FAKTY‎ > ‎DOKUMENTY‎ > ‎kauzy‎ > ‎

KUNSTHALLE

KUNSTHALLE na Slovensku


2013 Kunsthalle/Hala umenia, Košice (otvorenie 3.7.2013)
iniciátor projektu: Európske mesto kultúry / Mesto Košice
autor projektu: Vladimír Beskid a kolektív

2014 Nová synagóga/Kunsthalle Žilina (otvorenie 18.9.2014)
iniciátor projektu: súkromná iniciatíva Mareka Adamova, Fedora Blaščáka
autori projektu: Marek Adamov, Fedor Blaščák, Katarína Gatialová + tím

2014 Dom umenia/Kunsthalle Bratislava (otvorenie 19.9.2014)
iniciátor projektu: Jana Kresáková / Národné osvetové centrum, Ministerstvo kultúry SR
autor projektu: Juraj Čarný a kolektív





SEN O KUNSTHALLE 
"Od polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia diskutovali slovenskí výtvarníci o výstavnej inštitúcii typu Kunsthalle, ktorá na Slovensku stále chýba. Jej cieľom je prezentovať výstavy, ktoré predstavujú najnovšie tendencie a smerovania domácej a zahraničnej umeleckej scény. Nie je to klasická galéria, nemá vytvárať vlastné umelecké zbierky. Skôr orientovať umelcov aj divákov v tom, čím žije súčasné výtvarné umenie a rôznymi podujatiami pomôcť širšej verejnosti pri pochopení najnovších umeleckých hľadaní." 














KUNSTHALLE - súhrnná správa o stave ustanovizne

Protagonisti (samostatné výpovede):
Blažej Baláž, výtvarník, Výzva slovenských výtvarníkov a teoretikov (1997 - 2001)
Zuzana Bartošová, historička a kritička umenia, Výzva slovenských výtvarníkov a teoretikov (1997 - 2001), prezidentka Slovenskej sekcie AICA (1993 - 2000)
Juraj Čarný, teoretik umenia, kurátor, prezident Slovenskej sekcie AICA (2009 - )
Vladimír Červenák, generálny riaditeľ Sekcie kultúrneho dedičstva MK SR (2005 - 2006)
Tomáš Džadoň, výtvarník, iniciatíva Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo (2010 - )
Jana Geržová, kritička umenia, prezidentka Slovenskej sekcie AICA (2000 - 2008)
Richard Gregor, historik, kurátor a kritik umenia, nezávislý expert na problematiku galérií MK SR (2005 - 2006)
Jozef Jankovič, výtvarník
Darina Kárová, predsedníčka OF Zachráňme kultúru (1996 - 1998), generálna riaditeľka Sekcie umenia MK SR (1998 - 2001)
Michal Moravčík, výtvarník, iniciatíva Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo (2010 - )
Janka Motyčková, štátna radkyňa MK SR v odbore umenia (2005 - 2008), riaditeľka Odboru umenia MK SR (2008 - 2010), generálna riaditeľka Sekcie umenia a štátneho jazyka MK SR (2010 - 2012)
Michal Murin, výtvarník, kurátor
Boris Ondreička, výtvarník, kurátor, riaditeľ tranzit SK (2002 - 2011)
Branislav Rezník, riaditeľ Odboru vizuálnych umení MK SR (1999 - 2003), zastupujúci generálny riaditeľ Sekcie umenia MK SR (2001 - 2003), generálny riaditeľ Sekcie kultúrneho dedičstva MK SR (2010 - 2012)
Martin Sarvaš, generálny riaditeľ Sekcie umenia MK SR (2006 - 2008)
Rudolf Sikora, výtvarník 
Erika Trnka, poverená riaditeľka Kunsthalle (2005 - 2006)
Andrej Zmeček, generálny riaditeľ Sekcie umenia MK SR (2002 - 2005)


Inscenovaný mnohostranný dialóg v réžii Jany Kapelovej na tému Kunsthalle je stretnutím osemnástich protagonistov. V plynúcom rozhovore, ktorý sa odohráva v priestore Domu umenia, sa zdôverujú verejnosti so svojím pohľadom na problém „vznikajúcej ustanovizne". Vyskladávajú pätnásťročnú históriu príbehu. Stransparentňujú a dopovedávajú udalosti aj za protagonistov, ktorí účasť odmietli, alebo sa do uzavretého kruhu nezmestili. Stretnutie je sumarizovaním, ktoré podáva súhrnnú správu o spôsobe riešenia problému špecifického pre slovenské prostredie. Fotografie z inštalácie  Recenzia  Všetky videá z projektu




KUNSTHALLE - história




Minister kultúry:
Ivan Hudec (1994 - 1998)

Generálny riaditeľ Národného osvetového centra:
Ján Tazberík (1994 – 2012)

Vypracované materiály:
Projekt Národné centrum výtvarného umenia




































Minister kultúry SR:
Milan Kňažko (1998 - 2002) 

Vedúci Odboru múzeí a galérií:
Branislav Rezník (1999 – 2000) 

Generálna riaditeľka sekcie umenia:  
Darina Kárová (1998 – 2001) 

Generálny riaditeľ Národného osvetového centra:
Ján Tazberík (1994 – 2012) 

Vypracované materiály:
Dom umenia - Centrum súčasného výtvarného umenia, architektúry a dizajnu

Harmonogram zmien vedúcich k začatiu činnosti Domu umenia


















































































Ministri kultúry SR:
Rudolf Chmel (2002 - 2005)
František Tóth (2005 - 2006)
Rudolf Chmel (2006)

Generálny riaditeľ Sekcie umenia:
Andrej Zmeček (2002 – 2005)
Martin Mašek (2005 – 2006)
Zuzana Mistríková (2006)

Generálny riaditeľ Sekcie kultúrneho dedičstva:
Vladimír Červenák (2005 – 2006)

Generálny riaditeľ Sekcie stratégie a medzinárodných vzťahov:
Andrej Zmeček (2005)
Ladislav Šimko (2005 – 2006)

Generálny riaditeľ Národného osvetového centra:

Ján Tazberík (1994 – 2012)

Interní poradcovia Sekcie umenia:
Richard Gregor (2005)
Janka Motyčková (2005 - 2006)

Riaditeľka "Kunsthalle":
Erika Trnka (2005-2006)

Vypracované projekty:
Centrum súčasného umenia
Domu umenia. n.o.
Kunsthalle Bratislava
Kunsthalle
Dom umenia – projekt
Centrum dizajnu a výtvarného umenia
Centrum vizuálnych umení (CEVIUM)
4 projekty uchádzačov o post riaditeľa Kunsthalle pod názvom Koncepcia inštitúcie - Kunsthalle







































































Minister kultúry:
Marek Maďarič (2006 – 2010)

Generálny riaditeľ Sekcie umenia a štátneho jazyka:
Martin Sarvaš (2006 – 2009)
Janka Motyčková (2009)
Peter Kováč (2009 – 2010)

Hl. poradkyňa Sekcie umenia a štátneho jazyka:
Janka Motyčková (2005 - 2010)

Generálny riaditeľ Národného osvetového centra:
Ján Tazberík (1994 – 2012)

Vypracované projekty:
Národné centrum výtvarných umení



































Minister kultúry:
Daniel Krajcer (2010 – 2012)

Generálna riaditeľka Sekcie umenia a štátneho jazyka:
Janka Motyčková (2010 – 2012)

Generálny riaditeľ Sekcie kultúrneho dedičstva:
Branislav Rezník (2010 – 2012)

Generálny riaditeľ Národného osvetového centra:
Ján Tazberík (1994 – 2012)

Vypracované projekty:
Danubiana – Slovenské centrum vizuálnych umení, n.o.







































Minister kultúry: 
Marek Maďarič (2012 – ) 

Generálna riaditeľka Sekcie umenia a štátneho jazyka: 
Janka Motyčková (2010 - 2013)
Zuzana Komárová (2013 - 

Generálna riaditeľka Národného osvetového centra:
Jana Kresáková (2012 – ) 

Vypracované projekty: 






























































































































































Vláda Slovenskej republiky od 13.12.1994 do 30.10.1998 

    V programovom vyhlásení 2. Mečiarovej vlády z januára 1995 bola kultúra definovaná výlučne všeobecnými tézami, proklamujúcimi najmä princípy národnej svojbytnosti, samostatnosti a podporu procesu posilňovania identity Slovákov. Vyhlásenie však neobsahovalo ani sumu konkrétnych krokov, ktoré treba urobiť na jeho splnenie, ani návrh spôsobu, akým sa bude realizovať, a ani koncepciu organizačných štruktúr, ktoré by ho naplnili. 
    Roky 1995 až 1996 v plnej miere preukázali nástup administratívnych praktík v kultúre a vzbudili rozhodný odpor kultúrnej verejnosti. Idea národného uvedomenia sa definitívne zmenila na ideológiu moci. Slovenská kultúra sa nanovo začala deliť na nomenklatúrnu a alternatívnu. Nomenklatúru niekdajšieho socialistického realizmu začal nahrádzať národný realizmus a alternatívu slobodnej, umelecky neobmedzovanej tvorby všetko ostatné, teda divadlo Stoka, ale aj Činohra Slovenského národného divadla. Ministerstvo kultúry realizovalo "zásadný krok", bez verejnej diskusie, transformáciu štátnych kultúrnych zariadetní na nový model usporiadania do jednej inštitučnej jednotky – Regionálneho kultúrneho centra (RKC), so štátnym intendatom na jeho čele. (Pozri bližšie Výber informácií z koncepcie transformácie kultúry). V praxi to znamenalo, že všetky kultúrne ustanovizne (napríklad okresné knižnice, múzeá, galérie, divadlá atď.) boli zastrešené jedným centrom, čím stratili právnu subjektivitu, tok verejných peňazí sa stal neprehľadným a hlavné slovo získal intendant (dozorný umelecký orgán). 
V septembri 1996 vzniklo ako reakcia na dianie v rezorte Otvorené fórum Zachráňme kultúru, ktoré bolo vytvorené z umelcov a kultúrnych pracovníkov so zámerom protestov proti "transformácii kultúry". Rok 1997 reprezentuje vývoj od mítingov k štrajkom, na ktorých kultúra obhajovala ideály slobody a svojprávnosti. V marci sa mal na MK SR uskutočniť poslanecký prieskum, ktorý Ivan Hudec odmietol prijať. Na protest priestory MK obsadili umelci a domáhali sa dialógu s ministrom. Hudec z ministerstva utiekol, proti umelcom a poslancom, ktorí sa rozhodli na proteste stráviť na ministerstve celú noc a ráno pokračovať v proteste pred Úradom vlády. Druhá polovica roku 1997 bola označovaná za "mŕtvy rok", bez síl na ďalšie protesty.
    Pokusom osloviť oficiálne kruhy i širšiu verejnosť v oblasti vizuálneho umenia bola Výzva slovenských výtvarníkov a teoretikov v decembri 1997. Upozorňovala na inštitucionálnu krízu výtvarného umenia, ktorú inicioval Blažej Baláž a Zuzana Bartošová. Požadovali okr.i. "v oblasti informačnej politiky: informovať o rozdeľovaní finančných prostriedkov MK SR, zverejňovať zloţenie komisií fondu Pro Slovakia a poberateľov pridelených grantov, prideliť finančné prostriedky na vydávanie výtvarných časopisov. V inštitucionálnej oblasti: vrátiť právnu subjektivitu galériám, múzeám a ostaným inštitúciám v oblasti kultúry a zrušiť regionálne kultúrne centrá a intendantúry. Realizovať konkurzy v tých galériách, kde sa uskutočnili vynútené odvolania riaditeľov, vrátane SNG. V oblasti legislatívy: novelizovať aktuálne prijatý autorský zákon, novelizovať zákon o kolektívnej správe autorských práv s rešpektovaním pripomienkovania profesijných združení, novelizovať zákon o nebytových priestoroch (ateliéroch), pripraviť zákon o galériách a múzeách dať oponovať odbornej verejnosti. Výzva ostala zo strany vedenia NR SR a MK SR nepovšimnutá. 


17. december 1997 - Zástupcovia Výzvy slovenských výtvarníkov a teoretikov (Blažej Baláž, Peter Meluzin, Milan Pagáč, Zuzana Bartošová, Hana Vaškovičová, Katarína Kišová) prezentovali na tlačovej konferencii v Dome novinárov (na Župnom námestí 7 v Bratislave) svoj návrh/požiadavku na vytvorenie organizácie typu Kunsthalle (v bode Galérie, Slovenská národná galéria).
december 1997 - PhDr. Peter Mikloš (riaditeľ sekcie MK SR v 80-tych rokoch) vypracoval pre MK SR projekt Národné centrum výtvarného umenia (NCVU), ktorého úlohami malo byť sústreďovanie a spracovávanie informácií o profesionálnom dianí na poli výtvarného umenia na Slovensku a v zahraničí. Edičná činnosť, okr. iného s vydávaním perodika pod názvom Výtvarné umenie. Príprava výstavných projektov v budove Domu umenia na Nám. SNP a realizovať vedecko-výskumné aktivity zamerané na oblasť aktuálnch otázok súčasného slovenského výtvarného umenia.
1997 - MK SR poverilo Slovenskú národnú galériu vypracovaním koncepcie Národného centra výtvarného umenia, architektúry.




Vláda Slovenskej republiky od 30.10.1998 do 15.10.2002

    V roku 1998 sa počas prvej Dzurindovej vlády stal ministrom kultúry kandidát SDK Milan Kňažko. Jedným zo zásadných bodov Programového vyhlásenia vlády SR v kapitole Kultúra bolo odhodlanie oslobodiť kultúru od vplyvu ideológie a straníckych záujmov (praktizovaných predchádzajúcou vládou) a ďalších 26 skôr všeobecných programových téz a zámerov MK SR. Podstatným zámerom mala byť i snaha o vytvorenie podmienok na viaczdrojové financovanie kultúry, decentralizáciu a prenos kompetencií v oblasti kultúry. 
    V máji 2001 spracovalo MK SR Koncepciu rozvoja výtvarnej kultúry na Slovensku (Návrh opatrení na riešenie najvýznamnejších problémov súčasného výtvarného umenia). Rozsiahly materiál bol spracovaný na základe špecifikovania súboru okruhov problémov, artikulovaných pracovnou poradnou skupinou ministra kultúry SR pre výtvarné umenie. Hovorí o nedostatkoch v štruktúre špecializovaných inštitúcií; o dlhoročnom finančnom poddimenzovaní jestvujúcich štátnych galerijných inštitúcií; o havarijnom stave premostenia SNG a jeho dôsledkoch; o legislatíve nezohľadňujúcej dostatočne zmenené spoločenské, politické a ekonomické podmienky; o koncepcii reprezentácie slovenského výtvarného umenia v zahraničí a systéme jej štátnej podpory; o grantoch a alternatívnych finančných zdrojoch na podporu výtvarného umenia. 
    Okrem samotného pomenovania najdôležitejších problémových okruhov – ako ich pociťovali a formulovali predstavitelia výtvarného života – súčasťou materiálu bol návrh opatrení, konkrétnych riešení nevyhovujúceho stavu v jednotlivých oblastiach (koncepčné, inštitucionálne, legislatívne). V súvislosti s konštatovaním absencie špecializovaných inštitúcií typu Múzea moderného umenia, Umelecko−priemyselného múzea, Múzea architektúry, Domu umenia a Inštitútu výtvarných umení pripravilo MK SR návrh riešenia vo forme konštituovania Domu umenia – Centra súčasného výtvarného umenia, architektúry a dizajnu. Absencia inštitúcie typu Kunsthalle v štruktúre výtvarného života a opodstatnenosť, ako aj potreba jej konštituovania je v odbornej komunite jedným z mála všeobecne uznávaných a nespochybňovaných faktov. 
    Pomerne nesystematickým spôsobom sa naštartoval proces decentralizácie verejnej správy v kultúre postupným presunom všetkých typov kultúrnych organizácií do pôsobnosti vyšších územných celkov (VÚC), ktorý obnažil celkovú nepripravenosť jednotlivých subjektov „decentralizačného“ procesu na realizáciu, bez stanovenia si testovacieho obdobia a následného prehodnotenia efektivity decentralizácie. 
    Rok 2002 priniesol pre oblasť kultúry zásadný moment, ktorým bolo ukončenie vecnej fázy projektu Národnej správy o kultúrnej politike. Práce na projekte sa začali v roku 2000 prihlásením sa k programu vypracúvania „národných správ“, gestorovanému Radou pre kultúrnu spoluprácu Rady Európy. Medzinárodný záver projektu bol prezentovaný na zasadnutí rady v Štrasburgu. Podstatnejším výstupom bola však nevyužitá možnosť implementácie poznatkov, získaných v procese, do budúcich stratégií podpory umenia, ochrany a rozvoja kultúrneho dedičstva a kultúry na Slovensku.
    V zásade možno konštatovať, že v rokoch 1998 – 2002 sa podarilo odvrátiť a eliminovať nepriaznivé trendy a štrukturálne deformácie z obdobia rokov 1994 – 1998. Komunikácia s kultúrnou obcou sa síce dostala na vyššiu úroveň, nedá sa však povedať, že by tento dialóg prinášal obojstranne uspokojivé výsledky – len v malom počte prípadov totiž opustil formálnu úroveň a priniesol kvalitatívne zaujímavý efekt. Prirodzené prostredie pre dôstojné postavenie a pôsobenie národných kultúrnych inštitúcií neexistuje ani po ukončení pôsobenia prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Podstatná väčšina z nich živorí a s minimálnymi finančnými zdrojmi, často na pokraji kolapsu napĺňa len základné funkcie, na ktoré bola zriadená. 



28. január 1999 - Na 12. schôdzi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prezentoval zástupca Výzvy slovenských výtvarníkov a teoretikov (výtvarník Blažej Baláž, Ján Bakoš, riaditeľ Ústavu dejín umenia SAV a Zuzana Bartošová, prezidentka Slovenskej sekcie AICA), mimo iné, prebudovanie Domu umenia na Kunsthalle s hlavným kunsthistorikom, výstavným plánom a so zriadením správnej rady. (viď. príloha 10, 12 dolu)
1. máj 1999 - Branislav Rezník bol na MKSR poverený prípravou Kunsthalle. Vo funkcii zotrval cca 1,5 roka a následne odišiel do Slovenského národného múzea. Počas svojho pôsobenia nebol ochotný prediskutovať materiál pred jeho zverejnením s odbornou obcou.
február 2000 - Minister kultúry Milan Kňažko zriadil poradný orgán pre výtvarné umenie v zložení: Katarína Bajcúrová, Rudolf Fila, Daniel Fischer, Jozef Jankovič, Elena Kárová, Vladimír Kompánek, Juraj Mojžiš, Rudolf Sikora, Marek Žitňan, ako tajomník pracovnej skupiny bol stanovený Branislav Rezník a poveril ich vypracovaním "Koncepcie rozvoja výtvarnej kultúry na Slovensku". Jeho cieľom bolo konkrétne pomenovať hlavné problémy výtvarnej kultúry na Slovensku a navrhnúť spôsob ich riešenia. "Návrh pracovnej skupiny vyplniť medzeru v inštitucionálnom  pokrytí kontinuálneho prezentovania a dokumentovania súčasného-aktuálneho výtvarného umenia je v plnej miere opodstatnený. Neexistencia takejto inštitúcie na Slovnesku a suplovanie jej úloh inými organizáciami vedie k deformovaniu prirodzených hierarchií vo výtvarnom živote na Slovensku a neopodstatnenému experimentovaniu na pôde inštitúcií, ktoré by mali byť oveľa konzervatívnejšie. Riešenie tohto problému formou zriadenia novej samostatnej inštitúcie, ktorá by slúžila ako výstaná sieň pre prezentáciu súčasného výtvarného umenia a zároveň ako dokumentačno-databázové centrum sa v súčasných podmienkach rezortu ukazuje ako nepriechodné riešenie. Preto MK SR navrhuje iné riešenie: zriadiť Dom umenia - Centrum súčasného výtvarného umenia, architektúry a dizajnu na báze existujúcich inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR - premenou Slovenského centra dizajnu a využitím priestorových možností Národného osvetového centra (prízemie a 1. a 2. poschodie výstavných priestorov). Organizačná štruktúra Domu umenia bude členená na základe činností - jedna jej zložka bude mať na starosť zbieranie, dokumentovanie a spracovanie informácií podľa jednotlivých druhov vizuálnych umení a druhá prezentovanie súčasného domáceho a zahraničného výtvaného umenia, architektúry a dizajnu (kunsthalle). Obe zložky sa budú kongeniálne dopĺňať a na seba nadväzovať." Citované z projektu Dom umenia - centrum súčasného výtvarného umenia, architektúry a dizajnu a pôsobonie SCD v tomto rámci.
január 2001 - Minister kultúry Milan Kňažko (po konzultácii so zástupcami Výzvy slovenských výtvarníkov a teoretikov) navrhol zriadenie Kunsthalle (Dom umenia) v rámci Národného osvetového centra (ďalej NOC). M. Kňažko vytvoril organizačnú zložku - Dom umenia a riaditeľ NOC aj Radu Domu umenia. Popri výstavnej činnosti (okrem súčasného voľného umenia aj výstavy úžitkového umenia, dizajnu a architektúry) sa mala nová príspevková organizácia venovať aj dokumentovaniu a spracovávaniu informácii o jednotlivých druhoch súčasného umenia. 
29. mája 2001 - Na z tlačovej besede MK SR bola prezentovaná Koncepcia rozvoja výtvarnej kultúry na Slovensku, v rámci inštitucionálnych problémov bolo poukázané na fakt, že na Slovensku neexistujú také inštitúcie ako je Kunsthalle (Dom umenia), sieň špecializovaná na vystavovanie súčasného výtvarného umenia. Jedným zo základných systémových opatrení je transformácia Slovenského centra dizajnu na Dom umenia - Centrum súčasného výtvarného umenia, architektúry a dizajnu. Inštitúcia by zároveň zabezpečovala dokumentovanie informácií o súčasnom výtvarnom umení. Mala by vzniknúť na priestorových možnostiach Národného osvetového centra a svoju činnosť by mala zahájiť od 1.1. 2002. viac
31. mája 2001 - Denník SME uverejnil článok pod názvom Zo Slovenského centra dizajnu Kunsthalle?, v ktorom sa píše o faktickej likvidácii SCD od 1.7.2001.
7. júna 2001 - Piati zástupcovia dizajnérskej obce (Ferdinand Chrenka, vedúci Katedry dizajnu na VŠVU, Stanislav Kvočka z Katedry dizajnu na TU vo Zvolene, Peter Paliatka z Fakulty architektúry STU v Bratislave a Ivan Petelen tiež z STU) navštívili Branislava Rezníka s požiadavkou, aby ministerstvo zvážilo svoj zámer transformácie Slovenského centra dizajnu na Kunsthalle čiže Dom umenia – centrum súčasného výtvarného umenia, architektúry a dizajnu, čim by SCD zaniklo.
11. jún 2001 - List riaditeľky SCD Ľubici Fábry adresovaný Výboru NR SR pre kultúru a média, tlačným a elektronickým médiám so stanoviskom k transformácii SCD na DU – CSVUAD. Vo svojom stanovisku uvádza 5 argumentov, prečo je navrhované riešenie v rozpore s národnými a medzinárodnými záujmami SR.
12. júna 2001 - Uverejnil denník SME článok pod názvom Slovenskí dizajnéri sa bránia pred Rezníkom a Kunsthalle. Zástupcovia dizajnérskej obce na Slovensku apelovali na ministerstvo, aby neničilo to, čo je dobré. Začlenenie dizajnu do Kunsthalle bolo podľa nich krokom späť. „Vítame myšlienku vzniku Kunsthalle, ale nie na chrbte a na úkor dizajncentra,“ uviedol Ľubomír Longauer. Riaditeľka SCD Ľubica Fábriová povedala pre SME, že ministerstvo pripravovanú zmenu s SCD vôbec nekonzultovalo.
24. júla 2001 - "Bolo stretnutie na úrovni Ján Tazberík, Peter Maráky a Branislav Rezník - výška a spôsob zabezpečenia prevádzkových nákladov Domu umenia -požiadavka NOC." Zdroj: Harmonogram zmien vedúcich k začatiu činnosti Domu umenia. Ďalej sa v ňom uvádza: "SCD dostalo na pripomienky Zriaďovaciu listinu a po dohode s riaditeľkou bude dňa 20.8. stretnutie Rady SCD a Rezníka nad touto Zriaďovacou listinou. 23.8.2001 bude na poradu vedenia predložený návrh na zmenu Zriaďovacej listiny SCD na DU, Projekt premeny SCD na DU a Návrh harmonogramu zmien vedúcich k vytvoreniu DU. 1.9.2001 začne platiť zriaďovacia litina Domu umenia + vypíše sa konkurz na miesto riaditeľa a hlavného kurátora... 15.10.2001 prebehne konkurz na uvedené pozície... 1.11.2001 začne pracovať nový riaditeľ a hlavný kurátor. Vyčíslené náklady na prevádzku prízemia a výstavnch priestorov + prenájom NOC (250,-Sk/1m2/rok) sú 2 041 tis. Sk... Medzi 1.1. - 31.1.2002 Dom umenia zaháji výstavnú činnosť. Pre rozchádzajúce predstavy zainteresovaných strán a aj pre legislatívne problémy sa projekt neuskutočnil.
1.1.2002 - "Na základe Koncepcie rozvoja výtvarnej kultúry vznikol na odbore múzických a výtvarných umení aj materiál Návrh premeny Slovenského centra dizajnu na Dom umenia a neskôr aj Alternatívne riešenie vzniku Domu umenia. Na jeho základe od 1.1.2002 vznikol na pôde Národného osvetového centra samostatný odborný ptvar Dom umenia." Citované z Výsledky pôsobnosti MK SR v oblasti umenia
2002 - V rokoch 2001 a 2002 bola vypracovaná Národná správa o kultúrnej politike Slovenskej republiky, ako analýza kultúrnej politiky na Slovensku pred vstupom do Európskej únie. Jana Geržová mala nastarosti 3. kapitolu – Oblasti tvorby, šírenia a uchovávania kultúrnych hodnôt, konkrétne: 3.4.1 Výtvarné umenie, kde uvádza: "Najväčším pretrvávajúcim nedostatkom výstavnej činnosti je absencia inštitúcie typu Kunsthalle, ktorá by mala zabezpečiť prezentáciu aktuálneho domáceho a špičkového medzinárodného umenia bez povinnosti budovať vlastné zbierky. Pokus MK SR o vytvorenie takejto inštitúcie premenou Slovenského centra dizajnu na Dom umenia (2001) narazil na odmietavé stanovisko odbornej domácej a zahraničnej verejnosti. Hlavným argumentom odporcov bola diametrálne odlišná orientácia, funkcia i praktická náplň Slovenského centra dizajnu a inštitúcie typu Kunsthalle ako aj nekompatibilita takejto hybridnej inštitúcie s funkčnými modelmi preverenými európskou tradíciou. Slovensko je jedinou krajinou v okolí, ktorá nemá výstavný priestor podobného typu, aké reprezentuje sieť Kunsthalle v Rakúsku alebo Nemecku ale aj v Českej republike (pražské Rudolfinum a Dům umění města Brna), Maďarsku (budapeštiansky Mücsarnok), alebo Poľsku (varšavská Zacheta). Na margo tohto nedostatku môžeme pripísať zriedkavé výstavy renomovaných súčasných zahraničných umelcov na Slovensku, ktoré by mohli eliminovať negatíva do seba uzavretého umeleckého prostredia a priniesť nové stimuly pre domácu tvorbu."




Vláda Slovenskej republiky o16.10.2002 do 04.07.2006 

    Podstatnú väčšinu deklarovaných cieľov a ambícií programového vyhlásenie 2. Dzurindovej vlády, s ktorým vstupovala do volebného obdobia v roku 2002, sa nepodarilo naplniť. Už pri zostavovaní vlády sa jasne ukázalo, že rezort kultúry i kultúru samotnú vnímajú politické elity ako okrajovú a nezaujímavú, ako hlboko ju podceňujú, a zrejme ani nechápu význam kultúry – a to nielen ako prostriedok humanizácie spoločnosti, výchovy a vzdelávania, ale ani ako oblasti, v ktorej sa finančné investície zhodnocujú v rozvoji cestovného ruchu, zvýšení zamestnanosti, a v neposlednom rade v raste zahraničných investícií. 

    Kultúra „trpezlivo čakala“ na svoju veľkú reformu, okr.i. zmenu inštitucionálneho rámca, ekonomicko−právneho postavenia a zmenu mechanizmov financovania. Minister kultúry R. Chmel verejne vyhlásil, že „kultúra v našej spoločnosti je v havarijnom stave, ak nie na svojom historickom dne, ignorácia kultúry je kolosálna, spoločnosť je komerčná, konzumná a gýčová a tento trend akoby sa nedal zastaviť“ (Sme,3. 9. 2004). 
    Prvý polrok 2005 priniesol zvýšenú angažovanosť a záujem najmä odbornej verejnosti o správu vecí verejných i v oblasti kultúry. Pokračovalo a vzniklo niekoľko občianskych iniciatív a petičných aktivít týkajúcich sa kultúry na Slovensku v užšom aj širšom zmysle. Výzva 1000 slov o hodnotách a kultúre sa stretla s tichým súhlasom, nespochybňovala sa pravdivosť jej tvrdení ani autorita signatárov. Skutočnosť, že výzva nevzbudila očakávanú verejnú diskusiu, moţno pripísať nedostatku tradície diskusií najmä na celoslovenskej úrovni.
    Po vynútenom odchode Rudolfa Chmela z postu ministra kultúry na jar roka 2005, vybral Pavol Rusko (predseda strany ANO), na tento post dovtedajšieho štátneho tajomníka Ministerstva školstva SR (MŠ SR) Františka Tótha, ktorý po svojom nástupe v júni 2005 zmenil priority i štýl vedenia rezortu – stratégiu štátnej kultúrnej politiky odsunul bokom, prišiel s ideou kultúrnych poukazov, ktorú si už odskúšal na MŠ SR, ako aj s projektom merania efektivity kultúrnych zariadení (sledovanie návštevnosti sa malo stať nástrojom, čo mal ako jeden zo sledovaných parametrov viesť k racionalizácii prevádzky kultúrnych inštitúcií), rozhodol tiež o urýchlenom dokončení novostavby SND zo štátnych zdrojov. 
    Na začiatku roka 2006 však už musel čeliť verejnej výzve na odvolanie, ktorá sa opierala o množstvo podpisov autorít slovenského umenia a kultúry a argumentovala jeho evidentnou nekompetentnosťou a technokratickým správaním. Svoje odvolanie však nakoniec vyprovokoval sám sériou neuvážených krokov a nepremyslených politických rozhodnutí. Premiér sa rozhodol pre návrat Rudolfa Chmela na post ministra, ktorý priviedol rezort ku koncu volebného obdobia v podobnom stave, v akom ho na začiatku prevzal. Aj keď to v prvých rokoch jeho pôsobenia vyzeralo, že riadenie kultúrnych procesov má konečne reálnu šancu úspešne prejsť potrebnou komplexnou transformáciou.


24. január 2003 - Stretnutie zástupcov Slovenskej sekcie AICA (Vladimír Beskid, Jana Geržová, Gábor Hushegyi, Katarína Rusnáková) s ministrom kultúry Rudolfom Chmelom. AICA navrhovala zásadnejšie riešenie - delimitáciu Domu umenia z kompetencie NOC a jeho transformáciu na inštitúciu s vlastnou právnou subjektivitou, pričom upozorňovali na nutnosť hľadania legislatívnych možností tejto zmeny (poučenie z roku 2001).
2003 - Rozhovor
Lucie Gregorovej a Richarda Gregora s generálnym riaditeľom Sekcie umenia MK SR Andrejom Zmečkom v novinách o výtvarnom umení Dart 03 (ročník V., str.3), v ktorom A. Zmeček deklaruje zriadenie Kunsthalle k januáru 2004. (viď. príloha 14 dolu)
marec 2004 - Začalo sa s prípravou štatútu Domu umenia, tzv. Kunsthalle, s pracovným názvom Neziskové Centrum súčasného umenia a nových médií A4. Uvažovalo sa o zriadení neziskovej organizácie, financovanej z viacerých zdrojov - majoritne zo štátneho rozpočtu. Otvorenie bolo plánované na koniec roka 2004.  viac
3. jún 2004 - Generálny riaditeľ Sekcie umenia MK SR Andrej Zmeček uviedol, že nová organizácia s pracovným názvom Centrum súčasného umenia bude založená už v priebehu júna, keď vznikne jej Správna rada a Dozorná rada a začne sa s jej inštitucionálnym budovaním. viac
december 2004 - Bol vypracovaný materiál (Martinom Mašekom) na rokovanie vlády SR Návrh na založenie Domu umenia, neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby. Vláda poverila ministra kultúry Rudolfa Chmela založiť Dom umenia, n. o. do 15. decembra 2004 a zabezpečiť funkčnosť Domu umenia, n. o. v Bratislave do 31. januára 2005. Nosnými aktivitami Domu umenia mali byť výstavná činnosť, informačno-dokumentačná činnosť, vydavateľská činnosť, publicita (medializácia výtvarného umenia pre verejnosť) ako i sprievodné programy (filmové, divadelné, tanečné prestavenia, prednášky a pod.) Z predkladacej správy: "Návrh založenia Domu umenia počíta s peňažným vkladom zakladateľa – Ministerstva kultúry Slovenskej republiky – vo výške 2 milióny Sk, ktorý bude použitý na etablovanie neziskovej organizácie v rokoch 2004 a 2005. V roku 2004, s ukončením v januári 2005, bude potrebné vykonať čiastočnú opravu výstavných priestorov (v gescii NOC) tak, aby sa do 1. februára 2005 mohla postupne rozbehnúť výstavná činnosť Domu umenia v prípravnom režime. V roku 2005 je potrebné pripraviť rekonštrukciu ostatných priestorov tak, aby vyhovovali dlhodobejším zámerom v oblasti výstavno-prezentačných, javiskových a experimentálnych aktivít. Rekonštrukcia (v gescii NOC) by sa mohla začať realizovať počas leta resp. v II. polovici roku 2005."
február 2005Ministerstvo kultúry vymenovalo Radu pre projekt Domu umenia zo známych umelcov a teoretikov ako poradný orgán (Miroslav Marcelli, Mária Hlavajová, Zuzana Bartošová, Jozef Jankovič, Rudolf Fila, Laco Teren, Boris Ondreička, Rudolf Sikora, Jiří Ševčík, Andrej Zmeček)Aj s ich pomocou mal byt’ v marci vypracovaný definitívny štatút. 
9. február 2005 - Redaktorka SME Andrea Kopernická zverejnila v tlači informácie o umeleckej rade Kunsthalle, v ktorej pri rozhodovaní o koncepcii nového Domu umenia mala polovica hlasov patriť zakladajúcim členom a členom medzinárodnej rady občianskeho združenia Tranzit (Mária Hlavajová, Miroslav Marcelli, Ladislav Teren, Boris Ondreička, Jiří Ševčík).
17. február 2005 - 2. zasadnutie Rady Domu umenia, ktorého sa zúčastnili minister kultúry Rudolf Chmel, GR SU Andrej Zmeček, GR SE Viera Šoltýsová, riaditeľ OU Martin Mašek, Jozef Jankovič, Rudolf Fila, Zuzana Bartošová, Ladislav Teren, Rudolf Sikora, Boris Ondreička, Viktor Hulik. "Viacerí členovia Rady vyslovili pripomienky ku konštituovaniu DU i opodstatnenosti vymenovnaia Rady DU v čase, keď ešte nie je jasné, na akom legislatívnom základe bude v blízkej i vzdialenej budúcnosti Dom umenia fungovať. Andrej Zmeček vysvetlil, že aktivity okolo konštituovania Domu umenia narážali a doposiaľ narážaju na legislatívne obmedzenia, ktoré znemožnili zriadiť neziskovú organizáciu so stálou podporou štátu. GR SE Viera Šoltýsová odpovedala na otázku, prečo je nevyhnutné, aby Dom umenia vo svojej počiatočnej fáze fungoval ako "poloautonómna" inštitúcia v rámci inej inštitúcie – NOC. DU bude podľa jej slov samostatnou zložkou NOC len v prípravnej fáze konštituovania, do doby prijatia novej zákonnej normy. Následne by sa DU mal stať samostanou neštátnou inštitúciou (predpokladaným termínom je jún 2006). GR SU p. Zmeček uviedol, že z rozpočtu MK SR bolo účelovo vyčlenených 30 miliónov korún na rekonštrukciu interiérov budovy NOC. Niektorí prítomní sa kriticky vyjadrili k technickému prevedeniu rekonštrukcie budovy (nevhodné použitie materiálov). P. Zmeček uviedol, že za opravy v DU je v súčasnosti zodpovedné vedenie NOC a že doterajšie úpravy boli opravami niektorých častí interiéru, nie rekonštrukciou. Minister R. Chmel navrhol, aby sa predsedníctva Rady DU ujal p. Viktor Hulík. Ten následne rozdal prítomným vlastné pripravené materiály (Dom umenia – projekt, Štatút Domu umenia)." Citované zo Zápisnice z 2. zasadnutia Rady Domu umenia.    
20. február 2005Otvorený list Slovenskej sekcie AICA ministrovi kultúry Rudolfovi Chmelovi, v ktorom žiadajú (mimo iné) o bezodkladné riešenie problematiky Kunsthalle. "Analýza stratégií, ktoré použilo Ministerstvo kultúry v súvislosti s pokusmi o zriadenie inštitúcie nezbierkového typu, tzv. Kunsthalle ukazuje, že okrem neštandardnosti, netransparentnosti a neschopnosti bol tento zdĺhavý proces sprevádzaný aj taktikami, ktoré vyvolávajú vážne podozrenie zo stretu záujmov a nekorektnosti jednania. Za dôsledok neschopnosti súčasného vedenia MK SR považujeme fakt, že po dvoch rokoch medializovaného „brainstormingu“ sa ministerskí úradníci nakoniec rozhodli zachovať riešenie, ktoré realizoval ešte minister Milan Kňažko, keď v rámci Národného osvetového centra (ďalej NOC) vytvoril organizačnú zložku – Dom umenia a riaditeľ NOC aj Radu Domu umenia. Na mieste je otázka, aká je výkonnosť ge nerálneho riaditeľa Sekcie umenia Andreja Zmečeka, keď potreboval dva roky, na to, aby sa vrátil k už existujúcemu riešeniu?" z listu členov AICA adresovaného ministrovi kultúry. Ďalej kritizujú zloženie Rady DU, v ktorej piati z desiatich menovaných členov sú vo významných pozíciách Tranzitu, čo vyvolávalo otázku stretu záujmov.
1. marec 2005 - Legislatíva neumožňovala zriadenie neziskovej inštitúcie s finančnou podporou štátu. Začala sa príprava novej zákonnej normy. Dom umenia sa mal stať súčasťou NOC, s tým, že by sa v budúcnosti osamostatnil. "Vzniká DU ako organizačná jednotka v štruktúre NOC na pokyn SKD MK SR. Jej vzniku predchádzalo vypracovanie materiálu nazvaného "Harmonogram aktivít pri etablovaní DU pri NOC", vypracovaného 31.1.2005 GR SKD." Citované z Verejného odpočtu DU 2005 zo dňa 1.6.2006.
20. apríl 2005 - Výberové konanie na post riaditeľa Kunsthalle. Z dôvodu manipulácií s personálnym obsadením v umeleckej rade a následne aj v konkurznej komisii po zverejnení mien uchádzačov odstúpil v deň výberového konania s pomedzi prihlásených uchádzačov Michal Murin. Takto A. Zmečkom vytvorená komisia v zložení Ján Abelovský, Alexandra Kusá, Jozef Jankovič, Andrej Zmeček a ekonomická riaditeľka MK SR nevybrala nikoho zo zvyšných kandidátov.
jún 2005 - Pri NOC (príspevková organizácia MK SR) vzniklo pracovisko Domu umenia. Išlo o organizačnú jednotku v štruktúre NOC. Vedením bola poverená Erika Trnka, dovtedy riaditeľka Galérie Medium v Bratislave. Začalo sa s rekonštrukciou svetelného systému vo výstavných priestoroch Domu umenia. 
január 2006 - Úvahy o "dvojdome" pre súčasný dizajn a súčasné výtvarné umenie. Prakticky malo ísť o spojenie Slovenského centra dizajnu a Domu umenia.
marec 2006 - Riaditeľka SCD Katarína Hubová predložila projekt transformácie SCD na Centrum dizajnu a výtvarného umenia (CDVU). Viacerí kritici projektu mu vyčítali nedôslednosť analýzy situácie vo výtvarných inštitúciách, ktorá nepomenúvala základné potreby výtvarného umenia. Riaditeľka Slovenskej národnej galérie Katarína Bajcúrová v liste Ladislavovi Šimkovi GR Sekcie stratégie a medzinárodných vzťahov z 20. 2. 2006 píše, že "…predložený materiál vykazuje známky amaterizmu… predpokladá spojiť SCD s "nefungujúcou" Kunsthalle (vo svojom "transfomačnom" návrhu si ju privlastňuje a likviduje!). Tento absolútne pomýlený názor spája funkcu kunsthalle ako apriórne nezbierkovú inštitúciu s budúcim zámerom dizajn centra stať sa zbierkotvornou a dokumentačnou inštitúciou. Vytvár sa tu "prečudesný" hybrid, ktorý nikde vo svete nemá obdobu. Kunsthalle je nevyhnutné oživiť, sfunkčniť ako samostatnú a flexibilnú výstavnú inštiúciu… Pravdepodobne najčistejším riešením by bolo nespájať dizajn centrum s centrom vizuálnych umení, ale uvažovať o jeho presune pod rezort hospodárstva…" Richard Gregor, interný poradca Sekcie umenia, predložil v reakcii na projekt Kataríny Hubovej prejekt Centra vizuálnych umení (CEVIUM), ako dvojzložkovej organizácie SCD a Domu umenia. "Základnými činnosťami organizácie malo byť organizovanie kvalitných a veľkorysých výstav domáceho a svetového umenia, podpora kvalitnej vedecko-výskumnej činnosti na stredoeurópskej úrovni, podpora systematického vydávania časopisov o výtvarnom umení na Slovensku, archivačná činnosť v rôznych typoch o výtvarnom umení, ich digitalizácia a postupné sprístupňovanie dokumentov verejnosti a lektorská činnost." S rozpočtom 9 mil. Sk.
30. máj 2006Ministerstvo kultúry pozastavilo prípravu Domu umenia. Šéf sekcie kultúrneho dedičstva Vladimír Červenák uviedol, "že plány na zriadenie slovenskej "Kunsthalle" boli len improvizáciou, lebo peniaze na ich realizáciu sa nenašli". 
1. jún 2006 - Ministerstvo kultúry zrušilo miesto riaditeľky Domu umenia. Erika Trnka bola prepustená (vypracovala výstavný plán aj s  finančnou, personálnu a organizačnú štruktúru). 
13. jún 2006 - Otvorený list členov Katedry pedagogiky výtvarného umenia PdF TU v Trnave (Blažej Baláž, Veronika Rónaiová, Mária Balážová, Štefan Blažo, Cyril Blažo, Michal Moravčík, Ivana Tomášová) ministrovi kultúry Rudolfovi Chmelovi so žiadosťou o zriadenie Kunsthalle. (viď. príloha 8 dolu)




Vláda Slovenskej republiky od 04.07.2006 do 08.07.2010

    Programové vyhlásenie 1. vlády Roberta Fica v oblasti kultúry zdôrazňuje, že vláda bude uskutočňovať cieľavedomú kultúrnu politiku na základe konsenzu dosiahnutého v predchádzajúcom období; v oblasti kultúry chce zachovávať tri základné princípy: kontinuitu, komunikáciu a koordináciu. Vyhlásenia ministra kultúry Mareka Maďariča ani kroky ministerstva však tomu nenasvedčovali. 
    V rezorte kultúry nepresadzovali „progresívne trendy v správe a financovaní kultúry“ (Zora Jaurová, 2008), čo by zodpovedalo charakteru európskej sociálnej demokracie, ale skôr koncepty "ochranárske", nesystémové, preberajúce mentalitu "ohrozenej kultúry ohrozeného národa", čo možno súvisí najmä s opakovane deklarovaným hodnotovým ukotvením predstaviteľov vlády. 
    Hlavným problémom bola absencia zásadnejších a systémových riešení v minimálne zreformovanom sektore. 
    Minister sa pri napĺňaní deklarovaných programových plánov okrem oblasti médií, ktorá mala byť vzhľadom na jeho profesionáne zázemie jeho prirodzenou prioritou (a tiež vzhľadom na permanentnú kritiku médií zo strany Smer−SD pred nástupom do vlády aj počas pôsobenia v nej) "našiel" najmä v oblasti pamiatok, ale tiež tradičnej kultúry.
    Podľa sebahodnotenia ministra jeho rezort naplnil plánované úlohy "na 95 %". Ako nesplnené zostali plánovaný projekt mediálneho centra, aj dlho avizovaná rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie. Sám priznal, ţe zlyhal v prípade avizovaného zákona o financovaní kultúry, dôvodom však podľa M. Maďariča bola ekonomická kríza. Vláda pritom mala v tejto oblasti financovania kultúry mimoriadne ambiciózne zámery okrem zákona o financovaní kultúry aj zvyšovanie príspevku na financovanie kultúry až na úroveň 1 percenta HDP ročne. V rozpracovaní programového vyhlásenia vlády pre rezort kultúry však bola táto úloha naplánovaná na rok 2008, teda ešte pred vypuknutím globálnej ekonomickej krízy. Začiatkom roka 2010 sa vznikla Iniciatíva 20 rokov od Nežnej neprebehlo predovšetkým z titulu nedostatočnej reflexie 20ročnej "transformácie" spoločnosti od roku 1989. Iniciovala 2 diskusie v A4-nultom priestore s výtvarnou obcou a predstaviteľmi MK SR k otázke výberového
konania riaditeľa SNG a o stave a možných variantoch Kunstahalle na Slovensku. Diskusie opäť potvrdili nedostatok tradície diskusií na celoslovenskej úrovni. Blížiacimi sa voľbami MK SR ďalej nevenovalo iniciatíve výraznejšiu pozornosť. Na konci volebného obdobia tejto vlády bolo konštatované zakonzervovanie stavu, resp. minimálny posun v riešení zásadných problémov oblasti kultúry. Vláda sa pritom odvolávala na „kontinuitu“, čo v konfrontácii so skutočnosťou, že od spoločenskej zmeny v roku 1989 neprešiel kultúrny sektor zásadnou a systematickou reformou, znamenalo prakticky udržiavať existujúce prežité praktiky a inštitúcie, bez zásadnej reformy systému. 

august 2006 - Programové vyhlásenie vlády SR v pôsobnosti MK SR na roky 2006 – 2010 zahŕňa úlohu „Iniciovať vznik chýbajúceho dokumentačného, metodického a informačného centra pre oblasť výtvarného umenia (Kunsthalle)“.
december 2006 - Nastupujúci minister kultúry Marek Maďarič vyhlásil, že zrušenie Domu umenia predchádzajúcim ministrom Chmelom nebolo legálne. Po roku testovania Kunsthalle (s jeho zameraním sa mali stotožniť výtvarníci aj verejnosť) uvažovalo ministerstvo nad vytvorením samostatnej Galérie súčasného umenia. viac
13. február 2007 - Otvorený list výtvarníka Blažeja Baláža adresovaný ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi so žiadosťou o vytvorenie samostatnej organizácie Kunsthalle (Dom umenia) pre slovenskú výtvarnú obec. (viď. príloha 6 dole)
jún 2007 - Národné osvetové centrum dostalo do zriaďovacej listiny organizovanie výstav v Dome umenia i v Dvorane ministerstva kultúry.viac
júl 2008 MK SR zriadilo Radu pre vypracovanie zámeru založenia Národného centra výtvarného umenia,  organizácie v zriaďovateľskej resp. v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva. (Členovia rady: Branislav Rezník, Janka Motyčková, Magdaléna Ševčíková, Alexandra Homoľová, Ivan Jančár, Marcela Lukáčová)(viď. príloha 29 dole)
december 2008 - MK SR schválilo materiál „Zámer založenia Slovenského centra vizuálnych umení“, ktorý odporúča zriadenie novej príspevkovej organizácie v rezorte kultúry ako špecializovanej odbornej inštitúcie s termínom zriadenia od 1. januára 2010. „Materiál obsahoval podrobný popis činnosti inštitúcie, návrh zriaďovacej listiny a organizačnej štruktúry. Ako dôsledok ekonomickej krízy však neumožňoval zapracovať limit výdavkov rozpočtovej kapitoly rezortu kultúry do rozpočtu finančné požiadavky na vznik, činnosť a prevádzku novej príspevkovej organizácie ministerstva. Ministerstvo však odklad tejto úlohy považuje za dočasný." (viď. príloha 13 dole)
január 2010 - Finančná skupina Penta oslovila v súvislosti s Jurkovičovou teplárňou vyhlásenou za kultúrnu pamiatku (v bývalej priemyselnej štvrti na Čulenovej ulici v Bratislave) ministerstvo kultúry SR. Tepláreň Dušana Jurkoviča uvažuje využiť na kultúrno-spoločenské účely ako je "moderná galéria podobná Tate Modern v Londýne".
11. február 2010 - Iniciatíva Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo vyzvala ministra kultúry Mareka Maďariča, aby na pripravovanej diskusii 8. marca 2010 v A4 - nultý priestor objasnil v akom štádiu sa nachádza projekt Kunsthalle, ktorý ministerstvo nechalo zapadnúť do úzadia.
1. marec 2010 - Odpoveď na list iniciátorov výzvy Dvadsať rokov od nežnej neprebehlo zo strany Ministerstva kultúry SR k aktuálnemu stavu témy "Kunsthalle" (viď. príloha 13 dole)
13. apríl 2010 - Verejná diskusia pod názvom: Verejné inštitúcie pre súčasné umenie. Otázky a modely 



Vláda Slovenskej republiky od 09.07.2010 do 04.04.2012 

    V programovom vyhlásení vlády 2010 – 2014 sa uvádza, že Vláda SR bude presadzovať modernú, transparentnú a štruktúrovanú kultúrnu politiku, nadviaže na všetky pozitívne princípy vybudované v predchádzajúcich obdobiach, bude vytvárať adekvátnu kultúrnu klímu založenú na slobode, otvorenosti, tolerancii a kreativite. Ministrom kultúry vlády Ivety Radičovej sa stal bývalý moderátor,
spravodajca a komentátor politických udalostí, nominant strany SaS, Daniel Krajcer. Namiesto principiálnych riešení realizoval Krajcer nerozvážne, neodborné a svojvoľné nápady. Zriadil Radu pre umenie MK SR, zostavenú z odborníkov jednotlivých oblastí umenia, ktorá však z jeho strany fungovala iba pro forma, ako jeden z pozitívnych mediálnych obrazov ministra. Snahy o odbornú a konštruktívnu debatu s ministrom podobne ako s predchádzajúcimi ministrami stroskotali, aj v tomto prípade predovšetkým na neschopnosti pochopiť a akceptovať argumenty sektora. 
    V zime 2011 spravil netrasparentné rozhodnutia s pozadím lobi záujmových skupín, aj na základe ktorých požadovali umelci jeho odstúpenie. Išlo predovšetkým o výberové konanie na spolupracovníka NOC pri využití priestorov V-klubu, ktoré odhalilo korupčné praktiky (zloženie komisie, kritériá výberu, vybraný subjekt Cylinder, n.o. GR NOC Jánom Tazberíkom) a alibizmus ministra, ktorý nedokázal prevziať zodpovednosť za to, čo sa deje v jeho rezorte.
    Zásadným spochybnením Krajcerových kompetencií viesť rezort bol „vianočný darček" výtvarnej obci v podobe zriadenia Danubiany - Slovenského centra vizuálnych umení (tzv. Kunsthalle) v súkromnej galérii Danubiana bez akéhokoľvek výberového procesu, či odbornej debaty. Minister nedokázal komunikovať s odbornou obcou, svoje bizarné rozhodnutia vykonával za zavretými dverami s úzkou skupinkou interných poradcov. Minister, aj vzhľadom na blížiace sa predčasné voľby, nebol odvolaný.

18. jún 2010 - Otvorený list predstaviteľov slovenskej výtvarnej scény so žiadosťou o riešenie markantných, stále pretrvávajúcich nedostatkov kultúrnej politiky v oblasti výtvarného umenia (medzi iným aj absencia "Kunsthalle"). Listom deklarovali svoj záujem o spoluprácu pri zostavovaní programového vyhlásenia novej vlády a ďalšiu odbornú podporu. List bol zaslaný štyrom predstaviteľom novej vlády (Ivete Radičovej, Richardovi Sulíkovi, Jánovi Figeľovi, Bélovi Bugárovi).  (viď. príloha 49 dole)
4. november 2010 - Stretnutie zástupcov iniciatív (Blažej Baláž, Jana Kapelová, Michal Moravčík) so štátnou tajomníčkou ministra kultúry Natáliou Cehlárikovou, GR Sekcie umenia a štátneho jazyka Jankou Motyčkovou a GR Sekcie riaditeľa kultúrneho dedičstva Branislavom Rezníkom k otázkam zriadenia "Kunsthalle", rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie, pripravovaného zákona o financovaní kultúry bývalým GR Sekcie umenia a štátneho jazyka Petrom Kováčom a k stavu regionálnych galérii po decentralizácii. (viď. príloha 48 dole)
4. november 2010 - Ministerstvo kultúry zverejnilo na svojej webstránke Rozpracovanie programového vyhlásenia vlády na roky 2010 a 2014, v ktorom uvádzajú zámer Iniciovať založenie Slovenského centra vizuálneho umenia ako chýbajúceho článku medzi informačno-dokumentačnými centrami v rezorte ku dňu 31.12.2013 (viď. príloha 50 dole)
novebmer 2010 - Ministerstvo kultúry získalo od Ministerstva obrany SR 
Hurbanove kasárne a administratívnu budovu na Krížnej ulici v Bratislav
e, ktoré plánuje využívať ako multifunkčné kultúrne centrum. Uvažuje aj nad zriadením Kunsthalle.
19. december 2011 - Minister kultúry Daniel Krajcer podpísal so súkromnou spoločnosťou Via Danubia, prevádzkujúcou súkromnú galériu Danubiana, zmluvu o vzniku novej inštitúcie "Danubiana – Slovenské centrum vizuálnych umení", ktorá má nahradiť absentujúcu inštitúciu typu Kunsthalle. Súvisejúce dokumenty  viac  ešte viac
19. december 2011 - stanoviská iniciatívy Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo a prezidenta AICA Juraja Čarného ku vzniku novej neziskovej organizácie Danubiana – Slovenské centrum vizuálnych umení (viď. prílohy 51 a 52 dole)
20. december 2011 - Výzva kultúrnej obce na odvolanie Ministra kultúry SR Daniela Krajcera s odmietavou reakciou k "vianočnému darčeku" v podobe Danubiany, ktorý vytvoril hybrid súkromnej zbierkotvornej inštitúcie (ktorú štát defacto zachraňuje) a projektu Centra vizuálnych umení (koncepcia vypracovaná Generálnou riaditeľkou sekcie umenia a štátneho jazyka Jankou Motyčkovou z roku 2008).
23. december 2011 - Stanovisko Slovenskej výtvarnej únie, v ktorom sa zastáva rozhodnutia ministra kultúry Daniela Krajcera podporiť projekt Danubiana - Slovenské centrum vizuálnych umení viac
7. január 2012 - Iniciátori Výzvy na odvolanie Ministra kultúry SR Daniela Krajcera žiadajú o zrušenie neziskovej organizácie Danubiana – Slovenské centrum vizuálnych umení a zriadenie "Kunsthalle" založením novej neziskovej organizácie typu „Kunsthalle" pod názvom Dom umenia (Nám. SNP 12, Bratislava). Ďalej žiadajú, aby MK SR predložilo verejnosti jasnú koncepciu a stratégiu využitia ďalších budov v jeho správe a verejnú odpoveď na výzvu na zriadenie Múzea dizajnu, úžitkového umenia a architektúry. (viď. príloha 59 dole)
16. január 2012 - Stretnutie ministra so zástupcami združenými okolo SVU a odborne štrukturovanej obce. Zástupcovia odborne štrukturovanej obce žiadali na stretnutí okr. i. nespájanie "ad hoc projektu" Danubiana so zriadením Kunsthalle v priestoroch Múzea moderného umenia Danubiana na periférii Bratislavy. Požadovali zriadenie inštitúcie Dom umenia v budove Domu umenia na Nám. SNP 12 v Bratislave, postavenej v roku 1965 aj z financií slovenských výtvarníkov (viď. príloha 60 dole). 
26. január 2012 - Na druhom stretnutí ministera kultúry s výtvarnou obcou ku kauze Danubiana a Kunsthalle prezentoval Minister kultúry SR Daniel Krajcer, po dlhom naliehaní na riešenie problému Kunashalle, ideový zámer zriadia inštitúcie typu Kunsthalle v priestoroch Domu umenia na Nám. SNP v Bratislave formou občianskeho združenia s výberovým konaní cez NOC (riaditeľ Ján Tazberík, zodpovedný za netransparentné výberové konanie na obsadenie V-klubu v priestoroch Domu umenia koncom roku 2011, ktoré vyhralo oz Cylinder existujúce 3 dni pred podaním prihlášok s mainstreamovou koncepciou dramaturge.) (príloha 61 dole).




Vláda Slovenskej republiky od 04.04.2012 -  

9. júl 2012 - Opätovný Minister kultúry Marek Maďarič prezentoval svoju predstavu o vzniku Kunsthalle v Dome umenia s participáciu Mesta a VÚC, pričom jej vzniku by nemuselo nič brániť.
26. september 2012 - Prvé pracovné stretnutie na MKSR k založeniu a prevádzkovaniu inštitúcie zameranej na prezentáciu súčasnéhou výtvarného umenia so sídlom v Bratislave. Za MKSR (Janka Motyčková - generálna riaditeľka sekcie umenia a štátneho jazyka, Alena Vidová - generálna riaditeľka odboru legislatívy a práva, Zuzana Komárová - riaditeľka odboru umenia, Magdaléna Ševčíková - odbor umenia), Bratislavský samosprávny kraj (Barbora Lukáčová, Veronika Bódiová - vedúca oddelenia rozpočtu, Rastislav Šenkirik, vedúci oddelenia kultúry), Magistrát mesta Bratislavy (Petra Nagyová - Džerengová - námestníčka primátora, Ivan Jančár - riaditeľ Galérie mesta Bratislavy, Elena Poláková - vedúcu oddelenia školstva, kultúry a športu, ktorá sa nezúčastnila stretnutia). Stretnutie sa týkalo prevažne právnej formy zriadenia inštitúcie, zamerania ako i jej spoločného financovania.
10. október 2012 - Nová generálna riaditeľka NOC Jana Kresáková v článku pre SME uvádza v kontexte dramaturgického využitia V-klubu "aj s určitou budúcou prepojenosťou na projekt Kunsthalle, ktorý by sa mal realizovať práve v priestoroch Domu umenia Národného osvetového centra". viac
20. október 2012 - Janka Motyčková, generálna riaditeľka sekcie umenia a štátneho jazyka uviedla pre Pravdu „Aj keď je projekt centra súčasnej výtvarnej tvorby stále v štádiu riešenia, ministerstvo kultúry nepopiera, že by sa kunsthalle mohlo nachádzať práve na Námestí SNP. „Konkretizovať, kde sa bude kunsthalle nachádzať je momentálne predbežné, Dom umenia je však zatiaľ jediným riešením, ktoré máme k dispozícii, aj keď podľa môjho názoru na tento účel ako reprezentatívny priestor nevyhovuje,“ Iné návrhy pre umiestnenie kunsthalle, ktoré by sa malo nachádzať v centre mesta, zatiaľ známe nie sú. Výstavné priestory v Dome umenia budú bez ohľadu na budúcnosť kunsthalle podľa jej slov prinajmenšom rok fungovať ako doteraz, teda v režime, že priestor bude určený pre rôznorodé výstavy, ktorých výber má na starosti Národné osvetové centrum. viac
16. február 2013 - Nová riaditeľka NOC Jana Kresáková oznámila, že plánuje zriadiť Kunsthalle k začiatku roka 2014. viac ešte viac záznam z tlačovej konferencie
1. január 2014 - Vzniká Dom umenia / Kunsthalle Bratislava pod NOC v budove Domu umenia na Nám. SNP. Povereným riaditeľom na zriadenie ustanovizne je Juraj Čarný. viac
marec 2014
výberové konanie na pozície kurátor I., II., manažéra vzdelávacích programov a manažérka výskumných, dokumentačných a publikačných aktivít. Michal Rehúš vo svojom článku pre Artalk.cz uvádza: "Kunsthalle na základe výsledkov výberového konania do svojho tímu prijala Mgr. Richarda Gregora (na pozíciu kurátora I), Mgr. Ninu Vrbanovú (na pozíciu kurátorky II), Mgr. Katarínu Trnovskú (na pozíciu manažérky výskumných, dokumentačných a publikačných aktivít) a Mgr. Danielu Čarnú, PhD. (na pozíciu manažérky vzdelávacích programov). Výberovú komisiu tvorili Jana Geržová, Mira Sikorová–Putišová, Alena Vrbanová, Martin Knut a Juraj Čarný (poverený riaditeľ kunsthalle). Výsledky konkurzu priniesli zaujímavé zistenia. Na pozíciu kurátorky II bola prijatá Mgr. Nina Vrbanová, dcéra členky komisie Aleny Vrbanovej, a na miesto manažérky vzdelávacích programov Mgr. Daniela Čarná, PhD., sestra člena komisie a povereného riaditeľa kunsthalle Juraja Čarného. Polovicu postov teda obsadili rodinní príslušníci členov komisie".
30. jún 2014výberové konanie na post riaditeľa Kunsthalle / Dom umenia, do ktorého sa prihlásil jediný kandidát Juraj Čarný. Komisia v zložení zástupcov z Rady galérií Slovenska, Slovenskej národnej galéria, Ministerstva kultúry SR, Vysokej školy výtvarných umení, SAV – Ústav dejín umenia, Slovenskej výtvarnej únie, Galérie Rudolfinum, Moravskej galérie v Brne a zástupcu zamestnancov NOC nevybrala nikoho. viac
11. september 2014 - tlačová konferencia v Dome umenia k otvoreniu Kunsthalle. viac
19. september 2014 - otvorenie Kunsthalle / Domu umenia Bratislava. Minister Marek Maďarič uviedol: „Dve dekády je zriadenie bratislavskej Kunsthalle živou témou, ale aj zakliatou, pretože sme to za 20 rokov urobiť nedokázali, nevedeli, nechceli. Moje pocity sú dnes preto zmiešané – na jednej strane je to radosť z otvorenia, na druhej strane by sme sa mali zamyslieť nad sebou, prečo nám všetko tak dlho trvá.“ Ďalej poznamenal, na Slovensku až zahanbujúco dlho chýbal priestor na prezentáciu súčasného umenia. Podľa neho najväčším problémom bola vôľa, pretože dopyt po takomto umení tu za tie roky bol. „Nech sa zamyslí niekto, kto za kultúru zodpovedal v minulosti, prečo sa skôr neurobili takéto rozhodnutia,“ konštatoval minister pôsobiaci druhýkrát vo svojej funkcii. viac
24. november 2014 - výberové konanie na post riaditeľa Kunsthalle/Dom umenia, z trochu uchádzačov (Juraj Čarný, Roman Babjak, Zuzana Jakalová) vybrala komisia v čisto slovenskom zložení (Zuzana Komárová (MK SR), Zuzana Bartošová (Ústav dejín umenia SAV), Ivan Jančár (GMB), Stanislav Stankoci (VŠVU), Zora Rusinová (VŠVU), Robert Makar (SVÚ), Svetlana Chomová (NOC) za riaditeľa Juraja Čarného. Post obsadí na obdobie 5 rokov. viac



Zdroj: SME, Pravda, Súhrnná správa o stave spoločnosti 1996-2010




Budovy zamýšľané pre inštitúciu typu Kunsthalle v Bratislave


Dom umenia (architekt: Miloš Chorvát, 1958 projekt, 1965 realizácia
Budova "Dom umenia" (pôvodne Dom výtvarného umenia a architektúry) na Nám. SNP 12 v Bratislave. Jej výstavba v roku 1965 bola financovaná aj výtvarnými umelcami (SFVU). 
Vo vyššej hmote sa architekt Miloš Chorvát verne prispôsobil staršej architektúre družstevných domov od E. Belluša a blok uzavrel nižšou výstavnou budovou v tvare pretiahnutého šesťuholníka. V jej strede je zhora osvetlená ústredná sieň a dve dlhé výstavné siene po obvode. Tá na poschodí je osvetlená dlhou štrbinou s natáčavými protislnečnými lamelami. Na prízemí je v strede spoločenská sála, ktorá dlho fungovala ako vysokoškolský klub. Aj v nej sa objavuje vlnitá doska na strope - architektov obľúbený motív inšpirovaný Alvarom Aaltom. Na objekte zreteľne cítiť postalinské uvoľnenie a ducha obnovenej ľahkej moderny.
V budove s úžasným génius loci, bola v roku 1968 realizovaná jedna z najvýznamnejších výstav na Slovensku, Bienále mladého umenia - Danuvius 1968. V súčasnosti sa v nej realizujú výstavy s kurióznou dramaturgiou. Výtvarnej obci sa po 17 rokoch podarilo presadiť v budove zriadenie inštitúcie typu Kunsthalle (k 1.1.2014 Dom umenia / Kunsthalle Bratislava). 



  




Budova Slovenského rozhlasu (architekti: Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling)
Budova je postavená z oceľovej konštrukcie v tvare obrátenej pyramídy. Projekt vznikol v dobe politického uvoľnenia v roku 1967. Stavba bola dokončená aţ v roku 1983. Obsahuje veľkorysé vnútorné priestory, koncertnú sieň a dobre vybavené nahrávacie štúdiá. Celková výška budovy po vrchol antény je 80 metrov. V roku 2010 
sa uvaţovalo o výstavbe mediálneho komplexu, v ktorom by sídlili Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, MK SR navrhovalo vyuţiť "pyramídu" pre účely Kunsthalle.






Hurbanove kasárne
Kasárne boli pomenované podľa Jozefa Miloslava Hurbana (1817 - 1888). Od roku 1862 sa vyuţívali na vojenské účely. Začlenené boli do uţ existujúcej mestskej zástavby. Najskôr boli postavené budovy od Mariánskej ulice. Dostavbu ukončili v druhej dekáde 20. storočia. Po vzniku Československa v nich sídlili rozličné zabezpečovacie útvary. Vznikom ČSR bol tento vojenský objekt doplnený na oslavu novej štátnosti o pieskovcový reliéf na jeho priečelí (Autor: Ladislav Majerský). Cez vojnu tvorila v Hurbanových kasárňach skupina výtvarníkov a sochárov. Najznámejšie sa stali svojím Armádnym umeleckým súborom kapitána Jána Nálepku. V roku 1994 bolo v kasárňach zriadené Armádne výtvarné štúdio, medzi ktorého úlohy patrila organizácia výstav či tvorba armádnej symboliky. V roku 2009 bolo zrušené a depozit bol presunutý do areálu Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši. V roku 2010 pripadla budova Ministerstvu kultúry SR, ktoré v ňom uvažovalo zriadiť multikultúrny priestor s inštitúciou Kunsthalle. 


  




Jurkovičova tepláreň (architekt Dušan Jurkovič) 
Budova Teplárne, alebo Turbínovej haly v Bratislave z roku 1941. V projekte Čulenova finančnej skupiny Penta sa uvaţovalo s variantou adaptácie pamiatkovo chráneného objektu bývalej Jurkovičovej teplárne na Kunsthalle. Po zmene vlády v roku 2010 sa od zámeru ustúpilo (aj z dôvodu vysokého nájomného niekoľko násobne prevyšujúceho plánovaný celkový rozpočet inštitúcie.) Z architektonickej súťaţe vzišiel projekt architektky Zahy Hadid. Spustenie výstavby bolo plánované na roky 2011 až 2012.
 viac ešte viac


  
 
  


Múzeum moderného umenia Danubiana (architekt: Peter Žalman) 
Múzeum vzniklo v roku 2000 z iniciatívy právnika Vincenta Polakoviča a finančných prostriedkov holandského zberateľa a podporovateľa umenia Gerarda H. Meulensteena. Názov je odvodený od rieky Dunaj, na ktorej pobreţí stojí. Danubiana sa na slovenskej umeleckej scéne zapísala ako stredoprúdová galéria, zastupujúca komerčne úspešných umelcov (Bidelnica, Bojňanský, Pollág, Polák, Pavle, Bachoríková, a i.). V poslednom období zahrnuli do svojej dramaturgie aj kvalitných umelcov (Sikora, Jankovič, Popovič). Na jeseň roku 2011 vyhlásila Danubiana svoj zánik, na základe náročnosti finančných nákladov. 19.11.2011 podpísalo MK SR s majiteľom Danubiany zmluvu o vzniku neziskovej organizácie, do ktorej Danubiana vloţila budovu a štát finačnú sumu v hodnote 7,3mil. Eur. N.o. by mala po 20 rokoch pripadnúť štátu. Inštitúcia pôvodne oficiálne vznikla ako Kunstahlle, od čoho sa po diskusii s umeleckou obcou upustilo a naďalej zostáva múzeom moderného umenia. 
(Súvisejúce dokumenty viď. prílohy 53 - 57 dole)

  






Alternatívy Kunsthalle

Sklad č.5
1993 - Adriana Krnáčová, riaditeľka Sorosovho centra súčasného umenia (1991 – 1995) pripravila projekt Kunsthalle, pretože už vtedy bola potreba variabilného výstavného priestoru. Bolo vytypovaných 11 objektov v okolí centra Bratislavy vhodných pre rekonštrukciu, prevažne bývalé priemyselné objekty skrachovaných podnikov (Závody MDŽ – Cvernovka, Jurkovčová tepláreň, Cvernovka, Sklad č. 5, Kefáreň, a pod.). Materiál bol predložený Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava a investorovi Georgovi Sorosovi. Pre majetkovú nevyjasnenosť objektov, pre revolučnosť a náročnosť projektu a neochotu Magistrátu podieľať sa na spolufinancovaní začali vznikať prieťahy, ktoré viedli v roku 1995 k definitívnemu odstúpeniu investora od projektu.



Leninovo múzeum
2007 - Bratislavské centrum vizuálneho umenia malo kombinovať typ zbierkotvorného múzea umenia a prezentačnej Kunsthalle (bývalé Leninovo múzeum - pôvodne Pisztoryho palác, Štefánikova ulica 25 v Bratislave), ktoré malo vo svojej dlhodobej vízii dopĺňať kultúrnu štruktúru Starého Mesta, Bratislavy i Slovenska. Táto iniciatíva vtedajšieho vedúceho oddelenia kultúry mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Richarda Gregora bola po jeho odvolaní prehodnotená so zreteľom na skutočnosť, že zariadenie spravuje obec. 

Oficiálne vyjadrenie MČ Bratislava-Staré Mesto: Snahou obce je poskytnúť obyvateľstvu služby a ich aktualizáciu, dať priestor realizácii umeleckých združení a jednotlivcov s dôrazom na neprofesionálnu scénu. Zámer vytvoriť úzko špecializované zariadenie v správe mestskej časti sa javí v súčasnosti a za daných podmienok nadštandardné. Napriek týmto skutočnostiam sa necháva priestor v celom zariadení k prezentácii súčasného výtvarného umenia. Divadelná sála môže byť k dispozícii súčasnej dramatickej tvorbe, pohybové centrum počíta so spoluprácou s predstaviteľmi súčasného tanca a i v hudobnej kaviarni nič nebráni prezentácii súčasnej hudobnej tvorby. V reprezentačných priestoroch sa môžu uskutočňovať odborné stretnutia, semináre a pod. Bude na odborných pracovníkoch zariadenia ako dokážu reagovať na požiadavku tvorcov a prijímateľov súčasného umenia so zreteľom na poslanie obecného kultúrneho zariadenia: myslieť na všetky vekové kategórie a snahu obsiahnuť čo najširšiu škálu potrieb.
V rozpočte na rok 2010 bolo schválené 300 000€ na rekonštrukciu paláca s viazanosťou na splnenie príjmu z odpredaja majetku mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. (viď. príloha
31, 32 dole)


      

 






Zoznam Kunsthalle v susedných štátoch

Rakúsko: Kunsthalle Wien, Viedeň (1992)
Maďarsko: Mücsarnok, Budapešť (1995)
Poľsko: Zamek Ujazdowski, Varšava (1985)
Česká republika: Galerie Rudolfinum, Praha (1994)
                         Dům umění, Brno (2000)






Koncepcia rozvoja kultúry
Stále aktuálna Koncepcia rozvoja výtvarnej kultúry na Slovensku z tlačovej besedy MK SR z 29. mája 2001
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 
na obdobie 2006 - 2010
Rozpracovanie programového vyhlásenia vlády SR v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR na roky 2006 – 2010

Ċ
Jana Kapelova,
16. 2. 2010, 2:48
ċ
13_kunsthalle_vyjadreniemksr_marec2010.rtf
(42k)
Jana Kapelova,
2. 3. 2010, 10:58
ą
Jana Kapelova,
2. 3. 2010, 11:37
ĉ
Jana Kapelova,
10. 4. 2010, 1:26
ċ
32_centrumprepohybovevzdelavanieavyskum_LAB-Centrum
(59k)
Jana Kapelova,
10. 4. 2010, 1:27
Ċ
Jana Kapelova,
4. 11. 2010, 0:58
ĉ
Jana Kapelova,
20. 3. 2012, 5:12
ĉ
Jana Kapelova,
28. 12. 2011, 7:31
Ċ
Jana Kapelova,
28. 12. 2011, 7:42
Ċ
Jana Kapelova,
28. 12. 2011, 7:42
Ċ
Jana Kapelova,
28. 12. 2011, 7:42
Ċ
Jana Kapelova,
28. 12. 2011, 7:43
ĉ
Jana Kapelova,
18. 3. 2012, 15:49
ĉ
Jana Kapelova,
18. 3. 2012, 15:53
ĉ
Jana Kapelova,
16. 2. 2010, 0:56
Comments