Duchovné zamyslenie

Október 2011
 

Zostaň doma – zostaň s Bohom

 
1 I vstúpil na loď, preplavil sa a prišiel do svojho mesta.

2 A hľa, priniesli k Nemu ochrnutého, ktorý ležal na nosidlách. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.

3 A hľa, niektorí so zákonníkov hovorili si sami pre seba: Tento sa rúha.

4 Ježiš poznal ich zmýšľanie, a riekol: Prečo zmýšľate zle v srdciach?

5 Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy? alebo povedať: Vstaň a choď!

6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi - hovorí ochrnutému: - Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!

7 I vstal a odišiel domov.

8 Keď to zástupy videli, preľakli sa a zvelebovali Boha, že takúto moc dal ľuďom.

 

Niekedy mi prvé verše v nových kapitolách pripadali také „úvodné“ – nuž poviem to rovno, často som ich preskakovala alebo som im aspoň nevenovala takmer žiadnu pozornosť. Od istého času som si však začala uvedomovať ich dôležitosť. Aj v tejto časti Písma mi to tak prišlo. Taký nenápadný prvý verš, v ktorom sa hovorí o tom, že sa Ježiš presunul do svojho mesta. V tejto súvislosti to isto bolo myslené aj doslovne. Šiel domov...Ale mne v tej chvíli, keď som to čítala došlo, čo sa mi Pán snažil niekoľko týždňov dozadu povedať. Hovoril mi: „Zostaň doma“ a ja som sa poctivo pýtala, čo to znamená. A pochopila som to pri tomto verši. Doma – to je pre mňa Božie kráľovstvo. Doma si oddýchnem, odpočiniem, naberiem nových síl. Boh ma obnoví, občerství, povzbudí. Potrebujem sa stále na Neho obracať, stále sa vracať DOMOV k Nemu.

 

No vtedy keď len prišiel domov, priniesli k Nemu hneď chorého človeka, ktorý potreboval Jeho pomoc. Ten človek bol ochrnutý a teda zrejme nemohol prísť sám, možno chcel, možno prosil svojich priateľov, aby ho k Ježišovi zobrali a možno ani nechcel, možno Ho vôbec nepoznal... neviem. Ale jeho priatelia Ho poznali a verili, že Ježiš ho môže uzdraviť. A tak neváhali a odniesli ho k Nemu.

 

A tak si kladiem znovu pri čítaní tohto textu otázku: Koho každého poznáš, kto potrebuje uzdravenie, Ježišov dotyk? Máš vieru, aby si toho človeka priniesol k Ježišovi? Modlíš sa za toho človeka? Privedieš ho do kontaktu s Ježišom? Ježiš vidí tvoju aj moju vieru! On sa dotkne človeka – uzdraví jeho ducha. Tak ako bol človek, ktorého k Nemu priniesli ochrnutý, tak je často náš duch „ochrnutý“, zvlášť keď nepozná Ježiša alebo je od Neho príliš ďaleko. Potrebuje Jeho dotyk, aby mohol fungovať tak, ako to Boh zamýšľal.

 

My ľudia trpíme mnohými chorobami, zdá sa mi, že veľmi často je to choroba nášho ducha – hriech. A ako inak sa dá vyliečiť táto choroba, ak len nie tým jediným spôsobom, ktorý nám Boh daroval? Nie je jediné možné uzdravenie tejto ťažkej choroby odpustenie hriechov, ktoré je prístupné iba skrze Ježiša?

 

Keď Ježiš povedal: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“  Znamená to, že uzdravil ducha tohto človeka – bol duchovne, vnútorne uzdravený. To bolo to prvé, čo Ježiš urobil. Niekedy sa my ľudia tak veľmi trápime tým, čo nás fyzicky sužuje. Máme telesné bolesti a tak hľadáme ich uzdravenie. Myslím, že je to dosť pochopiteľné, keď ma 4 dni vkuse bolí hlava, tak asi už ani neviem na nič iné pomyslieť, len aby ma už nebolela. Ale cez to všetko viem, že nemáme povyšovať telesné uzdravenie nad to vnútorné. Telo zomrie, ale duchovné uzdravenie je pre večnosť.

 

No ale tak ako predchádzajúce riadky dnes znejú nám prinajmenšom čudne, tak isto to znelo v tej dobe tým, ktorý boli okolo a počuli, čo Ježiš povedal. Čo prvé im napadlo? Že sa Ježiš rúha. Veď odpúšťať hriechy môže len Boh. Ale veď Ježiš je Boh - nerúhal sa, On môže odpúšťať hriechy. Ako často sa pozeráme na mnohé veci okolo seba tak, ako to robili zákonníci. A to len preto, že to inak nepoznáme, že tie udalosti vidíme zo svojho uhla pohľadu a poznáme ich svojim spôsobom a nevieme ich vidieť inak. Nevieme veci vidieť z Božieho uhla, Božím spôsobom. A tak často môžeme skĺznuť k posudzovaniu a súdeniu iných ľudí. Ale možno len nevidíme, čo robí Boh cez týchto ľudí.

 

Ale Ježiš veľmi dobre pozná naše myšlienky, veľmi dobre vie, čo je v nás ukryté, aj keby sme to nahlas nevyslovili. Ale zároveň nás neodsúdi – tak ako neodsúdil v tej chvíli farizejov, ale dal im vhľad do toho, čo sa práve dialo okolo nich. Aj farizeji tam prišli – možno zo zvedavosti, možno hľadali niečo zlé, na čom by Ježiša nachytali, ale jednoducho museli prísť k Nemu. Často som sa stretla s pohľadom, že farizeji... aha to sú tí, čo odmietli Pána Ježiša, tí „vonku“ alebo možno aj vo vnútri, ale vlastne mimo. Ale nie je farizej niekedy v každom z nás? Práve keď sa nechceš pustiť svojej predstavy o tom, ako by to všetko, čo sa deje okolo teba, malo byť? Keď tak veľmi lipneš na svojom spôsobe, na svojej forme toho, čo robíš? Ale keď aj ty vpustíš k sebe Ježiša, prídeš pred Neho v modlitbe, On ti otvorí oči, dá ti vhľad do situácie, dá ti svoj pohľad. On ťa oslobodí od tvojho subjektívneho pohľadu na ľudí, spôsoby, formy, prejavy...

 

A tu ďalej čítam, že sa Ježiš opýtal: „Čo je ľahšie povedať?“ Pýta sa, čo sa ľahko hovorí... A tak si musím aj ja priznať, že niektoré veci sa mi ľahšie hovoria, ale ťažšie sa mi už tieto slová podkladajú činmi. Ale Ježiš má moc urobiť jedno aj druhé, v tomto príbehu teda uzdraviť vnútorne = odpustiť hriechy a uzdraviť telesne.

 

A preto povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“ Ježiš mu nepovedal len, že je už v poriadku, že je zdravý. On mu rovno povedal, čo má urobiť.

-          Vstaň – zmeň svoju polohu (doteraz len ležal, lebo nemohol inak), zmeň svoj postoj, pohľad, nezostaň už viac v tom, v čom si bol doteraz. Ježiš sám ťa vedie do zmeny, On ti to umožnil. On ťa chce uzdraviť, chce ti dať iný pohľad na veci okolo teba.

-          Vezmi si lôžko – to na čom ťa doniesli si vieš aj odniesť. Vládzeš, máš silu, lebo ti ju dal Boh. Nezabudneš na to, v čom si žil a ako si žil. Boh ti nevymaže pamäť. Budeš si to pamätať, aby si nezabudol na Boží dotyk v tvojom živote. A stále si tento dotyk pripomínaj. Pripomínaj si, čo Boh urobil v tvojom živote.

-          Choď domov – môžeš slobodne kráčať. Nie si odkázaný na pomoc iných tak, že nemôžeš kedykoľvek sám prísť k Ježišovi. Môžeš chodiť, poznáš Ježiša, môžeš kedykoľvek k Nemu prísť a hovoriť s Ním. Môžeš ísť „domov“ k Nemu, len s Ním si „DOMA“.

 

A tak vstaň, zober si lôžko a choď k Nemu domov, hneď teraz s Ním hovor o tom, čo máš vo svojom srdci, povedz Mu ako sa cítiš, čo ťa trápi, čo ťa ťaží. Zlož svoje bremená, nenes ich sám.
 
 
 
Podstránky (3): 2009 2010 2011
Comments