7. Still in Africa


 

17.2.2006

Pekneho Valentina vsetkym!

 

Dufam, ze ste fajn oslavili. Ja som stravila dve a pol hodiny na trase, ktora normalne trva 15 minut... To uz bolo aj na mna dost. Same trubenie, vyfuky, natlaceni cernoskovia okolo, zjapajuci soferi... Kino som samozrejme zmeskala (chcela som vidiet indicky film Family, je to aj u nas?), ale isli sme na karaoke a to ma pobavilo dostatocne.

 

Pred dvoma tyzdnami mi jedna Aiesecarka pisala, ze ma v muzeu aukciu sperkov. Tak som sa tam po praci vybrala, aspon na skok, bo som potom este musela skakat na dalsiu svadbu (uz ich nepocitam...ste vedeli, ze kazdy siesty African je Nigerijcan? fakt je ich vela). Celkom pekne dielka, ale nie uplne Africke a dost drahe, tak som nic nekupila. Ale rozpravala som sa s jednym panom, pracoval v Prahe pre Accenture, co uz asi samo hovori o tom, ze to bola fajn debata.

Tracy ma potom pozvala na dalsi vikend k nej, vraj pride aj Finka a Rakusanka. Maria ostala niekde so svojim chalanom (vraj sa nedaju od seba odtrhnut), Finka prisla aj s dalsou Aiesecarkou z Abeokuty (Zuzka, Bisola ta vraj pozna, pozdravuje). Mali sme velmi fajn vikend. Pri veceri sme vsetci aj s Tracinymi rodicmi papkali vonku (NEPA zas vypla prud) a porovnavali vsetko so vsetkym. Velmi prijemni ludia, zas som sa vela dozvedela. Som sa chcela opytat, co robia, ale na druhy den som sa hned dozvedela – dalsie hviezdy J Maju dokumentarny program Goge Afrika, cestuju po krajinach. Je to na desiatkach kanaloch po svete, ale asi nie na Slovensku J K tomu vydavaju magazin (pozerala som clanky pocas poslednej revizie pred tlacou).

Konecne ludia, ktori jedia vela zeleniny a ovocia. Mami, som sa ti chvalila, ako tu budem jest ovocie kazdy den, ale v Lagose, a hlavne tu na ostrove, to moc nejde. Najblizsi trh je hodnu chodzu od ofisu a po tych kralovskych bojoch tym smerom moc nechcem ist. Obcas sa mi ale podari natrafit na predavacov na ulici. No a u Tracy sme nakrajali dve velke misy kapusty, uhorky, mrkvy, cibule a zvysok vikendu sme si davali s majonezou.

Poobede sme isli na stretnutie Aiesecarov, tak som ich zas po case videla a zas som sa riadne nasmiala, hlavne s mojim irresponsible responsible Aiesecarom. Viza mam predlzene, ale musela som sa o to postarat ja. A konecne som sa stretla s narodnym prezidentom Aiesecu, ktory mi vlastne pomohol s kontaktami na lokalnych Aiesecarov a tak som sa sem dostala. Tulenik, vraj sa stretnete v Holandsku ci kde, kazala som mu pozdravovat ta ;)

V nedelu sme isli na plaz, Tracini rodicia s nami robili Valentinske interview (o dva tyzdne som v telke, zase J), dali sme si cerstve kokosy (zberaju ich bez rebrikov a sekaju macetami ako na Sri Lanke, Jozko, zaspominaj ;)) zase som pofotila kone (tento vikend mam ciel na ne aj vysadnut, konecne, minule som mala dlhu suknu, akosik som v nej nechcela...), nazbierala som pekne musle, kupila nejake cacky, podvecer sme boli svedkami svadby na plazi (nie vazne, natacali nejaky film) a vecer sme isli do African shrine. Pobavili sme sa a dali si suyu (Zuzka, zavid, tato bola fakt super).

Pondelok rano sme prespali budik o stvrtej, ale do prace som meskala len par minut, tak to bolo ok. Natlacena v autobuse som Tracy dakovala za fajn vikend a dostala som naramok na pamiatku.

 

Story o vizach ani nejdem rozpisovat. Jedna kamaratka ma uja na imigracnom, ale aj tak som sa nevyhla odkladaniu, natahovaniu, podplacaniu... Aspon to bolo menej, ako chceli po mne Aiesecari. A na par minut som sa stihla stretnut s jednym Bangladesanom Shafayetom pred tym, ako odisiel naspat domov, a kedze on nepredlzoval svoje vize, nechal peniaze mne, tak som ich pouzila.

 

Som vam spominala, ze tu niektorym plodinam pletu mena. Tak napriklad ich ceresna je ako male jablcko s velkymi kostkami a je sa iba vnutro, supka sa zahodi. Jablko je zas cosik, co nie je jablko. A mandla nie je mandla, je to ako maly citronik a je sa juicy cast, kostka sa zahadzuje (nebola som im schopna vysvetlit, ze u nas je mandla prave ako ta kostka a je sa to). A ozaj, Zuzka, to ayo sa iba zuje ako cukrova trstina, potom sa vypluva J Nuz co, nevedeli sme J

A okusila som dalsie jedlo Shawarma. Je to ako fast-foodovy twister, maso zrolovane v niecom ako turecky chlieb. Celkom fajn. Dala som si hovadzi, kedze bird flu je uz aj tu. V Kadune nasli nakazene kurata, tak sa teraz vsetci plasia a nejedia kuracinu ani vajcia (nuz nie vsetci, ja som mala sendvic s vajickom vcera). A v ofise si robia srandicky, ze sa v Kadune organizuje chicken bufet zdrama.

Vraj nasli labute s tou chripkou v Rakusku a Ukrajine, takze uz aj vy ste doma obkluceni, co? Ja sa nebojim, nedostala ma malaria, nedostanu ma ani kurata.

 

Minule bol zas riadny lejak, ale sak som vam uz pisala, ze suche obdobie uz neplati. Sa to zberalo cely den, hroziva tma, a spustilo sa to vecer, ked som mala ist domov. Hmmm, no co, aspon ze tu vsetko rychlo uschne (ked umyvate auto ani nemusite lestit okna, vsetko je suche v minute, takze neostanu skvrny).

 

V ofise je teraz celkom pokojne, dokoncila som nejake tasks, sefino bol v Dubai, a tak som len robila bezne denne dokumenty a pomahala kolegom (uz vedia aj vo vedlajsom ofise, ze ked treba robit tabulky a grafy, staci sa ma opytat J). Firma sa stale snazi vylepsovat, zosystematizovat. Dokonca budeme konecne v showroome mat fully fitted kuchyne, dokonca vraj hned sedem, mi dnes sef povedal, a tiez chystaju exhibiciu v hoteli, tak to snad este stihnem pred odletom (budem im pozovat pri produktoch J, tak ako ma kolega chcel mat pri sebe vo fabrike, ked tam prisli doleziti zakaznici – stavaju estates, takze to bude riadne velka objednavka; raz tam zas boli ludia z banky, kde ziadame o pozicku, tiez boli riadne v soku, ked tam biela planovala rozlozenie strojov).

Zaviedli stvrtkove mitingy manazerov, tak som sa minule zucastnila. Jeejda, nigerijska natura – zacalo sa s hodinovym meskanim (bol futbal), kricalo sa, nebol ziadny plan,... Nase Aiesecarske mitingy mi pridu o tolko viac efektivne. Ale prisli sme k nejakym zaverom a dokonca HR spisal output, tak som mu potom davala nejake navrhy na zlepsenie.

 

Speaking of futbal, Nigeria skoncila tretia. Prehrali s… samizda Pobrezim slonoviny a potom porazili Senegal v boji o tretie miesto. Slonovina skoncila druha a Egypt vyhral, tak sa urcite riadne radovali, kedze sa to odohravalo tam. Dalsi Pohar bude o dva roky v Ghane, tak sa tam ludia chystaju.

 

Egyptsky prezident ma vraj okolo sedemdesiat, teda na ten vek vyzera dobre. Nas  Obasanjo je vsade – v spravach, v novinach, v radiu. Asi ako nas Miki, kedze tu ma prezident hodnu moc. A ludia ho riadne kritizuju, sak ako nasho Dzurindu. Aj by som sa opytala, co nove doma, ale neviem, ci to chcem vazne vediet J Ale myslime pozitivne, je nam tak dobre ako dobre si to zariadime. Ak nie je dobre, nieco zmenme, ak je ako tak ok, tesme sa z toho, ze nie je uplne zle.

 

Prispevok o zivotnom prostredi. K tomu mam dve veci. Prva su dopravne prostriedky. Vsade v Europe a Amerike sa ludia jasia okolo vyfukovych plynov, STKackach a pod. A biju sa do prs ako chrania prostredie. A potom tie stare pouzite auta a busy predavaju do Afriky a neviem, ci si myslia, ze ked sa to bude vyfukovat tu, tak tie plyny ostanu vyhradne nad Afrikou a neovplyvnia zvysok sveta. Preboha sak sme jedna planeta. Pride mi to ako riadna pretvarka. Na jednej strane su ochrancovia, na druhej este aj zo srotov vytlcu peniaze a nech sa s nim deje, co chce.

A dalsia vec je, kolko sackov a umelohmotnych vyrobkov tu maju. Afrika je zblaznena do igelitiek. Vsetko ovocie, oriesky, hociake jedlo, co predavaju na ulici, je zabalene v sacku. Voda sa predava v sackoch. V obchodoch vsetko balia do igelitiek (aj ked je to len balicek cipsov, co hned zjete). Je to hruza, kolko toho je. No a najhorsie je, ze to potom pustia hocikde na zem. A nemozete sa cudovat, smetne kose tu nie su. Ja som to zo zaciatku vzdy drzala vo vackoch a cakala, ze niekde to zahodim. Ale aj so Zuzkou sme skonstatovali, ze je to zbytocne, aj tak to raz niekde budem musiet hodit len tak. A sice ludia potom zametaju cesty, ale samozrejme sa nic neseparuje, a nie su ziadne skladky ani nic. Len sa hromadia hocikde v meste kopy a pali sa to. Neskutocne kopce, doslova hory odpadu, ktore vidno z cesty a vsetky tie vypary sa siria po okoli...

Nemaju zmysel pre setrenie zdrojov. V ofise som zaviedla kopu, na ktoru sa davaju papiere, ktore sa este mozu pouzit z druhej strany na poznamky alebo test page z tlaciarne a pod. Zo zaciatku som sa musela s kolegami riadne hadat, ale uz som ich odnaucila radosti zo skrkvania papiera a zahodenia do kosa, a vsetci pekne krasne preskrtnu, co uz neplati, a odkladaju papiere obratene na druhu stranu na kopu. V obchode zas vysvetlujem, ze nepotrebujem igelitku, lebo si ten Sprite len odnesiem desat metrov do ofisu a vypijem. A ked aj toho beriem viac, igelitky odkladam na smeti doma. Flasky zas odkladam na cestovanie alebo si v nich nosim domov vodu z firemneho water tank.

V jednej mam teraz sirup, som vyhrala pat litrov v povianocnej loterii. Firmy si tu navzajom a zakaznikom davaju kose s jedlom a kadecim. Nam jeden nejako ostal nepouzity, tak sme si ho rozdelili – kazdy si vylosoval svoj pridel.

 

Ozaj no a na tych sackoch robia uzliky uplne inak ako u nas. Aj maslicky na topankach viazu inac, skusim sa to naucit ;)

 

Pisali ste o prezidentke Aiesecu v Jose. Je to pravda, zomrela. Ani to nie je dlho, co bola zvolena, nove volby budu vo velmi smutnom duchu. Samozrejme to bola nehoda s okadou (motorkou). Predvcerom davali v spravach dalsiu nehodu, tiez motorka. Normalne ukazali dlhe zabery mrtvoly s rozmlatenou tvarou, vsade kopu krvy. Potom ukazali, ako bola nalozena v buse – len tak hodene mrtve telo v “batozinovom priestore”... Only in Africa L Zuzka, co sme sa najazdili pocas vyletu...asi bolo posledny raz, co som sadla na okadu.

 

Zabu v sprche som este davnejsie odfotila. Minule som chcela odfotit zdochnuteho potkana pred weckami v komplexe. Som kamaratom hovorila, ako som sa tesila, ze tu uvidim vela zvieratiek a (tak ako aj s ovocim) jedine co v Lagose vidis su zdochnute potkany J Este aj na ceste zapchovi predavaci (ked sa vytvori zapcha, hned sa vynoria ludkovia, co prechadzaju zapchou – a zavadzaju, len to zhorsuju, a predavaju vsetko, co vas napadne, vzdy fotim, ako to nosia na hlavach) predavaju otravy na mysi a na spagatiku maju obesene zdochnute dokazy ucinnosti svojich produktov.

Ale nie, vazne, tam kde byvam ziju v parku zvlastne vtaky, ako zmensene plameniaky v bielom vydani, vydavaju zvlastne zvuky a asi nikdy nespia, cez den ich vidim pobehovat, v noci ich pocujem skriekat. Zaby som uz spominala. A v komplexe som vcera videla vtaciky co spievaju ako kanariky. Obcas vidno psa, ale aj ked nie su na tom az tak zle ako ti na Sri Lanke, stale su polutovaniahodni. A este su tu kone. Obcas sa nejaky najde na ceste, ale celkom to nechapem, len tak tam stoji, skoro v strede cesty, odparkovany, vobec mu nevadia auta ficiace okolo... Tie na plazi sa mi zdaju pochudnute, tak som minule po chalanoch kricala, nech ich lepsie krmia J No a kravy som tiez spominala, ale v meste, kadial sa pohybujem, moc nie su, skor v odlahlejsich stvrtiach. Ozaj a minule som videla na plote opicku, kolega a jedna kamaratka hovorili, ze kedysi jednu mali ako domace zvieratko. Predvecrom som v mojich estates zacula zname skreky, tak pozriem lepsie a spoza vysokeho plotu s klasickym ostnatym drotom trcala hlava pavovi.

 

Tak tolko k zvieratkam a vsetkym novym zazitkom.

Majte sa krasne a uzivajte zimu! ;)

 

Daniela/Didi/Danka