Search this site
Embedded Files
Prof Stefan Janos
  • Home
    • english version
  • Aktivity, Jubileá a iné
    • Patenty
    • Aparatúra pre jadrovú demagnetizáciu
    • Solid Argon, Solid Nitrogen
    • 50.-výročie skvapalnenia hélia v Košiciach
  • Albert Einstein Center for Fundamental Physics Bern
    • Spolupracovníci
  • Auf dem Jagd
  • Vedecká činnosť
    • Publikácie
      • Acta Physica Slovaca
      • Slovensky
  • Štefan Jánoš vo Wikipédii
  • Curriculum vitae
  • Vyznamenania
  • Novinové články
  • Moji kolegovia
  • Fotografie
  • K detstvu a šesťdesiatke
  • Zaujímavé linky
  • Zimné plávanie v Aare
  • Charkov 2012
  • Kontakt
Prof Stefan Janos

Nové na stránke: Na veselú nôtu

ŠTEFAN JÁNOŠ: Fascinujúca Sofija Kovalevská a jej láska k matematike (1. časť) | 85

Fascinujúca Sofija Kovalevská a jej láska k matematike (2. časť) | 205

Nová kniha: Kvantové vlastnosti supratekutého hélia 4


Fyzika nízkych teplôt (Knižná publikácia)

Fyzika nízkych teplôt dosiahla v posledných dvoch desaťročiach veľmi významné teoretické i experimentálne úspechy, ktoré výrazne obohatili úroveň fyzikálneho myslenia nielen vo fyzike kondenzovných látok, ale ovplyvnili aj nové teoretické prístupy vo fyzike elementárnych častíc, kvantovej teórii poľa, kvantovej mechanike i astrofyzike. Vlastnosti látok v blízkosti absolútnej nuly poskytujú nevyčerpateľný zdroj nových poznatkov, ktoré sa radikálne odlišujú od poznatkov získaných za bežných podmienok. Takmer nikoho už dnes neprekvapí, ak sa stretne s opisom vlastností mikročastíc pomocou

kvantovej mechaniky. Avšak fakt, že práve kvantová mechanika určuje aj správanie makroskopických látok, bude pre mnohých veľkým prekvapením.

Z knihy Svet v blízkosti absolútnej nuly

1.2.3 Chirurg husárskeho pluku fyzikom

Tretím mužom z trojice objaviteľov zákona zachovania a premeny energie bol Hermann Helmholtz. V dizertácii obhájenej v r. 1843 na lekárskej fakulte dokázal existenciu neurónov – štruktúrnych prvkov nervového tkaniva. Bol chirurgom husárskeho pluku a pritom si našiel čas aj na prácu v súkromnom fyzikálnom laboratóriu fyzika G. Magnusa i v laboratóriu fyziológa J. Müllera. V r. 1845 založili mladí fyzici Berlínsku fyzikálnu spoločnosť, ktorej členom sa stal aj Helmholtz. Z tejto spoločnosti vznikla Nemecká fyzikálna spoločnosť, ktorá začala vydávať vlastný referatívny časopis Fortschritte der Physik.

V prvom ročníku tohto časopisu z r. 1845, ktorý vyšiel až r. 1847, uverejnil Helmholtz prehľadnú prácu o teórii fyziologických tepelných javov.

Google Sites
Report abuse
Page details
Page updated
Google Sites
Report abuse