KUNSTHALLE

FAKTY‎ > ‎DOKUMENTY‎ > ‎kauzy‎ > ‎

SEN O KUNSTHALLE

"Od polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia diskutovali slovenskí výtvarníci o výstavnej inštitúcii typu Kunsthalle, ktorá na Slovensku stále chýba. Jej cieľom je prezentovať výstavy, ktoré predstavujú najnovšie tendencie a smerovania domácej a zahraničnej umeleckej scény. Nie je to klasická galéria, nemá vytvárať vlastné umelecké zbierky. Skôr orientovať umelcov aj divákov v tom, čím žije súčasné výtvarné umenie a rôznymi podujatiami pomôcť širšej verejnosti pri pochopení najnovších umeleckých hľadaní." viac

História

Danubiana

Hurbanove kasárne

Dom umenia

Jurkovičova tepláreň

Bratislavské centrum vizuálneho umenia

Zoznam Kunsthalle v susedných štátoch

Koncepcia rozvoja kultúry

1993 - Adriana Krnáčová, riaditeľka Sorosovho centra súčasného umenia (1991 – 1995) pripravila projekt Kunsthalle, pretože už vtedy bola potreba variabilného výstavného priestoru. Bolo vytypovaných 11 objektov v okolí centra Bratislavy vhodných pre rekonštrukciu, prevažne bývalé priemyselné objekty skrachovaných podnikov (Závody MDŽ – Cvernovka, Jurkovčová tepláreň, Cvernovka, Sklad č. 5, Kefáreň, a pod.). Materiál bol predložený Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava a investorovi Georgovi Sorosovi. Pre majetkovú nevyjasnenosť objektov, pre revolučnosť a náročnosť projektu a neochotu Magistrátu podieľať sa na spolufinancovaní začali vznikať prieťahy, ktoré viedli v roku 1995 k definitívnemu odstúpeniu investora od projektu.
17. december 1997 - Zástupcovia Výzvy slovenských výtvarníkov a teoretikov (Blažej Baláž, Peter Meluzin, Milan Pagáč, Zuzana Bartošová, Hana Vaškovičová, Katarína Kišová) prezentovali na tlačovej konferencii v Dome novinárov (na Župnom námestí 7 v Bratislave) svoj návrh/požiadavku na vytvorenie organizácie typu Kunsthalle (v bode Galérie, Slovenská národná galéria).
28. január 1999 - Na 12. schôdzi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prezentoval zástupca Výzvy slovenských výtvarníkov a teoretikov (výtvarník Blažej Baláž, Ján Bakoš, riaditeľ Ústavu dejín umenia SAV a Zuzana Bartošová, prezidentka Slovenskej sekcie AICA), mimo iné, prebudovanie Domu umenia na Kunsthalle s hlavným kunsthistorikom, výstavným plánom a so zriadením správnej rady. (viď. príloha 10, 12 dolu)

1. máj 1999 - Branislav Rezník bol na MKSR poverený prípravou Kunsthalle. Vo funkcii zotrval cca 1,5 roka a následne odišiel do Slovenského národného múzea. Počas svojho pôsobenia nebol ochotný prediskutovať materiál pred jeho zverejnením s odbornou obcou.

január 2001 - Minister kultúry Milan Kňažko (po konzultácii so zástupcami Výzvy slovenských výtvarníkov a teoretikov) navrhol zriadenie Kunsthalle (Dom umenia) v rámci Národného osvetového centra (ďalej NOC). M. Kňažko vytvoril organizačnú zložku - Dom umenia a riaditeľ NOC aj Radu Domu umenia. Popri výstavnej činnosti (okrem súčasného voľného umenia aj výstavy úžitkového umenia, dizajnu a architektúry) sa mala nová príspevková organizácia venovať aj dokumentovaniu a spracovávaniu informácii o jednotlivých druhoch súčasného umenia. Pre rozchádzajúce predstavy zainteresovaných strán a aj pre legislatívne problémy sa projekt neuskutočnil.

29. mája 2001 - Na z tlačovej besede MK SR bola prezentovaná Koncepcia rozvoja výtvarnej kultúry na Slovensku, v rámci inštitucionálnych problémov bolo poukázané na fakt, že na Slovensku neexistujú také inštitúcie ako je Kunsthalle (Dom umenia), sieň špecializovaná na vystavovanie súčasného výtvarného umenia. Jedným zo základných systémových opatrení je transformácia Slovenského centra dizajnu na Dom umenia - Centrum súčasného výtvarného umenia, architektúry a dizajnu. Inštitúcia by zároveň zabezpečovala dokumentovanie informácií o súčasnom výtvarnom umení. Mala by vzniknúť na priestorových možnostiach Národného osvetového centra a svoju činnosť by mala zahájiť od 1.1. 2002. viac

24. január 2003 - Stretnutie zástupcov Slovenskej sekcie AICA (Vladimír Beskid, Jana Geržová, Gábor Hushegyi, Katarína Rusnáková) s ministrom kultúry Rudolfom Chmelom. AICA navrhovala zásadnejšie riešenie - delimitáciu Domu umenia z kompetencie NOC a jeho transformáciu na inštitúciu s vlastnou právnou subjektivitou, pričom upozorňovali na nutnosť hľadania legislatívnych možností tejto zmeny (poučenie z roku 2001).
2003 - Rozhovor Lucie Gregorovej a Richarda Gregora s generálnym riaditeľom Sekcie umenia MK SR Andrejom Zmečkom v novinách o výtvarnom umení Dart 03 (ročník V., str.3), v ktorom A. Zmeček deklaruje zriadenie Kunsthalle k januáru 2004. (viď. príloha 14 dolu)

marec 2004 - Začalo sa s prípravou štatútu Domu umenia, tzv. Kunsthalle, s pracovným názvom Neziskové Centrum súčasného umenia a nových médií A4. Uvažovalo sa o zriadení neziskovej organizácie, financovanej z viacerých zdrojov - majoritne zo štátneho rozpočtu. Otvorenie bolo plánované na koniec roka 2004. viac

3. jún 2004 - Generálny riaditeľ Sekcie umenia MK SR Andrej Zmeček uviedol, že nová organizácia s pracovným názvom Centrum súčasného umenia bude založená už v priebehu júna, keď vznikne jej Správna rada a Dozorná rada a začne sa s jej inštitucionálnym budovaním. viac

február 2005 - Ministerstvo kultúry vymenovalo Radu pre projekt Domu umenia zo známych umelcov a teoretikov ako poradný orgán (Miroslav Marcelli, Mária Hlavajová, Zuzana Bartošová, Jozef Jankovič, Rudolf Fila, Laco Teren, Boris Ondreička, Rudolf Sikora, Jiří Ševčík, Andrej Zmeček). Aj s ich pomocou mal byt’ v marci vypracovaný definitívny štatút.

9. február 2005 - Redaktorka SME Andrea Kopernická zverejnila v tlači podstatné informácie o umeleckej rade Kunsthalle, v ktorej pri rozhodovaní o koncepcii nového Domu umenia mala polovica hlasov patriť zakladajúcim členom a členom medzinárodnej rady občianskeho združenia Tranzit (Mária Hlavajová, Miroslav Marcelli, Ladislav Teren, Boris Ondreička, Jiří Ševčík).

25. február 2005 - Otvorený list Slovenskej sekcie AICA ministrovi kultúry, Rudolfovi Chmelovi, v ktorom žiadajú (mimo iné) o bezodkladné riešenie problematiky Kunsthalle. Uvádzajú pochybnosti o výkonnosti generálneho riaditeľa Sekcie umenia Andreja Zmečka, ktorý "potreboval dva roky, na to, aby sa vrátil k už existujúcemu riešeniu" z roku 2001. Kritizujú zloženie Rady Domu umenia, v ktorej piati z desiatich menovaných členov sú vo významných pozíciách Tranzitu, čo vyvolávalo otázku stretu záujmov.

marec 2005 - Legislatíva neumožňovala zriadenie neziskovej inštitúcie s finančnou podporou štátu. Začala sa príprava novej zákonnej normy. Dom umenia sa mal stať súčasťou NOC, s tým, že by sa v budúcnosti osamostatnil.

20. apríl 2005 - Výberové konanie na post riaditeľa Kunsthalle. Z dôvodu manipulácií s personálnym obsadením v umeleckej rade a následne aj v konkurznej komisii po zverejnení mien uchádzačov odstúpil v deň výberového konania s pomedzi prihlásených uchádzačov Michal Murin. Takto A. Zmečkom vytvorená komisia v zložení Ján Abelovský, Alexandra Kusá, Jozef Jankovič, Andrej Zmeček a ekonomická riaditeľka MK SR nevybrala nikoho zo zvyšných kandidátov.

jún 2005 - Pri NOC (príspevková organizácia MK SR) vzniklo pracovisko Domu umenia. Išlo o organizačnú jednotku v štruktúre NOC. Vedením bola poverená Erika Trnka, dovtedy riaditeľka Galérie Medium v Bratislave. Začalo sa s rekonštrukciou svetelného systému vo výstavných priestoroch Domu umenia.

január 2006 - Úvahy o "dvojdome" pre súčasný dizajn a súčasné výtvarné umenie. Prakticky malo ísť o spojenie Slovenského centra dizajnu a Domu umenia.

30. máj 2006 - Ministerstvo kultúry pozastavilo prípravu Domu umenia. Šéf sekcie kultúrneho dedičstva Vladimír Červenák uviedol, "že plány na zriadenie slovenskej "Kunsthalle" boli len improvizáciou, lebo peniaze na ich realizáciu sa nenašli".

1. jún 2006 - Ministerstvo kultúry zrušilo miesto riaditeľky Domu umenia. Erika Trnka bola prepustená (vypracovala výstavný plán aj s finančnou, personálnu a organizačnú štruktúru).

13. jún 2006 - Otvorený list členov Katedry pedagogiky výtvarného umenia PdF TU v Trnave (Blažej Baláž, Veronika Rónaiová, Mária Balážová, Štefan Blažo, Cyril Blažo, Michal Moravčík, Ivana Tomášová) ministrovi kultúry Rudolfovi Chmelovi so žiadosťou o zriadenie Kunsthalle. (viď. príloha 8 dolu)
august 2006 - Programové vyhlásenie vlády SR v pôsobnosti MK SR na roky 2006 – 2010 zahŕňa úlohu „Iniciovať vznik chýbajúceho dokumentačného, metodického a informačného centra pre oblasť výtvarného umenia (Kunsthalle)“.

december 2006 - Nastupujúci minister kultúry Marek Maďarič vyhlásil, že zrušenie Domu umenia predchádzajúcim ministrom Chmelom nebolo legálne. Po roku testovania Kunsthalle (s jeho zameraním sa mali stotožniť výtvarníci aj verejnosť) uvažovalo ministerstvo nad vytvorením samostatnej Galérie súčasného umenia. viac

13. február 2007 - Otvorený list výtvarníka Blažeja Baláža adresovaný ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi so žiadosťou o vytvorenie samostatnej organizácie Kunsthalle (Dom umenia) pre slovenskú výtvarnú obec. (viď. príloha 6 dole)
jún 2007 - Národné osvetové centrum dostalo do zriaďovacej listiny organizovanie výstav v Dome umenia i v Dvorane ministerstva kultúry.viac

júl 2008 - MK SR zriadilo Radu pre vypracovanie zámeru založenia Národného centra výtvarného umenia, organizácie v zriaďovateľskej resp. v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva. (Členovia rady: Branislav Rezník, Janka Motyčková, Magdaléna Ševčíková, Alexandra Homoľová, Ivan Jančár, Marcela Lukáčová)(viď. príloha 29 dole)

december 2008 - MK SR schválilo materiál „Zámer založenia Slovenského centra vizuálnych umení“, ktorý odporúča zriadenie novej príspevkovej organizácie v rezorte kultúry ako špecializovanej odbornej inštitúcie s termínom zriadenia od 1. januára 2010. „Materiál obsahoval podrobný popis činnosti inštitúcie, návrh zriaďovacej listiny a organizačnej štruktúry. Ako dôsledok ekonomickej krízy však neumožňoval zapracovať limit výdavkov rozpočtovej kapitoly rezortu kultúry do rozpočtu finančné požiadavky na vznik, činnosť a prevádzku novej príspevkovej organizácie ministerstva. Ministerstvo však odklad tejto úlohy považuje za dočasný." (viď. príloha 13 dole)

január 2010 - Finančná skupina Penta oslovila v súvislosti s Jurkovičovou teplárňou vyhlásenou za kultúrnu pamiatku (v bývalej priemyselnej štvrti na Čulenovej ulici v Bratislave) ministerstvo kultúry SR. Tepláreň Dušana Jurkoviča uvažuje využiť na kultúrno-spoločenské účely ako je "moderná galéria podobná Tate Modern v Londýne".
11. február 2010 - Iniciatíva Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo vyzvala ministra kultúry Mareka Maďariča, aby na pripravovanej diskusii 8. marca 2010 v A4 - nultý priestor objasnil v akom štádiu sa nachádza projekt Kunsthalle, ktorý ministerstvo nechalo zapadnúť do úzadia.
1. marec 2010 - Odpoveď na list iniciátorov výzvy Dvadsať rokov od nežnej neprebehlo zo strany Ministerstva kultúry SR k aktuálnemu stavu témy "Kunsthalle" (viď. príloha 13 dole)
13. apríl 2010 - Verejná diskusia pod názvom: Verejné inštitúcie pre súčasné umenie. Otázky a modely

18. jún 2010 - Otvorený list predstaviteľov slovenskej výtvarnej scény so žiadosťou o riešenie markantných, stále pretrvávajúcich nedostatkov kultúrnej politiky v oblasti výtvarného umenia (medzi iným aj absencia "Kunsthalle"). Listom deklarovali svoj záujem o spoluprácu pri zostavovaní programového vyhlásenia novej vlády a ďalšiu odbornú podporu. List bol zaslaný štyrom predstaviteľom novej vlády (Ivete Radičovej, Richardovi Sulíkovi, Jánovi Figeľovi, Bélovi Bugárovi). (viď. príloha 49 dole)

4. november 2010 - Stretnutie zástupcov iniciatív (Blažej Baláž, Jana Kapelová, Michal Moravčík) so štátnou tajomníčkou ministra kultúry Natáliou Cehlárikovou, GR Sekcie umenia a štátneho jazyka Jankou Motyčkovou a GR Sekcie riaditeľa kultúrneho dedičstva Branislavom Rezníkom k otázkam zriadenia "Kunsthalle", rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie, pripravovaného zákona o financovaní kultúry bývalým GR Sekcie umenia a štátneho jazyka Petrom Kováčom a k stavu regionálnych galérii po decentralizácii. (viď. príloha 48 dole)

4. november 2010 - Ministerstvo kultúry zverejnilo na svojej webstránke Rozpracovanie programového vyhlásenia vlády na roky 2010 a 2014, v ktorom uvádzajú zámer Iniciovať založenie Slovenského centra vizuálneho umenia ako chýbajúceho článku medzi informačno-dokumentačnými centrami v rezorte ku dňu 31.12.2013 (viď. príloha 50 dole)

novebmer 2010 - Ministerstvo kultúry získalo od Ministerstva obrany SR

Hurbanove kasárne a administratívnu budovu na Krížnej ulici v Bratislav

e, ktoré plánuje využívať ako multifunkčné kultúrne centrum. Uvažuje aj nad zriadením Kunsthalle.

viac

19. december 2011 - Minister kultúry Daniel Krajcer podpísal so súkromnou spoločnosťou Via Danubia, prevádzkujúcou súkromnú galériu Danubiana, zmluvu o vzniku novej inštitúcie "Danubiana – Slovenské centrum vizuálnych umení", ktorá má nahradiť absentujúcu inštitúciu typu Kunsthalle. Súvisejúce dokumenty viac ešte viac

19. december 2011 - stanoviská iniciatívy Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo a prezidenta AICA Juraja Čarného ku vzniku novej neziskovej organizácie Danubiana – Slovenské centrum vizuálnych umení (viď. prílohy 51 a 52 dole)

20. december 2011 - Výzva kultúrnej obce na odvolanie Ministra kultúry SR Daniela Krajcera s odmietavou reakciou k "vianočnému darčeku" v podobe Danubiany, ktorý vytvoril hybrid súkromnej zbierkotvornej inštitúcie (ktorú štát defacto zachraňuje) a projektu Centra vizuálnych umení (koncepcia vypracovaná Generálnou riaditeľkou sekcie umenia a štátneho jazyka Jankou Motyčkovou z roku 2008).

23. december 2011 - Stanovisko Slovenskej výtvarnej únie, v ktorom sa zastáva rozhodnutia ministra kultúry Daniela Krajcera podporiť projekt Danubiana - Slovenské centrum vizuálnych umení viac

7. január 2012 - Iniciátori Výzvy na odvolanie Ministra kultúry SR Daniela Krajcera žiadajú o zrušenie neziskovej organizácie Danubiana – Slovenské centrum vizuálnych umení a zriadenie "Kunsthalle" založením novej neziskovej organizácie typu „Kunsthalle" pod názvom Dom umenia (Nám. SNP 12, Bratislava). Ďalej žiadajú, aby MK SR predložilo verejnosti jasnú koncepciu a stratégiu využitia ďalších budov v jeho správe a verejnú odpoveď na výzvu na zriadenie Múzea dizajnu, úžitkového umenia a architektúry. (viď. príloha 59 dole)

16. január 2012 - Stretnutie ministra so zástupcami združenými okolo SVU a odborne štrukturovanej obce. Zástupcovia odborne štrukturovanej obce žiadali na stretnutí okr. i. nespájanie "ad hoc projektu" Danubiana so zriadením Kunsthalle v priestoroch Múzea moderného umenia Danubiana na periférii Bratislavy. Požadovali zriadenie inštitúcie Dom umenia v budove Domu umenia na Nám. SNP 12 v Bratislave, postavenej v roku 1965 aj z financií slovenských výtvarníkov (viď. príloha 60 dole).

26. január 2012 - Na druhom stretnutí ministera kultúry s výtvarnou obcou ku kauze Danubiana a Kunsthalle prezentoval Minister kultúry SR Daniel Krajcer, po dlhom naliehaní na riešenie problému Kunashalle, ideový zámer zriadia inštitúcie typu Kunsthalle v priestoroch Domu umenia na Nám. SNP v Bratislave formou občianskeho združenia s výberovým konaní cez NOC (riaditeľ Ján Tazberík, zodpovedný za netransparentné výberové konanie na obsadenie V-klubu v priestoroch Domu umenia koncom roku 2011, ktoré vyhralo oz Cylinder existujúce 3 dni pred podaním prihlášok s mainstreamovou koncepciou dramaturge.) (príloha 61 dole).

Múzeum moderného umenia Danubiana vznikla v roku 2000 z iniciatívy právnika Dr. Vincenta Polakoviča a finančných prostriedkov holandského zberateľa a podporovateľa umenia Gerarda H. Meulensteena. Názov je odvodený od rieky Dunaj, na ktorej pobreží stojí. Danubiana sa na slovenskej umeleckej scéne zapísala ako stredoprúdová galéria, zastupujúca komerčne úspešných umelcov, tvoriacich ďaleko za hranicou dobrého vkusu a na pomedzí gýča (Bidelnica, Bojňanský, Pollág, Hlavatý, Hromec, Kelemen, Polák, Pavle, Trembáč, Bachoríková, Hložníková, Zelina a i.). Pokusy prezentovať v poslednej dobe kvalitných súčasných umelcov (Sikora, Jankovič, Popovič) sú považované za strategickú snahu stať sa v procese zoštátnenia akceptovateľnejšou a otvorenejšou organizáciou pre transformáciu na Kunsthalle. (Súvisejúce dokumenty viď. prílohy 53 - 57 dole)

Hurbanove kasárne pomenované podľa Jozefa Miloslava Hurbana (1817 - 1888), slovenského spisovateľa, novinára, politika, evanjelického kňaza, prvého predsedu Slovenskej národnej rady a vedúcej osobnosti slovenského povstania z rokov 1848-1849. Od roku 1862 sa využívali na vojenské účely. Začlenené boli do už existujúcej mestskej zástavby. Najskôr boli postavené budovy od Mariánskej ulice. Dostavbu ukončili v druhej dekáde 20. storočia. Po vzniku Československa v nich sídlili rozličné zabezpečovacie útvary. Vznikom ČSR bol tento vojenský objekt doplnený na oslavu novej štátnosti o pieskovcový reliéf na jeho priečelí (Autor: Ladislav Majerský). "Cez vojnu tvorila v Hurbanových kasárňach skupina výtvarníkov a sochárov (m.i.: sochár Fraňo Štefunko,“ Peter Zelizňák. „Zbierka umeleckých diel, ktorá tu v uvedenom období vznikla, sa však po roku 1945 nenávratne stratila.“ „Hurbanky sa stali najznámejšie svojím Armádnym umeleckým súborom kapitána Jána Nálepku. Od roku 1950 ním prešli stovky známych slovenských umelcov. Zvyšky Armádneho umeleckého súboru tu skončili svoju činnosť v roku 2004.“ Samozrejme, nezabudne ani na Armádne výtvarné štúdio. V roku 1994 bolo zriadené Armádne výtvarné štúdio. V rámci delenia umeleckých zbierok sa do Bratislavy presunulo 1 509 obrazov, grafík, plastík či plakiet. „Medzi úlohy štúdia patrila napríklad organizácia výstav či tvorba armádnej symboliky,“ hovorí P. Zelizňák, ktorý Armádnemu výtvarnému štúdiu šéfoval. V roku 2009 bolo zrušené a depozit bol presunutý do areálu Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši.

Budova "Dom umenia" (pôvodne Dom výtvarného umenia a architektúry) na Nám. SNP 12 v Bratislave bola postavená architektom Milošom Chorvátom v roku 1965 financovaná aj výtvarnými umelcami (SFVU). V budove s úžasným génius loci, bola v roku 1968 realizovaná jedna z najvýznamnejších výstav na Slovensku, Bienale mladého umenia - Danuvius 1968. V súčasnosti sa v nej realizujú výstavy s kurióznou dramaturgiou. Výtvarná obec sa už viac ako 14 rokov snaží presadiť transfomáciu Domu umenia na Kunsthalle.

V projekte Čulenova finančnej skupiny Penta sa uvažovalo s variantou adaptácie pamiatkovo chráneného objektu Jurkovičovej teplárne na Kunsthalle. Po zmene vlády v roku 2010 sa od zámeru ustúpilo. Objekt by mal však slúžiť na kultúrne účely. Z architektonickej súťaže vzišiel projekt architektky irackého pôvodu Zaha Hadid. Spustenie výstavby bolo plánované na roky 2011 až 2012. viac ešte viac

2007 - Bratislavské centrum vizuálneho umenia malo kombinovať typ zbierkotvorného múzea umenia a prezentačnej Kunsthalle (bývalé Leninovo múzeum - pôvodne Pisztoryho palác, Štefánikova ulica 25 v Bratislave), ktoré malo vo svojej dlhodobej vízii dopĺňať kultúrnu štruktúru Starého Mesta, Bratislavy i Slovenska. Táto iniciatíva vtedajšieho vedúceho oddelenia kultúry mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Richarda Gregora bola po jeho odvolaní prehodnotená so zreteľom na skutočnosť, že zariadenie spravuje obec.

Oficiálne vyjadrenie MČ Bratislava-Staré Mesto: Snahou obce je poskytnúť obyvateľstvu služby a ich aktualizáciu, dať priestor realizácii umeleckých združení a jednotlivcov s dôrazom na neprofesionálnu scénu. Zámer vytvoriť úzko špecializované zariadenie v správe mestskej časti sa javí v súčasnosti a za daných podmienok nadštandardné. Napriek týmto skutočnostiam sa necháva priestor v celom zariadení k prezentácii súčasného výtvarného umenia. Divadelná sála môže byť k dispozícii súčasnej dramatickej tvorbe, pohybové centrum počíta so spoluprácou s predstaviteľmi súčasného tanca a i v hudobnej kaviarni nič nebráni prezentácii súčasnej hudobnej tvorby. V reprezentačných priestoroch sa môžu uskutočňovať odborné stretnutia, semináre a pod. Bude na odborných pracovníkoch zariadenia ako dokážu reagovať na požiadavku tvorcov a prijímateľov súčasného umenia so zreteľom na poslanie obecného kultúrneho zariadenia: myslieť na všetky vekové kategórie a snahu obsiahnuť čo najširšiu škálu potrieb.
V rozpočte na rok 2010 bolo schválené 300 000€ na rekonštrukciu paláca s viazanosťou na splnenie príjmu z odpredaja majetku mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. (viď. príloha 31, 32 dole)