Príspevok: Mgr. Richard Gregor / Galéria Cypriána Majerníka
Príspevok: prof. Ladislav Čarný akad. mal / Vysoká škola výtvarných umení (prepis zo záznamu) Vážené dámy a páni, rozhodol som sa podporiť iniciatívu svojich mladších kolegov preto, že považujem za veľmi dôložité, budovať v našom prostredí kritické prostredie. Reakcie, ktoré na túto výzvu prišli z miest, o ktorých si myslím, že by tuná ... tí ľudia mali byť a diskutovať, však boli skôr bagatelizáciou a veľmi ma to mrzí, ... lebo hovorí to o tom, že sme ešte na kritické prostredie dostatočne nedorástli. Ja si myslím, podobne ako to bolo v príspevku prečítanom od Márie Riškovej, že kritické prostredie je poctivá snaha zlepšiť veci. Trvalá snaha zlepšovať veci … a myslím si, že by sme to mali aj takto kvitovať. Nemyslím si, že nie je čo kritizovať na činnosti národnej galérie, napriek viacerým úspešným aktivitám, ktoré boli … stále podľa mňa tuná kríva tá aktivita, ktorú by som nazval, práca so živým slovenským umením v kontexte medzinárodného umenia. A nemyslím, si že túto aktivitu by mohla saturovať kunsthalle. Kunsthalle je organizácia iného typu. Je to nesmierne dynamická prezentačná inštitúcia, ale my potrebujeme mať v slovenskej kultúre aj výskumnú inštitúciu, ktorá na základe výskumu bude pracovať a prezentovať a dostávať do kontextu živé súčasné slovenské umelecké dianie. Tu vidím teda .. ako ... veľký deficit. Samozrejme, že sa robili výstavy, ktoré mapovali dejiny sloveského umenia. Niektoré úspešnejšie, niektoré menej úspešné. Ale to je … klobúk dole pred touto aktivitou. Treba však povedať, že naozaj tá vec najsúčasnejšieho umenia, teda tých dvadsať rokov, ktoré tuná kolegovia spomínali … tým deficitom JE. Ja som chcel pôvodne priniesť troška skúseností z akademického prostredia, v ktorom mám najväčšie skúsenosti. Niečo z toho tu už bolo povedané, ale vôbec nechcem tvrdiť, že sa dá všetko preniesť, nakoniec na vysokých školách je samospráva. Tá samospráva by nebola prenosná do takýchto inštitúcii ako je Slovenská národná galéria. Chcem, ale zdôrazniť, že sa veľmi dobre osvedčil ten nástroj, ktorý by sme mohli nazvať, že je miesto, funkčné miesto, obsadzované na dobu určitú. A človek, ktorý sa oň uchádza druhý raz vlastne musí podať istý odpočet svojej činnosti. To sa samozrejme týka najmä tých pedagogických postov - ako je odborný asistent, docent a profesor. A ja si myslím, že hovoriť o národnej galérii a hovoriť iba o funkcii riaditeľa, je málo. Ja si myslím, že by sme mali hovoriť aj o funkciách kurátorov zbierok a podľa mňa kurátor zbierky by mal mať obdobnú autoritu aspoň na úrovni docenta, nehovorím titul, ale autoritu, autoritu ... My sme sa ju snažili nastaviť v našich kritériách tak, že docentom by mal byť človek, ktorý je akceptovaný aj zvonku aj medzinárodnou scénou aspoň v stredoeurópskych podmienkach. Ja si myslím, že tuná je ďalší deficit v národnej galérii, je to samozrejme otázka štruktúry obsadzovania miest, ale myslím si, že tuná máme tiež čo robiť. Verejná prezentácia sa nám veľmi osvedčila a tá verejná prezentácia je vlastne diskusia pred fórom pedagógov, študentov, teda verejnosťou, kde ale nie je diskusia, par dón som to zle nazval, ale je to verejná prezentácia, lebo pri týchto prezentáciách sa nediskutuje … lebo by mohol byť niektorý z uchádzačov diskriminovaný, trebárs tým, že ho niekto napadne. Ale riešime to, ale tak, lebo to fórum môže mať otázky na uchádzača, že tieto otázky môže delegovať členom komisie a … Komisia potom na neverejnom zasadaní tieto otázky môže uchádzačovi predložiť. Bol tuná jeden bod, ku ktorému som sa mal vyjadriť. Ešte. A to je… On bol sformulovaný „rámcové profesné kritéria na uchádzadzačov o post generálneho/nej riaditeľa/ky“. No ja by som to doplnil, nielen profesné, ale aj osobnostné. Mal by to byť človek, ktorý dokáže komunikovať, ktorý bude dostatočným partnerom pre zahraničné organizácie … a etické. Lebo, keď sa pozrieme na činnosť viacerých ľudí, ktorí sú kurátormi zbierok národnej galérie, vidím, že tam dochádza ku konfliktu záujmov, že pracujú s komerčnými aukčnými spoločnosťami – Sogou – a že tieto väzby Sogy a Národnej galérie dokonca sú podozrivé z vytvárania ceny diela, z vytvárania zbierkových fondov, hej, pre súkromných zberateľov. Toto sú veľmi závažné chyby, ktoré … o ktorých treba hovoriť nahlas na verejnosti. No a iniciátorom tejto výzvy by som chcel pripomenúť, že v tých kritériách pre adepta, ktorý by sa hlásil, chýba ešte jedna veta a to je predloženie koncepcie a navrhoval by som naozaj štrukturovanej konciepcie, ak pred chvíľou hovoril kolega Gábor Hushegyi. Ďakujem prof. Ladislav Čarný akad. mal Príspevok: Mgr. Gábor Hushegyi / Slovenská sekcia AICA Pripomienky Slovenskej sekcie AICA (Medzinárodná asociácia ktitikov umenia s ústredím v Paríži) k výberovému konaniu na obsadenie miesta generálneho riaditeľa Slovenskej národnej galérie Dlhoročná generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie (ďalej len GR SNG) PhDr. Katarína Bajcurová, PhD. koncom r. 2009 odstúpila zo svojej funkcie, ministrer kultúry Slovenskej republiky poveril vedením tejto inštitúcie Mgr. Alexandru Kusú, PhD. kurátorku Zbierky moderného a súčasného umenia od 1. januára do 30. júna 2010. Podľa Zákona o výkone práce vo verejnom záujme (552/2003 Z. z.) sa miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje na základe výberového konania, ktoré je vyhlásené zriaďovateľom predmetnej inštitúcie, t.j. Ministerstvom kultúry SR (ďalej len MK SR). Z tohto dôvodu, ako aj po skúsenostiach s výberovými konaniami na miesto GR SNM a GR SND, vedenie a členovia Slovenskej sekcie AICA považujú za svoju profesionálnu povinnosť upozorniť zriaďovateľa SNG na aspekty výberového konania, ktoré by zabezpečili odborne akceptované personálne obsadenie miesta GR SNG, tak z pohľadu obce výtvarníkov, architektov, dizajnérov ako aj teortikov a kritikov umenia. Slovenská národná galéria je podľa Čl. I. (1) Zriaďovacej listiny MK SR z 20. augusta 1999 (MK 1728/99-1) „vrcholovou štátnou, zberateľskou, vedecko-výskumnou, metodickou a kultúrno-výchovnou inštitúciou v oblasti galerijnej činnosti v Slovenskej republike“. V záujme naplnenia tohto poslania jednej z vedúcich národných pamäťových inštitúcií je nevyhnutné sprísniť podmienky výberového konania na miesto GR SNG (v porovnaní s výberovým konaním na miesto GR SNM), aby GR tejto inštitúcie dokázal naplniť očakávania zriaďovateľa podľa štatútu SNG, ako aj očakávania odbornej verejnosti. I. Žiadame sprísniť a doplniť kritériá výberového konania v nasledujúcich bodoch: 1. kvalifikačný predpoklad: vysokoškolského vzdelania druhého stupňa upresniť: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore dejiny umenia, prípadne príbuzného študijného odboru, resp. VŠ vzdelanie tretieho stupňa (PhD.) v odbore dejiny umenia, prípadne príbuzného študijného odboru je vítané, 2. iné kritériá a požiadavky: kritérium 5- ročnej riadiacej praxe upresniť: 5-ročná riadiaca prax v oblasti galérií a múzeí, resp. na umenovedných akademických a vedeckých pracoviskách, 3. z dôvodu definície SNG ako zbierkotvornej, vedecko-výskumnej, prezentačnej inštitúcie je nevyhnutné vyžadovať významnú vedecko-odbornú, resp. významnú prezentačnú kurátorskú činnosť, ktorá je reflektovaná doma aj v zahraničí, 4. z dôvodu, že SNG spolupracuje na mnohých medzinárodných projektoch, reprezentuje Slovensko na medzinárodnej scéne (napr. Bienále Benátky, atď.) podmienkou úspešného výberového konania musí byť aj preukázanie medzinárodných kontaktov, ako aj dostatočnej jazykovej výbavy uchádzačov, 5. preto časť Požadované doklady a prílohy upresniť: osvedčená kópia dokladu o aktívnom ovládaní anglického alebo francúzskeho alebo nemeckého jazyka (čestné vyhlásenie je nedostatočné kritérium), resp. doplniť: znalosť druhého cudzieho jazyka vítaná (okrem českého zazyka), 6. Požadované doklady a prílohy doplniť o: i. zoznam vedecko-odbornej publikačnej činnosti a ohlasov za posledných 5 rokov (na Slovnesku aj v zahraničí), ii. zoznam kurátorskej činnosti a ohlasov za posledných 5 rokov (na Slovnesku aj v zahraničí). 7. Zvážiť časové obmedzenie vymenovania GR SNG na 5-ročné obdobie (Zákon č. 552/2003 Z.z., ani Zriaďovacia listina SNG takúto aletrnatívu nevylučujú.) Sprísnenie a doplnenie textu výberového konania považujeme za primárnu podmienku odborne relevantného personálneho obsadenia miesta GR SNG. II. Druhou požiadavkou a doplnenie textu výberovej komisie, ktorá by mala vylúčiť stret záujmu s obchodom s umením a budovaním súkromných zbierok (etický kódex ICOM), resp. v ktorej by popri zástupcovi MK SR a zástupcovi SNG nemali absentovať: - zástupca Rady galérii Slovenska, - zástupca Umenovedného ústavu SAV, - zástupca Slovneskej sekcie AICA, - zástupca Umeleckohistorickej spoločnosti Slovnenska, - predstaviteľ umeleckého vysokého školstva, - predstaviteľ umenovedného vysokého školstva, - vedúci pracovník (GR) zahraničnej partnerskej inštitúcie, - vedecké a akademické osobnosti domácej, prípadne zahraničnej umenovedy. III. Žiadame transparentné výberové konanie – verejný konkurz – t.j. aby zasadnutie výberovej komisie, na ktorej sa prezentujú koncepcie jednotlivých uchádzačov o miesto GR SNG bolo prístupné aj odbornej verejnosti. Juraj Čarný, prezident Slovenskej sekcie AICA Gábor Hushegyi, viceprezident Slovenskej sekcie AICA Bratislava 22. február 2010 Príspevok: Mgr. Mária Rišková / iniciatíva Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo Vážení účastníci diskusie,
ospravedlňujem sa, že kvôli chorobe tu nevystupujem osobne a ďakujem za možnosť prezentovať svoje myšlienky aspoň v tejto forme. Ako jedna z organizátorov diskusie nechcem uberať veľa z času, ktorý môže byť venovaný názorom prítomných. Preto len v krátkosti naznačím, prečo som sa hneď na začiatku rada pridala k iniciátorom výzvy 20 rokov od Nežnej neprebehlo… Transparentnosť je aj pre mňa jedným z hlavných motívov výzvy.Špeciálne jej dve roviny: transparentnosť konania verejných činiteľov – myslím, že táto oblasť teraz nepotrebuje podrobnejší komentár, hlavne preto, že sa jej týka hlavný predmet výzvy a budú sa k nej vyjadrovať viacerí diskutéri. Druhá poloha transparentnosti je sofistikovanejšia – týka sa transparentnosti záujmov, často i osobných, ktorú nemožno na nikom vynútiť, ani zabezpečiť ju legislatívne. Našťastie. Hovoríme predsa o oblasti kultúry, ktorá má svoje cestičky, sme v spoločnosti, ktorá má svoje pravidlá. Na to, myslím, nikto z iniciátorov výzvy nezabúda (preto ma zaráža nálepkovanie naivitou), lenže ide o mieru, do akej sme ochotní odhaliť svoje názory a motívy svojho konania pred väčšou, či menšou skupinou ľudí – zverejniť ich. Pokladám za škodlivú všeobecnú akceptáciu kuloárneho spôsobu diskusie o kultúre. Preto ma oslovuje každá iniciatíva, ktorá má v záujme otvoriť debatu doslova pre všetkých, v užšom zmysle pre všetkých, ktorí majú čo povedať. A ak sa jej téma týka môjho profesionálneho záujmu, tak sa k nej pridám prirodzene a bez vedľajších úmyslov. Slovo záujem („záujem otvoriť debatu“ a „profesionálny záujem“) samozrejme používam dvakrát s istým zámerom – reagujem na otázky viacerých kolegov, ktorí sa pýtajú: kto je za tým, koho záujem touto výzvou sledujete a presadzujete… Práve táto úzkoprsosť a nedostatok vzájomnej dôvery spôsobujú, že je ťažké v tejto krajine rozbehnúť akúkoľvek diskusiu. A má to aj ďalšie dôvody. Zdá sa mi, že nie sme zvyknutí na „pracovné verzie“. Na to, že sa nás ktosi pýta na náš názor a predkladá nám náčrt svojej myšlienky, žiada od nás potvrdenie alebo vyvrátenie svojho stanoviska, chce, aby sme mu informáciu upresnili. Akoby sme stále čakali na príkaz odniekiaľ zhora alebo na tichý súhlas niekoho silnejšieho s naším konaním. Myslím, že všetkým nám je jasný fakt, že úplná transparentnosť je nemožná, myšlienky a plány potrebujú svoj čas na dopracovanie a svoj čas na zverejnenie. Niekedy však emotívnym konaním, náhlym impulzom môžeme viac získať ako stratiť. Prosím účastníkov tejto diskusie, aby chápali výzvu 20 rokov od Nežnej… ako „pracovnú verziu“, do ktorej môžu vstúpiť, neodohráva sa za zatvorenými dverami. Ďalším motívom, ktorý ma pritiahol k tejto iniciatíve je fenomén informácií. Mám pocit, že sa navzájom nestíhame informovať o dôležitých veciach. Dozvedáme sa až o finálnych rozhodnutiach a pomaly si tak pestujeme nezáujem založený na pocite fatalizmu – veď nejako bude, veď to vždy niekto iný vymyslí a urobí. A tento nezáujem sa spätne stáva argumentom, prečo nediskutovať verejne. Oceňujem, že SNG pravidelne zverejňuje merateľné výsledky svojej práce. Prístup k informáciám však nezamieňajme s ich aktívnym spracovaním a kritickým hodnotením, ktoré sú úlohou celej kultúrnej, v tomto prípade špeciálne výtvarnej scény. Mýlim sa, ak poviem, že v 90. rokoch sme boli účastníkmi aktívnejšieho a kritickejšieho prístupu k odborným problémom na pôde inštitúcií venujúcich sa kultúre? Táto výzva chce povzbudiť všetkých kolegov ku kritickému hodnoteniu svojej práce a práce iných, nielen k „reportovaniu“ a základnému informovaniu o existujúcom stave vecí. Od začiatku milénia sme svedkami, že diskusia sa prenáša do sféry občianskych aktivít – nezávislých galérií, centier kultúry, súkromných aktivít. Profesionáli aktívni v týchto štruktúrach sa však nevyčleňujú, nevzdávajú sa zodpovednosti, a aj práva, podieľať sa na veciach verejných, práve naopak. Chcela by som zdôrazniť, že všetci sme súčasťou tej istej odbornej oblasti / scény, nech sú naše východiská a metódy akékoľvek. Jednoducho, už možno treba oprášiť staromódny pojem pluralita. Rešpekt k práci ostatných je nevyhnutnou podmienkou práce v kultúre. No súčasťou tohto rešpektu je aj pravdivé vyjadrenie vlastného názoru – človek, ktorý chváli moju prácu, hoci si myslí, že by sa dala robiť lepšie, mi v podstate škodí, nepomôže mi pozrieť sa na moje výsledky kriticky. V tejto chvíli už treba nad emotívnym impulzom spomínaným pred chvíľou budovať nadstavbu, moment kritiky je zlomovým bodom, ktorý vyžaduje sústredenie a „chladnú hlavu“. Ďakujem kolegom, ktorí ako prví rozbehli túto iniciatívu a všetkým, ktorí ju podporili svojou účasťou v diskusii a zverejnili svoje názory! Vyzývam ďalších, aby sa k tomuto zverejneniu pridali! Dovidenia na druhej diskusii, ktorá sa bude konať 13. apríla znovu v A4-ke.
Mária Rišková Príspevok: doc. Dušan Zahoranský Mgr. art / iniciatíva Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo Milí priatelia, kolegyne a kolegovia, zástupcovia, zástupkyne Ministerstva kultúry. Vážim si, že ste prijali pozvanie a svoj čas a pozornosť venujete diskusii, ktorú by som rád za tím iniciátorov otvoril. Prvé myšlienky sme začali formulovať 24. januára 2010 a vďaka práci našich priateľov sa dnes jedna jej etapa završuje. Na úvod by som za seba chcel zdôrazniť, že si osobne vážim rozhodnutie pani PhDr. Kataríny Bajcurovej, CSc. z vlastného rozhodnutia odísť z postu generálnej riaditeľky SNG. Nepochybne viedla galériu v zložitých časoch a z môjho pohľadu niektoré výstavné projekty predčili svojou kvalitou úroveň výstav v porovnateľnej Národní galerii v Prahe. Rozhodnutie odísť zo svojho postu v rozumnom čase nie je v našom prostredí vôbec samozrejmosťou. (NG Praha, AVU Praha). Na druhej strane, naša výzva vznikla z rozpakov nad úrovňou inštitúcii, ktoré reprezentujú slovenskú výtvarnú kultúru a nad ich vzťahmi so štátom – zastúpeným Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Iniciatíva, ktorú moji mladší kolegovia doviedli do podoby tejto diskusie, splnila svoj prvý účel. Vyprovokovala v odborných kruhoch jednoznačný záujem o spôsob voľby nového riaditeľa, resp. riaditeľky SNG. Výber osobnosti, ktorá na čas určí smerovanie výtvarnej kultúry na Slovensku, sa stal vecou verejnou. Je normálne, aby ambície Slovenskej národnej galérie boli zablokované problémom rekonštrukcie jej priestorov (obdobie medzi rokmi 2001 – 2010)? Je normálne, aby od roku 2002 boli jedinými svetovými žijúcimi autormi predstavenými samostatnou výstavou v SNG David Hockney (2007 – grafické tlače z ranej tvorby) a fotograf Thomas Hoepker (2008). Adrienu Šimotovú (2004), nehnevajte sa, považujem za „našu“ autorku. Môžeme byť radi za inštalačne vďačné médium fotografie a už tradičný Mesiac fotografie, vďaka ktorému bratislavské galérie participujú na medzinárodných výstavách (Juan Manuel Castro Prieto, 2009 – 2010, GMB). Esterházyho palác je pritom v programe SNG uvádzaný ako „Galéria moderného a súčasného umenia, resp. umenia 20. storočia” (Výročné správy od roku 2004). Douglas Gordon, Harun Farocki, Olaf Breuning, Liam Gillick – to všetko sa v Českej republike udialo v priebehu roku 2009. Pražská národní galerie pod vedením prof. Milan Knížáka Dr.A. dlhodobo stagnuje a prakticky sa na aktuálnom výtvarnom dianí v Prahe nepodieľa. Slovenské umelecké inštitúcie vedú akceptovaní profesionáli/profesionálky, no porovnanie spektra výstav so susednou krajinou vyznieva v neprospech hlavného mesta Slovenskej republiky. Nie je možné, aby investícia do priestorov o výstavnej ploche 1800 m2 (v roku 2001 to bola tretina výstavných priestorov SNG) bola príčinou pre zmrazenie aktivít najreprezentatívnejšej inštitúcie slovenskej výtvarnej kultúry. Je nemysliteľné, aby umelecká obec bola natoľko prehliadaná – ignorovaná, že v roku 2010 je potrebné tému neexistujúceho Domu umenia vôbec otvárať. Osobne to považujem za svoje zlyhanie a zlyhanie nás všetkých. V reakciách na našu výzvu sme sa dozvedeli, že činnosť štátom, resp. mestom, spravovaných inštitúcií v hlavnom meste je v poriadku (napríklad v otvorenom liste bývalej generálnej riaditeľky pani PhDr. Kataríny Bajcurovej, CSc a v odpovedi PhDr. Ivana Jančára riaditeľa GMB). Mojím cieľom nie je púšťať sa do subjektívneho hodnotenia jednotlivých výstavných projektov. Za neuralgický bod považujem prežitú štruktúru múzeí a galérií dotovaných z peňazí daňových poplatníkov Slovenskej republiky. Snažil som sa nájsť podobný inštitucionálny model pre galérie a múzeá výtvarného umenia ako má hlavné mesto SR. Uvediem niekoľko príkladov. Budapešť, Viedeň, Praha disponujú, podobne ako Berlín, veľmi silnou škálou inštitúcií špecializovaných na staršie umenie. V Berlíne sú to Alte Nationalgalerie, Neues Museum, Pergamonmuseum, Neue Nationalgalerie. Súčasné umenie zastupujú Hamburger Bahnhof – Museum für Gegenwart, KW Zentrum. Gemäldegalerie, Bode Museum, Museum für Kommunikation, špecifikované podľa techník / médií. Berlínska Akademie der Künste – obdoba slovenskej SAV – je vedecko-výskumná inštitúcia zameraná na umelecké disciplíny s dvoma reprezentatívnymi výstavnými priestormi v centre mesta. Vo svojom kréde sa otvorene hlási k úlohe sprostredkovávať publiku nové umelecké tendencie a kultivovať kultúrne dedičstvo. Bratislava neznesie porovnanie ani s Bukurešťou. Okrem Národného múzea umenia Rumunska (expozície sú rozmiestnené v niekoľkých objektoch a delia sa na galériu európskeho a rumunského umenia), otvorili v Bukurešti pred šiestimi rokmi Národné múzeum súčasného umenia (Muzeul National de Arta Contemporana). Bratislava by možno zniesla porovnanie s východonemeckým mestom Drážďany, ale s vzácnymi zbierkami v Zwinger Museum (The Staatlichen Kunstsammlungen Dresden), držia krok Deutsches Hygienes Museum a Städtische Galerie Dresden. Art Museum of Estonia v Talline sa v roku 2006 rozrástlo o veľkorysú novostavbu Kumu Art Museum (23 900m2), v ktorom sú sprístupnené permanentné zbierky estónskeho umenia od 18. stor. až po súčasnosť. Múzeum je zapojené do siete centier Turku Art Museum – Fínsko, Malmö Art Museum – Švédsko. Lotyšská Národná galéria umenia vo Vilniuse plánuje výraznú rekonštrukciu svojej hlavnej budovy (okrem nej ku galérii patrí Múzeum užitého umenia, centrum pre reštaurovanie a päť menších objektov). Vilnius, Tallin, Riga sú metropoly, ktorým by sa slovenské hlavné mesto mohlo kultúrne priblížiť, ak by sa SNG podarilo pohnúť z miesta. Nemyslím, si, že je všetko v poriadku a aj preto si želám, aby kandidát/kandidátka na post generálneho riaditeľa verejne predstavil/a svoj plán ako viesť SNG, a to spôsobom, ktorý umožňujú zákony Slovenskej republiky. SNG nie je alternatívnym umeleckým centrom a v zriaďovacom dekréte sú jej prisúdené dôležité úlohy. Cieľovou skupinou jej aktivít nie je menšinový divák / návštevník. V roku 2007 bol ročný rozpočet SNG (98 998 000 Sk) zhruba 5-násobne vyšší ako rozpočet brnenského Domu umění (12 656 000 Kč). Zameranie oboch inštitúcií je odlišné – brnenská sa nevenuje zbierkam a výskumnou činnosťou sa nezaoberá v takom rozsahu ako to robí SNG. Pomer návštevnosti bol prekvapivo 102 800 návštevníkov v dvoch objektoch Domu umění (Dům umění + Dům pánů z Kunštátu) k 85 870 návštevníkom všetkých piatich inštitúcií spravovaných SNG (návštevnosť SNG v Bratislave v roku 2007 bola 40 608 návštevníkov). Národní Galerie v Prahe hospodárila v roku 2008 s 349 819 920 Kč, z európskych zdrojov získala 10 705 180 Kč a ročná návštevnosť vo verejnosťou obchádzaného Veletržného paláca bola 91 992 (NG vo svojich ôsmich objektoch mala návštevnosť 350 538). V deväťdesiatych rokoch, v čase, keď som v Bratislave študoval, boli ešte príčiny, ktoré by zaostávanie umeleckých inštitúcií ospravedlnili. Boli sme ekonomicky i kultúrne chudobnejší príbuzní vyspelých západných demokracií. Ale 20 rokov od nežnej revolúcie, v štáte, ktorého politická reprezentácia ostentatívne deklaruje úctu k vlastnej kultúre, považujem stav výtvarnej kultúry na Slovensku za zahanbujúci. Otvorené a transparentné výberové konanie musí byť jednoznačným signálom, že zmena, na ktorú je momentálne vhodná príležitosť, bude zmenou k lepšiemu. Transparentné medzinárodné výberové konanie s verejnou prezentáciou projektov kandidátov, môže byť aj pre kandidátov zárukou, že sa ich koncepcia dočká dôstojnej odbornej odozvy. Vyzývam preto zodpovedných kolegov a kolegyne z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, aby príprave konkurzu/výberového konania venovali maximálnu pozornosť. Stav inštitúcií spravujúcich výtvarné kultúrne dedičstvo je alarmujúci. Na záver by som chcel zdôrazniť, že sa nepovažujeme za revolucionárov. Revolucionári boli napríklad tí, ktorí pred 20 rokmi dokázali komunistickou ideológiou kontaminované slovenské kultúrne inštitúcie reformovať a naplniť zmysluplným programom. Dnes sme v inej situácii. Skupina mladých umelcov a umelkýň pozvala k diskusii odbornú verejnosť, aby sa zodpovedne vyjadrila k téme smerovania významnej verejnej inštitúcie. Toto nie je revolučný, ale bežný občiansky postoj. doc. Dušan Zahoranský Mgr.art Oficiálne vyjadrenie Slovenskej národnej galérie k navrhovaným bodom o voľbe generálneho riaditeľa * rámcové profesné kritéria na uchádzadzačov o post generálneho/nej riaditeľa/ky SNG, * kritériá na členov volebnej komisie a spôsob jej zostavenia, * spôsob voľby generálneho/nej riaditeľa/ky SNG a jeho praktická realizácia, * verejné prezentácie koncepcií uchádzačov. Vo veci obsadenia miesta generálneho riaditeľa Slovenskej národnej galérie je záujem SNG totožný s už avizovaným záujmom výtvarnej obce a predpokladáme, že aj v súlade so záujmom zriaďovateľa MK SR - a to získať na post svojho riaditeľa kompetentného profesionála. Predstavujeme si odborníka s riadiacou praxou v inštitúcii galerijného typu, niekoho, kto má prehľad v problematike odbornej, ako i v otázkach galerijnej prevádzky. V súčasnom svete pokladáme nároky na vyššie vzdelanie z umenovedného odboru, znalosti cudzieho jazyka, odbornú spôsobilosť a adekvátnu prax za samozrejmý predpoklad pre ašpiráciu na takúto funkciu. Predpokladáme a očakávame, že výber členov komisie bude prebiehať v súlade s príslušným zákonom a zohľadnením špecifického postavenia SNG v kultúrnej obci. Verejná prezentácia koncepcií je z pohľadu praktickej uskutočniteľnosti zrejme komplikovanejším problémom než otázkou dobrej vôle usporiadateľa. Asi najschodnejšia cesta je uverejniť písomný materiál po skončení konkurzu, takýto záver je však v rukách uchádzačov a nie MK alebo SNG. Bratislava, 4. marec 2010 Vážená pani Kapelová, vážený pán Moravčík, pozývate ma do diskusie o témach dotýkajúcich sa slovenskej výtvarnej scény. Deklarujete, že zámerom tejto diskusie je vykryštalizovanie názorov a sformulovanie požiadaviek. Z Vášho listu je však zrejmé, že požiadavky už máte sformulované a názory vykryštalizované. Píšete, že chcete predísť politickej voľbe nového GR SNG a požadujete transparentné výberové konanie na túto pozíciu. Možno ste si to neuvedomili, ale takýmito formuláciami vyslovujete prinajmenšom podozrenie, že voľba GR SNG bude politická a nebude transparentná. To sa ma dotýka. Neviem, kde ste prišli k takýmto obavám a záverom. MK SR ani ja osobne som nikdy nepristupoval k štatutárom organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR politicky, vôbec ma nezaujíma ich politická orientácia a aj výberové konania na obdobné pozície boli vždy transparentné. Vaše požiadavky obsiahnuté v liste teda svedčia o určitej predpojatosti a vyvolávajú vo mne pochybnosť, či Vám ide naozaj o diskusiu bez toho, aby ste mali už dopredu pripravené jej závery. To isté sa týka aj Vášho deklarovaného zámeru, aby sa v diskusii vykryštalizovali názory, pretože v liste už žiadate osvetlenie "káuz" a za kauzu napríklad považujete rekonštrukciu SNG. Nechcem teraz s Vami polemizovať, či rekonštrukcia SNG schválená súčasnou vládou a jej realizácia pozastavená kvôli hospodárskej kríze je alebo nie je kauzou. Podstatné je a je to z Vášho listu zrejmé, že Vy už názor vykryštalizovaný máte, takže výzva na diskusiu v tomto kontexte sa mi zdá trochu falošná. Napriek tomu, že takto uvedenej diskusie sa nezúčastním, rád sa zoznámim s jej závermi alebo so stanoviskom, čo si kladiete za cieľ, respektíve, je to ďalšia Vaša požiadavka, "aby zo stretnutia vyšlo záväzné stanovisko pre MK SR". Chcem Vás ubezpečiť, že Vašim stanoviskom sa určite budem zaoberať, no určite mu neprospeje, ak bude mať formu diktátu a budete hovoriť o jeho záväznosti pre MK SR. Ministerstvo totiž, ako štátny orgán, môže konať len v zmysle a rozsahu zákonov a tie presne určujú, čo je pre MK SR záväzné. Stanoviská iniciatív môžu byť akceptovateľné a akceptované a verím, že aj stanovisko Vašej iniciatívy bude mať taký obsah, aby mohlo byť v čo najväčšej miere akceptované, či už v tomto končiacom sa volebnom období alebo v budúcom. Marek Maďarič minister kultúry SR 8.marec 2010 |