10. Enjoying Africa


 

13.4.2006

Ahojte opat,

 

Tak mi ubieha posledny mesiac a ako som hovorila – velmi rychlo. Snazim sa uzivat si to vsetko...

 

Posledny tyzden v praci bol ok, radsej som sa tvarila, ze nikto neodchadza, bolo to lahsie. Jeden den u mna prespal Wouter Holandan, tak sme pokecali a pozicala som si sprievodcu (Bradt, seriozne odporucam, velmi detailny a kazdy miestny potvrdil, ze este aj malickosti su tam pravdive). Dalsi den prespala Finka aj s jednou Aiesecarkou. Piatok sme vsetci isli do Motherland na predstavenie Lagbaja – chlapik v maske, ako ho tu volaju – aby bol iny, nikdy neukaze tvar (a sa mu dari, ma davy fanusikov). Velmi pekne, az na to, ze samotny Lagbaja sa dopratal az o 1 v noci a to uz Danielka zadriemavala. Navyse tam chlapici chceli vypratat kamarata s mojim fotakom, ze sa nesmie fotit. No, museli ma drzat, lebo som sa chcela s nimi o tom “porozpravat”.

 

V sobotu sme mali mesacny miting. Guess what? Podarilo sa mi mat ich vsetkych v jednej miestnosti, skoro nacas, a spravili sme ten Time management trening. Ocividne nie su zvyknuti na nas typ treningov, ale postupne pochopili, ze chcem, aby boli telesne aj dusevne pritomni a pytali sa a nakoniec ma zahrnuli peknou kopkov fajn otazok. Tak som bola spokojna. Po mitingu sme mali rozlucku – fotky, jedlo, drinky. Dala som dary sefovi a ostatnym. Ja som dostala saty, ktore som si vyzdvihla neskor a uz zvesela nosim.

 

Nedelu som stravila v Abeokute. Finka musela ostat s malariou v nemocnici, tak sme si spravili s kamaratom prehliadku sami. Vyliezli sme na skalu Olumo rock – ozaj pekne turisticke centrum, maju tam novy vytah (ale naco by som nim isla, ked sa mozem driapat), vsetko je ciste, uhladene (az nenigerijske) a zhora je uzasny vyhlad. Maju tam shrine, jaskyne, kde sa ukryvali pocas vojny – vsetko bude na fotkach. Potom sme behli na miestny vychyreny trh, kde nas zastihli nejaki uznavaci kultu – v preklade dav s palicami, co sa hrnie ulicou a vsetkych mlati (ak sa to niekomu zda cudne, dobre si vsimnite, co sa bude diat u nas v pondelok J). Ukryli ma v obchode, ale aj tak som spravila nejake fotky. Este sme stihli pozriet prvy kostol v Afrike a kralov palac (samozrejme zakazany vstup, ale dali sme securitakovi par drobnych a este mi aj otacal sochy, aby som lepsie odfotila). Zastihol nas riadny dazd, tak som uz nestihla prejst mestom a pozriet domy, z auta sa mi to tam naozaj pacilo.

 

Dalsi tyzden som behala po Lagose: Didi museum je pomensia galeria, ale kedze ma moje meno, musela som vbehnut ;) Lekki conservation centre je uchraneny kusok dzungle v tejto “mestskej dzungli”. Vybrala som sa tam sama, ale neodporucam. Centrum hej, je velmi pekne, vstup udrziavany, dzungla poctivo neudrziavana, aby bola bez zasahov. Ale ist tam sam nie. Prisla tam sice trieda cernoskov, ale boli hlucni, tak aby som nieco zahliadla, vybrala som sa sama. Stretla som krasneho pava a farebne vtaciky a uzivala si atmosku dzungle...az kym som nemala “stastie” aj na hada. On zmrzol, ja som zmrzla, on cakal, ja som cakala... Nuz nebolo mi vsetko jedno, ak by sa bol mrstil a stipol, nieto pomoci. Nastastie sa pohol par metrov dalej a aj ked stale cakal, za mnou sa uz len prasilo... Tak som to rozdychala a bach, zbadala som opice – mona monkeys. Tak som sa vytesovala, fotila, kym cosi nezacalo hucat. Fakt som netusila, ci sa na mna nevyruti gorila, tak som opat vzala nohy na plecia J Vonku som stretla ucitela, ktory sa mi stazoval, ze deti nic nevideli… Zamestnanec mi este ukazal 98-rocnu korytnacku. Dalsia ma 75 a so 45 rocnou maju male trojtyzdnove korytnacata. Tak som vsetkych vyhladkala, vyfotila a vratila sa do normalneho zivota 15 milionoveho mesta (aktualne cislo bude zname o tri mesiace).

 

Isla som sa prejst do jednej milionarskej stvrte a dosla som k sukromnej galerii jednej velmi znamej umelkyne Nike Davies (kliknite si na net, uvidite vsetky tie odkazy..). Bolo mi povedane, ze bez appointment sa dnu nedostanete. Akurat som ju zastihla pred branou, tak som sa pozdravila a uz som bola dnu. Co ta tam ma, to je zbytocne opisovat. Uzasne diela vsetkych moznych druhov umenia. A ona samotna velmi mila zena, co vsetko spravila pre pozdvihnutie africkeho umenia! Ani neviem, ako mi tam ubehli cele hodiny. Slubila som, ze tam pridem s Aiesecarom, o dva dni sme uz dohadovali styri staze v jej galeriach J

 

Dvaja Aiesecari ma prisli navstivit a isli sme do narodneho muzea. Afrika ma tak bohatu kulturu, je to uzasne, ale je na zaplakanie, ako si to vsetko nevedia vazit. Fotenie bolo samozrejme zakazane, samozrejme som pofotila ;) Maju tam aj mercedes s dierami v dverach, zastrelili v nom prezidenta. No a masky, busty,... ale len zlomok z toho, co vsetko je ukradnute v muzeach v Anglicku, Amerike L

 

Potom sme sa pomotali v dalsej stvrti, zas sa o nieco lepsie orientujem v tomto hrozitanskom meste. V ofise som si vyzdvihla poslednu vyplatu a dala sa fotit so spolubyvajucim. Nic moc, zas mi to len pripominalo, ze odchadzam...

 

V sobotu sme sa s partiou vybrali do Badagry, mesta, kde sa obchodovalo s otrokmi a odkial ich brali na lodiach. Hrozna cast historie a clovek sa naozaj zahanbi za svoju farbu. Nevychadzala som z uzasu, co vsetko mohol niekto robit inym ludom... Pozreli sme Slave Relic Museum, kralov dom, Brazilian baracoon, Slave port, kanony, chiefov dom a prvu dvojposchodovu budovu v Nigerii. Na vela miestach sme sa hadali o vstupne, teda boli to riadne bitky J Videli sme okovy, retaze, darovacie listiny, saty chiefa, v ktorych rozhodoval o otrokoch, fotku jeho zeny, ktoru nam ukazovala jej dcera, hrobku toho chiefa, prvu studnu, prvy preklad biblie, point of no return, kde otroci travili posledne chvile pred nalodenim. Mali aj strom, pod ktorym prvy raz kazali krestanstvo, ale ten uz padol. Aj tu nas zas zarazalo, ako su historicke veci pocmarane, smarene na zemi, neudrziavane, ako s nimi hadzu,... Po kulture sme sa vydali na dalsiu kulturu: palmove vino. Ale hned ma presla radost, vyzera a smrdi to ako skazene mlieko L Chceli sme si ho ist vychutnavat do vychyreneho resortu Whispering palms, ale pytali len za vstup hroznu sumu, za ktoru ani len plavat nemozete, lebo vyberaju dalsiu sumu za bazen. Tak som im zas vyrozpravala moj mind a vybrali sme sa dalej – kde podla nich je uz len bush. Nasli sme miesto s pristupom k vode. Ako sme obzerali jeho vhodnost, zacali sa zbiehat dedincania, hlavne deti, a obzerali si mna a Woutera. Uz viem, ako sa citia mimozemstania, ked tu obcas pristanu J Jeden chlapik sa ponukal, ze zotne kokos, ale este som srsala od Whispering palms, tak som len odvrkla, ze mu nic nezaplatim. Nakoniec ale ponukol nieco, co sme neodmietli. Za smiesnu sumu nas vzal na plavbu lodou. Pani, sme si to uzili. Aj ti postarsi kricali ako deti. A ako sme minali Whispering palms, poukazovali im niektore prsty, niektori aj zadky.... Po plavbe sme sa zas nevyhli hadke, asi mu doslo, ze moze predsa pytat aj viac.

 

Vecer sme sa vratili do Lagosu, dali sprchu a isli na krst CD. Na cervenom koberci som uz ako doma, aj ked teraz to nebolo az take velke halo. Chlapik ma dobre pesnicky a hlavne je pysny na svoju Naiju (Nigeriu). Co sa mi paci, je grupa ludi, ktori sa snazia pozdvihnut cely narod, nech je pysny na svoje korene. Tak sme si uzili predstavenia, ale na after party sme uz nevladali.

 

Tento treti tyzden som sa jeden den citila uplne slaba, uz uz som myslela, ze hadam... ale na druhy den som uz behala, prala pradlo... Dnes som v ofise, bola som si zobrat nejake dokumenty a pisem vam tento mail ;) Zajtra zacina Easter, mam nejake plany, ale uz vidim, ako sa desat razy zmenia, tak som pripravena J Juj, aky bude zivot lahky, ked sa vratim. Elektrina, voda, poriadok, dodrzane sluby... Ale aj tak mi bude Afrika chybat. Ked sa zalubite, tiez lubite aj s nedostatkami ;)

 

Majte sa mi, uzite si sibania, napiste, co nove a chystajte sa na mna J

 

Daniela/Danka/Didi