pozemná lanovka Krynica - Góra Parkowa

Náš severný sused, Poľsko, je taktiež bohatý na úzkorozchodné aktivity. Problémom je však veľkosť krajiny a množstvá ľudí, ktorí bažia po odvezení sa úzkorozchodným vláčikom. Tieto skutočnosti spôsobujú, že výlet treba naplánovať na viac dní a vybaviť sa potrebnou dávkou trpezlivosti nielen na cestovanie, ale aj pri samotnom podujatí. My sme zvolili návštevu v Poľsku s iným cieľom ako je návšteva pravej „wanskotorovky“. Ostali sme však stále na koľajách. Blízko našich hraníc sa v Poľsku nachádzajú tri pozemné lanovky. Sú ľahko dostupné a návštevníkovi môžu poskytnúť zážitok nielen z cestovania takýmto dopravným prostriedkom, ale aj krásnymi výhľadmi na blízke štíty Tatier. Rozhodli sme sa navštíviť najstaršiu z nich v kúpeľnom mestečku Krynica, vzdialeného od slovenských hraníc necelých 20 kilometrov. Druhá pozemná lanovka sa nachádza v Zakopanom a vedie na vrch Gubałówka. Je približne rovnako stará ako krynická, ale vzhľadom na to, že vychádza z turistického strediska Zakopané, bola rovnako ako naša jediná pozemná lanovka zo Štrbského Plesa na Hrebienok výrazne modernizovaná. Treťou a zároveň najmladšou je pozemná lanovka v lyžiarskom stredisku na Górę Żar v Międzybrode Żywieckom.

Vráťme sa však do Krynice. História kúpeľov siaha až do polovice 16. storočia, no na moderné kúpeľné mesto sa vypracovalo až v prvej polovici dvadsiateho storočia. Obdobie rozvoja turizmu a dopravy v horských oblastiach  južného Poľska výrazne podporil úspech lanovky na Kasprov vrch. V tomto období stál na čele ministerstva dopravy veľký nadšenec a podporovateľ turizmu v Tatrách Alexander Bobkowsky. V roku 1934 zadal vypracovanie projektu k spomínanej lanovke, ktorej stavbu dokončili v roku 1936. V tomto období spracovávalo ministerstvo aj ďalšie rozvojové dopravné plány. Medzi inými aj návrh na vybudovanie pozemnej lanovky v Krynici. Podporou pre túto snahu bolo niekoľko významných podujatí konaných na sánkarskej dráhe z roku 1929 z Góry Parkowej na koniec promenády v kúpeľoch. Dráha bola svedkom poľského šampionátu v roku 1930 alebo Majstrovstiev Európy v sánkarských športoch v roku 1935. Narastajúci význam strediska dospel v roku 1936 k založeniu spolku pre podporu výstavby pozemnej lanovky. Na jeho čele stál sám minister Bobkowsky. Samotný projekt bol vypracovaný už v roku 1932 kanceláriou ministerstva dopravy. Po schválení projektu sa začalo so stavebnými prácami.

Koncové stanice boli postavené v blízkosti štartu a cieľa sánkarskej dráhy. Ich architektúra bola na svoju dobu veľmi moderná v duchu funkcionalizmu. Vrchná stanica bola dokonca doplnená o výletnú reštauráciu s výhľadmi na mesto Krynica. Celková dĺžka trasy je 0,642 km s prevýšením 148 m. Údolná stanica je v nadmorskej výške 584 m.n.m., zatiaľ čo horná stanica vo výške 732 m.n.m.  Presne v polovici trasy je výhybňa osadená abtovými výhybkami  bez pohyblivých častí. Dva vozne sú spojené lanom, ktoré prechádza pohonom vo vrcholovej stanici. Priemerný sklon trate je 23 %. Vagón lanovky prejde celú trasu za tri minúty. Trať je obohatená o dva mosty ponad peší turistický chodník.

Vagóny na krynickú pozemnú lanovku vyrobila švajčiarska firma Ludwig de Repll z Bernu a elektrickú výzbroj dodala opäť švajčiarska firma Brown – Boveri. Nakoľko sláva sánkarstva v kúpeľoch ostala už len na historických fotografiách, rozhodol sa prevádzkovateľ  Polske koleje linowe, s.a. ponechať vagóny a stanice v pôvodnej podobe a vytvoriť tak muzeálnu železnicu ako pamätník predvojnového turistického rozvoja.

My sme sa rozhodli najprv absolvovať cestu nahor. Lanovka premáva približne v 15 minútových intervaloch. V prípade väčšieho množstva cestujúcich nepretržite. Po vystúpení na vrcholovej stanici sme sa pešo vydali pozdĺž trate nadol. Oproti tridsiatym rokom vedie lanovka už v hustom poraste a je z bezpečnostných dôvodov oplotená v celej dĺžke. Pri výhybni v strede trate je murovaná stena, ktorá poskytuje nadhľad na križovanie vagónov. Prechádzku môžme odporučiť  fanúšikom železníc, nakoľko počas cesty nadol je veľmi veľa miest pre fotenie a aj intenzita obehov je celkom slušná. Najkrajšie obdobie je určite jeseň, kedy sa listnaté lesy vôkol zafarbia. V spojení s prehliadkou kúpeľného mesta, či návštevou múzea insitného maliara Nikifora sa dá stráviť veľmi príjemný deň. V období mimo hlavnej sezóny sa dokonca dá vyhnúť aj povestným poľským „masovkám“. My sme cestovali vo vagóne len štyria...

- th -