Šifrovačky‎ > ‎

Svíčky 2012

Po minulom roku, kedy sme prehrali hlavne s dažďom, sme sa sa prišli opäť pobiť ako chlapi. Tento rok sme nad dažďom vyhrali. Nad únavou a motivovanosťou sa nám až tak nedarilo, ale to spôsobilo rozvolnenie až v poslednej časti boja. S názvom "Otevřete ihned" sme už na štarte mali veľkú výhodu, alebo by ste nám aj tak neverili, keď sme prekvapivo odchádzali asi prví. Nám štarty nejdú, ale možno nový názov naštartuje našu novú históriu.

Po dosť dlhom presune chvíľku rozoberáme, čo to sú tie obrázky a že by ich predsa mohli trochu zväčšiť, aby ich bolo poznať. Ale šikovný zbytok týmu si poskladal MYS s MYSLIVEC a SKÁKAL PES do morzeovky sadol ako uliaty. 

Kostol je vidieť už z diaľky, čo ma naplňa blaženým pocitom. Tu sa nejakým spôsobom delíme a nachádzame sa až u kostola. Riešenie umiestnenia svačiny dostávame relativne rychle, ale už nám na päty šliape Seš-lost. Presun kratučký, takže nás ešte nestihajú predbehnúť. Cestou sme si šifru odlepili z tácku, aby sme si ju nejakým spôsobom nezašpinili. Odovzdaváme tácok a  najprv dostávame pohľad organizátorov, že kde je nalepená šifra. No, tvrdím, že si ju nechceme zašpiniť, či to vadí. Na to som odpoveď nedostala, čo nás zaplavilo neblahým pocitom, že sme si šifru pokazili a že to bol určite tajný ingoust, ktorý reaguje na teplo, alebo na mastnotu!! Chvíľu sa zabavíme tým, že sa snažíme šifru položiť pod tácok, aby sa zahrial. To nefunguje. Avšak desí nás myšlienka, že je už neskoro a špekáčky sú málo teplé. Skúšame šifru omastiť, čo spôsobuje len to, že je na nejakých úsekoch mastný, ale nič špeciálne. Ja úplne strácam motiváciu luštiť, pretože som presvedčená, že sme si šifru pokazili. Ano, snažíme sa skúšať aj iné možnosti, čo ak to v tajnom ingouste nič nie je. Na čo vyše po pol hodine nachádzame ďalšiu nálepku s kódom stanovište. Až to ma ukľudňuje, že to bol ten dôvod, prečo organizátori na nás tak divne kukali, nevedeli kam nálepku nalepiť.  Dosť sa motáme okolo 26tky, alebo podľa čísel na špekáčkach priradzujeme bodky a čiarky na nejaké pozície. Orgovská permutácia má 2 cykly a 2 pevné body. A to je tak všetko, k čomu sme dospeli. Zavolali si o nápovedu, pretože už veľa tímov odišlo a zistili, že nám vôbec nepomohla, na čo sme si zavolali o riešenie. Cestou niekoľko krát zablúdili a diskutovali, či môžeme žltého slona považovať za sviečku, aby sme nemuseli vyšívať a nemuseli stratiť bod za požičanie výšivky, nitiek a ihly. Náš žltučký slon je zložený len z 2 farieb a určite nemá plameň ohňa jemne nakonený na pravú stranu. Ano, výšivanie budeme mať v malíčku, kedže som to celý týždeň pred hrou trénovala a dokonca mala so sebou omylom 5 malých výšiviek. (Už teraz prezradím, že sme to na turnikete neukecali a vyšívať museli.)

Po príchode na poľskej šifre sme si ani nemali kam sadnúť. Museli prejsť skoro kilometer okolo tímov, než sme si našli miestečko pre nás. Odhad kilometer je môj skromný, takže by som ho nebrala úplne doslovne. Šifra nám ale odolávala len hodinu. Mne to teda neprišlo ako "len", ale v sledovaní komentov ostatných tímov by som to tak nazvať mohla. Aj my sme tam hľadali rôzne francúzske vlajky a doplňovali za šedú iné farby. Po hodine sme sa ale upriamili len na biele a červené. Majk zahlásil: "Pojďme udělat tři polské vlajky!". Nemyslel si ale, že to povedie k riešeniu, skôr naopak. Filipa to však nakoplo a riešenie dostal. Cesta už začala byť v tme a ako hrdinovia sme stále kráčali bez čelovky. Predsa čo keby nás niekto videl?? Alebo šetrenie nadovšetko.

Na šifre logik sme predviedli naše heroické riešenie a spätne vôbec neveríme, ako je možné, že sme ju vyluštili za 11 minút. Jedna polka tímu hľadala slová, druhá sa snažila interpretovať "Ano". Keď Filip zahlásil, že je tam veľa slov "logický", Majk hneď vedel, že to bude Logik, len nevedel ako. To sme už ale s Filipom presne vedeli ako. Heroická chvíľka. A prekrásna šifra. 

Potom mám výpadok pamäte, a pamatám si až cestu na bunker. Majk mi ale šušká, že tam ešte bola šifra obojetná, ktorú si tiež veľmi nepamatám, lebo som sa poobliekala do teplejšieho a jedla som. Potom sme cestou blúdili. Niekoľko krát. Vracali sa, potom pokračovali a opäť sa vracali. Prechádzali cez pohodené stromy, pri ktorých sme si zaspomínali na Prahory a kočiarik. 

Že sme druhý? Hodinu za Prahorami? No hej, ale uvedomenie si šiestich záporných bodov nás až tak nemotivuje. Avšak priebežné druhé miesto určite teší. V bunkri to bola relativne rychlovka, najprv sme videli papiere s textami, tak sme si to všetko prešli, vypísali o ktoré stanovište sa jedná a pokračovali na ďalší. Na predposlednom sme si všimli v texte samé "UV", ale čakali sme, že to je časť riešenia a takéto písmenka musíme dostať z každého textu. V predchádzajúcom nič zaujimavé nebolo, tak sme ešte boli pozrieť posledný. Ešte že sme ho tam nejakú tú minutku lúštili, lebo inak by sme si divnú vec (tyč s UV žiarovkami) nevšimli. Mohli sme tu kysnúť o dosť dlhšie, nebyť tejto náhody. 

Cesta bola už trochu v náročnejšom teréne, trochu v prudšom svahu. Celú cestu som myslela na Prahory a kočiarik. Dva krát sme zablúdili (asi tak ako väčšina - najprv sme šli medzi riekou a potom sme netrafili odbočku na modrej). Dážď začal byť o dosť nepríjemnejší, cesta skoro neprechodná. A čo nevidíme na druhej strane potoka? Kočík. Teda dlho sme sa s nimi neohriali, pretože hneď sa dvihli. Na nás prišla únava a polka tímu pospávala. Dosť sme tušili, čo so šifrou, ale popri únave a daždi sme nemali veľa síl k lúšteniu. Rozhodli sme sa preto pre presun proti trudnomyselnosti. Ten pomohol. Našli sme relativne suché miesto pod stromom, pustili sa znovu do šifry, našli ešte nejaké zámeny a polohrubou silou tie písmenka zo šifry vybili. Keby som vedela, aký presun nás čaká, asi by som tu šifru nedolušťovala. Mne cestou zdochla čelovka a presun v najväčšom daždi tým najhorším terénom bez čelovky vôbec nebol srandovný. Asi 2 krát som stúpila do prazdnej diery, tak som sa snažila chodiť viac po kraji, z čoho ma bolel kotník (pretože som kráčala nie po rovinke, ale po svahu). Asi desať krát sa modrá značka odpojila, takže sme si zašli asi desať kilometrov (ak teda ma môj odhad neklame). Na ceste nás čakali ďalšie rôzne nástrahy (či dokážeme drevá podliezť, či sa po nich dokážeme šmikom a bezpečne dostať, či dokážeme preskakovať potoky, ..). Po asi ďalších piatich kilometroch sme došli na cestu. Asfaltovú. Tešila som sa z toho ako dieťa zo zmrzliny, než mi Filip povedal, že po asfaltke pôjdeme tak 3 metre a potom sa budeme šmíkať po blate až ku potoku. No a tam niekde bola šifra. Vlajkovú abecedu som sa s Majkom učila pred pol rokom, takže keď sme mali 5 farieb a čísla 8,8, automaticky sme tam videli vlajkovú abecedu - šachovnicu. A hurá do Bystrice. 

Stále leje ako z krhly. A že hľadáme nádrž. Videli sme len niečo, kde voda nebola a tak si zavolali orgom, kde je nádrž. Že máme mať oči otvorené. Po ďalších 5 minutách, kde sme behali po okolí a žiadnu nádrž nevideli, sa opäť niekto obšmietal okolo "jazierka" a šifru už našiel. Hurá. Najdôležitejšie je dostať sa na turniket, pretože tam nebude pršať. Snáď.

Na turnikete sedia Prahory. Hm, takže asi sa nestratili a nezablúdili. Škoda. Ja sa púšťam do vyšívania (slona mi nevzali) a zbytok si pamätá mačky, sú špeciálny, most z kariet spadol, máme bod za zápalky a tiež už tam nejakú tu polhodinku sedíme. Tušíme riešenie šifry Tancuj tancuj, takže sme rozhodnutí vziať si balíček finalisty. Dobre, tak ulica "Na vartě" v mape nie je. Ale hudobník Filip takmer okamžite hlási Kvartu a prebývajúce "K". 

Šifra s osobnosťami sa mne neľúbila, pretože som poznala asi len 2 ľudí a vybil sa mi mobil pri googlení. Ja pospávam a (asi preto) veľmi dlho so šifrou nevieme pohnúť :-). Až sa zobudím, tak si ju beriem do ruky a snažím sa v nej niečo nájsť. Je to len JVJV. Čoho sa už zase chytá Majk, že sú tam samé krsné mená na J a V. No a medzitajenku a riešenie už ide samo. 

Samozrejme kotvíme na turnikete, keďže vonku stále prší. Dostávame šifru rozdiely. Samozrejme aj my sme nachytaní a šifru si delíme a každý luští svoj kústok. Hľadáme tam semaforovú abecedu (samé lomené čiary), čo nič nedáva. Riešenie dostávame, až keď luštiči s písmenkami sa snažia zistiť, čo s nimi a druhá skupina nechápavo sa snaží zistiť, na čo narážajú. Pekný nápad.

No a braill. Teda várka/válka je celkom v pohode. Spočiatku hľadáme jednoslabičné slová, čo ale nejde, ale relativne rychle si všímame L/R a dvojice ponachádzame. No a teraz to prichádza. Milion hodinové hľadanie brailla. Je predsa úplne jasné, že je to braill. Je úplne jasné, že bodka bude niečo s L resp. R, tie slová sú tak do oči bijúce. Ibažeby nie. Po uplynutí večnosti sme od organizátorov vyhnaní do mesta na čerstvý vzduch, že potrebujú miesto. Ani sme si nevšimli, že sa urobilo pekne. Zaliezame do auta a pospávame. Z brailla stále nič nelezie a nie sme schopní to dotiahnúť do konca. Prvykrát za hru sme sa rozhodli využiť priateľa na telefóne (Kesyho, ktorého sme pred hrou menovali piatym hráčom, keďže sme boli v štyroch a on ležal doma s antibiotikami). Posielame mu obrázok šifry, nech tiež hľadá toho pitomého brailla. Po ďalšom uplynutí večnosti čumíme do mapy a tvrdíme, že také "Gymnázium" by bolo pekné riešenie. Filip odpovedá, že z nejakých milion možností, čo skúšal mu občas nejaké to "G" a zopár písmen zo slova "GYMNAZIUM" vyšlo. Snažíme sa teda napasovať toto riešenie do brailla, ale vôbec sa nám nedarí. Po ďalšej večnsoti sme rozhodnutí ísť haluziť ku gymnáziu. Tam nachádzame bariérovú šifru. Na čo Filip zahlásil, že to je určite antihaluziaci prvok, že bariérová znamená, že šifra nemá riešenie. Takže ju teda neluštíme a opäť sa vraciame k braillu. Medzitým sme toto všetko zahlásili Kesymu a ten po relativne krátkej dobe (asi do polhodiny) ozve, že to "gymnázium" z toho dostal. Trojslabičné slová. Vážne? Žiadne L/R? No dobre, máme ďalšiu šifru :-). 

Ani táto šifra nie je mojou silnou stránkou. Zbytok tímu hlási nejaké podivné slovesá. Vôbec nerozumiem, odkiaľ ich berie. A že sú to priezviská? Nepoznám ani jedno. Dávajú do hromady tretieho človeka, ale dlho majú asi 10 ľudí a nič viac nedokážu vymyslieť. Ja sa im vôbec nedivím. Padá rozhodnutie 12:20, že hru zabalíme, že na toto už nemáme dostatok motivácie, ktorá by nám dala ešte kúsok síl. 

Na turnikete to vyzerá, že nás nikto nepredbehol a zostala sviečková. Jupí. 

Dopadli sme trochu lepšie, než minulý rok, čo aspoň mňa veľmi povzbudilo. Hra sa nám celkom páčila, čo ale určite koreluje s počtom vyluštených šifier. A samozrejme gratulujeme Prahorám. S takouto konkurenciou sa súťažiť nedá. Hlavne keď sú v šiestich, že :-). Ďakujeme organizátorom, za prepracovanú hru! A čo je najdôležitejšie, nad dažďom sme vyhráli!
Comments