Krutá (zá)krůta 2014

Brno je hrozne ďaleko. Hlavne o piatej ráno... 

Rýchlik mešká, preto píšem SMS, že sa stretneme až na štarte. Netuším síce, kde je, ale vraj tam mám ísť električkou jedna. Nevadí, veď na správnej zastávke určite niekto vystúpi. Nakupujem, pozerám hodinky, bežím a zázrakom stíham Kiki ešte na zastávke. A nastupujeme do električky číslo 4. Vraj to myslela tak, že mám ísť z nástupišťa, kde chodí jednotka...

Na štarte sa schádzame s Míšou a Jiřík to nakoniec stíha tiež. Kombinácia Dvoch vdov a  Ešte sa dohodneme už začína byť tradíciou. Fotíme sa a čakáme na... 

GONG...

Otvárame obálku, sú tam nejaké neznáme tváre a tak sa radšej pozriem na šifru. Jupí, nožničky! Po rozstrihaní lepíme a dostávame valec. Predstavujem si, že nasledujúce stanovisko je vo vnútri a valec je výhľad z neho. Zmeriame obvod. 360mm. Aká to „náhoda“...:) Chopím sa geometrie a hľadáme protiľahlú dvojicu a niečo dostatočne kolmé. Takýto postup funguje aj bez azimutov a vzdialeností. Vstávame. Spíci Voli sedia. Hehe. 


Vo Wilsonovom parku zastavujeme pri Hrošíkoch a tiež nanovo premieravame.  Prerátam pár uhlov, snažím sa nepomýliť si orientáciu a odchádzame kolmo na vrstevnice na dvojku. Tak dnešný cieľ je splnený, nezakysli sme na štarte. Kiki si bere na starosť zodpovednú úlohu posielania SMS. Má v tom prax. Hurá na bonusovú časť šifrovačky.

Jiřík si všíma, že „rímske čísla“ VIO sú vlastne diakritika, princíp je hneď jasný a už to len prečítať.

Kámasútra je spoločenská aktivita.  Zabáva celý tím. Jej slová nás budú sprevádzať po celý zvyšok dňa (a ďalej). Škoda, že s nami nebol Tolpíček, ktorý by určite získal nové prezývky... 

Tak trochu ľutujem, že mi napadlo riešenie a čoskoro odchádzame. To ešte netuším, že Kikine lekcie češtiny budem potrebovať na tejto šifrovačke ešte veľakrát.  

Na 4. šifru iPod prichádzame zázračne ako druhí, Míšu fotíme so svojim idolom. A nie je to Lipča. Ten má svoju Bereniku. 

(Tím „idolem“ je Síba, ano - nestává se totiž často, aby Dvě vdovy na šifrovačkách potkávaly Pralinky jinde než na startu. Ale však je to taky počas Kruté naposledy, co se tohle děje. pozn. Kiki)


No a tam sa zakysávame a prepadáme v poradí. Tímy prichádzajú a odchádzajú a my stále hľadáme riešenie zlým smerom. Keby nás zrazilo to auto, tak máme aspoň výhovorku... Nepomáha ani presun proti trudomyselnosti končiaci na ríbezliach. Berieme dead.

5. stanovisko (šípky) je rychlovka. Chvíľku počkáme, kým ženská sekcia tímu prizná, že nie celkom rozumie postupu. Odchádzame. Väčší problém je spoznať odkvitnutý zlatý dážď. 

Na šestke opäť dobiehame čelo a očakávame niečo zložité. Pozerám do mapy a Ruský vrch je nápadne blízko... Čoskoro máme všetko podstatné – priradené vzorové slová (asi začnem mať rád české gramatické šifry?). Nasledujúcu hodinu sa snažíme aplikovať čísla na text. Bez úspechu. Potom si všímame, že počet písmen vo vete je vždy 25. Jasné, tabuľka 5x5, už len nejako vybrať správne písmenko. Verím, že čoskoro to zvládnu a zavolajú mi riešenie, odchádzam preto napred na Ruský vrch.

Tam je opäť husto. Rozkladáme sa teda v krčme. Jéj, opäť nožničky. Kiki mi ich však preventívne berie a strihá to ona. Horko-ťažko poskladáme správne Domino a snažíme sa prečítať riešenie. Z nejakého záhadného dôvodu úplne odignorujeme sivé značky a tak naša snaha je márna. No v podstate ani nemáme čas sa hlbšie zamyslieť, lebo prichádza druhý dead. Dve hodiny na túto šifru bolo príliš málo.

Konečne sme v prírode. Osmička. Zase vidíme známe tímy, no aj Volové aj Hrošíci pomaly odcházajú. Čoskoro ich vidíme v diaľke na kopci, ako si vyzdvihujú zadanie deviatky. My ďalej sedíme. Nakoniec je však kooperácia tímu zavŕšená odmenou, šifru stíhame vyriešiť ešte pred deadom a smerujeme na známu kótu.


Pesničky na deviatke spoznávame rýchlo, no tým to končí. Odchádzame smer hospoda a vidíme Žluté květy na stanovisku desiatky kúsok vedľa. Posledné minúty sa snažíme programovať Karla, no vyriešiť deviatku sa nám nedarí. Koniec.


Napriek tomu sme radi. Sme radi, že sme neskončili na štarte. Sme radi, že mali sme skvelé tím. Sme radi, že Kiki spravila pekné fotky. Jsme rádi, že s námi Jiří hezky oslavil výročí. Jsme rádi ze skvělého pocitu vidět šifry, které jsou promyšlené. A to, že se to hodně opíralo o češtinu, tak mně (a prekvapivo ani mne) osobně vůbec nevadilo. 

Za Dvě vdovy sa dohodnú tentokrát sepsal

Filip




Comments