gitara


Sme kúsok v prestavbe, ospravedlňte


Príhovor k tretiemu vydaniu


Serüs.
Volám sa Matej Hudáček, toto je moja stránka a v tejto časti vás budem čosi učiť na gitare. 

Na gitare hrám od leta 2005. Alebo 6, neviem presne. Pred pár rokmi ma niekoľko ľudí začalo tak jemne otravovať, či by som ich čosi nenaučil, že chcú aj oni vedieť, že len tak, do obývačky na pár pesničiek. Začal som nad tým rozmýšľať a popri tom, čo som zopár takým ľuďom začal ukazovať rôzne finty a akosi ich usmerňovať, sa táto snaha rozvinula do dajakej kvázipríručky. V rokoch 2009-2011 som vytvoril jej najširšie jadro, momentálne (2014) sa to ale chystám prepracovať, knihovník by povedal, tretie vydanie. Budem tu teda písať aj veci, ako to súčasne cítim a myslím, nech sme aktuálni.

Čo sa týka samotného skillu. Hudba tak ako milión ďalších činností či foriem umenia zaznamenáva dve hlavné roviny - teóriu a prax. Teóriu všetci nenávidia a najradšej by nikdy nevideli žiadne noty ani partitúry. Bohužiaľ, bez elementárnych teoretických znalostí to nepôjde.
Aby bolo jasno, nepatrím medzi zuškárov a taktrochu ich hejtujem, pretože svoje možnosti väčšinou nevyužívajú naplno. Svoje základy teórie som si doštudoval svojpomocne, pomocou internetu, znalých kamošov a vlastnej logiky. A po toľkých rokoch vidím svoje nedostatky. A vidím, kam by sa mohli dostať naskillovaní hudobníci, ak by začali trocha premýšľať. Môžete to preskočiť, ale teória vám dá veľa - mám na mysli nielen všeobecnú hudobnú teóriu, ale aj v gitarovej oblasti.

Prax, to je to, čo by asi všetci chceli. Najmä ľudia s tým obývačkovým postojom, ktorý je fajn, ale chýba mu malá ambicióznosť. Chceš si hrať v obývačke, to ale neznamená že si vo svojej izbe nemôžeš vypekať jak phán. Prečo by si sa mal uspokojiť s tým, že tvoj skill sa zabrzdí na určitej úrovni, lebo "mne do obývačky viacej netreba"? Čistý blud.
Prax, to je niečo, čo si musíš vydrieť. Cvičiť. Trénovať. Myslím si, že kvôli tejto veci sa hudbe dokáže naučiť každý. Skôr či neskôr. Máš viacej talentu od prírody? Pôjde ti to rýchlo, ale neber to nezodpovedne. Idú ti skôr iné veci, ale ty chceš hudbu? Okej, ale musíš si to nadrviť.

Tu sa budeme zaoberať obidvoma vecami. Aj teóriu, aby ste vedeli, ako to logicky v hudbe funguje - a samotnú hru na gitare. Trimceše.

PS. Bude sa to trocha líšiť od klasickej výučby. Ako samouk používam mnoho nepresných vyjadrení, vydedukovaných spojitostí a celkovo je to celé také pofidérne a smiešne. A amatérske. Neučím dogmy, snažím sa používať takýto ľahký prístup, aby to šlo čo najrýchlejšie. Neberte tieto veci prehnane vážne.

Hudobná teória

Keď som mal v hlave určitý koncept toho, čo vám chcem povedať, stále som nevedel, ako to všetko dať dokopy. V tomto mi pomohol web jedného chlapíka, ktorý sa týmto veciam venuje skoro rovnakým štýlom ako ja, a nezávisle odo mňa vysvetľuje tie isté súvislosti, na ktorých som si to vysvetľoval ja. Požičal som si od neho aj zopár obrázkov, ktoré sa mi nechcelo kresliť nanovo. http://dusan.pc-slany.cz/hudba/uvod.htm

Tóny


Je 12 tónov. Klasická teória rozlišuje 7 tónov a 5 poltónov.

 ZápisC# D# F # G# 
 výslovnosť cécis dis é ef fis gis á bé há 

Keby hudobná teória bola fyzikálnou veličinou (čo vlastne aj je, chacha), tak by základnou jednotkou bol poltón. Môžete si ho predstaviť ako jeden pražec na gitare. Ak medzi tónmi v tabuľke je interval, potom je to interval 1 poltón. Predstavte si to ako klávesy na klavíri, kde medzi každými dvoma susednými klávesmi je tento interval 1 poltón. K intervalom sa dostaneme. 
 



Terminologicky (nebudem presný, ani náhodou) je tón spojenie dvoch poltónov. Ibaže je to trošku komplikované, preto to skôr berte takto. Tón bude zvuk určitej frekvencie (poučka), ktorý je označený písmenom, a poltón bude jednotka, ktorú budeme používať, vo všeobecnom merítku.

Pri pohľade na klavír možno zistiť vtipnú vec, že tie tóny a poltóny a písmenká sa opakujú. Zrátajte si to. Po 12tich poltónoch, získame opäť ten istý tón, ibaže o oktávu vyššie. Oktáva je interval 12 poltónov. Inak povedané, vezmete si jednoduchý tón, napr. C a dvanásťkrát ho zvýšite o poltón. Dostanete znova C, ale o oktávu vyššie. Kebyže sme pri gitare, tak by sme oktávu odrátali po dvanástich pražcoch. 

Týmto jednoduchým zvyšovaním tónu ideme vlastne stále v kruhu, čo sa dá znázorniť tzv. poltónovým/chromatickým kruhom. V praxi ide o to, že po dvanástich klávesoch/pražcoch dostanete ten istý tón /v inej oktáve/, teda sa to začne opakovať. Je jedno, od ktorého tónu začneme počítať.



V smere hodinových ručičiek sa tóny zvyšujú, proti smeru znižujú. Podobnosť hodín tkvie aj v tom, že 12 tónov pripadá na 12 hodín.
Zvyšovanie/znižovanie o poltón môžete jasne vidieť na klaviatúre vyššie, alebo tu, na gitarovom hmatníku.


Poznámka: Ak existuje 7 základných tónov C D E F G A H, existuje aj 5 poltónov /dokopy 12, ako to používam v tejto šibnutej teórii/. V praxi sa môžete stretnúť aj s iným označením. Ako sú poltóny zvýšené, teda cis dis fis gis ais=b, ktoré sa označujú krížikom #, tak existujú aj poltóny znížené, označené béčkom b, teda Db, Eb, Gb, Ab, Hb, ktoré sa vyslovujú des, es, ges, as, hes. V tejto teórii budeme používať len krížikové označenie. Kuknite wikinu alebo čo, kto nechápe.

Takže?
Tón je základným prvkom v hudbe.
Je rozdiel medzi poltónom a tónom.
Poltónov je celkom 12 (7+5)
Pozor na terminológiu a fyziku. 

Intervaly

Intervalom sa myslí vzdialenosť, resp. vzťah medzi 2 tónmi. Ako som spomínal, v tejto teórii je basic jednotkou poltón. Interval ako vzdialenosť si môžete ľahko ukázať ako vzdialenosť medzi 2 klávesmi alebo pražcami, či ešte jednoduchšie v chromatickom kruhu.



Teda medzi D a G je interval 5 poltónov, pretože sa to 5x posunie. Môžete si to takisto premietnúť aj na klavír.


Pre úplnosť ešte uvediem tabuľku intervalov od tónu C, ktorú potom využijeme aj neskôr.

 tón Ctón interval latinský názov súzvuk s tónom
 C 0 prima  ++ 
 CC#  1 malá sekunda  --
 C 2 veľká sekunda  - 
 C D#  3 malá tercia  + 
 C E 4 veľká tercia +
 C F 5 čistá kvarta ++
 C F# 6 zmenšená kvinta -
 C G 7 čistá kvinta ++
 C G# 8 malá sexta +
 C A 9 veľká sexta +
 C B 10 malá septima -
 C H 11 veľká septima --
 C C 12 oktáva ++

Na označenie intervalou používame smiešne latinské označenia, ktoré viacmenej vyjadrujú počet tónov v intervale. Keď si vezmeme napr tón C, tak kvintou k tónu C  je tón G. Inými slovami, medzi G a C je 7 poltónov. Inými slovami, G je C zvýšené o kvintu. 
Uvedomte si tiež, že sme stále v pomyselnom kruhu a teda G od C má inú vzdialenosť než C od G /najprv je to 7 poltónov, druhýkrát 5/. Je dobré sa v tom nestratiť. 

Čo sa týka súzvuku, teda posledného stĺpca v tabuľke, ide o to, že existujú dvojice tónov, ktoré sú súzvučné, teda spolu ladia. A sú zas iné dvojice, ktoré vytvárajú dosť nepríjemný nesúlad. Tak napríklad podľa tejto tabuľky sa dozviete, že najkrajší súzvuk s primou /0. pražec/ vytvára kvarta /5. pražec/ a kvinta /7. pražec/. Tiež súzvučná je tercia, teda 4. pražec, do molovej tóniny zas zachádza malá tercia a malá sexta, 3. a 8. pražec, a posledný takýto interval je veľká sexta. Toto hovorí najmä o tom, ktoré intervaly sa v populárnej hudbe využívajú najčastejšie. 

V praktickej rovine môžeme interval chápať v dvoch významoch - ako harmonický interval, čiže tie dva tóny ním ohraničené znejú naraz - alebo melodický, teda znejú postupne, za sebou. 

Asi najvyužívanejší interval je kvarta, teda 5x poltón. Rovnako ako chromatický kruh existuje aj tzv. kvartový kruh, ktorý tiež veľmi využívaný. Tiež si môžete všimnúť, že je tam 12 poltónov, takže sú tam všetky. A opäť je medzi nimi vzťah. Kvartovým sa nazýva preto, lebo medzi každou susednou dvojicou je interval kvarta, resp. kvinta - podľa toho či zvyšujete, či znižujete. Aj kvartový kruh budeme ešte využívať. 



Takže?
Interval je vzťah medzi dvoma tónmi
Označuje sa smiešnym latinským slovíčkom
Sú harmonické a melodické intervaly
Niektoré sú viac, niektoré menej súzvučné

Akordy


Akord je bežne chápaný ako harmónia troch a viacerých tónov. Dve tóny tvoria interval, tri akord. 

Základné akordy sú tzv. durové a molové, v angloamerickej praxi tzv. major a minor /na porovnanie C dur a C mol = C major a C minor/.

Čo sa týka označovania, bežne sa pre označenie akordu používa prvý tón, teda prima. Pri durových netreba nič viac, len veľké písmeno. Teda C automaticky znamená cé dur. Ohľadom molových akordov som zažil množstvo označení, Cmol, Cmi, Cm, c. Asi najpraktickejšie som využíval malé písmeno, takže akordy sa značili jednoducho - dur veľkým, mol malým písmenom. Jediný chaos môže nastať, ak nebudete vedieť či ide o akord, alebo tón. Ale zvyknete si.

Na tvorbu akordov celkom pohodlne využijeme predchádzajúcu lekciu o intervaloch a chromatický kruh. Na každý akord existuje tzv. maska. Špeciálne pre durové akordy používame intervaly tónov prima, tercia, kvinta = 0. 4. a 7. pražec gitary. Na molové akordy prima a kvinta ostáva, lenže namiesto veľkej tercie použijeme malú, takže nedostaneme 4., ale 3. pražec gitary. Zobrazíme to malou tabuľkou.

 Durový akord  prima  tercia   kvinta 
 C c e g
 D d f# a
 Molový akord prima malá tercia  kvinta  
 c c d# g
 d d f a
 
Ešte krajšie si to zobrazíme na chromatickom kruhu. Určíme si základný tón, primu, podľa ktorého sa akord volá, potom posunieme o 4 a ešte o 3, teda o 7. Tým dostaneme spomínaný trojuholník prima - tercia - kvinta.





Na klavíri si to môžme takisto zobraziť. Ako v chromatickom kruhu trojuholník otáčame, tak na klavíri jednoducho posúvame do strany.



Na tejto báze funguje aj molový trojuholník, kde je len zmenený interval druhého tónu v akorde z veľkej tercie na malú. Skúste si to brnknúť na gitare či klavíri a pochopíte. 
Určite ste sa už stretli aj s inými akordami, ako sú 7, maj7, 6, 2, sus4, dim, atď. O tých si povieme neskôr.

Takže? 
Akord tvoria tri harmonické tóny
Základné sú durové (veľké písmeno) a molové (malé písmeno) akordy
Na tvorbu akordov používame 3 špecifické intervaly v závislosti od charakteru akordu

Stupnice a tóniny


Stupnicou rozumieme súhrn 7 tónov. Niektorí si myslia, že je ich tam osem - nie, posledný je len o oktávu zvýšený než prvý. Ako existuje 12 tónov, existuje aj 12 stupníc, pričom podľa intervalov, ktoré obsahujú, ich môžme opäť deliť na základné, teda dur a mol, a tie zvyšné, celkom nenormálne - čínska, ionská, dórska, cigánska, atď.

Stupnica sa teda skladá zo základného tónu, primy, podľa ktorého rovnako ako akord nesie svoje meno a 6 ďalších intervalov. Takže to môžme zapísať ako 0 2 4 5 7 9 11. Dokopy 7 tónov. Molová stupnica sa zapisuje trošku inak, 0 2 3 5 7 8 10. Takže ak Cdurová zahŕňa c d e f g a h, Cdur c d d# f g g# b.



Ak sa to niekomu stále zdá komplikované, vezmite si gitaru a na jednej strune zahrajte tieto pražce 0 2 4 5 7 9 11. Potom by to už malo byť jasné.

Pokiaľ chcete tvoriť stupnice od iných tónov, nielen od C, vezmite si teda túto masku 0 2 4 5 7 9 11 a jednoducho si rátajte. Keď si vezmete chromatický kruh, je to ako na hodinách, s tým rozdielom že 12tka = 0 = prima. Túto masku si poposúvajte a vyjde vám to.

Iný spôsob, ako zistiť, ktoré tóny spolu ladia, povedzme v G, je použiť kvartový kruh. Tam to však máte trošku poprehadzované, no aj tak do toho vidno. V kvartovom kruhu je teda stupnica 7 susediacich tónov. 
 


Tónina sa často zamieňa so stupnicou, aj keď v praxi ide o totožné záležitosti. Jediný väčší rozdiel je, že tónina je širší pojem. Ak sa stupnica skladá zo 7 tónov, tónina sa skladá z 12tich - teda zo základných tónov v chromatickom kruhu, vždy len posunutých. Každá tónina má svoju primu, svoj základný tón, teda 0 + 11 ostatných tónov. Podľa primy sa nazýva celá tónina. 
Inak povedané, tónina poskytuje všetky tóny, s ktorými môžeme v danej skladbe pracovať. Aj tónin je 12, medzi sebou sa však líšia iba poradím vlastných tonov.   

Takže? 
Stupnica je súbor siedmych tónov.
Tónina je súbor všetkých dvanástich tónov. 
Stupníc aj tónin je celkom 12, podľa prvého tónu.
Medzi sebou sa líšia len rôznym poradím tónov.

Kadencie


Pre každú normálnu tóninu existuje 4+2 akordov, ktoré väčšinou stačia na to, aby ste zahrali jednoduchú pieseň. Táto množina akordov sa označuje ako kadencia. Sú to skrátka normálne akordy z normálnych tónov normálnej stupnice :)

V kvartovom kruhu môžte vidieť, že C susedí s F a G. Ak C je základný akord či tón, teda prima, od ktorého sa odvádza stupnica, teda Cdur, potom sa akord C nazýva tónika, akord F subdominanta a akord G dominanta. To sú tri durové akordy. Zvyšné tri sú molové. Asi najdôležitejší je a mol, ktorý sa v tejto súvislosti nazýva molová tónika. ostatné 2, menej, ale stále podstatné sú d mol - molová subdominanta a e mol - molová dominanta.

Veľmi jednoducho tieto tóny nájdeme v kvartovom kruhu, kde tiež rotáciou jednoduchej masky môžme nájsť kadenciu akordov do ľubovoľnej tóniny.





Asi najznámejšia kadencia sa skladá zo 4 akordov - tónika, subdominanta, dominanta, molová tónika. Keď si budete dookola hrať akordy C G a F, zistíte že sa takto hrajú mnohé skladby. Toto veľmi pomáha pri hľadaní akordov k nejakej piesni. 

Transpozícia


S kadenciou, tóninami, stupnicami a vlastne všetkým súvisí aj transpozícia. Transpozícia je vlastne zmena tóniny, od čoho sa odvíja aj zmena - zvýšenie/zníženie stupnice, teda aj akordov a jednotlivých tónov.
Ako som vravel, máme 12 tónov, teda 12 tónin, teda každú pieseň si môžme transponovať do ľubovoľnej zo zvyšných 11tich.

Transpozícia je dobrá, ak napríklad nevieme pesničku vyspievať, ak sa nám hrá ťažko, alebo ak sme obmedzení nástrojmi ako flauta, fúkacia harmonika a pod.

O čo ide v praxi? 
Ak mám akordy C G a F /tónina Cdur/ a chcem ich transponovať do G, stačí mi, že od každého odrátam -5 poltónov. Čiže kvintu. Samotná transpozícia sa v tomto prípade označuje ako "-5". Tým pádom dostaneme akordy G D e F. 

Transpozícia je skôr teoretická záležitosť, ktorú si ľudia píšu do nôt, alebo do akordov, aby vedeli, ako to bude  znieť. Na gitare sa zvykne využívať tzv. kapodaster, ku ktorému sa ešte dostaneme. 

Ako určiť tóninu


Tóninu určíme jednoducho - prostým triafaním do tónov zistíme primu - tón, od primy si odvodíme akord, podľa ktorého je daná tónina, teda či mol, či dur. Podľa kadencie zistíme jednoduchou metódou experimentovania zvyšné akordy. Občas sa vyskytnú aj také tie menej bežné, ale to inde. Treba hlavne počúvať, čo sa tam hrá. 


Hra na gitare


Predpokladám, že máte naštudovanú a pochopenú hudobnú teóriu vyššie, takže vás nebudem zaťažovať podrobnosťami, prečo toto a takto funguje.

Struny na gitare sú označené takto: e, a, d, g, h, e /od najhrubšej po najtenšiu/. Dá sa to ľahko zapamätať aj fonetickou pomôckou Emil Hodil Granát Do Atómovej Elektrárne. Ak stlačíme určitú strunu na určitom pražci a zároveň do struny jemne udrieme, dostaneme tón.
Akord vznikne tak, že stlačíme určité struny na určitých pražcoch /niektoré struny pritom nemusíme stláčať/ a teda vznikne 6 alebo menej tónov /samozrejme, až pravou rukou zahráme/. Gitara je obmedzená počtom strún, takže maximálne môže vydávať tých 6 tónov naraz. 

Nejaké praktické rady: 
Pri držaní gitary je hmatník naľavo a trochu vyššie, takže akordy chytáme prstami ľavej ruky. Pravou rukou tvoríme rytmus. Pri sedení si gitaru položte na pravé stehno. Pri hre v stoji sa používame pás. Prsty ľavej ruky sa snažte klásť na struny čo najkolmejšie. Klaďte ich na pražce, prípadne čo najbližšie pred pražec (z vášho pohľadu). 

Čo sa týka akordov, v praxi je úplne jedno, ktorými prstami budete čo chytať. Dôležité je, aby struny boli stlačené na presných miestach. Je na vás, ako si usporiadate prsty. Akordy nie sú nič ťažké - je to iba hmat. Rovnako ako ste sa naučili držať pero, lyžicu, kladivo, myšku, tak sa naučíte držať aj akordy. 

Poznámka: palec ľavej ruky by sa správne vôbec pri hre nemal využívať, slúži len ako opora na skladanie prstov do hmatu. Ak však máte dlhé prsty, pokojne ho používate.
 

Základné hmaty akordov


Skúsim urobiť nové obrázky, potrvá to.

E
e
A
a
D
d
G

Základné rytmy


Rytmus je pravidelné striedanie tónov rôznych dĺžok. Existuje vec ako takt, ktorý určuje, koľko dôb obsahuje 1 takt. V 4/4 takte máme 4 doby na 1 takt, v 3/4 zasa 3. No, viacmenej to znamená, koľko krát pravou rukou udrieme do strún, akým smerom. Potom je tu ešte tempo, to nám určuje, ako rýchlo hrajeme. Tempo sa udáva v BPM, teda beats per minute (hodinky tikajú rýchlosťou 60 BPM). Existujú ešte tzv. pomlčky, teda pauzy - doby, počas ktorých nič neznie. Pomlčky sú rovnako dôležité ako údery. 

Nejaké praktické rady: 
Snažte sa udierať rovnomerne. Neskôr sa naučíte rozlišovať dôraz /akcent a tým tvoriť v rytme dynamiku. Pri udieraní sú tri možnosti úderov pravej ruky: pohyb celým predlaktím, pohyb  zápästím a pohyb prstami. Všetky tri majú svoj význam a je dobré sa ich naučiť využívať. Na začiatok skúste čo najviac hrať zápästím, otáčajte dlaňou. 


Jeden zo základných rytmov vyzerá asi takto:

▼------▼--▲-------▲---▼----▲
PR-VÁ DRU-HÁ TRE-TIA ŠTVR-TÁ


V praxi ide o to, že počas 4 dôb udriete do strún 6krát, pričom tam máte dve pomlčky. Takže praktickejšie bude, ak nebudete počítať raz-dva-tri-štyri, ale prvá-druhá-tretia-štvrtá, kde si to takpovediac rozložíte na osminky a bude sa vám to hrať oveľa ľahšie.

Prípadne ho môžte obmeniť na:

▼------▲--▼-------▲---▼----▲
PR-VÁ DRU-HÁ TRE-TIA ŠTVR-TÁ



Ako ďalší môžete skúsiť trojštvrťový takt, teda 3/4. Každý 3/4 rytmus sa vyznačuje tým, že na prvú dobu je vždy dôraz. Počíta sa raz-dva-tri, resp. prvá-druhá-tretia.

▼------▲------▲-----
PR-VÁ DRU-HÁ TRE-TIA


Alebo:

▼------▼--▲---▼---▲-
PR-VÁ DRU-HÁ TRE-TIA


Tieto orientačné rytmy vám ale nebudú stačiť ani sedieť na väčšinu pesničiek, preto sa naučíte ešte ďalšie. 

Barré akordy


Barré akordy, tzv. baráče, baráky, barré, resp. barrové akordy sú jedne z tých ťažších, stále však patria medzi základnú výbavu. Nemáte na výber. 

Tie najpoužívanejšie sú vyjadrené pomocou akordov E a A. Ide o to, že tieto obidve "3-prstové" akordy chytíme poslednými troma prstami a ukazovákom stlačíme krížom všetkých 6 strún. V podstate hráme stále E, resp. A, ale posunuté o 1 poltón, to znamená, že dostaneme akordy F a B. Pomocou týchto jednoduchých barákov si môžete posúvaním zahrať všetky základné akordy. /závisí od dĺžky hmatníka/

Podľa toho, ako nasledujú tóny na týchto dvoch kľúčových strunách, budeme aj hrať akordy.


A  B  H  C  C# D  D# E  F  F#
E  F  F# G  G# A  B  H  C  C#
0  1  2  3  4  5  6  7  8  9  



Takže. číslo v 3ťom riadku je číslo pražca, nad ním sú tóny, ktoré tieto 2 struny vydávajú, teda aj označenia akordov. Samozrejme, nemusíme hrať vždy dury. Molové a iné akordy si síce vyžadujú inú polohu prstov, ukazovak však zostáva a plní úlohu tzv. kapodastra.

Nejaké praktické rady: 
Najlepšie by bolo, kebyže ukazovákom zvládnete zmáčknuť všetkých 6 strún rovnomerne - rovnakou silou. Oveľa jednoduchšie je ale ukazovákom stláčať len tie struny, ktoré by ostali prázdne. Napr. pri akorde F ukazovák sústredím iba na struny E, H, E (pretože na zvyšných mám ostatné prsty). Pri barových akordoch máte oporu na krku v palci, nie v dlani - treba ruku trošku posunúť. Spočiatku to možno bude nepohodlné, ale časom to pôjde. Pre zlepšenie skillu odporúčam hrať celé pesničky v barákoch, kým nezískate silu v prstoch. 

Budú nejaké obrázky, neskôr spravím.

Techniky


Tieto veci je zvyčajne ťažko opísať bez názornej ukážky, takže skúsim urobiť nejaké videjká, júú. 

Open chords

Tlmenie ľavou rukou

Tlmenie pravou rukou

Jedným prstom

Vybrnkávanie

Dynamika v rytme


Gitara
Gitara ako nástroj

Gitara sa zaraďuje medzi strunové hudobné nástroje, má spravidla 6 strún. Medzi jej výhody patrí napríklad to, že je ľahká a teda aj ľahko prenosná. Čo sa týka nevýhod, gitara je prevažne z dreva, takže ju určite nenechávajte na daždi. A aj keď je dosť odolná /kedy ako/, neznamená to, že ňou musíte trieskať o podlahu.

Časti gitary



1 – Hlava, hlavica, to máte jedno

2 – krk, na ktorom je zvrchu nalepený hmatník s pražcami.

3 – Telo gitary, tiež ozvučná debna, skriňa a pod.

4 – zvukový otvor, ľudovo diera

5 – ladiaci mechanizmus, prevažne z kovu.

6 – struny, ako som vravel, býva ich šesť.

7 – prvý pražec.

8 – druhý pražec na tejto gitare je ich asi osemnásť.

9 – pražec kobylky, či jednoducho kobylka

10 – nultý pražec, tiež nazývaný koník, malý pražec, sedlo.

11 – melodické struny – g, h, e.

12 – basové struny – E, A, D.

13 – bočné steny, luby.

14 – vrchná doska

15 – strunník.







Struny & ladenie


Všetkým nám je jasné že normálna gitara má spravidla 6 strún, 3 melodické, 3 basové.



Všeobecne pri jumbách platí že keď vymieňate struny, odmotáte jednu, hneď naviniete druhu, odmotáte ďalšiu z opačného konca, vymeníte a tak postupne až k stredu. je to kvôli tlaku, ohýnaniu hmatníka a týmto veciam. Keď struny na gitare nemáme a dávame proste nové, postupujeme rovnako - najprv z jedného konca, potom z druhého. osobne to robím takto - e, E, h, A, g, D. Pri nylonových je to zložitejšie, pretože je praktické, ak konce strún sú vzájomne poprepletené, kde jedna drží druhú a naopak. Rovnako tu môžte postupovať od strán do stredu. Samozrejme platí, že pri výmene strún je spôsobov veľa - môžte aj najprv zauzliť všetky konce až tak namotávať a ladiť.




Hlava:

Pri hlavách s tromi ladiacimi mechanikami na strane namotávajte 4., 5. a 6. strunu /D, A, E/ proti smeru hodinových ručičiek. Struny e, h, g motajte naopak, t. j. podľa smeru hodinových ručičiek. Pri gitarách, kde sú ladiace mechaniky všetky v jednom rade, namotávajte všetky struny proti smeru hodinových ručičiek. Pri španielkách, kde sa struny namotávajú zvislo, je to podobné - struny namotávajte proti smeru hodinových ručičiek z pohľadu zhora /teda normalne ako španielku držíte pri hraní/.







Teda, ešte raz tu ↑ to namotávanie proti smeru pekne vidíte, krk pokračuje doľava. A ešte jeden obrázok, ako by namotanie malo vyzerať ↓ (struna je okolo ladiaceho kolíka obtočená aspoň 3-4 krát):










Kobylka:

Pri jumbe, kde naťahujeme oceľové struny, je postup pomerne ľahký: koniec struny s kolieskom vložíme do diery, mierne zapcháme kolíkom, strunu trošku vytiahneme hore, aby "sadla" a kolík nadobro zatlačíme.







Keď na španielku naťahujete oceľové struny, je to ľahké - strunníkom prevlečiete struny a koliesko na konci sa postará o stabilitu. Pri nylonkách je postup iný. Treba viazať :) Pri koncoch odporúčame nechať 1 - 2 cm nylonu, keby sa pri ladení struna začala šmýkať. všetky tieto konce potom namierime tak, aby smerovali ku stredu, teda k strunám g a D. nasledujúcimi strunami potom tieto konce uchytíme.









Ako často meniť struny?

Podľa hrania. Opotrebované struny majú horší zvuk, ťažšie sa ladia a navyše tak vyzerajú. Struny by ste mali meniť minimálne raz do roka, pri takom pravidelnejšom hraní asi raz za polrok. Pri každodennom aj každé tri mesiace, ale vravím, je to podľa potreby. Taktiež odporúčam systém "roztrhne sa jedna struna - mením všetky". To kvôli tomu, aby struny boli jedného druhu a hrúbky.

Oceľové struny sa merajú podľa hrúbky najtenšej, e struny. Najpoužívanejšie sú 9, 10, 11, 12, pričom platí "čím menšie číslo /tenšie struny/, tým menší tlak" /teda struny nie sú tvrdé na dotyk/. Osobne volím najčastejšie jedenástky. Pozor, príliš hrubé struny dokážu zdeformovať nekvalitnú gitaru!

Ladenie

Čo sa týka ladenia, existujú spústa online ladičiek (SW), stačí vygoogliť, potom jestvujú aj ladičky, kde si môžte gitaru priamo pripojiť do počítača /ak máte elektorakustickú, samozrejme/ alebo hoc aj pomocou mikrofónu. napr. tu je jedna taká. Keď máte normálnu prenosnú ladičku (HW), či už fúkaciu, vidlicovú alebo elektronickú, prípadne jednu z tých softwarových, je tu ešte jeden problém. Musíte mať ten povestný hudobný sluch, aby ste vedeli, kedy už nemáte prestať krútiť tým ladiacim mechanizmom. S tým vám už nepomôžem. ale raz sa musíte naučiť aj ladiť svoj nástroj, inak ste naprdhudobníci. Fakt. Ako som povedal, gitara je ladená E A d g h e' aj keď v normálnom notovom zápise by to bolo celé o oktávu vyššie /teda gitara je podladená/.

Najjednoduchší spôsob je ladenie podľa kvarty, kvinty a oktávy, teda 5., 7. a 12. pražec. Je to mierne komplikované, ale zvyknete si. Na začiatok si treba naladiť strunu A podľa frekvencie 440 Hz. Bez ladičky to nezvládnete, takže ďalší vhodný spôsob - nájdite pesničku, o ktorej viete, že sa hraje v tónine priamo danej tónom aspoň jednej struny. Napr. ak si pustíte pesničku, o ktorej viete, že je nahratá v Ddure - od začiatočného tónu si naladíte D strunu a zvyšok podľa nasledujúcich pravidiel:

1. ladenie podľa kvarty

Struna naprázdno musí znieť ako predchádzajúca struna stlačená na piatom pražci. Teda najhrubiša struna E na 5. pražci musí znieť ako struna A naprázdno. Takisto vzťah A & D, D & g, h & e. Medzi g & h je malá zmena, tam platí nie piaty, ale štvrtý pražec.

2. ladenie podľa kvinty

Struna na siedmom pražci musí znieť o oktávu vyššie ako predchádzajúca struna naprázdno. Teda A na 8. pražci = E naprázdno. Tiež platí výnimka, struna H až na ôsmom pražci = struna G naprázdno.

3. ladenie podľa oktávy

Tu je to pomerne jednoduché, no náročné. Všetky struny na dvanástom pražci musia znieť presne o oktávu vyššie ako naprázdno. Teda E na 12. = E naprázdno. Pri H žiadna výnimka, H na 12. pražci = H naprázdno. Náročnosť vychádza z toho, že ak vám struny naprázdno znejú, no na dvanástkach nie, je náročné naladiť to správne. V takýchto prípadoch je príčinou často aj zdeformované pražce, hmatník, napnutý/uvoľnený krk, alebo staré struny.







Pomôcky, triky, vychytávky.

Kapodaster

Kapodaster hraje tú úlohu, akú pri barrových akordoch ukazovák = je to vlastne funkcia posunutého nultého pražca. Napr. barré akord G na 3. pražci - ak kapodaster upevníme na 3. pražec, stačí už len hrať akord E. Teda, hmat Éčka, pretože vďaka zmene výšok tónov to už nebude E, ale G. Kapodastre nám teda tiež slúžia na transpozície, ale môžme ich použiť len pri zvyšovaní o niekoľko, nie veľa tónov - maximálne 3,4 potom to už je riadne komplikované. Kapodastre hlavne používame, ak nechceme hrať celú pieseň s náročnými barré akordami.

Kapodastre poznáme remienkové, skrutkovacie, štipcové. Prvé sú pomerne dostupné a pomerne lacné, avšak nasadenie kapodastra trošku trvá. Štipcové sú najkvalitnejšie /teda aj najdrahšie/, ale sú ozaj rýchle a praktickejšie než "skrutkovacie" - tie sú najpomalšie, trošku kvalitnejšie, než remienkové, ale staré a nepraktické. Už sa hádam ani nevyrábajú.

Ďalšia poznámka - ak v akordoch na nejakú pieseň nájdete značku "capo II", alebo niečo podobné - znamená to kapodaster na druhom pražci. Capo III a akordy A E f# D budú v skutočnosti C G a F.




Brnkadlo

Ladička

Pás

Oprava a údržba