3. Loving Africa


 

25.11.2005

Ahojte,

 

tak uz sa schyluje k mesiacu, co som tu. Tyzdne mi ubiehaju rychlo a vikendy este rychlejsie…

 

Minuly piatok som sa stretla s jednym Aiesecarom, ktory ma vzal do French housu na “inhouse party”. Tak som aj “pouzila” francuzstinu J A miesto africkeho hiphopoveho shakovania a luskania rukami (to vam potom ukazem) som sa na zvitanie pekne krasne bozkavala J Zaujimave typy sa pohybuju okolo francuzskej ambasady… ale co bolo pre mna najzaujimavejsie bol fakt, ze jeden z nich pozna Slovensko a Richarda Mullera. Som zvyknuta, ze ludia poznaju hokejistov, futbalistov alebo Sklenarikovu. Toto bolo nove J A ked som tak nad tym uvazovala, je to pre pesnicku kompliment, ked sa paci niekomu, komu nic nehovori, nerozumie textu. V praci je teraz hit soundtrack z Rebelov. Tak si predstavte cernoskov ako si spievaju “SSSSS” pri pesnicke “Sepotam” a “papa” pri pesnicke “Pata”. Dokonca si aj zatancovali J A naucili sa meno Zuzana Norisova.

 

V piatok sme potom este “vymietli” tri cluby a miesto riadneho spanku pred svadbou sme stravili dve hodiny do svitania driemanim v aute, pretoze Rumunka, ktora mala mat malariu, sa niekde zabavala bez nas a vymkla mileho Aiesecara (chudak-dobrak, dal jej svoj kluc, ked ona svoj stratila...).

 

Svadba v sobotu bola asi ako nase (aj ked som uz pekelne davno na ziadnej nebola). Obrad som nevidela, ale na zabave bola nevesta v bielych satach, zenich v ciernom, ludia jedli a pili a tancovali. Akurat svadobcania mali viaceri tradicne oblecenie zladene do ruzovej a zelenej, co boli farby hostiny. A velkym hitom su chlapici pomalovani na bielo, hrajuci sochy (ako kedysi v Taliansku). Tak ma jeden naplasil, ked sa zrazu pohol... Dalsich som videla potom na trhoch.

 

V nedelu som bola opat v kostole, tentoraz ma vsak neminula popularita. Maju totiz uvitaci ceremonial pre “novacikov”. V tom predoslom velkom kostole som sa stratila v anonymite, ale toto bol malicky kostolik a hned ma brali za ruku pred oltar, objimali, chor mi zaspieval pesnicku, nech ma panbozko opatruje a teta si ma odviedla nabok, aby som vyplnila nejaky formular. Nuz, sranda musi byt J

 

Poobede sme isli na trhy, to bola este vacsia popularita. Kazdu sekundu niekto krical “oyinbo” a niektori ma chceli tahat za ruky k svojmu stanku, ale moj mily kolega odrazal vsetky utoky statocne ako pravy bodyguard. Trhy to boli asi ako nase, kopu ludi, velka tlacenica (raz som mala vazne blizko k rozpuceniu davom) a tovar vseho druhu. Chcela som si kupit latku na traditional dress, ale nic sa mi nezapacilo. Kolega kupil nejake knihy, tak mam teraz pozicaneho Dicka Francisa.

A zas som bola na spravnom mieste v pravy cas. Ako sme tak sedeli a popijali dzus, zas sa vzduch zahustil kamerami, tak som sa uz rovno pytala, kde kto je. A tak mam odfotenu Miss, ale nie je to Miss Nigeria, tu kolega pozna. Skratka nejaka ina Miss J

 

V pondelok som sa konecne stretla s Aiesecarom, ktory je zodpovedny za to, ze tu som. Vratil sa z konferencie v Ghane. Mily chlapik. Asi na sest prestupov na autobusy sme sa dostali  k jeho domu, dala som si kyblikovu sprchu a isli sme za kamaratmi. Pozreli sme Mr. Beana, popocuvali Eltona Johna (uz verim, ze nie vsetci pocuvaju iba hiphop a rap) a pokecali o Slovensku (stale nevychadzam z uzasu, kolko toho vedia). Ked sme sa vratili k nemu domov, zacinal Indiana Jones a stratena archa. Tak som sa tesila, ze si zaspominam na domov (co Indianov Jonesov som sa s rodinkou napozerala), ale “welcome to Nigeria”, vypadol prud a tak som tam v tme a horku do rana bojovala s komarom a vlastnym potom. Uz byvaju ozajstne horucavy, tak si len matne spominam na sneh, ktory vraj uz doma padal.

 

Highlight vecera bol aj tak moment, ked sa ma jeden z tych cernoskov opytal, ci som Nigerijcanka (to porazilo aj kompliment z UK, ci som Anglicanka). Asi o hodinku na to som zas rozpravala o Sri Lanke, a vetu som zacala tym, aky je to pocit byt cernoskou na Sri Lanke. Uz si prestavam byt ista, cia som J

 

Asi som este neopisovala miestnu “MHD”, ktoru si zacinam uzivat. Zlte minibusy, ktore by ani omylom nepresli STKckou, premavaju kazdu chvilu a kricia svoju destinaciu. Podla toho sa este moc neviem orientovat, ale z mojho byliska idu vsetky smerom do V.I., takze potial sa dostanem. Cez most na pevninu si este netrufam, to je pekelne spletite. Vnutri sa vzdy tlaci asi dvakrat taky pocet ludi, pre akych je vozidlo stavane, conductor vacsinou visi von z dveri. Nuz, miestna doprava ludi zblizuje J Vzdy sa najde niekto, kto mi poradi, kedy vystupit (minule radil cely minibus, nemohla som sa dosmiat). Cestovne je odhadom, vacsinou plati pravidlo blizko 20 naira, daleko 50 naira, tak mi to zatial vyslo J Kedze sme v Lagose, cestou to s clovekom riadne zamixuje, zahrka a posace. Ani nemusite ist na kolotoce. A tak tam vzdy sedim a zbieram musky na zuby, vazne sa na tom neda nesmiat.

K tym jamam. Minule vypadol prud na celej ulici. No kracaj po chodniku, ked si spomeniem na vsetky tie priekopy a ako som krasne drisla cez vikend... Ale aspon viem, ze som to stale ja, odriny a modriny J

 

Konecne sa mi dovolala Zuzka, ktora uz ma po stazi, ale ostala v Nigerii pracovat. Mozno sa stretneme cez vikend a na december planuje vylet na sever krajiny, tak sa snad pridam. Sranda hovorit suvisle po slovensky, uz to zacina byt nezvyk. Obcas si pustam Elan, aby som mala trochu materciny v uciach.

Co sa tyka ich angliny…nuz, ked ma vyzdvihli z letiska, nechapala som kazde druhe slovo, ale uz som si zvykla. Anglictina je skratka vsade na svete svojska (no a hlavne ta ich africka, co je vlastne pidgin english). Akurat som obcas v uzkych, ked chcem v praci pomenovat ryhu, sikmu hranu, panty, alebo ked spolubyvajucim vysvetlujem, ako sa stane, ze je na Slovensku slobodna mamicka, ako funguje nasa elektrina a ako vyzera nas kroj. Ale vzdy sa to nejak da opisat. No a obcas sa hadame s kolegom nad formulkami v zmluve a podobnych dokumentoch. Co uz so mnou, ked som na detaily… A stale nechapu, ze u nas vsetci nehovoria po anglicky…

 

Nuz tak takto si tu nazivam a uzivam. A stale cakam depresie a ponorkove choroby... Zvycajne po troch dnoch v cudzom prostredi clovek chyti nieco ako ponorku, po troch tyzdnoch by som cakala, ze mi aj bude smutno za domovom alebo tak podobne. Ale tu nemam ani minutu cas sa nudit, nedajboze este citit smutno. Uz by som aj uvitala trochu casu bez veskereho programu, mala by som zas prat (su v soku, ze viem prat a varit, asi si o nas myslia to, co my o Americanoch J) a chcem sa konecne dostat na miestny trh, ze by som kupila nieco na varenie. Tento vikend asi zas nie...

 

Tu som skoncila pred dvoma dnami a za ten cas som nakoniec stihla vsetko oprat (rano mi to zmoklo, hm, obdobie sucha, hm) aj na miestnom trhu som uz nakupovala. Zase som mala fanusikov, najma medzi detickami. Jeden chlapcek za mnou neunavne utekal, skakal a cosi krical (spolubyvajuci mi vysvetlil, ze mi spieva “oyinbo pepper”, oblubena riekanka z kolonizacnych cias). Tak som sa nanho otocila a spravila “pssst”. Chuda cernosko tak odskocil J Asi to bolo ako keby sa strasidelny cernoch otocil na biele deticko J

Jeden predavac za nami krical “cierny a biela”, asi sme vyzerali ako manzelia. Ten moj spolubyvajuci mi inak vysvetlil, ze oyinbo znamena vlastne “Anglican”. Uz na mna aj kricali Americano. Keby ti tak vedeli, z akej mini krajinky som J

 

V praci je tiez stale fajn. Zucastnila som sa nejakych interview, zhaname noveho marketera. Vypracovali sme novy company profile (vission a mission, co mali, boli fakt biedne), pracuje sa aj na webke. Prerabame showroom, lebo teraz je to viac ako office, a to to nema byt. Tak som sa dostala aj k tomu, ze som navrhovala kuchynu J No a posledne som vytvarala nieco ako contract, doteraz mali len jeden papier s nazvom „Terms and conditions“ a bol aj tak nanic. Od viacerych som pocula, ze na toto je staz v Afrike super. Dostanete sa k veciam, ktore v inych firmach su zapecatene, hotove. Tu mate priestor tvorit, vylepsovat. Da sa tak hodne naucit. A mile na nich je, ze mi nikdy nezabudnu povedat, ze ak mam navrhy na zlepsenie, urcite ich mam povedat.

 

Doma mi pribudla mosquito net. Skor ma dekoracnu funkciu, ale tesim sa z nej. Spavam ako kralovna, teda okrem poslednych dvoch noci. Predvcerom som bola v kine na The legend of Zoro, a v reklamach davali ukazky na Exorcism of Emilly, este tam spomenuli, ze je to based on true story, a uz mam po spanku… Inak to kino je paradne, nase bezne (komunisticke) sa nechytaju, no aj cena je paradna. Ale hadajte co! Fungoval mi moj neplatny ISIC, tak som bola na studenta J A vsade uz vianocna vyzdoba. Pride mi to este smiesnejsie ako v UK v septembri, tam bolo aspon chladnejsie.

 

Este maly vstup o “svetovych znackach”. Nigerijcania mojej generacie vyrastali na Batovi. Vsetci nosili Batu, vraj na fotkach maju Batove topky J Tak som im vysvetlila, odkial Bata je J A ked im poviem, ze Batove zabky, co nosim, su zo Sri Lanky, mam pocit, ze Bata bude aj v Antarktide. No a hadajte, ake auto tu celkom bezne stretnete? Skodovecku! Dokonca v tom kine bola krasna Octavia nablistana, vnutri hned pri vchode, najlukrativnejsie vystavne miesto. A este hadajte co! Aj starucku Mbecku som videla. Neviem to cislo, ale presne ta, co sme mali aj my (rodinka bude vediet), len modra.

Videla som nakladiak Sainsbury, bezne behaju motorkari DHL a Fedex, Western Union je po celom Lagose, maju tu brewery Guinessa, atd.

 

Tak vas vsetkych pozdravujem z beloved Nigerie a ospravedlnujem sa za spomalene reakcie na maily. Internet k tomuto prostrediu moc nepasuje, netaha ma to do kaviarni (hlavne ked viem, ze sa na mna zas nalepi desat “kamaratov”, co budu chciet moje cislo), ale budem sa snazit poodpisovat.

 

Opatrujte sa mi!

 

Daniela/Didi/ozaj, dali mi miestne meno Bola, ale bojkotujem ho J znamena nieco ako narodena do bohatstva