Q&A 231  
Poprosím Vás o radu alebo vysvetlenie 
k prozelytizmu.



  OTÁZKA: Danica (24. január 2014) 

Pochválený buď pán Ježiš Kristus.

 

Poprosím Vás o radu alebo vysvetlenie k prozelytizmu. Nakoľko od zvolenia Pápeža Františka sa mi zdajú jeho vyjadrenia nezrozumiteľné, nejasné a mätúce, napr. o ateistoch, že aj oni môžu na základe dobrých skutkov ísť do neba, ked ten výrok nesúhlasí ani s najsvätejšou bibliou ani s katechizmom. Len skrze Ježiša sa môžme dostať do neba k Nebeskému otcovi. Máme sa kajať a veriť evanieliu. Tak som to bola naučená ja. Áno Boh je milosrdný dáva človeku šancu do poslednej chvíle, no musí prijať Ježiša za svojho spasiteľa.  O sebe by som povedala že som tradičná katolíčka, teda sa snažím žiť podľa učenia pána Ježiša, ktoré je tu 2000 rokov. Podľa mňa je Boh a jeho zákony nemenné a my ľudia si ich nemôžme prispôsobovať len preto aby sme niekomu hladkali svedomie a robiť ich modernejšími aby sme sa zapáčili každému. My ľudia radi počúvame akí sme bez chyby a Pán Boh nás miluje aj napriek našim chybám. Tak ich môžme veselo robiť dalej.

Hľadala som presný význam slova porzelytizmus a našla som tieto odkazy, ktorý jeden z nich je od Vás otče a druhý je od pápeža. Tak čo si vybrať

 

Otec Eirene napísali ste:

 

Co povedat o prozelytizme?

Je to otázka, ktorej sa velmi tesím, pretoze som si ju uz dávno vsimol, a naozaj treba k tomu cosi povedat.

Slovo "prozelytizmus" znamená obrátit niekoho na urcitú vieru.

Jezis Kristus povedal jedenástim apostolom:

"Daná mi je vsetka moc na nebi i na zemi. Chodte teda, ucte vsetky národy [doslova: robte uceníkov zo vsetkych národov] a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naucte ich zachovávat vsetko, co som vám prikázal. A hla, ja som s vami po vsetky dni az do skoncenia sveta." (Mt 28:18n)

Chodte preto na rázcestia a vsetkych, co nájdete, zavolajte na svadbu. (Mt 22:9)

Íst a obracat ludí na katolícku vieru je najzákladnejsou povinnostou a poslaním Cirkvi. Priviest ludí do katolíckej Cirkvi znamená priviest ich do Otcovho domu, priviest ich na Boziu svatbu. Kto by povedal, ze netreba prozelitovat pre Kristovu Cirkev ten je v priamom protirecení s Kristom a teda je antikristom. Peter a apostoli nám hovoria, ze "Boha treba viac poslúchat ako ludí." (Sk 5:29)

Uz toto by stacilo ako odpoved na danú otázku.


http://redemptoristi.kske.sk/Q%20101-150/123_prozelkatolapravosl_.htm

 

a tuná Pápež František:

ohlasovať, ale nesnažiť sa o prozelytizmus (homília pápeža Františka zo stredy 8. mája)

Evanjelizovať neznamená obracať ľudí na vieru. Kresťan, ktorý chce ohlasovať evanjelium, musí predovšetkým viesť dialóg, byť si vedomý toho, že nikto pravdu nevlastní. Pravdu prijímame v stretnutí s Ježišom. Pápež František to pripomenul v homílii počas tradičnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty, pri ktorej koncelebrovali kardinál Francesco Coccopalmerio a Mons. Oscar Rizzato. Tentokrát sa na nej zúčastnila aj skupina zamestnancov generálnych služieb Governatorátu, úradu tribunálu Mestského štátu Vatikán a kvetinárstva.

a ďalšie jeho vyjadrenia
„Naším cieľom nie je prozelytizmus“, hovorí v rozhovore Svätý Otec. Nie obracanie iných na vieru, ale „načúvanie potrebám, túžbam a sklamaniam, zúfalstvu a nádeji“. Ideálom je pre neho taká Cirkev, ktorá by plnila misijnú funkciu a bola chudobná, a teda „dávala nádej mladým, pomáhala starším, bola otvorená pre budúcnosť a šírila lásku“.

žiadne spomenutie že spása prichádza skrze Ježiša a viera v neho.

Pán Boh zaplať za Vašu skorú odpoveď

danica



 
ODPOVEĎ:
  
o. Eirene (28. január 2014) 


Naveky, Amen, Danica!

Nuž čo mám povedať na tvoj mail?

Ja som len omylný kňaz, ktorý nemá prisľúbenie neomylnosti od Ježiša Krista.

Pozeral som sa na slovo "prozelytizmus", ale našiel som iba slovo "proselyta". Význam, ktorý som našiel, bol tento:

1. Náboženský príslušník iného náboženstva obrátený na židovskú vieru.
2. Človek, ktorý zmenil presvedčenie, stal sa prívržencom nového smeru.

Takýto význam som našiel tak v slovenčine ako aj v angličtine. Teda všetko mi poukazovalo na to, že sa jedná o podstatné meno a nie sloveso.

Teraz som predsa našiel aj jeden význam toho slova ako slovesa (vo Wikipedii):

Proselytism is the act of attempting to convert people to another religion or opinion.
Proselytismus je úkon, ktorým sa pokúšame obrátiť ľudí na iné náboženstvo alebo iný názor.

Nuž teraz nie som si istý, či celkom alebo či správne chápem pojem slova "prozelytizmus".

Jedno, čo viem, je to, čo som chcel tým slovom vyjadriť v otázke číslo 123 pod znením: "Prozelytizmus rímskokatolíkov v Rusku".

Vychádzal som zrejme aj z nesprávneho užívania toho slova pravoslávnymi (či inými), kde sa to slovo užíva v tom zmysle, že katolíci nerobia správne, keď tam (v Rusku alebo v hinduistických krajinách alebo inde) šíria katolícku vieru. Nuž je mi veľmi ľúto, ak som slovo "proselytizmus" užil v inom význame ako pápež František alebo biskupská synoda.
Ospravedlňujem sa za to a chcem povedať, že ja som v odpovedi na tú otázku chcel povedať len to, čo hovorí II. vatikánsky koncil ohľadom šírenia viery (zdôraznenia koncilných textov sú tu moje):




Preto povinnosť Cirkvi šíriť Kristovu vieru a spásu vyplýva jednak z výslovného príkazu, ktorý po apoštoloch zdedili biskupi, ktorým pomáhajú kňazi v jednote s Petrovým nástupcom a najvyšším pastierom Cirkvi, jednak z účinnosti toho života, ktorý vlieva svojim údom Kristus. „Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske“ (Ef 4, 16). Tak Cirkev, poslušná Kristovmu príkazu a podnecovaná milosťou a láskou Ducha Svätého, uskutočňuje svoje misijné poslanie činnosťou, ktorou sa stáva v plnej miere aktívne prítomnou medzi všetkými ľuďmi a národmi, aby ich privádzala príkladom života a ohlasovaním evanjelia, sviatosťami a inými prostriedkami milosti k viere, k slobode a ku Kristovmu pokoju a tak im otvorila slobodnú a bezpečnú cestu k plnej účasti na Kristovom tajomstve. 

(AD GENTES - Dekrét o misijnej činnosti Cirkvi 5)



Je teda zjavné, že misijná činnosť vyplýva z hĺbok samej podstaty Cirkvi, veď šíri jej spasiteľnú vieru… 


(AD GENTES - Dekrét o misijnej činnosti Cirkvi 6)



Opodstatnenie misijnej činnosti vychádza z vôle Boha, ktorý „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš“, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých“ (1 Tim 2, 4 – 6). „A v nikom inom niet spásy“ (Sk 4, 12). Preto je potrebné, aby sa všetci obrátili ku Kristovi, ktorého spoznali z ohlasovateľskej činnosti Cirkvi, a aby sa krstom pričlenili k nemu a k Cirkvi, ktorá je jeho telom. Veď sám Kristus „výslovne zdôraznil nevyhnutnú potrebu viery a krstu tým súčasne potvrdil nevyhnutnú potrebu Cirkvi, do ktorej ľudia vstupujú krstom akoby cez bránu. Preto by sa nemohli spasiť tí ľudia, ktorí hoci by vedeli, že Katolícku cirkev založil Boh skrze Ježiša Krista ako nevyhnutne potrebnú, predsa by nechceli do nej vstúpiť alebo v nej vytrvať.“ Hoci Boh môže cestami, ktoré pozná jedine on, priviesť ľudí, ktorí bez vlastnej viny nepoznajú evanjelium, k viere, bez ktorej nie je možné páčiť sa mu, Cirkev má povinnosť a zároveň sväté právo ohlasovať evanjelium všetkým ľuďom, a preto si misijná činnosť udržiava a bude navždy udržiavať svoju platnosť a nevyhnutnosť


(AD GENTES - Dekrét o misijnej činnosti Cirkvi 7)


Je mi ľúto nesprávneho užitia slova "prozelytizmus", a zároveň sľubujem, že ho už nikdy nechcem užívať v tomto kontexte. Chcel som len v duchu II. vatikánskeho koncilu zdôrazniť, že kto tvrdí, že Cirkev nemá "sväté právo ohlasovať evanjelium všetkým ľuďom" (teda či už v Rusku či v Indii či kdekoľvek), ten hovorí proti (grécky: anti) Kristovi, aj proti tomu napríklad, čo Jeho mystické Telo, ktorým je Cirkev, vyhlásilo skrze II. vatikánsky koncil. 



Cirkev prísne zakazuje donucovať niekoho k viere alebo ho k nej privádzať a lákať nevhodným spôsobom a rovnako dôrazne sa domáha práva, aby nik nebol odstrašovaný od viery nespravodlivým šikanovaním

(AD GENTES - Dekrét o misijnej činnosti Cirkvi 13)


Áno, je mi ľúto užitia slova "prozelytizmus", ale vyhlasujem, že i predtým som to myslel v zmysle, že nie je vôbec správne kohosi donucovať k viere alebo nevhodným spôsobom k nej niekoho lákať, aj teraz s tým súhlasím, presne v duchu II. vatikánskeho koncilu.



Chvályhodný je aj zástup tých, ktorí sa tak veľmi zaslúžili o misijné dielo medzi národmi, to jest katechéti, muži a ženy, ktorí preniknutí apoštolským duchom, za cenu veľkých námah poskytujú jedinečnú a nevyhnutnú pomoc pri šírení viery a Cirkvi… Je želateľné, aby na výchovu a zabezpečenie katechétov osobitnými podporami primerane prispievala aj Posvätná kongregácia pre šírenie viery


(AD GENTES - Dekrét o misijnej činnosti Cirkvi 17)


Pápež to predsa nemôže myslieť tak a tvrdiť, že netreba šíriť vieru, keď je predsa ustanovená aj "Posvätná kongregácia pre šírenie viery."



Okrem toho je potrebné vysluhovať Božie slovo, aby sa evanjelium dostalo k všetkým. Biskup má byť predovšetkým hlásateľom viery, ktorý privádza nových učeníkov ku Kristovi


(AD GENTES - Dekrét o misijnej činnosti Cirkvi 20)



Veriaci laici… nech šíria Kristovu vieru medzi tými, s ktorými ich spája spoločný život a zamestnanie. Táto povinnosť je tým naliehavejšia, že mnohí ľudia môžu počúvať evanjelium a poznať Krista jedine prostredníctvom takých laikov, ktorí sú im blízki. Ba kde je to možné, nech sú laici pripravení aj bezprostrednejšie spolupracovať s hierarchiou tým, že vezmú na seba osobitné poslanie hlásať evanjelium, odovzdávať kresťanské učenie a tak dodávať životnú silu rodiacej sa Cirkvi. 


(AD GENTES - Dekrét o misijnej činnosti Cirkvi 21)



Hoci povinnosť šíriť vieru podľa svojich možností zaväzuje každého Kristovho učeníka, predsa Kristus Pán vždy povoláva spomedzi svojich učeníkov tých, ktorých on sám chce, aby boli s ním a aby ich poslal kázať všetkým národom… Poslaní kompetentnou cirkevnou vrchnosťou, s vierou a poslušnosťou odchádzajú k tým, ktorí sú ďaleko od Krista, ako služobníci evanjelia vyhradení pre dielo, na ktoré boli povolaní,„aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v Duchu Svätom“ (Rim 15, 16).


(AD GENTES - Dekrét o misijnej činnosti Cirkvi 23)



Lenže tento apoštolát sa neobmedzuje iba na svedectvo života. Pravý apoštol hľadá príležitosť ohlasovať Krista aj slovami tak neveriacim, aby ich priviedol k viere, ako aj veriacim, aby ich poučil, utvrdil a povzbudil do horlivejšieho života; lebo „Kristova láska nás ženie“ (2 Kor 5, 14) a v srdciach všetkých majú sa ozývať slová apoštola Pavla: „Beda mi, keby som evanjelium nehlásal“ (1 Kor 9, 16)

(APOSTOLICAM ACTUOSITATEM - Dekrét o apoštoláte laikov 6) 



Bohu, ktorý sa zjavuje, treba preukazovať „poslušnosť viery“ (Rim 16, 26; porov. Rim 1, 5; 2 Kor 10, 5 – 6), ktorou sa človek slobodne celý oddáva Bohu, „podriadiac mu plne svoj rozum a vôľu“ 


(DEI VERBUM - Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení 5)



A toto tajomstvo nebolo vyjavené predošlým pokoleniam tak, ako sa teraz v Duchu Svätom zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom (porov. Ef 3, 4 – 6 gr.), aby hlásali evanjelium, vzbudzovali vieru v Pána Ježiša Krista a zhromažďovali Cirkev. 

(DEI VERBUM - Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení 17)



Náboženské spoločenstvá majú ďalej právo, aby sa im neznemožňovalo slovom a písmom verejne vyučovať a vyznávať svoju vieru. Avšak pri šírení viery a pri zavádzaní náboženských praktík treba sa vždy vystríhať akýchkoľvek spôsobov, ktoré by mohli pôsobiť dojmom donucovania alebo nečestného, prípadne nie celkom vhodného nahovárania, najmä ak ide o menej vzdelaných alebo chudobných ľudí. Taký postup sa má pokladať za zneužívanie vlastného práva a za porušovanie práva iných. 

(DIGNITATIS HUMANAE - Deklarácia o náboženskej slobode 4).



…človek má dobrovoľne odpovedať Bohu vierou; preto nikto nemá byť nútený prijať vieru proti svojej vôli.  Úkon viery je totiž samou svojou povahou dobrovoľný… Teda povahe viery plne zodpovedá, aby bolo z náboženskej oblasti vylúčené akékoľvek donucovanie zo strany ľudí. Práve preto náboženská sloboda nemálo napomáha vytvárať podmienky, v ktorých možno bez ťažkostí pozývať ľudí, aby z vlastnej vôle prijali kresťanskú vieru a celý život ju aktívne vyznávali. 

(DIGNITATIS HUMANAE - Deklarácia o náboženskej slobode 10)



Apoštoli, poučení Kristovým slovom a príkladom, sa uberali tou istou cestou. Od samých začiatkov Cirkvi sa Kristovi učeníci usilovali obrátiť ľudí, aby vyznávali Krista ako Pána. Nerobili to však donucovaním alebo lesťami nehodnými evanjelia, ale predovšetkým silou Božieho slova. Všetkým neohrozene ohlasovali úmysel Boha Spasiteľa, „ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2, 4). No zároveň brali ohľad na slabých, hoci sa mýlili, a upozorňovali, že „každý z nás sa bude Bohu zodpovedať za seba“ (Rim 14, 12), teda že sme povinní poslúchať svoje svedomie. Ako Kristus, tak aj apoštoli sa vždy usilovali vydávať svedectvo o Božej pravde a „smelo hlásali Božie slovo“ (Sk 4, 31) ľudu i vladárom. Pevne verili, že samo evanjelium je skutočne prejavom Božej moci na spásu každého veriaceho. Opovrhovali teda všetkými telesnými zbraňami a nasledovali Kristov príklad dobrotivosti a skromnosti, ohlasovali Božie slovo a verili, že sila tohto slova zničí mocnosti, ktoré sa protivia Bohu, a privedie ľudí k viere, aby poslúchali Krista

(DIGNITATIS HUMANAE - Deklarácia o náboženskej slobode 11)



Pri plnení svojho učiteľského poslania biskupi nech hlásajú ľuďom Kristovo evanjelium; to je najdôležitejšia z ich prvoradých povinností. Nech ich silou Ducha povolávajú k viere 


(CHRISTUS DOMINUS - Dekrét o pastierskom úrade biskupov v Cirkvi 12)



Tento posvätný cirkevný snem si želá, aby sa ctihodná ustanovizeň synod a koncilov uplatňovala s oživenou účinnosťou a tak sa čo najvhodnejším a najúčinnejším spôsobom pričinila o vzrast viery… 


(CHRISTUS DOMINUS - Dekrét o pastierskom úrade biskupov v Cirkvi 36)



Veriaci, krstom včlenení do Cirkvi, sú na základe krstného charakteru povolaní uctievať Boha v kresťanskom náboženstve a znovuzrodení ako Božie deti sú povinní vyznávať pred ľuďmi vieru, ktorú dostali od Boha prostredníctvom Cirkvi. Sviatosť birmovania ich dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ich obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, takže sú ako praví Kristovi svedkovia väčšmi povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom… V rodine, ktorú možno nazvať domácou cirkvou, majú byť rodičia slovom a príkladom prvými hlásateľmi viery pre svoje deti… 

(LUMEN GENTIUM - Dogmatická konštitúcia o Cirkvi 11)



Na základe Svätého písma a Tradície učí, že táto putujúca Cirkev je potrebná na spásu. Lebo len Kristus, ktorý sa nám stáva prítomným vo svojom tele, ktorým je Cirkev, je Prostredníkom a cestou k spáse. Keď však výslovne zdôraznil nevyhnutnú potrebu viery a krstu (porov. Mk 16, 16; Jn 3, 5), tým súčasne potvrdil nevyhnutnú potrebu Cirkvi, do ktorej ľudia vstupujú krstom akoby cez bránu. 


(LUMEN GENTIUM - Dogmatická konštitúcia o Cirkvi 14)



Hlásaním evanjelia Cirkev privádza všetkých, ktorí ju počúvajú, k viere a jej vyznávaniu, pripravuje ich na krst… Povinnosť šíriť vieru podľa svojich možností viaže každého Kristovho učeníka

(LUMEN GENTIUM - Dogmatická konštitúcia o Cirkvi 17)



…biskupi majú napomáhať a brániť jednotu viery… a starať sa najmä o to, aby rástla viera a všetci ľudia sa dostali k svetlu plnej pravdy

(LUMEN GENTIUM - Dogmatická konštitúcia o Cirkvi 23)



Biskupi ako nástupcovia apoštolov dostávajú od Pána, ktorému bola daná všetka moc na nebi a na zemi, poslanie učiť všetky národy a hlásať evanjelium všetkému stvoreniu, aby všetci ľudia dosiahli spásu vierou, krstom a zachovávaním prikázaní… 

(LUMEN GENTIUM - Dogmatická konštitúcia o Cirkvi 24)



Medzi hlavnými povinnosťami biskupov vyniká hlásanie evanjelia. Biskupi sú totiž hlásateľmi viery, ktorí privádzajú ku Kristovi nových učeníkov 


(LUMEN GENTIUM - Dogmatická konštitúcia o Cirkvi 25)



…podľa slov apoštola Pavla: „Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo“ (Rim 10, 17). Kňazi sú teda zaviazaní zvestovať všetkým pravdu evanjelia, ktorej sú sami účastní v Pánovi. Preto, či už svedectvom príkladného života vedú ľudí k oslave Boha, alebo priamou kazateľskou činnosťou ohlasujú neveriacim Kristovo tajomstvo, či podávajú kresťanské pravdy v katechéze a vysvetľujú učenie Cirkvi, alebo sa usilujú rozoberať aktuálne problémy v Kristovom svetle, vždy majú učiť nie svoju múdrosť, ale slovo Božie a naliehavo vyzývať všetkých na obrátenie a svätosť… V nekresťanských krajinách alebo v nekresťanskom prostredí hlásaním evanjelia kňazi privádzajú ľudí k viere a k sviatostiam spásy. 


(PRESBYTERORUM ORDINIS - Dekrét o účinkovaní a živote kňazov 4)



Posvätná liturgia nepokrýva celú činnosť Cirkvi. Veď prv, než by sa ľudia mohli priblížiť k liturgii, musia byť povolaní na vieru a na obrátenie: „Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní?“ (Rim 10, 14 – 15). Preto Cirkev zvestuje posolstvo spásy tým, ktorí neveria, aby všetci ľudia poznali jediného pravého Boha a toho, ktorého poslal, Ježiša Krista, a aby sa odvrátili od svojich ciest a robili pokánie. 

(SACROSANCTUM CONCILIUM - Konštitúcia o posvätnej liturgii 9)



Týmto spôsobom možno lepšie poznať i zmýšľanie oddelených bratov a primeranejšie im vysvetliť našu vieru. 

(UNITATIS REDINTEGRATIO - Dekrét o ekumenizme 9)



Spôsoby a metódy, akými sa vykladá katolícka viera, v žiadnom prípade nesmú byť prekážkou dialógu s bratmi. Bezpodmienečne treba jasne vyložiť celú náuku. Nič nie je také vzdialené od ekumenizmu ako falošný irenizmus, ktorým sa narúša čistota katolíckeho učenia a zatemňuje sa jeho pravý a nepochybný zmysel. Zároveň treba dôkladnejšie a presnejšie vysvetľovať katolícku vieru takou formou a rečou, ktorej môžu dobre rozumieť aj oddelení bratia


(UNITATIS REDINTEGRATIO - Dekrét o ekumenizme 11)



Tieto citáty z dokumentov II. vatikánskeho koncilu som tu uviedol preto, aby som ukázal v akom duchu som tvrdil to, čo som tvrdil v uvedenej mojej odpovedi. 

Že som užil pre to slovo "prozelytizmus", to je mi veľmi ľúto a opäť sa za to ospravedlňujem.

Na jednom blogu som našiel aj upozornenie na dokument zverejnený na stránke KBS:

SYNODUS EPISCOPORUM BULLETIN - 13. riadne plenárne zhromaždenie Biskupskej synody 7. - 28. októbra 2012,

kde je tento text (dole moje zdôraznenie):


10. propozícia: Právo ohlasovať a počuť evanjelium
Ohlasovať dobrú zvesť a osobu Ježiša je povinnosťou každého kresťana, ktorá vychádza z evanjelia: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého” (Mt 28, 19). Zároveň má každá osoba, nech už je akéhokoľvek náboženského vyznania alebo bez neho, neodňateľné právo spoznať Ježiša Krista a jeho evanjelium. Ohlasovanie evanjelia musí byť v jeho celistvosti predkladané s rešpektom voči každej osobe a bez akéhokoľvek druhu prozelytizmu.

 


Aj tento dokument biskupskej synody užíva slovo "prozelytizmus". 

Snažil som sa dopátrať významu tohto slova v cirkevnom poňatí a tak som ho hľadal v Dokumentoch II. vatikánskeho koncilu ako aj v Katechizme katolíckej Cirkvi, ale nebol som tam schopný nájsť ani raz slovo "prozelytizmus". 

Naozaj nie som si istý, na čo presne synoda biskupov myslí pri užití slova "prozelytizmus".

V žiadnom prípade nechcem ísť nikdy proti učeniu Cirkvi. Rád si dám vysvetliť, čo som nepochopil, alebo v čom došlo k nedorozumeniu.

Znovu sa ospravedlňujem za slovo "prozelytizmus" a nechcem ho už nikdy užívať na veci, ktoré som spomínal a ktoré som citátmi z koncilu vysvetľoval.

Zároveň som vlastne aj ja otvorený Cirkvi pre radu a vysvetlenie.

S požehnaním

o. Eirene




Kto chce (prípadne nechce) dostávaťemailom nové príspevky z tejto stránky, nech to dá vedieť (email je v logu hore)