Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Drahí naši bratia a sestry,

Minule sme spolu s manželom natrafili na článok, ktorý písal o „tradičnom“ týždni modlitieb za jednotu kresťanov. Pozastavili sme sa nad slovom „tradičný“. Naozaj sa takto vníma tento týždeň na Slovensku či aj inde vo svete? Ako tradičný folklór? Nechápme to zle, máme folklór radi, ale nie sme presvedčení o tom, že takýto je aj Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.

Chceme nás povzbudiť k tomu, aby sme takýto týždeň prežívali nielen v januári, ale po celý rok. Je dôležité si pripomenúť, o čom je vlastne Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.

Prvý Týždeň modlitieb za zjednotenie kresťanov v katolíckej Cirkvi uskutočnil sv. Vincent Pallotti v 19. storočí. Protestanti začali túto iniciatívu šíriť vo svojej cirkvi na začiatku 20. storočia. Kňaz Pavol Couturier uskutočnil v roku 1932 smelú iniciatívu spoločných modlitieb všetkých kresťanov. V dnešnej dobe týždeň modlitieb prebieha na celom svete. Tento týždeň bol zvolený preto, aby sa modlitby konali v dňoch medzi dvoma sviatkami: Katedra sv. Petra (18.1.) a Obrátenie sv. Pavla (25.1.). Neznamená to však, že len v tomto týždni sa máme modliť i obetovať na úmysel zjednotenia kresťanov. Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov je len osobitným časom modlitby, učenia sa tolerancie voči ostatným vyznávačom Krista a hľadaním príležitostí k zblíženiu.

Vo svojej Veľkňazskej modlitbe Kristus prosí nebeského Otca: „Svätý Otče, zachovaj ich v tvojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno tak, ako sme my jedno“. Jednota kresťanov je veľkou túžbou Ježišovho Srdca. Kto pre tú jednotu pracuje, skladá Pánu Ježišovi najmilšiu obetu.

V polovici 30-tych rokov 20. storočia dal Abbé Paul Couturier z francúzskeho Lyonu celému hnutiu nový ráz. Vďaka nemu sa táto idea začala šíriť nielen v Katolíckej cirkvi, ale aj v malej časti Anglikánskej cirkvi. Až po zmene hlavnej myšlienky jednoty sa toto hnutie dostalo aj k iným nekatolíckym spoločenstvám. Hlavný úmysel jednoty kresťanov zostal zachovaný, ale už nebol chápaný ako včlenenie sa do Rímskokatolíckej cirkvi, ale ako vytvorenie jednoty Cirkvi „podľa Kristovej vôle“.

Na konci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov v roku 1959 pápež Ján XXIII. oznámil vôľu zvolať Druhý vatikánsky koncil, ktorý Katolícku cirkev pevne včlenil do ekumenického diela. Od roku 1968 Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví v spolupráci s Pápežskou radou pre podporu jednoty kresťanov vydáva každoročne pre túto príležitosť materiály. Ich prípravou bývajú poverené miestne cirkvi alebo cirkevné a ekumenické spoločenstvá niektorej krajiny.

Modlitba spojená s Ježišovou modlitbou za jednotu býva v niektorých cirkvách nazývaná „duchovným ekumenizmom“. Najintenzívnejšie sa uskutočňuje práve v tomto týždni modlitieb od 18. do 25. januára. Musí však z tejto udalosti prejsť aj do nášho každodenného života. Uvedomujme si, že jednota kresťanov nemôže byť iba plodom ľudských snáh, ale je vždy dielom Ducha Svätého. Ako ľudia ju nemôžeme uskutočniť alebo zorganizovať, môžeme ju iba dostať ako dar Ducha, ak budeme na to pripravení. Duchovný ekumenizmus vyžaduje výmenu duchovných darov, aby to, čo v jednotlivých tradíciách chýba, mohlo byť doplnené. Prekvapujúce na tejto modlitbe je, že jej prvý účinok pôsobí v nás. Naša myseľ a srdce sú touto modlitbou menené, keď hľadáme príležitosť na to, ako ju uviesť do praxe. Ak majú kresťania nasledovať Krista, musia sa usilovať a modliť za jednotu kresťanov.

Vzdajme sa svojho spôsobu hľadania jednoty a sústreďme sa na to, čo pre svoj ľud chce Boh. Nie je však potrebné vzdať sa svojej jedinečnosti, pretože jednota sa prirodzene vyjadruje v rôznosti. Práve jednota v rôznosti odráža tajomné spoločenstvo lásky, aké pozorujeme v Božej existencii.

Témou Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov v roku 2020 je „Preukázali nám nekonečnú láskavosť“ (Sk 28,2) a zamyslenia pripravili bratia z Malty.

Vyprosujeme každému z nás, aby sme sa počas ôsmich dní viac otvorili na vanutie Ducha Svätého a tak viac vnímali potreby bratov a sestier z iných cirkví – pravoslávnej, evanjelickej, luteránskej, anglikánskych cirkví... a spoločne hľadali prostriedky, cez ktoré Ježiš túži konať, „aby boli jedno“.