Literární osobnosti Liptova

Narodil sa v marci 1898 v Liptovskom Sv. Mikuláši, ako syn evanjelického farára česko-židovského povodu. Celý jeho život bol prodochnutý láskou k podtatranskému ĺudu, prírodě, slovenskej reči, ale taktiež láskou ku Kataríně Čermákovej, kvoli ktorej dvakrat zbehol z katolického lycea. Teprv až vtedy, keď sa zasobášila za svetojánského statkára Štefana Franca, dokázal dokončiť teologická štúdia v Turčianskoum Sv. Martině.

V mládí bol ovplivnený v prvom radu tvorbou Rehora U. Podtatranského a Sama B. Hroboňa, ale po ukončenii štúdií bola jeho umelecká cesta samoštatná. Vzpomeňme predovšetkým jeho „Fujaru “(1922), „Kriváň“ (1925) či jeho nezapomenutelné a nadčasové „Mor je všetky!“(1933).

Ako zakládatel Matice Liptovskej sa preslávil predovšetkým Slovárom česko-slovensko-latinsko-německo-liptovským. Bol zarytým nepriatelom Bernolákovho Slovára, a nikdy ani neskrýval odpor k trnavskej slovenčině.

Z jeho tvorby pre mládež nie možno zabudnúť príběhy medviedať Tima a Piká, ale ani aj napínavé príběhy Kapríka Pĺtvičky, ktoré možno oznáčiť ako prvý detský vojnový román v dejinách svetovej literatúry.

Trebaže bol zástupcom kléra katolického, možno jej oznáčiť ako výrazného predstávitela slovenskej poezie lúbostnej, „Jarabička“(1916),“Žežulička“(1917),“Sokolica“(1918),“ Orlica“ (1919 ), „Jarabica pod Kriváňom“(1928), „Kriváň nad jarabicou“(1929), „Svetá Katarína“ (1949). A tuna nutno uviesť i nedopísanú “Ako Kriváň pred Tatrami“.

Pre svoj čiastočne židovský povod bol prenásledovaný nacistami a keď sa po ukončeniu svetovej vojny navrátil z Majdaneka, bolo jeho zdravie znáčne nalomené. Presto sa vrhol do ukončenia Liptovského slovára, a sbierky podtatranských detských poriekadel. V peťdesiatych rokoch predstavoval ztelesnený odpor voči kolektivizácii poĺnohospodárstva. Pres varovanie dĺholetého priatela, svatojánského pravotára Rudolfa Kobyliara, neutekol za hranice, no zostal vo svojom milovanom Liptove až do zatknutia. Na uvedenom snímke je Jaro Jaleň zobrazen tak, ako ho našli prislušníci ŠTB pri zatýkaniu. Vo svojej oblúbenej krčmičke U koníka pri modlitbách. Keď sa táto fotografia dostala začiatkom deveťdesiatých rokov z archivov ŠTB, obletela doslova celý Liptov.

Jaro Jaleň zomrel na následky vyčerpania v juli 1953 v bani Bratrstvo v Jáchymove. V roku 1990 bol blahorečený a jeho obĺubená dedinka Poĺudnica bola premenovaná na Liptovský Jára. Po vzniku samoštatného Slovenského štátu boly majstrovy zvyšky prevezené na liptojárský cintorin.