6. Africa Africa


 

6.2.2006

Tak vas opat pozdravujem z Nigerie,

 

Chcela som napisat “horucej”, ale uz mi to ani nepride vynimocne horuce, a okrem toho bol minule taky lejak, ze uz neverim ani na pocasie. Vraj obdobie sucha! Nuz, globalne oteplovanie, pocasie sa blbne asi na celej zemeguli...

 

Ste ma prekvapili, ze vam maily chybaju. Som myslela, ze po poslednom dlhom ma budete mat dost. A az teraz som si uvedomila, ze je to skoro mesiac... Fakt, vobec netusim, ako a kam mi usiel januar.

 

Co take sa udialo... Nuz vela, ako vzdy na stazi ako tato J

 

Po Vianociach som bola na super koncerte, Maxi Priest. Meno mi zas nic nehovorilo, ale tentokrat som poznala pesnicky!!! Spomienky na pubertu J Skratka som videla mega hviezdu, aspon tak na mna posobil, hlavne faktom, ze som tie pesnicky poznala zo Slovenska ;) Postarsi cernosko, povacsie brusko, ale dredy mal po kolena, si nerobim srandu, a teda energie aj za dvoch mladych. Super show J No a popri tom kopu “super” hviezd, ktore mi nic nehovorili, ale uz sa ucim: D’Banj, African China,... Zabavac Gbenga Adeyinka (ten, co ma nazval Anglickou atase posledne, uz ho mozem nazavat “moj znamy” ;) a vazne, ze je po celej Nigerii z tych najznamejsich bavicov, taky nigerijsky Satinsky). Aj tak ma najviac pobavilo, ked im dva krat na hodnu chvilku vypadol prud : ))) Si predstavte riadny koncert, stred vystupenia hviezdy D’Banj a zrazu tma J Esteze prave on hra pocas tej naj pesnicky pasaze na ustnej harmonike, nestratil duchapritomnost a bavil ludi dalej. Klobuk dolu. A potlesk pre tradicne hudobne nastroje, netreba vam elektriku J

A dalsia hviezda je clovek, ktory ma tam dostal. Kandy, hlasatelka z jedneho z najpocuvanejsich radii (ked beriem do uvahy znamych, ofis,...). Objemnejsia zienka z Ugandy, ktora sa sem prestahovala ani nie tak davno, takze sharujeme dojmy o krajine. Usta jej teda riadne idu, a je to taka pekna hlasatelska anglina, dobre sa to pocuva. Hlavne ked pocuvate radio a zrazu hlasatelka zapre: shout-outs for Daniela J

Po tom koncerte sme asi o druhej v noci prepadli kamosku, ze ci prenocuje styroch ludi. Ze pohoda ;) A na druhy den sme prespali obvyklu upratovaciu sobotu...

 

Este som postretala kopu kopu ludi (som s kymsi potriasla rukou a kamarat ze ci viem, kto to bol, vraj zas nejaka hudobna hviezda...), ale neda sa pamatat si kazdeho. Najhorsie je zoznamovanie vecer pri pive. Po prve, zvycajne mi predstavia cely stol ludi, s ktorymi mozno prehodim slovo, ale po tom slove si nemam sancu zapamatat vsetky mena, a po druhe, s ksichtami je to este horsie. Po tme sotva rozoznam nejake crtvy ich ciernuckych tvari...

No ale mna si samozrejme pamataju vsetci. A skoro vsetci sa chcu zoznamovat. Uz som si zvykla na otravy z ulice, co ma vzdy doprevadzaju do prace – to mam za to, ze sa chce furt prechadzat pesi. Jednu “perlu” spomeniem: si predstavte komaroviteho cernoska v sietovanom tricku, ako vas dobehne a spusti: Hi, I’m Micheal, I study microbiology, pracujem v nemocnici v Ajah, rad citam, hram football,.... Som sa nanho pozrela a skoro som sa rozosmiala. Si hovorim: No a? Jeeejda, ale styri dni som sa ho nemohla striast, nevedel pochopit, ze mu to bloody tel. cislo nedam.

Este viac ma prekvapilo, ked si este aj predavacka, zena, pytala cislo.

No a zlaty klinec zoznamovacieho programu je prihoda z auta. Kolega ma viezol po najhlavnejsej ulici ostrova do prace, ked zrazu obrovsky dzip za nami zacal vyblikavat a robit vsetky znamky toho, ze nam cosi chce. Kolega sa pyta, ze ci ho poznam. No co som ja este prispata mohla vediet. Tak sme zastavili, dzip za nami. Chlapik vystupil a prisiel k mojmu oknu. Tak som zrolovala. A on sa predstavil a zacal si pytat moje cislo. Kolega je z toho este teraz po mesiaci a pol v soku : ))) Tu je to totiz tak, ze ak je dievca raz s niekym vonku, ini chlapi sa k nej nemaju co priblizovat. Nie to zastavovat auto na hlavnej : )) “Sak si mohla byt moja zena, alebo priatelka! A on si zastavi firemne auto a zacne pytat cislo?!?” Chudak kolega uplne stratil rec, inak sa vie riadne rozculovat, hlavne ked sa niekto dotkne jeho cti. A to som uz kedysi pisala, aki vedia byt “divi”, ked su nahnevani.

 

A tak je celkom narocne “make friends”, ked som sama (ked ma niekam vezmu kolegovia alebo Aiesecari, je to ok). Spomedzi tych vsetkych pristavovacov som v kontakte s dvoma, fajn chalani, vzdy sa nasmejem. Jeden dost vela cestuje, Europa, Azia, najviac Cina. Tak je o com kecat.

 

A tiez je “issue” najst balance medzi prisposobvanim sa ich kulture a ostanim sebou. Ale myslim, ze som si nasla svoju cestu.

Napr. s jedlom – obcas si pochutim na oblubenej ebe alebo semovite s egusi soup. Obcas si doprajem “fast food” zmrzku a sisku. Aj ked v Nigerii by sa mali volat “slow-food”. To ako to tam dokazu natahovat by im teda v anglickom Burgri nepreslo... Maju tu viacero sieti, Mr. Biggs, Munchies, Tastie Fried Chicken (ti maju super slogan: “In peace we fry.” J), niektore planuju expandovat, mozno sa raz dopocujete ;)

 

Este som nepisala, ako tu zvycajne byvaju. Ked neratam chudobne stvrte s drevenymi pristreskami, vacsinou su to estates. Stvrte s domami alebo bytmi, obohnane murom, pri vchodoch security guards, ak su to domy pri kazdom este vlastny securitak. Nase estates su domy, nasi securitaci potvory. Su dvaja, takze ked sa nieco zomelie, zhadzuju to jeden na druheho. Znicili jeden varic, jednu konvicu, druhy varic, kuchynsku zastrcku, rozdvojku, spominanu ziarovku v kupelke, mizlo mi jedlo z chladnicky,…

Aj s takymito vecami tu denne bojujem. Som zistila, ze po mojich mailoch mate niektori pocit, ze som tu ako v raji. Nuz na jednej strane hej, je mi tu super, preto tu ostavam a preto pisem, ze mi je dobre. Ale ono to ma aj druhu stranku. Kazdy den mam nejake obstacles, challenges, rozculenia, wahalas,... Ale bud sa s tym popasujem, alebo sa nad tym zasmejem,... Nie je to tu med lizat, ale ked si vytvorite spravnu attitude, vsetko sa da.

 

A uz som sa uplne vzdala nadeji na malariu (zamestnanec mal, boli sme ho pozriet, pani, taka nemocnica, ale netreba mi), zastrelenie a ine povery o Nigerii. Zacinam stvrty mesiac a furt nic. Ani len tie depresie a kulturne soky a pod. Akurat je mi uz teraz jasne, ze najvacsi sok bude vratit sa domov a zas sa vratit do kolaji, ktore pre mna nebudu tie iste (uz mam zafarbene okuliare, Aiesecari budu vediet ;) ) Mam teraz nejake troubles s vizami a ked som si v jednej zufalej chvily predstavila, ze priletim domov, pridem do mojej izby a prvy vecer si lahnem do mojej postele, ...asi si po dlhsej chvily fajn poplacem.

Mimo toho, ako spoznate, ze ste na stazi uz dost dlho? Ked musite zametat pavuciny z kufra ;)

 

A stale som biela. Som pocula poznamky na moju farbu, ked Zuzka doniesla fotky. Nuz, ked som stale v ofise, co cakate? Ale dam si zalezat, aby som cosik nachytala, kym pridem, lebo mi neuverite, ze som tu bola (Lenka, radu beriem na vedomie ;)). Ale opalovacie kremy aj tak donesiem naspat, nie je to tu take silne. A lieky tiez, pre spominane ziadne problemy (sak nastastie).

Ozaj, ste uz videli bieleho cernocha? Okrem Micheala Jacksona… Tolko albinov ako tu som nevidela za cely zivot. Je to celkom sranda, lebo ma ocividne cernosske crty, ale je obcas belsi ako ja J Snad sa mi podari nejakeho odfotit.

A este by som chcela odfotit cernoska v maske. Myslim kozmeticku J Ma spolubyvajuci minule tak nastrasil. Cernosko s ksichtom potretym bielym maglajzom je fakt dost strasidelny... Som vysla z izby, ked sa prave staral o svoje jebaciky J Hej, aj oni maju.

 

A maju riadne silne zuby. Bezne otvaraju pivo zubami... Asi ostanem pri nasom otvarani o zarubnu ;)

 

Posledne tyzdne som bola “prelozena” do fabriky, hodina jazdy od ofisu (pol hodina, ked ide sefinovou svojou Hondou). S jednym chalanom sme tam mali “zakladat” ofis. Tak sme studovali materialy, co nam dal sef k dispozicii, vytvarali nove databazy, vylepsovali procesy,... Dokonca som sa dostala k navrhovaniu factory lay-outu. Sef chce mat vsetky masiny vonku, v budove ostanu len cabinetry oddelenie a hotove produkty. Tak som “studovala” cele procesy vyroby dveri, skrin,... snazila sa pochopit vsetky tie stroje, ako to vsetko ide za sebou, ake su variacie, ake stroje chcu dokupit, vsetko sme to merali a rozvrhovali. Kolega v ofise mi v CADe spravil pekny plan a sefino to teraz studuje.

 

Bolo to fajn, zas som sa dozvedela kopu noveho. Akurat to obcas bol riadny headache. Su to jednoduchsi ludia, nasi robotnici, a dostat z nich informacie alebo im nieco vysvetlit… Nuz ale ako som hovorila, ked zvladnem toto, potom uz vsetko dalsie bude snad lahsie J

 

Obcas sa dobre nasmejem na ich vysvetlovani, kde co je. Raz sme zhanali jedneho predavaca a predavacka ze aby sme isli hore po hlavnej a pri druhom coconut tree do prava… Som sa este pol dna usmievala. A tak si teraz pamatam cestu do fabriky: pri kravach do lava, pri opustenej pumpe do prava a pri iroko tree do lava J

 

Neviem, co vsetko sa dostane do nasich sprav, ale oni tu este stale rozoberaju problemy s lietadlami. Velmi vela ludi, hlavne ti vzdelanejsi, si uvedomuju, ake problemy tu su. Organizacia, kontrola, v podstate vo vsetkych oblastiach. Vela sa pise o HIV, v radiu kazdy vstup zacnu aj skoncia vetou “Remember, AIDS is real, live responsibly.” Organizuju akcie, dokonca pri vstupe do Africa shrine dostanete s listkom a peciatkou aj kondom J Dost frustrujuca je tu korupcia, sak su medzi svetovou spickou... Aj o tom vela debatuju. Akurat by si do jedneho mali uvedomit, ze kazdy musi zacat od seba (ako hovorila pancelka Mlynarova J). Ked sa ich opytate, co je najvacsi problem krajiny, kazdy povie to iste: leadership. Je pravda, ze vsetko to zacina zhora, tak ako aj u nas. Ale ak chcu niekde zacat, mali by kazdy jeden zit svoj vlastny zivot poctivo. Niektorymi vecami mi velmi pripominaju Slovensko: sediet nad pivom v krcme a vsetkych kritizovat J

Ale spat k tym spravam: nove udalosti – spadla budova v Lagose, myslim nemocnica, zabilo ludi. V Abeokute maju choleru, Zuzka, bud rada, ze tam uz nie si (boze, sak ani to ockovanie nemame). A niekde v okoli fabriky zakopali dva metre od expressway 350 mrtvol, a este k tomu vraj nie dost hlboko. Nuz, dufam, ze tu cez obdobie dazdov uz nebudem a fakt lutujem miestnych, ak s tym government nieco nespravi pred tym, ako to vsetko vyplavi na hlavnu cestu...

Nedaleko ofisu sa raz cosi mlelo, ked sme tadial prechadzali cestou do fabriky. Potom sme sa dozvedeli, ze tam zastrelili sest ludi, a este ked sme sa vracali, pobehovali tam ludia, “takzvani policajti” a este aj obrneny transporter (ci co to je) tam mali. Vraj boje medzi kralmi a ich privrzencami. Nuz, vlada je vzdy pricinou sporov, ci uz nasa moderna, alebo kralovska...

A ti styria uneseni su tiez pravda, v jednom state na juhu, toci sa to okolo ropy...

 

No ako som vam uz niektorym pisala: dobre aj zle veci sa deju vsade. Aj nam padlo lietadlo (tiez sme v nigerijskych novinach, len ked sa stane nieco negativne). Nigeria je obrovska, tak je toho viac ako  v nasom malom Slovensku. A maju tu smolu (asi aj ako my), ze do sprav o nich vo svete daju len to zle.

Ja sa tu stale necitim nijak priamo ohrozena.

 

A nejake pozitivnejsie spravy: prave prebieha African Cup of Nations. Nigeria uz vyhrala tri zapasy, vsetci su plni nadeji. Je to ako hokej u nas. Cely narod zabudne na problemy, vsetci sa zjednotia v povzbudzovani a narodni tim su “nasi chlapci”. Zrazu su vsetci narodovci J A Nigeria je “pravom” Giant of Africa J A tak to tu s nimi zdielam a drzim im palce.

 

Tak sa mi vsetci opatrujte, aj ja sa dalej budem ;)

 

Pekny dnik, domovina moja!

 

Daniela/Didi/Danka

 

PS: Neviem, ci som vam to uz priznala, ale fotky vzdavam, spravim to az z domu...