeremiášom, kým krajina ako náhradu nedostane všetky svoje sviatočné dni odpočinku. Po celý čas, kým bola pustá, odpočívala, aby sa naplnilo 70 rokov.

 Dan 9:1-2:
V roku 1 Ahasvérovho (?) syna Dária z médskeho rodu, ktorý sa stal kráľom nad Chaldejskom, v 1 roku jeho kraľovania, ja, Daniel, som z kníh skúmal počet rokov, ktoré podľa Hospodinovho slova prorokovi Jeremiášovi mali uplynúť nad zrúcaninami Jeruzalema: 70 rokov. (POZNÁMKA: -Teda nebolo to v roku 1 Kýra)
Zach.1:7-12; Zach 7:1-5
 Dvadsiateho štvrtého dňa jedenásteho mesiaca, to jest mesiaca šebát, v roku 2 Dáriovej vlády zaznelo slovo Hospodinovo prorokovi Zachariášovi, synovi Iddovho syna Berechju, takto:....
....Anjel Hospodinov však odpovedal: Ó Hospodine mocností, kedy sa zmiluješ nad Jeruzalemom a nad judskými mestami, na ktoré sa už 70 rokov hneváš?

Obnovenie stavebnej činnosti (výslovné povolenie stavať):

Ezd 4:24
Tak sa zastavila práca na dome Božom v Jeruzaleme a stála až do roku 3 vlády perzského kráľa Dária.    
3429
    
 
Ezd 6:3; Ezd 5:13
Ale v roku 1 babylonského kráľa Kýra, vydal kráľ Kýros rozkaz vybudovať dom Boží.   
3429
Ezd 3:8
V roku 2 po svojom príchode k domu Hospodinovmu v Jeruzaleme začali budovať dom Hospodinov    
3430
Ezd 4:24
Tak sa zastavila práca na dome Božom v Jeruzaleme a stála až do roku 3 vlády perzského kráľa Dária.    
3473
 Jan 2:20
...46 rokov budovali tento chrám.....   
3458
Ezd 6:15
Dom bol dokončený v roku 6 kraľovania kráľa Dária.    
3458
 Ezd 7:7-8
V roku 7 kráľa Artaxerxa vyšli aj niektorí Izraelci, kňazi aj levíti, vrátnici a chrámoví nevoľníci do Jeruzalema.
Do Jeruzalema prišiel v piatom mesiaci, a to v siedmom roku kráľovej vlády    
?
Neh 1:1 Neh 2:1
V mesiaci kislév 20-teho roku (Artaxerxa) bol (Nehemiáš) na kráľovskom hrade v Súsane.    
?
Neh 5:14
na 12 rokov ma kráľ ustanovil za miestodržiteľa v Judsku. Od 20 až do 32 roku kráľa Artaxerxa.    
?
 Neh 13:6
V roku 32 babylonského kráľa Artaxerxa som totiž odcestoval ku kráľovi, a po istom čase som si vyžiadal od neho voľno.   
?
   
 Dan 9:25
Preto vedz a cháp: Odvtedy, čo vyšlo slovo o návrate a o vybudovaní Jeruzalema až po pomazanie kniežaťa, bude 7 týždňov (7x7=49 rokov).   
3429 - 3478
 Dan 9:26
...Po 62 týždňoch (62x7=434 rokov) bude zabitý jeden pomazaný  a nebude ho.  (Ukrižovanie Ježiša Krista)   
3478 - 3912
 Dan 9:26
Ukrižovanie Ježiša Krista.   
3912
 Ak predpokladáme, že bo Ježiš ukrižovaný v roku 33 svojho života, tak jeho narodenie bolo v roku 3912 - 33 = 3879   
3879 + 2009´= ?
      


 




Comments