2. Living Africa


 

16.11.2005

Ahojte opat,

 

Tak hadajte koho som stretla. Tipujem, ze cloveka menom Tuface bude poznat tak mozno moj bracho J Anyway, bola som na party, same kamery, fotografi…Zrazu aj bezni navstevnici vytasili mobily a uz sa to bliskalo. A ja takmer v strede. Ale v ozajstnom strede asi meter odo mna Tuface, ktory nedavno vyhral pre Afriku MTV award. Akurat sme boli na odchode, tak som sa len stihla cudovat, co sa robi, pretlacit sa okolo, a zacut z programu na velkoplosnej obrazovke: “live pre MTV”… Potom mi vysvetlili, okolo koho som to tam presla J

 

Potom sme vbehli do clubu, kde bolo dost vela belochov. Ale v podstate len slizki tlsti chlapi, nahanajuci chuducke Africanky. Som si povedala, ako som rada, ze priemerne stretnem 2 belochov za tyzden, aj to len co ich zbadam na druhej strane cesty…A jediny z ostatnych stazistov, s ktorym som zatial bola, je Ind. Celkom mi to vyhovuje, sak som v Afrike. Akurat ma napadlo, v akom soku asi budem, ked sa vratim do Europy.

 

Latest excitement. Vcera som isla s kolegami pozriet do fabriky, kde nam vyrabaju, co predavame. Vyse hodina cesty. Ale potom sa rozhodlo, ze ideme este za jednym klientom. Dalsia hodina, a to uz bolo mimo uzemie statu Lagos. Ako sme isli cez “hranicu” (rozumej myslena ciara), na ceste pred nami chlapi s palicami. Ja reku nejaki robotnici... A oni na tych paliciach klince, natrcene na kolieska nasho auticka. Tak sme zastavili, ukazali dokumenty, ale nestacilo. Zabarikadovali nas betonovymi blokmi spredu aj zozadu, a pre istotu nam este podlozili pod auto dve laty s klincami. A tak som tam zrazu sedela, mojich pat ciernych kolegov sa hadalo s asi 10 nepriatelskymi ciernymi tvarami, co nas obklucili, kricalo sa, trieskalo dverami, jeden kolega si odlozil menovku a usb kluc, co mal na krku, aby ich nestratil v pripadnej bitke... Nuz tak som tam tisko cakala, kym sa to ukludni a niekto mi to prelozi do anglictiny. Samozrejme sme nakoniec v mieri odisli, jeden clovek, na ktoreho mi len povedali, ze je to “big man”, nam pomohol (aj jeho zastavili, ocividne vsak poznal potrebne metody jednania). Chybal nam jeden dokument o reklamnej nalepke na dverach auta, aj ked doklad o zaplateni sme mali a na ten dokument este len cakame.

 

Nuz, aj divokejsia moze byt Afrika, ale zas nic take strasne to nebolo. Len v Europe auta bezne klincami nezastavuju J Kolegovia sa smiali, ci sa mi tu este stale paci a nechcem odist.

 

A ozaj, asi som pochopila to s tou “sladkou” polievkou. Teda ani nie pochopila. V soku som si vcera uvedomila, ze plantain chips (plantain je ako vacsi banan a robia z neho nieco ako nase zemiakove lupienky), ktore boli kedysi pikantne na nevydrzanie, mi vcera chutili sladko. Az som bola sklamana, lebo som mala chut na stiplave. Skusim ich este dnes zase kupit, lebo mi nejde do hlavy, aby som po 2 tyzdnoch uz vobec necitila pikantne… Cez vikend som mala jedlo menom suya, to bolo uzasne! Nieco ako hovadzie na razni. Ale tiez som si pytala korenie navyse a extra cibulu J Co bolo priam poeticke bolo balenie. Domov som si to odniesla v novinach, ako kedysi moja babka ryby z trhu v Rusku J Jednoducho romantika!

 

Druha z dvoch veci, na ktore som myslela, ze si budem ozaj tazko zvykat, bola studena sprcha. Nuz, clovek posuva svoje limity J Dnes sa tesim ako mala z “vobec tecucej” sprchy, aj ked oblievat sa vedrom tiez nie je nic neprijemne, len aby bola ta voda. Cez vikend som spala u dievciny, ktora mi vecer zapla bojler. Najprv som zirala, co to robi J potom som si chvilu spominala na Europu pod teplou sprchou, ale zakoncila som to aj tak studenou. Nie je nad studenu sprchu po africkom dni ;) Ked som si toto povedala prvy raz, zase som sama sebe spravila sok J

 

Po tomto druhom tyzdni mam skratka pocit, ze najviac sokov mi sposobuje moja vlastna osoba J

 

Cez vikend som nafotila zopar peknych Africkych obrazkov, ale este neviem, ci a ako sa to bude dat priebezne poslat na net. Taktiez som schytala zopar farebnych stipancov, ludia, take flaky ste este nevideli. Normalne sa da rozoznat styl stipania komarov v roznych oblastiach na pevnine :)

 

Vcera sa mi ozval chlapik z Aiesecu, ze by chceli zorganizovat nieco pre stazistov. Reku super, len nech da vediet ;) Ako som tak vcera s tymi kolegami videla kusok Ogun statu, strasne rada by som isla niekam mimo Lagos, vyzeralo to viac africkejsie.

 

Bola som zase v kostole. Tentoraz omsa pre zmenu zahrnala scenku (v strede vypadol prud...). Ale co ma soklo viac, boli plagaty na bokoch. Na jednom bolo “Vision 2005: 2000 members”, na druhom “Cez jednotlivca posobit na ostatnych”. Tak Aiesecari, kto to od koho odkukal??? J

Este mi bolo vysvetlene, ze su 4 typy churches. Catholic, Anglicanic, Pentacostal (to je ten moj, preto su tam asi neni krize a obrazy) a este jeden.

 

Inak si to tu stale uzivam a stale sa tesim z kazdej drobnosti, ktoru si vsimnem. Ludia sa ma stale pytaju “Co zas?”, ked sa usmievam. A ja len, ze nic, ze sa mi tu skratka paci. Je to tu pre mna ako ozdravny pobyt, stale sa smejem alebo aspon usmievam, a to je vraj zdrave J

Je zabavne, ake drobnosti si viem vsimnut a domaci si ich predtym nikdy neuvedomili. To nam doslo, ked som sa smiala, ze na kazdom druhom obchode maju Mickey Mousovu uvitaciu tabulku...

 

Tak sa mi teda opatrujte a zas do skoreho!

 

Cernejuca Daniela/Didi

 

PS: Zafrictievam iba zvnutra, este vobec nie som opalena... Ale stale mi obdivuju znamienka, lebo to oni nemaju J