Portfólio umeleckého diela Théodore Géricault -Plť Medúzy

Jean Louis André Théodore Géricault
1791 - 1824
         Narodil sa  v bohatej rodine v Roune vo Francúzsku a bol prvou veľkou postavou romantizmu. Od detstva sa uňho prejavovalo veľké kresliarske nadanie   a vášnivý   záujem o kone a o jazdecké umenie. V roku 1808 vstúpil do ateliéru Carla Verneta, jeho obrazy dostihov sa veľmi cenili. Mladý Géricault po druhom návrate Bourbonovcov odišiel do Talianska, kde sa jeho barokový temperament živil Michelangelom. Zúčastnil sa na  divých ľudových zábavách cez ktoré vypúšťali na široké rímske ulice čriedy rozdivených koní. Bol neprestajne posadnutý témou koňa, medzi ním a koňom existovala zvláštna vzájomná príťažlivosť. Kôň sa stával Géricaultovým symbolom. Jeho najslávnejší jazdecký obraz je Derby v Epsone (1821 Louvre, Paríž ), nezvyčajným spôsobom tu umelec spodobil pohyb, skoro ako fotografická momentka, predné nohy koní sú zachytené v polohe, v ktorej sa v skutočnosti nachádzajú sekundu predtým alebo potom ako sú zadné nohy v polohe na obraze. Slávny Rodin poznamenal ohľadne tohto obrazu, že maľba je pravdivá a fotografia klame. Treba tu pripomenúť aj obraz Dôstojník cisárskej gardy dáva povel na útok (1812 Louvre, Paríž ). Géricault namaľoval za necelý mesiac, pohyb koňa, skrútenie tela   jazdca, pôsobivé svetlá a odvážny kolorit sú charakterizačné pre umelcov dynamický štýl.                                                                                                                    Geniálny Géricault sa pokúšal na maľbách vyjadriť život v celej jeho divej, búrlivej energií, o tom svedčia nielen jeho obrazy, ale aj náčrty, kresby, litográfie a jeho exkurzie do sochárstva. Osudným sa pre neho stával jeho vášeň ku koňom, lebo zomrel po páde z koňa, jeho božstvo samo ukončilo život svojho najväčšieho obdivovateľa.  Mohli by sme položiť otázku, ako by sa vyvinulo Géricaultovho umenie, keby neumrel predčasne, taký mladý.                 Jeho tvorba však aj tak ovplyvnila mladých nastupujúcich romantických umelcov, ako napríklad jeho priateľa Eugéna Delacroixa.          
                                                         
Plť Medúzy ( 1818-1819, Louvre, Paríž )     

Plť Medúzy

V rokoch 1818-1819 vzrušila verejnosť stroskotanie fregaty Medúzy neďaleko dakarského pobrežia na šírom mori. Táto udalosť vyvolala škandál preto, lebo tragédiu lode zavinil sám jej kapitán. Géricault po návrate z Talianska namaľoval dramatické dobrodružstvo stroskotancoch, ktorí si bezcieľne plávali na plti, ktorú si sami zhotovili. Po niekoľko ťažkých dňoch a nociach konečne zbadala ich okolo plávajúca loď a zachránila ich.     

Kompozičná analýza samostatného diela

Géricault  zvečnením chvíle, keď stroskotanci zbadali loď tým aj nádej, že sa zachránia, dosiahol vrchol dramatickosti.  Umelec toto dielo dlho pripravoval, na všetko sa vypytoval  pätnástich ľudí, ktorí katastrofu prežili. V nemocnici Beaujon si kreslil mŕtvoly, u tesára fregaty dal si urobiť malý model plte. Dielo takejto veľkosti a umeleckej sily musí byť vopred dobre premyslené a naplánované. Obraz má rozmery 5m x7m. Géricault urobil desiatky náčrtov a malých namaľovaných skíc, aby si ujasnil koncepciu. Mal v ateliéri postavenú maketu plte v skutočnej veľkosti na ktorej rozmiestňoval a prestavoval voskové modely postáv.

Farebnosť:   Aby dosiahol sýte, tmavé farby Géricault nanášal pigment podobný dechtu, nazývaný bitumen. Čoskoro sa však na týchto miestach začali robiť bublinky, sčernili a bohužiaľ poškodené časti sa nedajú obnoviť.Cez búrkové mraky preráža svetlo, symbol nádeje. Klesajúce kopovité mračno vľavo má podobu rozbúrených vĺn pod ním.

Tvar: Na tomto obraze vedie oko dolnej časti obrazu k dramatickému ohnisku hore.

Obraz je fascinujúcim spojením  umeleckej predstavivosti a reality. Stroskotanci nie sú vychudnutí, zúbožení ľudia, ktorým sa podarilo prežiť. Sú výsledkom maliarovho  štúdia Michelangelových statných svalnatých aktov. Maliar stvárnil pravdu skôr poeticky než fotograficky. Aby boli postavy čo najvernejšie, Gériacault navštívil miestnu nemocnicu, kde si urobil detailne štúdie chorých a umierajúcich. Dokonca si vzal z márnice  oddelenú hlavu a zopár končatín do svojho ateliéru.

Plachta odráža tvar veľkej vlny za sebou a zvyšuje tak jej silu a hrozivosť. Vzdúvajúca sa plachta a rozbúrené more zdôrazňujú ničivú moc prírody. Maliar podnikol cestu na pobrežie Normandie aby preštudoval pohyb mora.

Pohyb: Sila tohto výnimočného diela pramení najmä v dramatickom pohybe postáv. Zvlášť pôsobivá je ruka muža vpravo, dvíhajúca sa k horizontu a zobrazená v perspektívnej skratke. Vidíme napätie i vzrušenie na tvárach a v gestách tých, čo prežili – napríklad zopäté ruky muža s rozvitými vlasmi.

Kompozícia: Maliar usporiadal kompozíciu tak, že tvorí dve pyramídy. Prvú ohraničujú prídržné laná, ktoré zaisťujú plachtu. Druhá sa často označuje ako pyramída nádeje: postavy umiestnené najnižšie sú mŕtvi, nad nimi sú chorí a zomierajúci a na vrchole pyramídy sa týči postava, ktorej nádej na záchranu vlieva novú silu. Stelesňuje prechod od hĺbky zúfalstva až po vrchol nádeje.

Podobne ako stroskotanci, aj divák sa musí pozorne zahľadieť, aby našiel loď, ktorá ich nakoniec zachránila. Argus bola sesterská loď Medúzy a Géricault ju zobrazil ako drobný fliačik na horizonte svojho obrovského plátna. Nepatrná veľkosť lode slúži na zvýšenie dramatickosti okamihu zachyteného na plátne. Stále je totiž možné, že loď odpláva ( ako sa v skutočnosti raz aj stalo) a všetka nádej na záchranu stroskotá. Ani nádej na záchranu nemôže utíšiť žiaľ jedného muža na dolnej časti plátna, ktorý smúti na smrťou svojho syna.

Tiež na dolnej časti plátna vidíme odhodenú a zakrvavenú sekeru, ktorá je jedinou mienkou o strašnom kanibalizme, ktorý opísali  tí čo prežili. Uniforma francúzskeho vojaka leží bez povšimnutia. Ide o meatafóru politického a vojenského úpadku Francúzska.         

Konzervatívne kruhy toto dielo, pokladaný za akýsi manifest romantizmu, napádali upierali mu akékoľvek maliarske kvality.

  Vlastné reflexie

Géricault vďaka finančnému zabezpečeniu predstavoval nový, nezávislý typ umelca. Nebol odkázaný na objednávky, a tak si mohol zvoliť námety, aké osobne zaujímali. Géricault svojim obrazom  vkročil na panenskú pôdu, keď priniesol umenie do pálčivej sféry politického protestu. Na impozantnej ploche zobrazuje okamih, keď stroskotanci, čo prežili skazu fregaty Medúza, zbadajú na obzore plachtu lode, ktorá ich zachráni. Kapitán opustil potápajúcu sa loď, zanechajúc posádku napospas moru. Príbeh vyvolal vo Francúzsku pobúrenie. Na incident sa nazeralo ako na metafóru korupcie  vo Francúzsku po páde Napoleona. V tomto prípade umenie ostro kritizuje štát za to, že odvrhol tých, čo  mu slúžili.

Dielo takejto veľkosti a umeleckej sily musí byť vopred dobre premyslené a naplánované. Obraz má rozmery 5m x7m. Géricault urobil desiatky náčrtov a malých namaľovaných skíc, aby si ujasnil koncepciu. Mal v ateliéri postavenú maketu plte v skutočnej veľkosti na ktorej rozmiestňoval a prestavoval voskové modely postáv.

http://www.dailymotion.com/video/xrjuok_etudes-pour-le-radeau-de-la-meduse_creation?start=59

ĉ
Krisztina Nagyová,
7. 2. 2016, 11:40
Comments