História LŽK sa začala v roku 1997, keď sa páni Ján Dalák, Ing. Ivan Ružek a Robert Ružek inšpirovali pamätníkom pána Rendeka – chatára v Dechticiach – Nové hory. Pamätník pozostáva z jedného metra páru koľajníc, na ktorom je pripevnené jedno súkolie z vagóna. K tomu je pridaná tabuľka a mapa s vyznačenou traťou lesnej železnice. V lesoch medzi Trstínom a Dobrou Vodou, ako i v priľahlých dedinách sa nachádzajú mnohé pozostatky lesnej železnice, zrušenej v roku 1964. Je to zemné teleso, jednotlivé podvaly, klince, spojky, podkladnice, izolátory z telefonickej linky. V dedinách sú to ploty a rôzne konštrukcie z koľajníc ako i celé koľajnice. Na gátri v Smoleniciach boli vozíky na rezivo vyhotovené z pôvodných vagónov.

    V tomto roku pri čistení rybníka v Dechticiach vytiahli z vody dva podvozky pomváglov bez kolies. Tento nález bol podnetom na realizáciu spomínanej inšpirácie – vybudovať niekoľkometrovú ukážku lesnej železnice na nádvorí bývalej grófskej hájovne v blízkosti zrúcaniny františkánskeho kláštora Svätej Kataríny v katastrálnom území Dechtíc. Ján Dalák nakreslil úsek koľajníc s dvomi nájdenými vagónmi, mostom a pôvodným stĺpom telefonického vedenia. Zhotovenie pamätníka zaujalo aj vtedajšieho riaditeľa OZ Smolenice Ing. Stanislava Gogu, CSc., ktorý budovanie pamätníka podporil. V roku 1998 sme získali štyri trojmetrové koľajnice od Ing. Zemana zo Smoleníc. Po prípravných zemných prácach lesníci LS Dechtice páni Poluček, Gažo, Hrašna, Ing. Ružek so synom Róbertom a Jánom Dalákom zhotovili prvý šesťmetrový úsek koľajiska. Podvaly, klince, spojky i podkladnice boli pôvodné. Našli ich v lese na trati. Klince boli nahriate v ohni a znovu nakuté. Na trať  umiestnili dva zrekonštruované vagóny – jeden pomvágel nájdený v rybníku v Dechticiach a jeden vozík z gatra upravený na plošinový vagón. Z lokality Pod Prašcom priviezli k hájovni posledný zachovaný stĺp telefonickej  linky, ktorá spájala polesie s hájovňami pri trati.

    V roku 1999 sme predĺžili trať vedenia v oblúku. Pri ručných zemných prácach brigádnicky pomohli trampi z Trio Dakota. V lete toho istého roku boli koľajnice položené do oblúka. Túto novú, pre väčšinu z nás neznámu vec navrhovali páni Ján Dalák, Robert Ružek, Štefan Danko, Jaroslav Novák a Ing. Ivan Ružek. Následne v rokoch 2000-2002 sme zhotovili pokračovanie – železničné priecestie a rovný cca desaťmetrový úsek trate. Na priecestí bola osadená originálna dopravná značka. Získali sme ozajstné železničiarske čapice (i výpravcovské), píšťalku i zelený výpravcovský terčík. Na plošinový vagón sme z dosiek osadili zábradlie. Premávka sa začala v roku 2002 na Deň detí, keď sa škôlkari z Dechtíc prišli na tejto železničke povoziť. V prestávke sme im porozprávali o práci v lese, lesnej železnici a odpovedali na mnohé zvedavé otázky. V tom istom roku sme predĺžili trať o železničný most. Kovovú konštrukciu šikmého mosta sme priviezli z bývalej chemickej továrne na Dobrej Vode.

    
    V roku 2003 pribudla prvá výhybka. Pochádzala z bane na Cajle. Pri nej sme museli rozchod rozšíriť z 55 na 60 cm. Za výhybkou sme pokračovali v stavbe trate okrajom lúky popri ceste až k mašinhausu. 
V tomto roku sa nám podarilo  zrekonštruovať aj pôvodný nekrytý vagón pre osem osôb. Našli sme ho na Majdane. Podarilo sa nám  tiež previezť unikátnu križovatku koľajníc normálneho a úzkeho – 60 cm rozchodu. Táto križovatka pochádza zo Smoleníc z drevoskladu. V poslednej chvíľke bola zachránená pred zošrotovaním. 
    
    V zime 2004 sme zakúpili v bani Dolina vo Velkom Krtíší nepojazdnú banskú lokomotívu BND – 30. Po prevoze do Dechtíc autom  Petra Slováka sme ju skúsili naštartovať. Nepodarilo sa. Motor – trojvalec Škoda 100 mal teplom poškodené a zdeformované piesty. Krúžky boli polámané, vodná pumpa nefunkčná a chladič deravý. Nové piesty, čapy a krúžky sme objednali a zakúpili u súkromníka v Moravskom Lieskovom. Kompletnú opravu motora urobil Róbert Ružek. V tomto roku sme prestavali bývalý prístrešok pre elektrický generátor na garáž pre lokomotívu a nazvali sme ho mašinhaus. Pribudla i trať až po tento mašinhaus. Vykopanú zeminu zo zárezu trate do lúky sme ručne premiestnili na pomvágli za most, kde vznikol nový úsek trate.


    V roku 2005 sme predĺžili trať o úsek odbočky do mašinhausu. Po úprave rozchodu tu bola osadená už druhá výhybka z bane Cajla. Zemné práce boli vykonané traktorom Belorus a vykopanú zeminu sme použili na oblúkový násyp za mostom. Chceli sme, aby bola trať zokruhovaná. V roku 2005 sme z lokomotívy odstránili staré nátery a hrdzu a nafarbili ju na zeleno. V týchto rokoch sme vozili príležitostne záujemcov na osobnom vagóne tak, že vagón sme vytlačili po mašinhaus a odtiaľ gravitačne dolu cez výhybku až po most. K spomaleniu pohybu vozňa sme využívali funkčnú ručnú brzdu.


    Známe sa stali najmä akcie „Deň otvorených dverí“ na Katarínke 6. júla, jazdy na Medzinárodný deň detí, alebo účastníkov pochodu Memoriálu Ivana Bauxa. V rokoch 2006-2007 sme dokončili opravu lokomotívy, doplnili ju o elektrický rozvod a štartér. Vo dvore lesnej správy bola zhotovená provizórna trať a následne vyskúšaný pojazd lokomotívy a funkčnosť prevodovky. Lokomotíva bola prevezená na trať LŽK dňa 31. 5. 2008. V tento deň sme vykonali skúšobnú jazdu. V roku 2007 sme založili zatiaľ deväťčlenné združenie občanov, v mene ktorého je možné komunikovať s úradmi, podnikmi i súkromníkmi pri kúpe nového inventára, získavaní dotácií a dostať sa do povedomia verejnosti založením stránky na internete.


    Už ako združenie občanov sme v roku 2008 v bývalej Dimitrovke obnažili cca dvestopäťdesiatmetrový úsek trate, ktorý bol dovtedy obrastený krovinami a drevinami. Do Dechtíc sme odtiaľ previezli tri plošinové vagóny s rozchodom 70 cm a jednu výhybku. Vagóny v zámočníckej dielni Vlada Drgoňa na Poperni prerobili na rozchod 60 cm. Vagóny prekonali po vlastnej osi cca štvorkilometrový úsek. Cez pole a les ich ťahal traktor až na Katarínku. 
V tomto roku bola upravená výhybka na prechod rušňa, ktorý dostal meno Danka pán Holevič vymyslel a realizoval ťažné zariadenie z rušňa na osobný vagón. V lete sme mali vzácnu návštevu priateľov z Kolínskej repárskej drážky, ktorí sa tu zastavili na ceste po úzkorozchodných železniciach Slovenska. Ako objav to zverejnili aj na internete.

    V januári 2008 sme objavili torzo nákladného úzkorozchodného vagóna na mieste zrušenej vápenky Buková. Vagón sme ručne vykopali a kolesovým traktorom s navijakom previezli do Dechtíc. V novembri bola ukončená jeho renovácia.


    Začiatkom roku 2010 sme vypracovali projekt nového depa pre našu lokomotívu, ktoré sa začalo koncom roka aj realizovať. Podľa pôvodného, dodnes zachovaného vagónu z Majdánu sme začali stavať jeho repliku. Bol zvarený základný rám a ten posadený na podvozky. V tomto roku sa podarilo uskutočniť aj niekoľko exkurzii. Tou najväčšiou určite bola cesta na 20. Internationale Feldbahntreffen v rumunskom Brade. Z domácich železníc bola pre nás najzaujímavejšia návšteva v baniach v Hodruši Hámroch a v jedinej fabrike na úzkorozchodné lokomotívy na Slovensku - PHS v Hliníku nad Hronom.