Z vody

***

Navykol som si ako na alkohol

na tvoju tvár. A nikdy nemám dosť.

Jej pravé meno je však nespavosť.

Dal som si prášok, ale nepomohol.

Spomenul som si náhle na lákavú

možnosť. A píšem súrny telegram,

aby si prišla. (O koľkej. A kam.)

A pijem ťa jak horkú čiernu kávu.

Ak inde ľúbiš, vedz, že tikajú

vo všetkých láskach práve natiahnuté

hodiny: kruté, kruté, kruté...

Milosrdný, kto nenavyká ju.

Mám ustatú a ťažkú hlavu ako po plyne.

Čas jednej lásky plynie, odplynie.

Čas inej práve nastáva.

Nad tvojím srdcom biela zástava.

Minútu pre usnutím

Videl som vtáka s purpurovým perím

Mám oči plné krásnych disonancií

V noci ktorú zapaľujú jeho krídla

bývam vždycky sám

trápim sa

plačem

vymýšľam si

chvíľu s tebou medzi ružami

tam sa ťa učím naspamäť

tam ťa dýcham

až kým povieš Dosť

Ja viem že sa to nesmie

Ale kdekoľvek sa dotkneš môjho tela

stáva sa z neho zreteľne chvejúci sa tón

Tak dosť Už dosť

Som tvoja hudba

melódia ktorá nejde z hlavy

môžeš si ma pískať

mysliac na iné

Ty si ma pískaš

myslíš na iné

mne to nejde z hlavy

Dovoľ mi usnúť

dovoľ mi usnúť

fantázia purpurový vták