Ján Buzássy

 

*

Šťastie. Dvojdomý vyšetrovateľ

 

Svet sa ťa dotýka na nechránenej strane.

Stále je šťastím byť, aj keď to väčšmi bolí.

Ona má vavrínové srdce. Tvoje je opadané.

A nie je dôkaz, list - že ste spolu boli.

Ale je dôkaz - že už byť je veľa,

čo je a mizne, čo sa nás tak čudne tkne.

"Je tu niekto?" pýtaš sa vyšetrovateľa -

lupiča. "Nie, nikto!" odvrkne.

 

*

Loď snov. Pokyn

 

Hlava spí, kým srdce čulé

búši do krídel, no nevzlieta,

vnútorný pohyb, ako pohyb v úli,

smer zo sveta i do sveta.

Nepokoj. Náhla zmena ticha.

Pokyn. Žiara, obnažená zver.

Pohyb, ktorým nás prestupuje pýcha.

Chvenie pevne uzavretých dvier.

 

*

Melanchólia. Hladina ustálená?

 

Je to dej slzy - keď sa stáva tmavým,

čo bolo smrtiace. Dej obludný,

čierna slepota v pravom poludní,

no predsa len dej menej dokonavý.

Ach, aký ľudský, placho vyhýbavý!

Iba tu, slza, s nami pobudni,

pokým tvoj odvar vsiakne do studní.

Minul čas dejov? Zostávajú stavy?

 

*

Byron. Nočný motýľ

 

Ak slabne milenkin dych, máš o šancu menej.

Odkiaľ berie nádej, keď dodýchal cit?

No telo ženy ružovo odbremenenej

vie svoje. Ži, s kým chceš, no pre mňa chyť

motýľa jesenných nocí, padá mu z krídel

do rána temnom ševeliaci peľ.

Neklam, sám si ho so mnou dva razy videl.

Či si to len raz - chcel?

 

*

Nepriznané. Pripustené

 

Aká diaľka k postave na konci aleje,

belasé slnko a jej biela silueta,

rovnako veľká, hoci alej ubieha.

Zrýchľuješ chôdzu, ale aj diaľku.

Čo bolo hĺbkou, už je tmou.

Zase raz áno miesto nie. Sú štyri ráno.

Sníva sa ti?

Cnie.

***

Včelám sú kvety priehľadné.

To iba motýľ plameň zahasí, sám mihotavý,

opitý vôňou vrhá sa do všetkého, čo planie.

A nočný motýľ, ktorý pozná len spiace kvety,

zbiera med sviec.

***

V tiesni,

v časovej tiesni, ktorou je každé bytie,

slza z krvi steká,

podvojná,

sama nerozoznávajúca,

čo je ešte slza a čo krv.

Lebo krv, väčšmi telesná než slza,

ktorá je krvou duše,

potláča srdce a nahrádza zrak:

pohľadom z božských diaľok.

A v sivom kremeni každej slzy

krúži iskierka.

Jazda so zatiahnutou ručnou brzdou,

jazda v dvoch smeroch: vpred

i naspäť. Krajinou zlodejov, tým rajom prstov,

kde „áno“ i „nie“ je tá istá odpoveď.

 

Motor sa prehrieva, to takmer státie

je namáhavé, s tou ťarchou unikať

v kraji, kde číry cit je dôvod na prekliatie

a prvý milovník je vlastne kat...