Fyzika nízkych teplôt dosiahla v posledných dvoch desaťročiach veľmi významné teoretické i experimentálne úspechy, ktoré výrazne obohatili úroveň fyzikálneho myslenia nielen vo fyzike kondenzovných látok, ale ovplyvnili aj nové teoretické prístupy vo fyzike elementárnych častíc, kvantovej teórii poľa, kvantovej mechanike i astrofyzike. Vlastnosti látok v blízkosti absolútnej nuly poskytujú nevyčerpateľný zdroj nových poznatkov, ktoré sa radikálne odlišujú od poznatkov získaných za bežných podmienok. Takmer nikoho už dnes neprekvapí, ak sa stretne s opisom vlastností mikročastíc pomocou

kvantovej mechaniky. Avšak fakt, že práve kvantová mechanika určuje aj správanie makroskopických látok, bude pre mnohých veľkým prekvapením.

Z knihy Svet v blízkosti absolútnej nuly

1.2.3 Chirurg husárskeho pluku fyzikom

Tretím mužom z trojice objaviteľov zákona zachovania a premeny energie bol Hermann Helmholtz. V dizertácii obhájenej v r. 1843 na lekárskej fakulte dokázal existenciu neurónov – štruktúrnych prvkov nervového tkaniva. Bol chirurgom husárskeho pluku a pritom si našiel čas aj na prácu v súkromnom fyzikálnom laboratóriu fyzika G. Magnusa i v laboratóriu fyziológa J. Müllera. V r. 1845 založili mladí fyzici Berlínsku fyzikálnu spoločnosť, ktorej členom sa stal aj Helmholtz. Z tejto spoločnosti vznikla Nemecká fyzikálna spoločnosť, ktorá začala vydávať vlastný referatívny časopis Fortschritte der Physik.

V prvom ročníku tohto časopisu z r. 1845, ktorý vyšiel až r. 1847, uverejnil Helmholtz prehľadnú prácu o teórii fyziologických tepelných javov.