Príležitosť lítá, a pilný ju chytá

Príležitosť se maluje v človeka podobe,
krem dvúch krídel na ramenách nic nemá na sobe.
V pravej ruce jako behúň má velkú palicu,
nic nemá vlasúv na hlave, krem nad čelem ščicu.
Spredku každý za tú ščicu múže ju chytiti,
jak pomine, holá v tyle nedá se zhoniti.
Kdo má k čemu príležitosť, chytiti ju múže,
a skrze jej dobrú pomoc v prácách si pomúže.
Tak predkové starodávní ju vymalovali,
nedbanlivých ku pilnosti vynaučovali.
Protož jak máš príležitosť, užívaj ju pilne,
jak zanedbáš, bez úžitku ujdeť' neomylne.

Jak chceš kumšt literný vedeť, musíš pri učení sedeť

Uč se, synu, dobrým mravom, a i pobožnosti,
budeš míti potešení nekdy v tvej starosti.
Jestli se nic nenaučíš, budeš banovati,
nebo čas tvojej mladosti víc se nenavrátí.
Umení má trpký koreň, než sladké ovotce
prinášá temu v hojnosti, kdo se učiti chce.
Nedbaj, synu, na trpkosti, které máš v učení,
táto trpkosť svojím časem v sladkosť se promení.
Nic neplatí stríbro, zlato, i drahé kamení,
jak za mladi nezhromáždíš pekného umení.
Neb umení za peníze kupovať nesluší,
kdo ho chce meť, skrz svú prácu dostávať ho musí.