nemôže byť každý Rilke... alebo Cvetajeva... alebo... Naťahovanie povrazových mostíkov [cez priepasti] Nezabúdajúc na seba Každému niečo určíme ponúkame Niektorí vedia brať Naberú [sebe si] Bojíš sa pohladenia okríknutia zakríknutia Čoho sa bojíš? Čašu priateľstva ponúkam ti [tak núkali] Ak sa stvoreniu páči, nech vezme Ak sa nepáči, nech nechá tak Po schodoch do neba pobežím bez teba Bezseba [nebo, peklo, raj je škola pre mňa, Júlia] Zabavme sa (1973)
To mali kdesi zvoniť... Z toho istého ničoho Smutná [To mali kdesi zvoniť a nezvonili Tisíc príčin mali Prvou bolo, že nemali zvony - povedali] Veselá Včera áno Dnes už nie Mlčanie Zmrazenie v bode tupej istoty Je jasné Nepríde, koho čakám Ovládajúc esperanto, už by sme si všetci rozumeli? Aj tak by som sa ho neučila Dolu svahom vlnka žblnká, preskočí si potok srnka Zem moja krásna pod Tatrami [neprípustné vlastnícke pocity] Jesenný poprašok na skalnatom štíte Prečo myslia, že čo odsudzujem nemôže mi byť vlastné? Povedzte moju pravdu Uverím vám (1972)
Ako bude, tak bude I ty vieš, že cez to treba prejsť. Musíš cez to prejsť sám.
A vyjdeš z toho porazený, dolámaný, možno zranený, ale zocelený. Nezáleží mi na
cnosti bez rizika, schovanej v úkryte. Riskuj! A pohrúž sa sedemkrátsedem do
ohňa! Keď vyjdeš z neho, poďakuješ sa mi.. [citát] V páperovej dlani hýčkaná Ochranné striešky nad hlavou A všade pohyblivé schody [dážď vidno na mlákach načo vystrkovať hlavu] Príďte, ó príďte, jesenné dažde! Je tak teplo NAŠE ZDRAVIE V PESTREJ STRAVE Spánok a ona na kruhy pod očami [tak nedotýkajte sa tých kruhov!] Pohrúž sa sedemkrátsedem do ohňa Oheň je viac než teplý [horí ohník, horí] Nariadia azbestové chrániče Bude, ako bude [1973]
Stebielka Aj tráva dozrieva Nie bez hrdosti [to vidno] Ohraničuje pole [políčko, pole] Pšenica zlatne Úroda Aj tráva dozrieva My Novonarodení Dlho dlho budeme čakať Na pohľad otvorenými očami [mačiatka, šteniatka] Či nás dovtedy stihnú vychovať? Či na nič nezabudnú? [mať žne a kto to dieťa čičíka?...] Obláčky - baránky Niet kolísok v poli Je medza [akoby medza] Na nej tráva Vo vetre, tiež zlatne (1973)
Ale nič Pokrčenie pliec Naozaj nič To keď povieme: "Vieš..." A zľaknúc sa radu slov, ktoré by sme museli vypovedať Zastaneme Slov sa bojíme Vymknú sa nám z rúk Šantia, zlomyseľné, detinské Šáločky, tanieriky drahé, porcelánové Rozbíjajú Ale nevedia o tom Čo by sme boli bez slov? A ony akoby len čakali, kedy ich vyslovíme Rozbehnú sa, skáču Tešia sa Nechcú sa vrátiť, keď zavoláme Len bežia Aj potme Ale nič Smútia, keď zastaneme [1973] |
z mojich |