|
Po stopách Leonarda Stöckela
450 rokov od úmrtia F. Meanchtona – spomienkové slávnosti vo Wittenbergu
 19. apríla 2010 uplynulo 450 rokov od úmrtia Filipa Melanchtona – Učiteľa Nemecka (Preceptor Germanie).
Tento druhý najvýznamnejší muž nemeckej reformácie a najbližší spolupracovník Luthera sa stal ozdobou Wittenbergu a pravou rukou reformátora predovšetkým pri formulovaní vieroučných právd učeným, teologickým a filozofickým spôsobom na najvyššej úrovni tej doby.
na obrázku portrét Leonarda Stöckela
Pri príležitosti 450. výročia Melanchtonovho úmrtia sa vo Wittenbergu konali spomienkové slávnosti, na ktoré sa vybrala aj malá delegácia z Bardejova v zložení J. Mišák, J. Foľta a J. Velebír. Na túto cestu sme sa vyberali s viacerými cieľmi: S Božou pomocou sa nám viac alebo menej podarilo naplniť všetky tieto zámery. S výsledkami našej cesty preto radi oboznámime aj čitateľov Bardejovského Prameňa.
 Foto: Pohľad na centrum Wittenbergu s radnicou, v popredí ktorej sa nachádzajú sochy Melanchtona (bližšie) a Luthera (ďalej) nadživotnej veľkosti. V pozadí mestský kostol "Stadtkirche", v ktorom kázal Dr. Martin Luther.
Piatok
Naša cesta začala v piatok ráno. Po v celku bezproblémovej jazde sme popoludní dorazili do Wittenbergu. Ubytovanie a program nám pomohla zabezpečiť pracovníčka biskupského úradu vo Wittenbergu, sestra Adelheid Ebel. Ona bola aj sprostredkovateľom viacerých stretnutí a predstavila nás zaujímavým a z nášho pohľadu dôležitým ľuďom v meste.
Hneď večer pri prvej obhliadke mesta sme navštívili zámocký kostol. Na jeho dverách boli pripevnené Lutherove výpovede proti odpustkom, v jeho priestoroch sú pochovaní Luther aj Melanchton. Z toho dôvodu sa práve v tomto kostole v nedeľu 18. 4. 2010 konali televízne služby Božie pri príležitosti 450 rokov Melanchtonovej smrti.
 Foto: Jeden z nespočetných reklamných pútačov s Lutherovov tématikou, konkrétne reštaurácia s dobrým nemeckým a lutheránskym jedlom.
Vo večerných hodinách sa konalo slávnostné otvorenie výstavy: „Nové poklady pre Melanchotna“ v Melanchtonovom dome. Počas tohto večera nám sestra Ebel sprostredkovala stretnutie s Dr. Martinom Treuom, riaditeľom Nadácie Lutherových pamätných miest v Sasku Anhaltsku. Dr. Treu je riaditeľ múzeí s tematikou reformácie v tejto spolkovej krajine. V rozhovore o našich plánoch vytvoriť múzeum Leonarda Stöckela v Bardejove nám ponúkol podporu v podobe prístupu k materiálom, ktoré sú k dispozícii v Nemecku. Previedol nás osobne celým múzeom a na konkrétnych príkladoch v novovytvorenej expozícii poukázal na najnovšie trendy pri vytváraní výstav. Upozornil nás aj na pre nás dôležité informácie o študentoch z Uhorska, na ktorých dodnes vo Wittenbergu nezabúdajú. Druhým dôležitým stretnutím tohto večera bolo stretnutie s bratom farárom Hansom Kaschom. Vo Wittenbergu pôsobí z poverenia Svetového luteránskeho zväzu (SLZ) ako riaditeľ centra SLZ. Hlavnou náplňou jeho práce je koordinovať podujatia organizované v súvislosti s blížiacim sa výročím 500 rokov od začiatku reformácie.
 Foto: Časť expozície v Melanchtonovom dome. Na fotke je zároveň aj pani Adelheid Ebel, sekretárka biskupského úradu vo Wittenbergu, ktorá nám sprostredkovala stretnutia s mnohými zaujímavými ľuďmi z oblasti múzejníctva a cirkevného života.
Na sobotné dopoludnie sme mali vopred dohovorené stretnutie s farárom miestneho evanjelického cirkevného zboru br. Volkmannom. Brat farár nás na úvod previedol priestormi najstaršej evanjelickej fary na svete. Prvým evanjelickým farárom tu bol tretí muž reformácie farár Johannes Bugenhagen.
Brat farár Volkmann nás uviedol do súvislostí, v akých pôsobí tunajší cirkevný zbor. V mestečku, ktoré má viac ako 46.000 obyvateľov pôsobia dva evanjelické cirkevné zbory. Veľký mestský zbor má približne 4.000 členov. Stretáva sa v mestskom kostole a jeho farárom je br. Volkmann. Menší zámocký zbor sa stretáva v zámockom kostole (má okolo 150 členov) a vznikol po druhej svetovej vojne a nástupe socializmu v bývalej NDR. V tom čase kostoly, ktoré neslúžili na služby Božie v cirkevných zboroch boli cirkvi odobraté a použité na iné účely. Preto cirkev operatívne oddelila časť obyvateľov mesta a vytvorila malý samostatný cirkevný zbor, čím zachránila pre cirkev miesto pamätné pre všetkých luteránov. Farárom tohto menšieho zboru je regionálny biskup Siegfried Kasparick.
 Foto: Pohľad na časť Lutherovej sochy s Bibliou pred radnicou.
S bratom farárom Volkmannom sme hovorili o možnosti pozdraviť účastníkov služieb Božích v nedeľu dopoludnia, oboznámili sme ho s plánmi na konanie osláv Leonarda Stöckela v Bardejove a pozvali sme delegáciu veriacich z Wittenbergu na služby Božie 13. júna 2010. Poprosili sme ho aj o sprostredkovanie kontaktov na Gymnázium Luthera a Melanchtona, ktorého študentov by sme radi privítali ako aktívnych účastníkov študentskej konferencie pripravovanej na október tohto roku v Bardejove. Sobotňajšie poludnie mal pre nás vyhradené riaditeľ Centra SLZ H. Kasch. Pozval nás do priestoru pod námestím, kde v rámci existujúceho mestského parku pripravuje SLZ záhradu Martina Luthera. Zámerom tejto aktivity je vysadiť do roku 2017 v tomto parku a na ďalších miestach Wittenbergu 500 stromov, ktoré by symbolizovali 500 rokov od reformácie. Každý strom má sadiť predstaviteľ niektorej evanjelickej luteránskej cirkvi z Nemecka alebo zo sveta a zároveň sa má zaviazať, že vo svojej domovine rovnako vysadia pamätný strom. Takýmto spôsobom sa má symbolizovať duchovné spojenie medzi Wittenbergom a všetkými miestami, kam učenie M. Luthera v priebehu stáročí zapustilo korene. Táto myšlienka sa nám veľmi zapáčila.. Hneď sme rozvíjali svoje predstavy o tom, kde a ako by sme strom reformácie mohli zasadiť u nás, v slovenskom Wittenbergu. O tejto aktivite určite budeme hovoriť s bratom generálnym biskupom aj predstaviteľmi mesta. Nesie v sebe dôležité posolstvo, ktorého nositeľmi by sme radi boli aj my, dedičia reformácie v Bardejove.
 Foto: Pohľad na sochu Melanchtona pred radnicou.
Brat Kasch pripomenul aj ponuku pre farárov zo Slovenska zúčastniť sa pravidelných vzdelávacích seminárov, ktoré v rámci príprav výročia reformácie organizuje Svetový luteránsky zväz vo Wittenbergu. Popoludnie sme strávili prehliadkou mestského kostola s podrobným výkladom o stopách F. Melanchtona v tomto chráme. Ďalší čas sme využili na návštevu Lutherhausu, múzea reformácie v dome, kde do smrti žil Martin Luther so svoju manželkou Katarínou. Tieto prehliadky nám poskytli mnoho podnetov a informácií pre zamýšľané vzdelávacie zájazdy.
Vo večerných hodinách sme prijali pozvanie a zvláštne podujatie pripravené opäť v Melanchtonovom dome. Formou záhradného divadelného predstavenia boli účastníkom priblížené posledné okamihy života F. Melanchtona. Stretnutia podobného charakteru by veľmi ožili dosiaľ nevyužité a schátralé priestory dvora Gründlovského domu, v ktorom by sme radi zriadili zamýšľané múzeum.
Nedeľa
Služby Božie v mestskom chráme sa začínali o 10.00. Z ponuky dvoch bohoslužobných stretnutí vo Wittenbergu sme si vybrali práve toto, nakoľko pri televíznych službách Božích by sme mali možnosť byť len ich účastníkmi. Našim zámerom však bolo aj predniesť pozdravné slovo domácemu cirkevnému zboru. Takýto priestor sa nám ponúkal v mestskom kostole. Slávnostným kazateľom bol biskup Fischer z Bádenskej zemskej cirkvi, z miesta blízkeho rodisku Melanchtona. Po jeho kázni sme dostali priestor na prednesenie nášho pozdravu. Po službách Božích sa pri našej delegácii zastavili viacerí účastníci služieb Božích i s bratom biskupom, ktorý bol kazateľom. Mali sme možnosť priblížiť im okolnosti našej návštevy a zopakovať pozvanie do Bardejova.
 Foto: Otvorenie novej expozície v Melanchtonovom dome. Na fotke je zároveň aj autor expozície.
Záver
Počas celého pobytu vo Wittenbergu sme boli sprevádzaní srdečným priateľským prijatím zo strany domácich veriacich. Meno Leonarda Stöckela pre nich bolo dostatočne zaujímavou vizitkou, na ktorú vo Wittenbergu živo reagovali.
Náš pobyt v rodisku reformácie nám pripomenul vážnosť Božieho diela, ktoré sa tam rodilo pred 500 rokmi. Uvedomovali sme si, ako Božie slovo pôsobilo zmeny v konkrétnych životoch, vystavovalo ľudí konfrontácii s autoritami sveta, kládlo im otázky, na ktoré reformátori hľadali odpovede opäť v Biblii. Sme vďační Pánu Bohu za to, že dielo viery očistil. Sme vďační za ľudí, ako Luther, Melanchton, Bugenhagen, Stöckel a ďalší, ktorých mená sú dodnes viditeľne vystavené ako vážna výzva na domoch vo Wittenergu. Z tejto cesty sme si okrem viacerých praktických skúseností a dobrých podnetov priniesli aj duchovné povzbudenie, aby sme v Božom diele neochabovali, ale nechali sa viesť mocou Božieho slova aj my, dnešní potomkovia veľkých osobností minulosti.
Život a dielo Leonarda Stöckela sú pre nás v tomto smere veľkou výzvou. Preto im chceme venovať potrebnú pozornosť. K tomu pozývame aj vás ostatných členov zboru. Po stopách Leonarda Stöckela nechceme kráčať len tým, že budeme chodiť na pamätné miesta jeho života. Chceme sa učiť jeho spôsobu viery, spôsobu vyučovania Božieho slova, spôsobu kresťanského života. V ňom sa jeho kresťanská viera prejavila vysokou mravnosťou, vzdelanosťou a ľudskými hodnotami. Nie náhodou po svojom blízkom priateľovi a učiteľovi zdedil aj upravený titul: Preceptor Hungarie – Veľký učiteľ Uhorska.
Zdroj: Bardejovský Prameň
Text článku: J. Velebír
Text k fotografiám: J. Mišák
Foto: J. Velebír, J. Mišák, J. Foľta
|