Malé tlačené písmená:a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž
Veľké tlačené písmená: A, Á, Ä, B, C, Č, D, Ď, DZ, DŽ, E, É, F, G, H, CH, I, Í, J, K, L, Ĺ, Ľ, M, N, Ň, O, Ó, Ô, P, Q, R, Ŕ, S, Š, T, Ť, U, Ú, V, W, X, Y, Ý, Z, Ž
Veľké písmená píšeme na začiatku vety, na začiatku vlastných podstatných mien.
HLÁSKOSLOVIE
Hlásky:
I. Samohlásky
1. krátke: a, ä, e, i (y), o, u
2. dlhé: á, é, í (ý), ó, ú
II. Dvojhlásky
ia, ie, iu, ô
III. Spoluhlásky A/ Delenie podľa tvrdosti 1. tvrdé: k, g, h, ch, d, t, n, l 2. mäkké: ď, ť, ň, ľ, ž, š, č, c, dž, dz, j 3. obojaké: b, p, m, v, f, r, s, z
Po "z": jazyk, nazývať, ozývať sa, prezývať, pozývať, vyzývať, vzývať
Po "l": lyko, lysý, lýtko, lyže, lyžica, mlyn, plyn, plynúť, plytký, vzlykať, zlyhať, blýskať sa, blyšťať sa, plyš, vplyv, ovplyvniť, oplývať, splývať
VETNÉ ČLENY
I. Základné (hlavné) vetné členy
1. Prísudok
2. Podmet II. Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy
1. Predmet
2. Príslovkové určenie
3. Prívlastok
4. Doplnok
5. Prístavok
1/ Prísudok - je základný (hlavný) vetný člen, ktorý prisudzuje nositeľovi deja - podmetu - nejaký dej, stav alebo vlastnosť. Otázka: čo robí podmet? čo sa deje s podmetom?
Druhy:
a/ slovesný
b/ menný
2/ Podmet - je základný (hlavný) vetný člen, ktorý je nositeľom deja, stavu alebo vlastnosti. Otázka: kto? čo?
Druhy:
a/ nevyjadrený
b/ vyjadrený
3/ Predmet - je rozvíjací vetný člen, ktorý rozvíja sloveso alebo prídavné meno v prísudku. Otázky: všetky pádové okrem N.
Druhy:
a/ priamy
b/ nepriamy
4/ Príslovkové určenie - je rozvíjaví vetný člen, ktorý rozvíja sloveso, prídavné meno v prísudku alebo príslovku. Vyjadruje rozličné okolnosti deja.
Druhy:
a/ miesta - kde? kam? odkiaľ?
b/ času - kedy? ako dlho?
c/ spôsobu - ako? akým spôsobom?
d/ príčiny - prečo? pre akú príčinu?
5/ Prívlastok - je rozvíjací vetný člen, ktorý rozvíja nadradené podstatné meno. Otázky: aký? ktorý? čí?
Druhy:
1 a/ zhodný
b/ nezhodný
2 a/ jednoduchý
b/postupne rozvíjací
c/ viacnásobný
6/ Doplnok - je rozvíjací vetný člen, ktorý sa vzťahuje k dvom vetným členom, a to k prísudku a podmetu alebo k prísudku a predmetu. Otázky: aký? ako? za koho? za čo? ako kto? ako čo?
Druhy:
a/ podmetový
b/ predmetový
7/ Prístavok - je polovetná konštrukcia, ktorá vyjadruje význam niektorého vetného člena iným spôsobom. Je k nemu voľne pripojený. Od ostatnej vety ho oddeľujeme čiarkou.
SLOVOSLED
Slovosled je poradie slov vo vete podľa významu.
VETA
Veta je spojenie viacerých tvarov slov do jedného celku. Vetou vyjadrujeme svoje myšlienky, keď niečo oznamujeme, keď sa na niečo pýtame alebo niečo rozkazujeme. Vety píšeme s veľkým začiatočným písmenom.
Znamienka na členenie písaného textu sú: bodka, výkričník, otáznik, čiarka, dvojbodka, pomlčka, spojovník, tri bodky, zátvorky, úvodzovky.
DRUHY VIET
I. Podľa obsahu (zámeru):
1. oznamovacia (Deťi sa hrajú.)
2. opytovacia (Chodíš do školy?)
3. rozkazovacia (Daj si čiapku!)
4. zvolacia (Aké krásne hory!)
5. želacia (Keby som na to prišiel!)
II. Podľa členitosti:
1. jednočlenná
2. dvojčlenná
III. Podľa zloženia:
1. jednoduchá
a/ holá
b/ rozvitá
c/ s viacnásobným vetným členom
2. zložená (súvetie)
a/ jednoduché
b/ zložené
SÚVETIE
I. Priraďovacie
1. zlučovacie
2. stupňovacie
3. odporovacie
4. vylučovacie
II. Podraďovacie
1. podmetová
2. prísudková
3. predmetová
4. prívlasková
5. príslovková
a/ miesta
b/ času
c/ spôsobu
d/ príčiny
6. doplnková
SLOVNÉ DRUHY
V slovenčine je desaťslovných druhov: 1/ Podstatné mená 2/ Prídavné mená 3/ Zámená 4/ Číslovky 5/ Slovesá 6/ Príslovky 7/ Predložky 8/ Spojky 9/ Častice 10/ Citoslovcia
Mravec a svrček
Na lúke za lesom sa pomaličky končilo horúce leto. Všade plno radosti a dostatok jedla pod zub aj do komôrky. Svrček sedel na konáriku a veselo si pobzukoval. Pozoroval malých mravcov, ako neúnavne behajú a znášajú si potravu do svojich obydlí.
"Počúvaj, mravček," prihovoril sa jednému. "To si taký pažravý? Je mi ťa ľúto, ani sa nezabavíš, ani si nezaspievaš, len sa staráš, čo na obed!"
Kamarát mravček položil oriešok a vraví mu: "Zima býva krutá, tak si robím zásoby, aby som nehladoval. Ty si kedy začneš robiť zásoby na zimu?"
Svrček sa rozosmial a mávol rukou, že zima je ešte ďaleko, a spieval si ďalej. A spieval aj ďalší deň a nasledujúci znova. stále bol veselý a smial sa mravcom, že toľko pracujú.
Dni sa krátili a zima na seba nenechala dlho čakať. Ubúdalo slnka, svetla a tepla, aj potravy bolo čím ďalej, tým menej. Svrček sa jedného rána zobudil a nemal čo dať do úst.
Vonku svišťal vietor a napadol sneh. Nech milý svrček hľadal, koľko chcel, nenašiel nič. Preto sa vybral k mravčekovmu domčeku, aby ho poprosil o pomoc.
Mravec však odpovedal: "Smial si sa mi v lete, spieval si si, zabával sa. Bol si lenivý robiť si zásoby a ja pre dvoch nemám!" Dvere sa zatvorili svrčekovi priamo pred nosom.
Ponaučenie:
Keď máš všetkého nadostač, odlož si na horšie časy.